Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.-21. 6. 2013 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6257-2013-76 prírodný a kultúrnohistorický potenciál - katalyzátor rozvoja cestovného ruchu NATURAL AND CULTURAL-HISTORICAL POTENTIAL - A CATALYST FOR TOURISM DEVELOPMENT Ing. Janka BERESECKA, PhD. Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Department of Regional and Rural Development Faculty of European Studies and Reg. Development Slovak University of Agriculture in Nitra Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic E-mail: janka.beresecka@uniag.sk Anotácia Cieľom tohto príspevku je prezentovať výsledky sekundárne a terénneho výskumu, ktorý bol vykonaný v priestore Nitrianskeho kraja Slovenskej republiky v roku 2010/2011. Vedeckým cieľom bolo analyzovať možnosti rozvoja cestovného ruchu vo vybraných obciach Nitrianskeho kraja. Každé cieľové miesto má potenciál poskytnúť jedinečnú kombináciu vedomostí, hmotného dedičstva, prírodného a kultúrno-historického potenciálu, ktorý robí niektoré miesta osobitne atraktívne. Je však nevyhnutné analyzovať tento potenciál a vhodným spôsobom ho zakomponovať do produktu cestovného ruchu. Správnym využitím sily rastového existujúceho potenciálu, ktorý je alokovaný na vidieku možno dosiahnuť oživenie vidieka, jeho ekonomického, sociálneho rozvoja a prispieť k regionálnej konkurencieschopnosti. Kľúčová slova potenciál, cestovný ruch, regionálna konkurencieschopnosť Annotation The aim of this paper is to present the results of a secondary field research, which was conducted in the area of Nitra Slovak Republic in 2010/2011. Scientific objective was to analyze the possibilities of tourism development in selected municipalities Nitra. Each destination has the potential to provide a unique combination of knowledge, tangible heritage, natural and cultural-historical potential, which makes some points particularly attractive. However, it is necessary to analyze the potential and appropriate ways to incorporate it into the tourism product. Correct use of the existing workforce growth potential, which is allocated to rural development can be achieved recovery, its economic, social development and contribute to regional competitiveness. Key words potential, tourism development, regional competitiveness JEL classification: R19 Uvod Úroveň rozvoja regiónov je výsledkom dlhodobého procesu, ktorý je ovplyvňovaný faktormi, ktoré sa v danom území nachádzajú, ich vzájomným pôsobením a schopnosťou využitia (Papcunová,Gecíková, 2007). Potenciál vyjadruje spôsobilosť územného celku vytvoriť podmienky pre rozvoj, je rozmiestnený nerovnomerne a kvalitatívne rôznorodo (Kiráľová, 2003). Bez potenciálu, jeho využitia, nemožno hovoriť o akomkoľvek rozvoji. Teoretici zaoberajúci sa cestovným ruchom, jeho 603 Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.-21. 6. 2013 rozvojom, delia faktory ovplyvňujúce tento jav do troch skupín: lokalizačné, realizačné, selektívne faktory. Lokalizačné faktory, predstavujú primárny potenciál rozvoja cestovného ruchu v cieľovom mieste (Novácka, Plesník, 2000), sú to také faktory, ktoré sú dané územím a sú nemenné (Ryglová a kol., 2011). Krogmann takéto faktory zosumarizoval do dvoch skupín a to prírodné, vytvorené dlhodobým procesom a antropogénne, vytvorené človekom (Krogram, 2005), ktoré sú významný faktorom a motivačným podnetom determinujúcim účasť na cestovnom ruchu (Gúčik, 2010). Odborníci zaoberajúci sa priestorom a regiónmi uvádzajú, že dôležitým členením pri klasifikácií lokalizačných faktorov je priestorová úroveň, na ktorej ich skúmame. Delia ich na národné, regionálne a lokálne dimenzie. Medzi regionálnu na prvom mieste zaraďujú atraktivitu regiónu vnímanú cez kultúru, dane, klímu (Buček, Rehák, Tvrdoň, 2010). Iní autori do tejto skupiny zaraďujú: prírodné podmienky, prírodno-geografické podmienky (Belajová, Fáziková, 2005). Prírodné podmienky konkretizujú na : klimatické podmienky, charakter a modelovanie terénu, vodné pomery, prírodné atraktivity, živočíchy a rastliny, ale aj spoločenské atraktivity: pamiatky, zvyky, slávnosti (Ryglová a kol., 2011). Gúčik členenie týchto faktorov konkretizuje a dopĺňa o kultúrno-historické podmienky, ktoré vníma ako bohatú paletu výtvorov ľudskej činnosti a priraďuje k nim: ■ architektonické svetské a sakrálne pamiatky - kurie, kaplnky ■ umelecko-výtvarné diela - súsošie, náradia ■ hmotný a duchovný folklór - odevy, umelecká výroba, piesne, zvyky, tradície ■ archeologické náleziská vo voľnej prírode i muzeálne zbierky ■ miesta viažuce sa na rodiska a pôsobiska významných dejateľov ■ kultúrno-osvetové strediská (Gúčik, 2010) Borovský tvrdí, že do tejto kategórie faktorov patria aj organizované podujatia, ktoré môžu mať kultúrny alebo športový charakter a reprezentujú regionálne odlišnosti premietnuté v tradíciách a vo folklóre daného regiónu (Borovský, Šmolková, Niňajová, 2008). Zahraniční autori uvádzajú, že medzi faktory ovplyvňujúce výber cieľové miesta patria najmä tieto atribúty (Beerli, Martin, 2010): prírodné bohatstvo, všeobecná, turistická infrastruktura, voľný čas a rekreácia, kultúra, história, umenie, politika a ekonomika, prírodné prostredie, sociálne prostredie, atmosféra.. Výskyt lokalizačných faktorov v danom území predurčuje druh cestovného ruchu určujú odlišnosť regiónov a ich správnym využitím a prezentáciou poskytujú námet k vytvoreniu povedomia územia a získania konkurenčných výhod. Slovenská republika je prevažne vidieckou krajinou, kde vidiecke sídla sa podieľajú na celkovom počte sídiel v SR 95,6 % a vo vidieckych sídlach žije 44,5 % obyvateľstva (Jarábková, 2011). Región z hľadiska cestovného ruchu predstavuje územie, v ktorom sa vo funkčnej nadväznosti organizujú ekonomické a sociálne činnosti, využívajúce špecifické prvky primárnej a sekundárnej ponuky a ekonomické zdroje na rozvoj aktivít cestovného ruchu (Kompasová, 2010). Napriek vysokému podielu vidieckych regiónov na celkovej rozlohe krajiny sa vidiecke regióny stretávajú s problémami rôzneho charakteru. Stretávame sa s základnými problémami vidieckych regiónov a to úpadok poľnohospodárstva a tým spojená vysoká miera nezamestnanosti (Gábršová, 2009.) K oživeniu vidieka hlavne ekonomického, je potrebné využiť silu rastového potenciálu, ktorý je alokovaný na vidieku. Príťažlivosť cestovného ruchu na vidieku je založená na osobitnej ponuke. Osobitná ponuka si vyžaduje produkt neustále rozvíjať, rozširovať, inovovat'. Cieľom každého producenta je preto, vytvoriť takú ponuku, ktorá zaujme potenciálneho zákazníka (Novácka, Stofilová, 2011). Úspešný rozvoj cestovného ruchu je podmienený predovšetkým vnútornými zdrojmi regiónu, štruktúrou ekonomických aktivít, úrovňou inovácií, stupňom dostupnosti regiónu. Európska komisia, ktorá definovala aspekty konkurencieschopnosti regiónu, doplnila spomínané atribúty o kvalifikovanosť pracovných síl (Borovský, Šmolková, Niňajová, 2008). Aj od tohto atribútu závisí využitie potenciálu daného územia. 604 Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.-21. 6. 2013 Cieľ práce Cieľom práce bolo na základe vybraných ekonomických ukazovateľov cestovného ruchu zadefinovať postavenie cestovného ruchu v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji. Na základe výsledkov zadefinovania boli identifikované možnosti rozvoja produktov v doplnkových službách s akcentom využitia potenciálu nachádzajúceho sa v okrese Topoľčany a v jeho vybraných obciach, konkrétne v obci Jacovce, Krušovce, Podhradie, Prašice a meste Topoľčany. Pri identifikácii potenciálu boli využité vlastné navrhované kritéria hodnotenia potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu v obciach. Analýza potenciálu v najmenších územných jednotkách je pilotná. Za účelom dosiahnutia cieľa boli použité sekundárne zdroje: dostupná domáca a zahraničná knižná literatúra, odborné časopisy, údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky. Pri spracovaní dosiahnutých údajov boli použité: technika opytovania a riadené rozhovory, metódy popisnej štatistiky, základné matematicko-štatistické metódy. Výsledk Kľúčovými faktormi konkurencieschopnosti destinácií a blahobytu ich obyvateľov, ako aj vytvárania pracovných miest, zachovania a zvyšovania úrovne prírodných a kultúrnych atrakcií je hospodársky, sociálne a environmentálne trvalo udržateľný rozvoj. Pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v Slovenskej republike je podľa mnohých odborníkov predurčený Nitriansky kraj, ktorý možno z hľadiska ekonomického, charakterizovať ako poľnohospodársko - priemyselný a z hľadiska urbanistického ako kraj vidiecky. Avšak práve tento kraj pozostávajúci z ôsmich okresov je pre rozvoj cestovného ruchu málo atraktívny. Analýzu vybraných ekonomických ukazovateľov okresu Topoľčany poskytuje vtab. 1. Tab. 1 Vývoj vybraných ukazovateľov v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji Ukazovateľ Rok 2001 Rok 2005 Rok 2010 Index 2010/2001 Umiestnenie v rámci kraja Počet ubytovacích zariadení 14 14 18 1,3 5-8* Počet návštevníkov 12 262 7 889 9 180 0,7 7 Tržby / v Eur/ 188 864 208 075 286 066 1,5 7 Vysvetlivky : * hodnoty indexu dosahujú tri kraje rovnaké Zdroj: ŠUSR, vlastné spracovanie Na základe vybraných ekonomických ukazovateľov je zrejmé, že okres Topoľčany, dosahuje veľmi nízke výsledky a zastáva predposledné až posledné miesto v rámci kraja. Je preto žiaduce venovať sa takémuto priestoru a identifikovať potenciál nachádzajúci sa v tomto priestore a možnosti jeho využitia. Na identifikáciu boli aplikované vlastné navrhované kritéria. Návrh bol zostavený na základe analýzy dopytovej stránky cestovného ruchu, podľa indikátorov uvedených v obrázku 1. I 605 Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.-21. 6. 2013 Obr. 1 Indikátory hodnotenia potenciálu vo vidieckych obciach Nitrianskeho kraja StJL casný potencia! nuĽÍ^mu. v T'-rinrL aji skom l^ra_j i CykJ oturi srilíia. UPnrro dne j3 a_mi a_tiiLy Chrí KLulnirn o -hi stori czlíLĚ p a_m i -rT-ry I Amfiteáter, líiin I !ECa_Etd. el e _ jp n rky a_T-- am e k.up ali skia l Prírodn É J3 a_mi a_tiiLy Vodne plochy IPariira dn é "Vhodne sporty ]re s ti a_l > I řCon c: erty Viiin é cesty i : ~V'y s 13J^-> y l Zdroj: vlastný návrh, vlastné spracovanie Výsledky aplikovaných kritérií vo vybranom priestore sú uvedené v tabuľke 2. Vzhľadom k tomu, že kategória zaujímavosti je v priestore rôznorodá, bola skúmaná a označené len jedným symbolom. Popis jednotlivých atribútov vo vybranom priestore poskytuje tab. 2. Tab. 2 Potenciál cestovného ruchu vo vybranom okrese a jeho vybraných obciach v Nitrianskom Súčasný potenciál Okres Mestá obce Aktivity poznávacie Aktivity oddychovo-relaxačné Aktivity v prírode Prírodné pamiatky Kultúrnohistorické pamiatky Organizované podujatia Zaujíma vosti Okres Topoľčany •ooo •ooo ■ ■■ □ ÁAÁ AAA & & Ů Ů ♦ n Topoľčany toot oot □ ▲AA Krušovce AA n Podhradie •o ■ AAA Prašice OOOf AAA Zdroj: vlastné spracovanie Legenda aktivity v prírode 9 Cykloturistika O Jazdectvo O Kúpanie O Poľovníctvo 9 Rybolov O Turistika O Vodné plochy o Vodné športy Legenda prírodné pamiatky I Chránené areály O Chránené krajinné oblasti O Jaskyne H Národné prír. Rezervácie D Prírodné pamiatky O Prírodné rezervácie Legenda kultúrno-historické pamiatky A Hrady A Kaštiele, parky A Kostoly A Múzeá, pamätné izby A Zámky A Iné I 606 Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.-21. 6. 2013 Legenda aktivity oddychovo-relaxacne A ^ O o Amfiteáter, kiná Kúpaliská Plavárne Termálne kúpaliská Wellness Legenda organizované podujatia « Festivaly W Koncerty "A" Kurzy "A" Oslavy "A Stretnutia M Súťaže "A Vinné cesty A" Výstavy & Iné Legenda zaujímavosti "^Zaujímavosti Na základe uplatnených navrhovaných kritérií možno konštatovať, že potenciál je v tomto priestore dostatočný, rôznorodý a v priestore nerovnomerne rozmiestnený. Na základe výsledkov primárneho výskumu v tejto oblasti v rozšírenom priestore t. j. v 20 obciach, 8 okresov Nitrianskeho kraja (Beresecká, 2012) možno konštatovať, že podmienky pre aktivity v prírode sú sústredené najviac v okrese Topoľčany. Kultúrno-historické pamiatky sú sústredené v prevažnej miere v okrese Topoľčany. Detailný popis vybraného potenciálu poskytuje tab. 3. Tab. 3 Popis a analýza aktivít poznávacích vo vybraných obciach okresu Topoľčany Mesto Topoľčany Aktivity poznávacie Prírodné pamiatky Kultúrno-historické pamiatky Chránené areály Park v Hajnej Novej Vsi Park v Tesároch Park v Továrnikoch Hrady Chránené krajinné oblasti Kaštiele, parky Jaskyne Kostoly Kostol Národné prírodné rezervácie Hrdovická Topoľčany Múzeá, pamätné izby Tríbečské múzeum Hipologické múzeum Topoľčianky Prírodné pamiatky Belanov kút Čaniansky močiar Zámky Vila pamätná-mučiareň Prírodné Čepušky Holé brehy Kovarská hôrka Priehľačina Iné gestapa Cintorín židovská Kalvária Vila Fontána rezervácie Kalvária-kaplnky krížových ciest Socha sv. Nepomuckého Radnica ľara Solčiansky háj Obec Jacovce Aktivity poznávacie Prírodné pamiatky Kultúrno-historické pamiatky Chránené areály Hrady Chránené krajinné oblasti Kaštiele, parky Kostol Božieho milosrdenstva Kostol Navštívenia Panny Jaskyne Kostoly Márie Kaplnka Blahoslavenej Panny Márie Národné prírodné rezervácie Múzeá, pamätné izby Prírodné pamiatky Zámky Zvonica Prírodné rezervácie Iné Baroková pieta Socha sv. Jána Nepomuckého Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny i 607 Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.-21. 6. 2013 Schwarzov mlyn Obec Krušovce Aktivity poznávacie Prírodné pamiatky Kultúrno-historické pamiatky Chránené areály Hrady Chránené krajinné oblasti Kaštiele, parky Kaštieľ Krušovce Jaskyne Kostoly Kostol narodenia Panny Márie Národné prírodné rezervácie Múzeá, pamätné izby Prírodné pamiatky Zámky Prírodné rezervácie Iné Obec Podhradie Aktivity poznávacie Prírodné pamiatky Kultúrno-historické pamiatky Chránené areály Hrady Hrad Sivý Kameň Sučiansky hrad Topoľčianky hrad Chránené krajinné oblasti Kaštiele, parky Jaskyne Kostoly Kostol svätej Margity Národné prírodné rezervácie Múzeá, pamätné izby Prírodné pamiatky Sivý kameň Andezitový kameňolom Malá Lehota Jančekova skala Zámky Prírodné rezervácie Iné Škola Pamätník I. a II. svetovej vojne Kaplnka Panny Márie Lurdskej Tribečské múzeum Zdroj: vlastné spracovanie Z detailného popisu je možné konštatovať, že vybraná skupina potenciálu je v priestore významná. Je preto dôležité zamyslieť sa nad mierou využitia tohto potenciálu, nakoľko vybrané ekonomické ukazovatele jednoznačne potvrdzujú, že rozvoj cestovného ruchu je vo vybranom priestore nedostatnočný. Je nevyhnutné zamyslieť sa nad príčinami tohto stavu. Jednou z nich je kvalita ľudského potenciálu. Pracovná sila v cestovnom ruchu by mala byť dostatočne flexibilná, vybavená informačnou gramotnosťou, mala by disponovať vedomosťami o existujúcich atraktivitách, ktoré by mohli účastníci cestovného ruchu využiť. Potenciál, jeho využitie, môže zatraktívniť ponuku , môže prispieť k potieraniu sezónneho charakteru cestovného ruchu, môže v konečnom dôsledku vplývať na celkový rozvoj územia a prispieť k dosiahnutiu regionálnej konkurencie schopnosti. Záver Z výsledkov vývoja vo vybraných ekonomických ukazovateľoch, zadefinovaním kritérií aplikovaných pri zisťovaní potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu, ako aj určením jednej z možných bariér rozvoja a využitia prírodno akultúrno - historických pamiatok vyplynulo, že je nevyhnutné venovať sa ľudskému potenciálu a marketingovým praktikám. Konkrétne marketingovej komunikácii, ktorá by pomohla zviditeľniť potenciál a následne vhodnou kombináciou by zatraktivnila tematické produkty cestovného ruchu. Odborná verejnosť poukazuje aj na ďalšie príčiny nedostatočného využitia potenciálu a poukazuje na nutnosť vytvárania partnerstiev a koordinácie jednotlivých aktivit formou zostavenia kalendára aktivít (Petrášová,2012). Iní vnímajú atraktívny turistický potenciál, integrovaný marketing a manažment, správnu a poctivnú spoluprácu medzi súkromným a verejným sektorom, ako 608 Sborník příspěvků XVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Valtice 19.-21. 6. 2013 nevyhnutný predpoklad pre efektívne nastavenú regionálnu politiku cestovného ruchu ( Kučerová, Makovník, 2009). Literatúra [I] BELAJOVÁ, A. - FÁZIKOVÁ, M. Regionálna ekonomika. 3. vyd. Nitra: SPU v Nitre, 2005. 254 s. ISBN 80- 8069-513-X. [2] BEERLI, A., MARTIN, J. D. Factors influencing destination image. Annals of Tourism Research. 0160-7338, 2004, roč. 31, č. 3, s 657-681. DOI: 10.1016/j.annals.2004.01.010. [3] BERESECKA, J. Zvýšenie účinnosti marketingových prístupov k rozvoju vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji, [dizertačná práca] Nitra: Katedra masmediálnej komunikácie a reklamy FF UKF Nitra, 2012. 177 s. [4] BOROVSKÝ, J., ŠMOLKOVÁ, E., NIŇAJOVÁ, I. Cestovný ruch - trendy a perspektívy. Bratislava: IURA Edition, 2008. 280 s. ISBN 978-80-8078-215-3. [5] BUČEK, M., REHÁK, Š., TVRDOŇ, J. Regionálna ekonómia a politika. Bratislava: IURA EDITION, s r.o., 2010. 269 s. ISBN 978-80-8078-362-4. [6] JARABKOVA, J. Vidiek - nevyužitý potenciál z hľadiska cestovného ruchu. 1. vyd. Nitra: SPU v Nitre, 2010. 111 s. ISBN 978-80-552-0364-5. [7] GABRSOVA, R. Hodnotenie procesu implementácie programov rozvoja vidieka podporovaných z fondov EU [dizertačná práca]. Nitra: SPU, 2009. [8] GUCIK, M. Cestovný ruch: úvod do štúdia. Banská Bystrica: Dali-BB, s.r.o., 2010. 307 s. ISBN 978-80-89090-80-8. [9] PAPCUNOVÁ, V., GECÍKOVÁ, I. Návody na cvičenia z regionálnej ekonomiky. Nitra: SPU v Nitre, 2007. 70 s. ISBN 978-80-8069-848-5. [10] NOVÁCKA, Ľ., ŠTOFILOVÁ, J. Koexistencia globálneho a regionálneho produktu cestovného ruchu. In Vedecký zborník Marketing a obchod. Zvolen: Bratia Sabovci, 2011. ISBN 978-80-89241-41-5, s. 217-221. [II] NOVÁCKA, Ľ., PLESNIK, P. Cestovný ruch v regiónoch a cezhraničná spolupráca : Ministerstvo hospodárstva SR. Bratislava: Ekonóm, 2000. 134 s. ISBN 80-225-1346-6. [12] RYGLOVA, K. et al. 2011. Cestovní ruch: podnikatelské princípy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, a.s., 2011. 216 s. ISBN 978-80-247-4039-3. [13] KROGMANN, A. Aktuálne mocnosti využitia potenciálu územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu. Nitra: UKF v Nitre, 2005. 218 s. ISBN 80-8050-888-7. [14] KOMPASOVÁ, K. Merchandishing a event marketing - pre produkty pôdohospodárstva In Cestovný ruch a event marketing. 1. vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2010. 329 s. ISBN 978-80-552-0469-7. [15] KIRÁĽOVÁ, A. Marketing destinace cestovního ruchu. Praha: EKOPRESS, s.r.o., 2003. 173 s. ISBN 80-86119-56-4. [16] KUČEROVÁ,J - MAKOVNÍK, T. Regional Tourism Policy in Slovakia. E+M Ekonomie a Management, 2009, č. 1, s. 6 - 13. ISSN1212-3609 [17] PETRASOVÁ, V. Kreativita podnikateľov a ekonomické nástroje samosprávy na jej podporu in: Kreativita podnikateľov a ekonomické nástroje samosprávy na jej podporu. In Sociálne posolstvo Jána Pavla II. pre dnešný svet. Ružomberok: Katolícka univerzita, 2012, s. 484—491. ISBN 978-80-8084-956-6 (brož.). Príspevok vznikol s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy APW-0101-10. 609