Imigrácia obyvateľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja hodnotená metódou priestorovej autokorelácie RNDr. Gabriela Repaská, PhD., RNDr. Katarína Vilinová, PhD., Mgr. Andrej Svorad, Doc. RNDr. Alena Dubcová, CSc. Cieľ príspevku • charakteristika imigrácie obyvateľstva v obciach Nitrianskeho samosprávneho kraja v rokoch 1998 a 2012 riešenej metódami priestorovej autokorelácie, • poukázať na priestorovú nerovnomernosť sledovaného ukazovateľa. Naplnenie tohto cieľa dosiahneme prostredníctvom: • zhodnotenia teoretických poznatkov skúmanej problematiky, • výberu vhodných metodických postupov, • analýzy priestorovej autokorelácie v podmienkach Nitrianskeho samosprávneho kraja. Teoretické východiská migrácie obyvateľstva • problematika procesu migrácie je rozpracovaná v prácach geografického (Repaská, 2012; Slavík a i. 2011 a i.), ekonomického (Mura, 2011), ale aj sociologického charakteru (Gajdoš, Moravanská, 2011), • jednou z najdôležitejších zložiek populačnej dynamiky, • ide o dvojsmerný pohyb obyvateľstva (prisťahovanie a vysťahovanie), na obyvateľstvo vplývajú push faktory (nízka vybavenosť obcí, kriminalita, nedostatok pracovných príležitostí atď) a pull faktory (nové možnosti bývania, atraktívne prostredie, nižšie ceny pozemkov atď.), • najintenzívnejšie prebiehal v 80. rokoch – sťahovanie do mesta – proces urbanizácie, • výrazná zmena nastala v 90. rokoch – sťahovanie na vidiek – suburbanizácia. Metodické východiská • priestorová autokorelácia jav, ktorý má významné postavenie v štúdiu priestorovej štatistiky a priestorovej ekonometrie, spadajúcich do oblasti priestorovej analýzy (Getis, 2008), • dobré uplatnenie v geografickej oblasti, • z geografického hľadiska sa hodnotí ako vzťah medzi javmi alebo udalosťami oddelenými určitými priestorovými alebo časovými úsekmi (Kusendová, Solčianska 2007), • jedna z metód vymedzovania regiónov v kontexte sociálno-ekonomickej regionalizácie, ktorú použil Slavík a i. (2011), • na hodnotenie bol použitý Moranov index jeho hodnoty pohybujú v rozpätí -1 (dokonalý rozptyl) do + 1 (absolútna korelácia), • čím viac sa hodnota Moranovho indexu (I) blíži k hodnote 1, tým viac je indikovaná pozitívna priestorová autokorelácia, čím viac sa hodnota I blíži k hodnote -1, tým viac je indikovaná negatívna priestorová autokorelácia, • Moranov test v globálnom meradle zisťuje, či existuje priestorová autokorelácia pre daný súbor regiónov, resp. územia. • Ďalší vývoj vyčlenil globálny test priestorovej autokorelácie do série lokálnych indikátorov nazývaných LISA (Local Indicators of Spatial Association) pre detekciu miestnych zoskupení pozitívnej a negatívnej autokorelácie vyvinuté Anselinom, • podľa Anselina (1995) sa v rámci LISA možno stretnúť s piatimi rôznymi scenármi. 1. lokality s vysokými hodnotami a s podobnými susedmi: (vysoká-vysoká), tiež známe ako „hot spots“, znázorňujúce scenár pozitívnej priestorovej autokorelácie; 2. lokality s nízkymi hodnotami a s podobnými susedmi: (nízka-nízka), tiež nazývané aj „cold spots“, znázorňujúce taktiež scenár pozitívnej priestorovej autokorelácie; 3. lokality s vysokými hodnotami a so susedmi s nízkymi hodnotami: (vysokánízka), potenciálne „spatial outliers“, teda potenciálne priestorové odľahlé hodnoty, symbolizujúce negatívnu priestorovú autokoreláciu; 4. lokality s nízkymi hodnotami a so susedmi s vysokými hodnotami: (nízkavysoká), opäť„spatial outliers“ vyjadrujú negatívnu priestorovú autokoreláciu; 5. miesta so žiadnou významnou lokálnou priestorovou autokoreláciou. Priestorová autokorelácia – metóda hodnotenia imigrácie Nitrianskeho samosprávneho kraja • NSK - územie s intenzívnym vnútorným sťahovaním, prevažuje sťahovanie z miest na vidiek, • tento smer sťahovania prebieha v kraji od roku 2001, kedy boli v jeho jednotlivých mestách potvrdené suburbánne procesy (Repaská, 2012), • rok 1998 - do obcí NSK imigrovalo 3436 a zároveň emigrovalo 2607 obyvateľov, • rok 2012 - bola imigrácia nižšia (3419) a naopak, emigrácia vyššia (2900), • v obidvoch rokoch prevažuje imigrácia nad emigráciu, v dôsledku čoho je migračné saldo kladné (1,2 ‰ v roku 1998 a 0,8 ‰ v roku 2012), • najintenzívnejšie sťahovanie prebiehalo do obcí, ktoré mali s mestami spoločné administratívne hranice a ktoré poskytovali vhodné podmienky na bývanie (cenovo dostupné nehnuteľnosti, väčšie súkromie, dostatočné služby v obciach, dobrá dopravná dostupnosť a pod.). Priestorová autokorelácia – metóda hodnotenia imigrácie NSK • Priestorová autokorelácia v NSK bola vyjadrená prostredníctvom hrubej miery imigrácie. • Vytvorila sa pozitívna i negatívna priestorová autokorelácia. 1998 2012 • metódou priestorovej autokorelácie sme sa presvedčili, že v NSK má na imigráciu vplyv aj suburbanizácia mesta Nitra, • následne sme hodnotili priestorovú autokoreláciu na základe sťahovania obyvateľstva z mesta Nitra do jednotlivých obcí Nitrianskeho samosprávneho kraja, • vychádzali sme pritom z podielu prisťahovaných z mesta Nitra do obcí z celkového počtu prisťahovaných obce, • na základe priestorovej autokorelácie sa nám opäť vytvorili regióny s vysokou aj nízkou imigráciou, • podľa uvedeného sme zistili, že sa v rokoch 1998 a 2012 skutočne v okolí mesta Nitra vyformoval región s vysokým sťahovaním, Regionalizácia územia Nitrianskeho samosprávneho kraja na základe analýzy LISA pre ukazovateľ imigrácie do obcí z mesta Nitra v Nitrianskom samosprávnom kraji 1998 2012 Záver • metóda LISA poskytuje presnejšie a podrobnejšie informácie priestorovej autokorelácie, pretože dokáže jasne a zreteľne zobraziť oblasti s nadpriemernými a podpriemernými hodnotami sledovaných ukazovateľov, • metóda kvantifikuje obce Nitrianskeho samosprávneho kraja do kategórií jednotlivých typov priestorovej autokorelácie, pre ktoré sú špecifické rovnaké hodnoty hrubej miery imigrácie, • metóda priestorovej autokorelácie je vhodná na sledovanie rôznych demografických ukazovateľov, nakoľko dokáže poukázať na vzájomné priestorové väzby sledovaných územných jednotiek, • z následnej diferenciácie skúmaného regiónu možno tak identifikovať kauzálne súvislosti a dôsledky dôvodov imigrácie na lokálnej úrovni.