Vývoj krajiny na území mesta
Nová Baňa
RNDr. Lucia Šolcová, PhD., RNDr. Zuzana Rampašeková, PhD., Mgr. Tomáš Vojtek
Department of Geography and Regional development
Faculty of Natural Sciences
Constantine The Philosopher University in Nitra, Slovakia
website: www.kgrr.fpv.ukf.sk
tel. num.: +421 376408640
Email:lsolcova@ukf.sk, zrampasekova@ukf.sk
Landscape Development of the Nová Baňa Town
15.6.2016, Čejkovice
Cieľ
čiastkové ciele:
• analyzovať zmeny krajiny podľa krajinných prvkov DKŠ
• charakterizovať faktory vzniku, vývoja a správania sa prvkov DKŠ
• zhodnotiť prírodné a socioekonomické podmienky pre ďalší rozvoj
územia
• identifikovať hlavné transformačné trendy
Cieľom práce je komplexná analýza skúmanej oblasti s ohľadom na
fyzickogeografické a humánnogeografické podmienky, hodnotenie
vývoja krajiny s dôrazom na špecifickú formu rozptýleného
osídlenia.
Teoreticko-metodické východiská
Krajinná štruktúra - zákonité priestorové rozloženie kvalitatívnych a
kvantitatívnych javov a vlastností krajiny, ktoré sa spájajú do komplexných
fyziognomicko-ekologických alebo funkčných celkov (Ružička, 2000).
Miklós, Izakovičová (1997) členia krajinu na 3 subštruktúry:
• PKŠ tvoria prevažne fyzicko-geografické prvky,
• DKŠ tvoria prvky využitia zeme,
• TKŠ tvoria vybrané prvky socioekonomických systémov, najmä tzv.
socioekonomické javy
Metodika práce
Vymedzenie územia
Analýza prírodných pomerov
Analýza socioekonomických pomerov
Tvorba legendy k mapovaniu KŠ a k
historickým podkladom
Zostavenie interpretačného kľúča
Agregácia vybraných skupín k. prvkov
Terénny výskum – mapovanie SKŠ
Tvorba predbežnej mapy
Terénny prieskum a mapovanie KP,
overenie existencie a správnosti hraníc
Finalizácia a tvorba výslednej mapy a
legendy
Oprava predbežnej mapy a doplnenie
databázyTvorba mapy HKŠ (1844, 1956) a SKŠ
(2013)
Komparácia HKŠ a SKŠ a zhodnotenie
zmien (1844-2013)
Využiteľnosť výsledkov mapovania DKŠ
v krajinnoekologických postupoch
Charakteristika vývoja
vybraných vlastností krajiny
(koeficienty Kes, Kao, Kpkk)
Optimalizácia využitia krajiny
(metodika LANDEP)
Analógová interpretácia v GIS
Vymedzenie územia
Mestské časti: Štále, Chotár,
Bukovina, Stará Huta
Novobanská štálová oblasť
31 373 ha, 25 511 obyv., patrí sem
14 obcí
študované územie – 61 km², 7548
obyv. (2014), 123 obyv./ km² tvorí
19,4 % územia z Novobanskej
štálovej oblasti
Novobanská kotlina, obklopená
Štiavnickými vrchmi, Pohronským
Inovcom a Vtáčnikom
Banskobystrický samosprávny kraj,
juhozápadná časť okresu Žarnovica
Z histórie osídľovania skúmaného územia
• 11. - 12. storočie - kolonizácia - prenikanie roľníckeho a baníckeho
obyvateľstva, banská kolonizácia založená na náleziskách a ťažbe rúd
• 13. – 14. storočie - šoltýska (nemecká) kolonizácia – poľnohospodárska
činnosť, baníctvo
• 15. – 16. storočie – valašská kolonizácia – dobytkárstvo, pasienkárstvo,
• 16. – 20. storočie – kopaničiarska kolonizácia uzavrela proces doosídľovania
územia,
- do 17. stor. - rozvinutá banská ťažba, ťažba dreva a pálenie dreveného
uhlia pre huty
- úpadok baníctva – obyvateľstvo sa preorientovalo na poľnohospodárstvo a
pastierstvo
Príčiny vzniku osídlenia
• nedostatok pôdy
• obmedzená výmera urbárskej pôdy
• zvýšená populácia
• rozvoj rôznych druhov priemyselnej výroby
- v odľahlejších územiach bola pôda ťažšie obrábateľná, problém
dostupnosti (zvoz úrody, doprava náradia, osiva) = vznik dočasných
(sezónnych) obydlí a hospodárskych stavieb = transformácia na
trvalé, položili základ dnešného štálového osídlenia
- osady sa vyvíjali z rodového majetku a spoločného bývania
pomalým postupom, takže územie bolo nepravidelne rozdelené
- na štáloch v dôsledku rozrastania rodiny, z pôvodného majetku
vzniklo niekoľko nových pri starom dome
- vznikla skupinová forma osád
Mapové podklady a letecké snímky
1956 20071844
II. vojenské (Františkovo)
mapovanie 1:28 800
Topografické mapy
vojenského mapovania
1:25 000
Ortofotomapy
SR 1:5 000
1844
- skupina prvkov lesnej a nelesnej drevinovej vegetácie – 3999 ha (65,4 %)
- skupina poľnohospodárskych kultúr - 495,2 ha (8,1 %)
- skupina trvalých trávnych porastov - 1546 ha (25,3 %)
- skupina sídelných prvkov - sústredená zástavba rodinných domov (0,2 %) –
13,5 ha a rozptýlená zástavba (0,2 %), čo predstavuje 12,3 ha
1956
- skupina prvkov lesnej a nelesnej drevinovej vegetácie 56,5 % (3447 ha), pokles o 8,6 % (543 ha)
- skupina trvalých trávnych porastov 2191 ha (35,8 %): pasienky 6,9 % (419 ha), pasienky s drevinami 11,2
% (685 ha), lúčne porasty (7,4 %) 450 ha a lúčne porasty s drevinami – 10,3% (636 ha), nárast o 10,5 %
(644,5 ha)
- skupina prvkov poľnohospodárskych kultúr – pokles o 339,9 ha (5,5 %)
- prirodzené skalné útvary a kameňolomy 0,2 % (6,5 ha) - stabilné prvky
- skupina sídelných prvkov - 206 ha (3,3 %), nárast o 14,7 ha (o 0,1 %): súvislá zástavba (0,5 %) - 33 ha,
štále (o 0,2 %) - 11,8, samoty – 28,78 ha (0,1 %) nárast rozptýleného osídlenia
2013
- skupina prvkov lesnej a nelesnej drevinovej vegetácie - 3994 ha (64,5 %), nepatrný pokles
o 1 % (56 ha)
- skupina trvalých trávnych porastov - 1619 ha (26,3 %): pasienky – 6,8 %(416,4 ha), lúčne porasty
(0,2 %) 14,4 ha, lúčne porasty s drevinami – 5,7 % (348,4 ha) a pasienky s drevinami – 13,6 % (840,1 ha),
nepatrný nárast o 1 % (343,3 ha),
- skupina prvkov poľnohospodárskych kultúr - 152 ha (2,6 %), pokles o 0,1 % (3,5 ha)
- prirodzené skalné útvary a kameňolomy - 0,2 % (10,6 ha)
- skupina sídelných prvkov – 250,2 ha (4,2 %), mierny nárast, rozptýlená zástavba – štále (0,4 %)
22,9 ha, súvislá zástavba 0,2 % (13,5 ha)
Výsledky
66%
25%
8%
1%
1 2 3 4
57%
37%
3% 3%
1 2 3 4
66%
27%
3% 4%
1 2 3 4
1 – skupina prvkov lesnej a nelesnej vegetácie, 2 – skupina prvkov trvalých trávnych
porastov, 3 – skupina prvkov poľnohospodárskych kultúr, 4 – skupina sídelných prvkov
a rekreačných útvarov
Využitie krajiny mesta Nová Baňa v roku 1844 – 1956 - 2013
Časové obdobie
zmenené nezmenené
ha % ha %
1844 - 1856 1760,6 28,9 4339,6 71,1
1956 - 2013 1149,9 18,9 4950,3 81,1
1844 - 2013 748,7 12,3 5351,5 87,7
Potvrdil sa nám európsky trend súvisiaci so zmenami využívania krajiny
od roku 1780 v nástupe rastúcej skupiny prvkov lesnej a nelesnej drevinovej
vegetácie, ako aj skupiny prvkov sídelných a rekreačných priestorov (tendencia
„zarastania“ štálov). V súčasnej dobe mnohé zo štálov prechádzajú
transformáciou a začínajú plniť práve rekreačnú funkciu. Kopanice
v extrémnych vzdialenostiach zanikli a postupne zanikajú. Vonkajšia tvárnosť
týchto kopaničiarskych sídiel sa mení hlavne výstavbou nekopaničiarskeho
charakteru.
Podnet k vzniku kopaníc dávali počas historického obdobia aj diaľkové
komunikácie a obchodné cesty. Nové plochy ornej pôdy v záujmovom území sa
získavali podľa možnosti rúbaním lesov a klčovaním v bezprostrednej blízkosti
hospodáriacej usadlosti, resp. existujúceho sídla. Rozvoj kopaničiarskeho
osídlenia kulminoval v minulom storočí. V súčasnosti predstavujú kopaničiarske
sídla sídelný typ najmarkantnejšie postihnutý depopuláciou.
Záver
Ďakujeme za pozornosť