THE ROLE OF THIRD SECTOR ORGANIZATIONS IN RURAL DEVELOPMENT Gabriela Vaceková – Simona Škarabelová gabriela.vacekova@econ.muni.cz simona.skarabelova@econ.muni.cz DOTAZNÍKOVÉ ŠETRENIE  Dotazníkové šetrenie vidieckych obcí v ČR v roku 2013 v rámci medzinárodného projektu: „Third sector organizations in rural development: a theoretical and empirical analysis“  Partneri: IAMO (Leibnitz Institute of Agricultural Development in Central and Eastern Europe) a CVNS (Centrum pro výskum neziskového sektoru). TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ  NO reflektujú a vytvárajú spoločenské podmienky.  Lokálne odozvy na komunitné potreby?  V malých a stabilných komunitách (Gamm – Putnam, 1999) s rôznorodou štruktúrou populácie (Douglas, 1997; Weisbrod, 1988), silným regionálnym zázemím (James, 1989), obmedzeným VS (Douglas, 1987), al. dlhodobou spoluprácou na úrovni VS – NO (Salamon, 1987) sa predpokladá rozsiahly, dobre rozvinutý neziskový sektor.  Teória vs. empíria?! TEÓRIE TRETIEHO SEKTORA  „public goods theory“  „trustworthiness theory“  „consumer control theory“  „supply-side theory“  nezohľadňujú špecifiká vidieckeho rozvoja 3. sektora „rurality theory“ ARGUMENTY POTVRDZUJÚCE OPODSTATNENOSŤ „RURALITY THEORY“ 1. Tradičné teórie tretieho sektora vychádzajú z predpokladu, že existencia tretieho sektora je podmienená obmedzeniami ziskovo orientovaných firiem uspokojiť ľudské potreby (Steinberg, 2006; Hansmann, 1987). 2. Z literatúry zaoberajúcej sa medzinárodným vidieckym rozvojom jednoznačne vyplýva, že vidiecke sídla v rozvinutých, ako aj v rozvíjajúcich sa krajinách disponujú početnými socio-ekonomickými charakteristikami spojenými s vysokými transakčnými nákladmi, kt. obmedzujú činnosť ziskovo orientovaných firiem (Terluin, 2001; Baum – Weingarten, 2005) „RURALITY THEORY“  Autor: Vladislav Valentinov  Spoločné črty so zákl. ek. teóriami tretieho sektora: existencia 3. sektora sa vzťahuje na obmedzenú schopnosť ziskovo orientovaných podnikov uspokojovať ľudské potreby.  Prínos teórie: predpoklad, že obmedzená schopnosť ziskovo orientovaných podnikov uspokojovať ľudské potreby vo vidieckych sídlach sa vzťahuje na špecifiká vidieka, akými sú napr. nízka hustota obyvateľstva, geografická disperzia, chýbajúca infraštuktúra a pod. „RURALITY-SPECIFIC TRANSACTION COSTS“  Špecifiká vidieka spôsobujú vznik špecifických transakčných nákladov („rurality-specific transaction costs“).  Tým sa obmedzujú možnosti podnikania ziskovo orientovaných podnikov a vytvára sa priestor pre pôsobenie organizácií 3. sektora.  Z toho následne vyplýva hlavná hypotéza rurálnej teórie – špecifické vidiecke transakčné náklady opodstatňujú existenciu vidieckych organizácií tretieho sektora. HLAVNÉ TEMATICKÉ OBLASTI TEÓRIE 1. Analýza dopadov vidieckych podmienok na inštitucionálnu voľbu vo vidieckych sídlach. 2. Testovanie alternatívnych ekonomických teórií tretieho sektora vo vidieckych podmienkach. 3. Objasnenie vidiecko – mestských rozdielov v štruktúre a spôsobe chovania sa organizácií tretieho sektora. AD 1) ANALÝZA DOPADOV VIDIECKYCH PODMIENOK NA INŠTITUCIONÁLNU VOĽBU VO VIDIECKYCH SÍDLACH  Inštitucionálna voľba je všeobecne chápaná ako voľba medzi trhom – štátom – tretím sektorom.  Predpokladáme, že „rurality-specific transaction costs“ sú jedným z determinantov výskytu tretieho sektora vo vidieckých podmienkach.  Ide o inovatívny prístup v rámci intersektoriálnej inštitucionálnej voľby.  Dôsledky voľby medzi tromi sektormi spoločnosti v súvislosti s rozvojom vidieckych sídel sú stále nepreskúmané.  Výstupom projektu bude vyplnenie a uzavretie tejto výskumnej medzery. AD 2) TESTOVANIE ALTERNATÍVNYCH EK. TEÓRIÍ TRETIEHO SEKTORA VO VIDIECKYCH PODMIENKACH.  Ide o centrálnu časť projektu.  Empirické testovanie teórií tretieho sektora je dôležitou témou súčasnej výskumnej literatúry (pr. Salamon – Anheier, 1998).  Napriek tomu, zatiaľ absentuje relevantná literatúra vo vzťahu k vidieckemu tretiemu sektoru.  Navyše, „rurality theory“ ešte nebola testovaná spoločne s tradičnými teóriami tretieho sektora.  Projekt vyplní medzeru v literatúre zaoberajúcej sa výstupmi výskumu tretieho sektora. AD 3) OBJASNENIE VIDIECKO – MESTSKÝCH ROZDIELOV V ŠTRUKTÚRE A SPÔSOBE CHOVANIA SA ORGANIZÁCIÍ TRETIEHO SEKTORA.  Predpokladáme, že štrukturálne a behaviorálne charakteristiky organizácií vidieckeho tretieho sektora sa systematicky líšia od príslušných charakteristík mestského typu organizácií tretieho sektora.  Ide o inovatívnu tematickú oblasť, nakoľko tradičné ekonomické teórie tretieho sektora neskúmajú, či dôvody vzniku a existencie tretieho sektora sú odlišné vo vidieckych a mestských sídlach. EMPIRICKÉ TESTOVANIE TEÓRIE  Dáta z vybraných vidieckych sídel v rámci zvolených krajín (DE, ČR, Ukrajina).  Riziká vyplývajúce z inovatívneho charakteru teórie:  „lialibity of newness“  neúplne štatistiky o organizáciách tretieho sektora  Zber a spracovanie dát:  dotazníkové šetrenie  ekonometrické metódy  kvalitatívne prípadové štúdie OČAKÁVANÉ VÝSLEDKY Výstupom projektu budú teoretické a empirické zistenia o:  determinantoch inštitucionálnej voľby medzi trhom, štátom a tretím sektorom;  relatívnej validite rurálnej teórie a iných teóriách tretieho sektora vo vidieckych oblastiach;  hlavných rozdieloch v štruktúre a chovaní sa organizácií tretieho sektora v mestských a vidieckych oblastiach. SURVEY OUTLINE V RÁMCI ČR  Výber regiónov:  NUTS 2 region – CZ06 Jihovýchod – 2 NUTS 3:  Kraj Vysočina  Jihomoravský kraj CIEĽ VÝSKUMU NA ÚROVNI MUNICIPALÍT  Identifikovať determinanty štruktúry a aktivity rurálneho tretieho sektora.  Analyzovať (vnímanie) efektov rurálneho tretieho sektora na rozvoj vidieka (kvalita života). ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ!