Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 504 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-64 VYBRANÉ OTÁZKY PÔSOBENIA PODNIKOV S MAJETKOVOU ÚČASŤOU MIEST SELECTED ISSUES OF ENTERPRISES WITH THE MUNICIPAL PROPERTY SHARE ING. MONIKA BUMBALOVÁ, PHD. ING. EVA BALÁŽOVÁ, PHD. Katedra verejnej správy Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Department of Public Administration Fac. of European Studies and Regional Development Slovak Agricultural University in Nitra * Tr. A Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic E-mail: monika.bumbalova@uniag.sk, eva.balazova@uniag.sk Anotácia Miestne samosprávy v podmienkach Slovenska môžu samostatne hospodáriť so svojim majetkom. Jednou z foriem, akou samosprávy majetok využívajú je zakladanie podnikov s majetkovou účasťou. Napriek tomu, že toto právo je zakotvené v platnej legislatíve, v podmienkach Slovenska neexistuje priama právna úprava hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou miest, čo v praxi vedie k vzniku množstva problematických oblastí. Cieľom príspevku bolo analyzovať vybrané determinanty hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou miest a podpornou argumentáciou zadefinovať postoje k vybraným otázkam hospodárenia týchto podnikov. Kľúčovou metódou bola Delfská metóda postavená na dosahovaní názorového konsenzu expertov z teoretického prostredia a praxe. Analýzou bolo zistené, že podniky s majetkovou účasťou miest majú zväčša formu s.r.o. Účelom zakladania podnikov bola najmä správa mestského majetku a komerčné aktivity nesúvisiace s výkonom kompetencií, čo je do budúcnosti žiaduce zmeniť. Mestá majú tendenciu byť 100%-ným vlastníkom najmä pri s.r.o. a tento trend by mal zostať zachovaný. V prípade výsledku hospodárenia, až tretina podnikov dosahovala stratu, pričom medzi expertami panuje názor, že tieto podniky by mali byť v budúcnosti zlikvidované alebo transformované. Podiely na zisku do mestských rozpočtov odvádzajú najmä podniky zamerané na výkon kompetencií a nakladanie so ziskom (jeho odvádzanie do rozpočtu mesta alebo spätné investovanie do podniku) by sa malo odvádzať od okolností, rozhodnutím poslancov MZ. Zo sledovaných podnikov až 64% je na rozpočty miest naviazané dodávateľskoodberateľskými vzťahmi. Ceny za služby poskytované podnikmi mestu by mali byť odvodené od reálnych nákladov a výhodné pre obe strany. Implementácia spomenutých zásad by mala viesť k efektívnejšiemu hospodáreniu podnikov s majetkovou účasťou miest. Kľúčové slová podniky s majetkovou účasťou miest, majetok miest, manažment samospráv Annotation Local self-governments in Slovakia have the right to manage their property, while setting up an enterprise with the municipal property share is one of the eligible forms. Despite the fact that law stipulates this right, there is no direct legislation covering the enterprises, what in practice leads to many issues. The objective of this paper was to analyze selected determinants of the enterprises and to define approaches towards selected issues of their management. Delphi method, based on reaching consensus of experts from the theory and practice, was the key method used in the study. The analysis proved that the enterprises have usually a form of ltd. and they are mainly oriented on the municipal property management and commercial activities, not connected to the self-government competencies. Preferably this will change in the future. Municipalities usually own 100% of ltd. enterprises and this trend should be preserved. Almost one third of the enterprises reached a loss, what lead to the Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 505 conclusion that these enterprises need to be either liquidated or transformed. Especially those enterprises oriented on self-government competencies pay a share on their profit to the municipal budgets, while the members of municipal council should adopt the decision about profit. 64% of enterprises are linked to the municipal budgets by the supplier relations, while prices for the provided services should be based on the real costs and, additionally, beneficial for both parts. Implementation of the approaches should lead to the more effective management of these enterprises. Key words enterprises with the municipal property share, municipal property, management of self-government JEL classification: H70 Úvod Vo viacerých krajinách, najmä západnej a strednej Európy, je miestna samospráva nezávislá a priame zásahy štátu do jej kompetencií sú zakázané (Alekseev, 2013). Navyše, v prostredí moderných liberálnych demokracií, sa ukazuje neustále narastajúca tendencia smerujúca k aplikácii systému subsidiarity (Paulíčková, 2010). Na druhej strane stojí teória, že zabezpečenie finančných potrieb miestnej samosprávy by malo byť nastavené proporcionálne k výkonu jej kompetencií a úloh (Oplotnik- Brezovnik- Vojinovic, 2012, Klimovský, 2008 a iní). Úroveň miestnej samosprávy na Slovensku prešla procesom decentralizácie a to jednak decentralizácie kompetencií a jednak fiškálnou decentralizáciou (Hamalová – Belajová, 2011). Ekonomická autonómnosť slovenských miestnych samospráv je medzi iným identifikovaná ich právom vlastniť majetok a hospodáriť s ním (zákon č. 369/1990 Zb.). Jedným zo zákonom povolených foriem nakladania s majetkom miestnych samospráv je práve jeho vklad do obchodných spoločností, ktoré si mestá a obce môžu zakladať a prostredníctvom nich vykonávať podnikateľskú činnosť. Teória nakladania s obecným majetkom hovorí, že na podnikateľské účely samosprávy spravidla využívajú dlhodobý hmotný majetok, ktorý majú k dispozícii po zabezpečení originálnych a prenesených kompetencií a verejno-prospešných služieb alebo majetok zámerne vyčlenený na podnikateľské účely (Žárska et al. 2007, s. 26). Príjmy samosprávnych rozpočtov generované prostredníctvom využívania samosprávneho majetku na podnikateľské účely prispievajú k zvyšovaniu finančnej nezávislosti samospráv (Paulíčková, 2010) a tiež sú dôkazom vysokej úrovne manažmentu, keďže predstavujú spôsob generovania vlastných financií bez zvyšovania daní a poplatkov pre občanov (Transparency International, 2007). Na druhej strane, negatívnu stránku predstavuje fakt, že slovenský právny systém nevytvára dostatočnú východiskovú bázu pre fungovanie takýchto podnikov (Bumbalová, 2013), čo následne vedie k tomu, že v praxi existuje množstvo aspektov a otázok, ktoré nie sú zastrešené legislatívne ani v teoretických, či praktických prístupoch. Predkladaný príspevok si kladie za úlohu reagovať práve na tieto aspekty a to prostredníctvom identifikácie stavu v oblasti hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou miest, formulácie výskumných otázok a následným dosiahnutím názorového konsenzu viacerých odborníkov z teórie a praxe danej oblasti na konkrétnu otázku. 2. Cieľ a metódy Príspevok sa zaoberá hodnotením vybraných identifikačných, majetkových, ekonomických a finančných determinantov využívania majetku miest na podnikateľské účely prostredníctvom podnikov s majetkovou účasťou miest. Cieľom príspevku bolo zadefinovať postoje a štandardy smerom k vybraným zásadným otázkam zakladania, fungovania a hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou miest. Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 506 Údaje použité v príspevku boli zozbierané prostredníctvom dotazníkového prieskumu. Základný súbor predstavovali všetky samosprávy so štatútom mesta a návratnosť dotazníka bola 31,2%. Pre účely hodnotenia a analýzy boli skúmané determinanty využívania majetku miest na podnikateľské účely klasifikované podľa ich povahy na dve základné skupiny a to na identifikačné determinanty a na determinanty, ktoré vychádzajú z vlastníckych, ekonomických a obchodných vzťahov medzi mestami a podnikmi s majetkovou účasťou (tabuľka 1). Tab. 1: Klasifikácia determinantov Oblasť Determinanty Identifikačné determinanty celkový počet podnikov s majetkovou účasťou mesta založených mestom, rok založenia podniku, právna forma podniku Determinanty vlastníckych ekonomických a obchodných vzťahov výška základného imania vloženého do podniku mestom, podiel mesta na základnom imaní, výsledky hospodárenia podniku za roky 2009-2011, príjmy z podniku plynúce do mestského rozpočtu za roky 2009-2011 a hodnota tovarov a služieb, ktoré podnik vyfakturoval mestu za obdobie rokov 2009-2011 Zdroj: vlastné spracovanie V rámci hodnotenia vybraných determinantov boli sformulované výskumné otázky, ktoré na základe ich povahy nebolo možné zodpovedať zo získaných údajov. Tieto výskumné otázky boli následne hodnotené prostredníctvom Delfskej metódy založenej na zisťovaní názorov expertov a dosahovaní názorového konsenzu. Výskumu sa zúčastnilo 7 expertov pričom 3 predstavujú zástupcov z akademického prostredia a 4 z praxe. Názorový konsenzus v odpovediach expertov bolo možné dosiahnuť v rámci prvého kola rozposielania výskumných otázok, keďže nijaký z názorov svojou povahou neodporoval ostatným, respektíve ich nepopieral. 3. Výsledky Posudzované determinanty, ktoré majú ekonomický a obchodný charakter boli sledované za referenčné obdobie od roku 2009 do 2011, pri identifikačných a vlastníckych determinantoch je časový rámec irelevantný. Analýza jednotlivých determinantov vyústila do formulácie 5 výskumných otázok, následne zodpovedaných prostredníctvom Delfskej metódy. 3.1 Hodnotenie vybraných identifikačných determinantov využívania majetku miest na podnikateľské účely Prvým aspektom na vyhodnocovanie bol rok založenia podnikov. Obdobie častejšieho zakladania podnikov bolo v polovici deväťdesiatych rokov a tiež okolo roku 2006. Spoločenské zmeny, ktoré mohli tento vývoj ovplyvniť boli prechod z centrálne riadeného na trhové hospodárstvo a tiež fakt, že v roku 2004 Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Tendencie z roku 2006 zas môžu súvisieť s vrcholiacou fiškálnou decentralizáciou, kedy sa ukončil proces prenosu kompetencií a to aj tých, ktoré súvisia s využívaním majetku a samosprávy mohli svoj majetok plnohodnotne využívať. Tendencia zakladania podnikov s majetkovou účasťou miest je v posledných rokoch relatívne nízka, čo môže napovedať finančné problémy, ktorým samosprávy v ostatných rokoch čelia. Právna forma podnikov s majetkovou účasťou miest patrí k významným determinantom, od ktorých sa odvíja podnikanie miest. Pri porovnaní údajov ohľadne právnej formy so zameraním podnikov bolo zistené, že až 64% akciových spoločností má zameranie iné, ako sú základné kompetencie samospráv, išlo napríklad o športové kluby, hotely, prípadne lokálne televízie. To značí, že za účelom poskytovania verejných služieb resp. za účelom výkonu samosprávnych kompetencií, majú mestá tendenciu zakladať skôr spoločnosti s ručením obmedzeným. Dôvodom môže byť napríklad otázka ručenia, nižšia administratívna náročnosť zakladania takejto spoločnosti a v neposlednom rade tiež nižšie základné imanie potrebné na založenie spoločnosti. Zameranie podnikov s majetkovou účasťou miest, resp. ich orientácia na poskytovanie verejných služieb pre obyvateľstvo predstavuje ďalší z podstatných aspektov ich fungovania. Po zjednodušení Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 507 definície indikátora a jeho rozdelení na dve skupiny bolo zistené, že približne polovica podnikov sa zaoberá aktivitami priamo súvisiacimi so samosprávnymi kompetenciami a druhá polovica podnikov má hlavný predmet činnosti orientovaný inak. Priame poskytovanie verejných služieb pre obyvateľstvo, ktoré boli v dotazníku označené ako komunálne služby však uviedlo len 9% podnikov, ďalších 13% v kombinácii s iným zameraním. Z tohto vyplýva, že mestá si svoje podniky s majetkovou účasťou nezakladajú primárne za účelom poskytovania služieb pre obyvateľstvo, ale hľadajú spôsoby manažovania správy majetku (33% podnikov), prípadne sa snažia o generovanie vlastných finančných prostriedkov prostredníctvom ziskov podnikov, pôsobiacich na voľnom trhu, mimo sféry verejných služieb. Otázka zamerania podnikov s majetkovou účasťou miest na výkon samosprávnych kompetencií sa javí byť kľúčovou, medzi iným, aj pre potreby zadefinovania takýchto podnikov. Preto predstavuje prvú z výskumných otázok, ktoré boli predložené expertom v rámci Delfskej metódy. Dominantný názor, presadzovaný medzi expertmi bol jednoznačne pozitívny, a teda, že mestá by sa mali zameriavať na zakladanie podnikov orientovaných na výkon samosprávnych kompetencií. Podporným argumentom pre takéto stanovisko bola napríklad aj právna úprava, konkrétne zákon o obecnom majetku, ktorý uvádza, že obec je povinná využívať majetok na samosprávne účely, následne na verejné účely a až následne na podnikateľskú činnosť. 3.2 Hodnotenie majetkových, ekonomických a finančných determinantov využívania majetku miest na podnikateľské účely Prvým sledovaným údajom je absolútna výška základného imania vkladaná do podnikov. Vzhľadom na veľké rozdiely medzi jednotlivými základnými imaniami boli tieto údaje analyzované v nadväznosti na ďalší indikátor, podiel mesta na základnom imaní. Základné imanie vyššie ako 1 000 000 EUR bolo dominantne použité pri podnikoch s mestským podielom nižším ako 50%. Následná implikácia teda je, že vyššie základné imanie bolo zväčša použité jednak pri akciových spoločnostiach a jednak pri podnikoch s nižšou účasťou samosprávy a pravdepodobne s vyššou participáciou súkromného sektora. Pri hodnotení výšky základného imania je potrebné brať ohľad aj na vzťah medzi základným imaním a možným znehodnotením majetku samospráv vloženým do podniku v prípade konsolidácie záporného výsledku hospodárenia. Väčšia pozornosť tomuto javu bude venovaná v odseku hodnotiacom výsledky hospodárenia. Z hľadiska podielu mesta na základnom imaní spoločnosti treba zdôrazniť, že je väčšia tendencia zo strany miest byť 100% vlastníkom spoločností s ručeným obmedzením, ako akciových spoločností. V prípade akciových spoločností mestá vložili 100% základného imania iba v 21% prípadov, zatiaľ čo pri spol. s r.o. to bolo až 73,8%. Na základe zistených faktov boli sformulované ďalšie výskumné otázky týkajúce sa jednak vzťahu medzi mierou majetkovej účasti a zameraním podniku a jednak toho či by mala byť preferovaná majetková účasť v podnikoch majoritná, teda s rozhodujúcim vplyvom, alebo menšinová (menej ako 50%). Ústredný názor, ktorý sa medzi odpoveďami expertov vyskytol v prípade tejto otázky bol taký, že pri zakladaní podnikov s majetkovou účasťou miest by mestá mali brať do úvahy všetky možné aspekty, pričom by sa mali snažiť dosiahnuť čo najväčšiu efektívnosť. V prípade druhej časti otázky, medzi expertmi dominoval názor, že obce by primárne mali byť 100% vlastníkmi podnikov s majetkovou účasťou miest. Menšie podiely experti pripustili len v prípade, že ide o spoluprácu medzi viacerými obcami, pričom v spoločnosti, kde je spoluvlastníkom subjekt súkromného sektora pripustili jedine vtedy, ak budú splnené viaceré podmienky (napr. právo veta) zo strany mestského zastupiteľstva. Dôležitým sledovaným javom v rámci analýzy je nepochybne podnikateľská úspešnosť jednotlivých podnikov hodnotená na základe výsledkov hospodárenia, ktoré sa týmto podnikom podarilo dosiahnuť. Z analyzovaných údajov vyplynulo, že až tretina podnikov končila hospodárske roky 2009 Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 508 -2011 so stratou, pričom tieto straty dosahovali v priemere veľmi vysoké hodnoty. Z tohto dôvodu treba uviesť, že podniky, ktoré dlhodobo dosahujú stratu musia stratu konsolidovať, odpisovať zo základného imania. Vzhľadom na to, že ide o podniky, ktorých základné imanie bolo zložené mestom, podniky dosahujúce stratu, znehodnocujú mestský majetok. Efekty takéhoto nakladania s majetkom nie sú zväčša viditeľné z krátkodobého hľadiska, avšak z dlhodobého hľadiska môžu spôsobovať značné problémy. Pri pohľade z druhej strany, teda zo strany podnikov, ktoré dosahovali zisk, je viac ako 55% takých, ktoré sú stopercentnými dcérami mesta a len 20% týchto podnikov malo majetkovú účasť mesta nižšiu ako 50%. Z tohto dôvodu nie je opodstatnené konštatovanie, že podniky, ktoré sú z majoritnej časti vlastnené mestami sú menej konkurencieschopné, prípadne ekonomicky menej výkonné v porovnaní s podnikmi, kde majú mestá len minoritné podiely, a teda sú riadené prevažne manažérmi zo súkromného sektora. Vzhľadom na súvislosti medzi hospodárskym výsledkom a zameraním podniku možno konštatovať, že z podnikov, ktoré v roku 2011 dosahovali zisk bolo 47% takých, ktoré za hlavný predmet podnikania uviedli činnosti, priamo súvisiace s výkonom samosprávnych kompetencií. Väčšina podnikov, ktoré v roku 2011 dosiahli zisk, konkrétne 53%, sa venujú iným, ako samosprávnym činnostiam napr. v oblasti médií, lesného hospodárstva alebo sieťových odvetví. Týmito faktami sa ešte potvrdilo konštatovanie, že mestá majú skôr tendenciu zakladania podnikov, ktoré sa nevenujú samosprávnym kompetenciám, pričom jednou z ich primárnych úloh sa zdá byť generovanie vlastných finančných prostriedkov pre samosprávy. Tretia výskumná otázka kladená expertom vychádzala z tejto časti analýzy a týkala sa postupu pri rozhodovaní o podnikoch s majetkovou účasťou miest, ktoré dlhodobo (dlhšie ako 3 roky) dosahujú stratu, majúc na pamäti znehodnocovanie majetku mesta konsolidáciou tejto straty na jednej strane, ale aj poskytovanie služieb mestu na strane druhej. Odpovede na túto otázku primárne poukazovali na konfliktnosť súkromného a verejného aspektu v podnikoch s majetkovou účasťou miest, teda aspektu ziskovosti na jednej strane a poskytovania verejných služieb na strane druhej. V zásade sa však experti zhodli na výrazne negatívnych vplyvoch takéhoto hospodárenia na obec a na jej rozvoj a preto uviedli, že pri stratovom podniku je potrebné pristúpiť k jeho likvidácii resp. transformácii. Objavil sa tiež motív vyvodenia osobnej zodpovednosti za takúto situáciu, ktorý momentálne v podmienkach Slovenska absentuje. Z hľadiska finančnej previazanosti medzi podnikmi s majetkovou účasťou miest a rozpočtom samospráv je významný tiež údaj o výške príjmov do mestského rozpočtu plynúcich z podielu na zisku podniku. Na základe dotazníka bolo zistené, že podniky, ktoré do mestských rozpočtov odvádzajú finančné prostriedky, patria skôr k podnikom, v ktorých je podiel mesta na základnom imaní menší ako 50%, avšak tieto podniky sa primárne venujú činnostiam, ktoré patria k samosprávnym kompetenciám. V rámci charakteristiky podnikov, ktoré odvádzajú podiely na zisku do mestských rozpočtov, je dôležité uviesť, že až 82% z nich bolo založených pred rokom 2004. Naopak, z podnikov založených po tomto roku, len 3 odvádzajú podiely na zisku do mestského rozpočtu. Možno predpokladať, že vzhľadom na dlhšie pôsobenie na trhu, si staršie podniky vytvorili finančne stabilnejšiu pozíciu, a teda existuje možnosť, že aj novšie podniky sa vlastným napredovaním a vývojom situácie na trhu po čase dostanú na ich úroveň. V takomto prípade však treba vziať do úvahy aj druhú stranu a síce fakt, že dlhodobým úspešným hospodárením podniku s majetkovou účasťou miest si tento podnik generuje vlastné prostriedky, ktoré síce pôvodom vychádzajú z verejných financií, avšak po ich zhodnotení na trhu nemajú viac povahu verejných prostriedkov, ale súkromných. Preto pri podnikoch dlhodobo pôsobiacich na trhu je otázka odvádzania podielu na zisku diskutabilná. Finančná napojenosť takýchto podnikov na mestské rozpočty bola predmetom štvrtej výskumnej otázky kladenej expertom. Konkrétne sa týkala ich názoru na fakt či by miera majetkovej účasti mesta v podniku s majetkovou účasťou miest mala súvisieť s tým či sú takéto podniky orientované skôr na Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 509 odvádzanie podielu na zisku mestám, alebo na opätovné investovanie do podniku a tiež, či by poslanci mestského zastupiteľstva mali mať možnosť ovplyvňovať toto rozhodnutie a akým spôsobom. Experti sa zhodli na tom, že neexistuje jeden všeobecne vhodne aplikovateľný variant a vždy by sa mal zvážiť najvhodnejší model, pričom najväčší dôraz by sa mal klásť na typ podniku a na zámer s akým bol podnik zakladaný. Obe stratégie môžu prinášať nesporné výhody, ktoré sa v konečnom dôsledku odzrkadľujú na celkovom ekonomickom rozvoji (napr. investície do podniku môžu z dlhodobého hľadiska viesť k tvorbe nových pracovných miest a odvádzanie podielu na zisku zas k zabezpečovaniu kvalitnejších služieb). Všetci experti sa zhodli na tom, že na tomto rozhodnutí by sa mali podieľať predstavitelia samosprávy, avšak bol spomenutý názor, že by malo ísť len o poslancov, ktorí sú členovia dozornej rady podniku, aby sa eliminoval politický aspekt a zachoval aspekt odbornosti. Takéto rozhodnutie poslancov by malo byť zakomponované do Zásad hospodárenia s majetkom mesta. Posledným indikátorom finančnej povahy, ktorý bol v rámci dotazníkového prieskumu sledovaný bola výška finančných prostriedkov, v akej podnik vyfakturoval mestu realizované služby počas rokov 2009 až 2011. Z podnikov, ktoré na dotazník reagovalo, 64% je na rozpočty miest napojených dodávateľsko - odberateľskými vzťahmi. Je teda možné konštatovať, že jedným z dôvodov, pre ktoré si mestá zakladajú podniky s majetkovou účasťou miest je práve poskytovanie služieb mestám. Otázne však je či tieto služby priamo súvisia s výkonom samosprávnych kompetencií, a teda či ide o poskytovanie verejných služieb obyvateľom. Odpoveď nie je jednoznačná, keďže len približne polovica podnikov, ktoré služby vyfakturovali, uviedla ako svoj hlavný predmet také činnosti, ktoré sa priamo dotýkajú niektorých zo samosprávnych kompetencií. Druhá polovica podnikov, ktoré mestám fakturujú svoje služby sú napr. televízie, prevádzky spadajúce do oblasti cestovného ruchu, teplárenské spoločnosti atď. V rámci problematiky poskytovania služieb mestu zo strany podnikov s majetkovou účasťou miest sa otvára tiež otázka stanovenia ceny za takéto služby. Na základe rozhovoru s predstaviteľom samosprávy bolo zistené, že mestá majú spravidla so svojimi podnikmi uzatvorené zmluvy dlhodobejšieho charakteru (približne 5 rokov) pričom vývoj cien je v rámci takejto zmluvy ošetrený jedine z hľadiska medziročnej inflácie. Ceny služieb, ktoré si podniky s majetkovou účasťou miest fakturujú zväčša nie sú testované trhom v prirodzenom konkurenčnom prostredí. Z tohto dôvodu môžu nastať napríklad tieto prípady: § ceny sú nastavené príliš nízko, v prospech samosprávy a tým pádom je eliminovaná schopnosť firiem reprodukovať majetok firmy, § ceny sú nastavené vysoko, ale vzhľadom na zmluvy uzatvorené na dlhé obdobie nemôžu mestá flexibilne reagovať na zmeny situácie na trhu. Mechanizmus stanovenia ceny za služby v prípade, že ide o dodávateľsko - odberateľský vzťah medzi mestom a podnikom s majetkovou účasťou mesta predstavoval podstatu poslednej piatej výskumnej otázky. Odpovede naznačujú, že ceny služieb poskytovaných podnikmi s majetkovou účasťou miest by mali byť odvodené od reálnych nákladov, ktoré sú porovnané s cenami na voľnom trhu a sú postavené na objektívnej ekonomickej analýze. Táto analýza však musí brať do úvahy cieľ, pre ktorý podnik vznikol. Všeobecne tiež platí, že ceny služieb poskytovaných priamo mestu by mali byť výhodné pre obe strany. Závery Podniky s majetkovou účasťou miest sú v súčasnosti rozšíreným javom nielen v podmienkach Slovenska, ale aj v zahraničí. Napriek tomuto faktu existuje množstvo aspektov spojených s fenoménom podnikania miest, ktoré nie sú podložené aktuálnou legislatívou, prípadne zaužívanými štandardami a postupmi v rámci tzv. dobrej praxe. Vykonaná analýza determinantov (identifikačných, Sborník příspěvků XVII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Hustopeče 18.–20. 6. 2014 510 vlastníckych, ekonomických a obchodných) vzťahujúcich sa na podnikanie s majetkovou účasťou miest viedla k formulácii viacerých problémov ich fungovania. V rámci identifikačných determinantov bola nastolená otázka zamerania podnikov s majetkovou účasťou miest, ktorá viedla k formulácii názoru, že takéto podniky by mali byť vo svojej podstate orientované na výkon samosprávnych kompetencií. So zameraním podnikov priamo súvisela aj problematika závislosti medzi mierou majetkovej účasti a zameraním podniku, pri ktorej neexistuje jednoznačná odpoveď, pričom dôraz by za každých okolností mal byť kladený na dosiahnutie maximálnej možnej efektívnosti. Všeobecná prax by však mala byť taká, že okrem výnimočných prípadov, by mali byť mestá 100%-nými vlastníkmi podnikov, v ktorých majú majetkovú účasť. Z analýzy ekonomických determinantov vyplynul názor, že podniky, ktoré viac ako tri roky dosahujú ako výsledok hospodárenia stratu, by mali podstúpiť likvidáciu resp. transformáciu a to aj napriek tomu, že pre mesto poskytujú verejné služby. V rámci obchodných determinantov, experti identifikovali vzťah medzi mierou majetkovej zainteresovanosti podnikov a faktu či tieto podniky odvádzajú podiely na zisku zakladateľským mestá, alebo tieto prostriedky využívajú ako investície pre ďalšiu svoju činnosť a rozvoj. V prípade tejto otázky je kľúčovým účel, na aký boli podniky zakladané, pričom toto rozhodnutie by malo byť v kompetencii tých poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí sú členmi dozornej rady podniku. Rozhodnutie poslancov by malo byť zakotvené v Zásadách hospodárenia s majetkom mesta. V rámci príspevku bola pozornosť venovaná aj otázke stanovovania ceny za služby poskytované mestu podnikom s majetkovou účasťou tohto mesta. Ceny služieb by mali byť odvodené od reálnych nákladov, postavené na objektívnej ekonomickej analýze, pričom by malo ísť o ceny výhodné pre obe strany. Zadefinované štandardy fungovania podnikov, napriek tomu, že nemajú oporu v platnej legislatíve, by pri ich implementácii mali slúžiť k zefektívneniu fungovania podnikov s majetkovou účasťou miest. Stabilnejšie postavenie týchto podnikov by viedlo k efektívnejšiemu hospodáreniu s majetkom miest, čo by sa v konečnom dôsledku odrazilo v zlepšení finančnej situácie slovenských samospráv. Literatúra [1] ALEKSEEV I. A., (2013). Comparative – Legal Analysis of the Legal Responsibility of the Bodies and Official Functionaries of Local Self-Government in Foreign Countries. Middle-East Journal of Scientific Research, vol. 17, iss. 11, pp. 1525-1531. ISSN 1990- 9233. DOI 10.5829/idosi.mejsr.2013.17.11.12326. [2] BUMBALOVÁ, M., (2013). Efekty determinantov zhodnocovania majetku obcí v miestnom ekonomickom rozvoji: dizertačná práca, Nitra: SPU. [3] HAMALOVÁ, M., BELAJOVÁ, A., (2011). Komunálna ekonomika a politika, Bratislava: VŠEMVS. ISBN 978-80-89393-38-1. [4] KLIMOVSKÝ, D., (2008). Základy verejnej správy, Košice: UPJŠ. ISBN 978-80-7097-713-2. [5] OPLOTNIK, Z.J., BREZOVNIK, B., VOJINOVIC, B., (2012). Local Self-government Financing and Costs of Municipality in Slovenia. Transylvanian Review of Administrative Science. 37E, pp. 128- 142. ISSN 1842- 2845. [6] PAULIČKOVÁ, A., (2010). Economic Crisis and Enhanced Competitiveness of Municipalities. Danube. 2, vol. 2010, iss. 4, pp. 31-39. ISSN 18046746a. [7] Transparency International., (2007). Nakladanie s majetkom v krajských mestách SR. Hodnotiaca správa. [online]. [cit. 2012-3-28] Dostupné z . [8] ŽÁRSKA, E. et al., (2007). Komunálna ekonomika a politika, Bratislava: Ekonóm. ISBN 978-80-225- 2293-9. [9] Zákon č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Príspevok bol spracovaný v rámci grantu podporeného Kultúrnou a edukačnou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe projektu s názvom Ekonomika a manažment verejných služieb podľa zmluvy č. 031SPU-4/20.