Na stope univerzitným znalostiam ING. MICHAL HRIVNÁK, DOC. ING. MÁRIA FÁZIKOVÁ, PHD. ŠTRUKTÚRA PREZENTÁCIE 1. ÚVOD (Tretia úloha univerzít, formálne a neformálne šírenie ich znalostí) 2. SKÚMANIE ZANLOSTÍ UNIVERZÍT AKO TRADIČNÝCH EXTERNALÍT 3. SKÚMANIE DIFÚZNYCH PROCESOV PROSTREDNÍCTVOM PATENTOVÝCH CITÁCIÍ 4. DYNAMIKA TVORBY VÝSKUMNÝCH SPOLUPRÁC (DIFÚZIA V RÁMCI AKAD. OBCE) 5. ZÁVER A NÁVRHY NA ĎALŠÍ VÝSKUM Ako univerzita ovplyvňuje miestnu a regionálnu ekonomiku? UNIVERZITA EFEKTY DOPYTU EFEKTY PONUKY MIESTNE FIRMY: vplyv na tvorbu start-upov, prímy podnikov MIESTNA SAMOSPRÁVA: platby miestnych daní MIESTNI OBYVATELIA: príjmy domácností a zamestnanosť ĽUDSKÝ KAPITÁL: vzdelanie, schopnosti, študentské podnikanie, mobility PRODUKCIA ZNALOSTÍ: výsledky VV projektov, služby, siete so súkromným sektorom LOKALIZAČNÉ FAKTORY: atrakcia zahraničných investícií, high-tech firmy EFEKTY VÝDAVKOV EFEKTY ZNALOSTÍ ŠÍRENIE ZNALOSTÍ UNIVERZÍT Zmluvný výskum, služby, poradenstvo Neformálny zmluvný výskum Neformálne poradenstvo Vlastné podnikanie so znalosťami vytvorenými na univerzite Publikačná činnosť Spin-off firmy Predaj licencií FORMÁLNE KANÁLY NEFORMÁLNE KANÁLY FORMÁLNE A NEFORMÁLNE KANÁLY DIFÚZIE UNIVERZITNÝCH ZNALOSTÍ Cesta k vytvoreniu mapy spotreby univerzitných znalostí.. „Toky znalostí sú neviditeľné. Nenechávajú nám papierovú stopu, po ktorej by mohli byť merané a mapované a teda neexistuje nič, čo by mohlo teoretikovi zabrániť písať si o nich čo sa mu zapáči“. (KRUGMAN, 1991) FORMULÁCA PROBLÉMU: Ako sa priesaky znalostí šíria v priestore? Sú dostupné predovšetkým okolitým firmám, firmám v regióne, štáte, či sa dokonca voľne šíria globálnym éterom? Hodnotenie významu univerzitných znalostí ako tradičných externalít • Pozri napr: Acs and Plummer (2005), Audretsch a Keilbach (2007), Acs, Armington a Zhang (2006), Korosteleva (2012), Calcagni a kol. (2014), Åstebro a kol. (2012), Backes-Gellner a kol. (2002) Hodnotenie difúzie publikácií prostredníctvom patentovývh citácií • Pozri napr: Belenzon a Schankerman (2012), Maggioni a Novelli (2006), Fritch a Slatchev (2006), Fischer a Varga (2003), Douglas (2015) Hodnotenie difúzie znalostí prostredníctvom publikácií a výskumných projektov • Pozri napr: Katz (1994), Fernandéz a kol. (2016), Weterings a Ponds (2009), Ponds, Oort, a Frenken (2007), Hoekman, Frenken, a Tijssen (2010), AutantBernard a kol. (2007), Broekel a Boschma (2012) AKO DIFÚZNE PROCESY STPOVAŤ? Hodnotenie významu univerzitných znalostí ako tradičných externalít Autor, názov, rok Geografická úroveň skúmania Nezávislé/závislé premenné Použité metódy spracovania dát AUDRETSCH a KEILBACH: Lokalizácia podnikateľského kapitálu (2007) 440 NUTS IV regiónov v Nemecku Objem podnikateľského kapitálu Priestorový autoregresný model. Analýza medziregionálnych externalít prostredníctvom priestorovej autokorelácie.  Rast HDP  Intenzita výskumu a vývoja  Hustota populácie  Dotácie na výskum na 1 obyvateľa  Miera nezamestnanosti  Miera dane z príjmu PO ACS, ARMINGTON A ZHANG: Determinanty prežitia nových firiem v regionálnych ekonomikách (2007) 394 Amerických oblastí trhu práce Miera prežitia nových firiem (po 3 rokoch) Model geografickej variácie v početnosti vzniku nových firiem. Počet obyvateľov s III. stupňom vzdelania  Regionálne kontrolné premenné CALCAGNINIHO a kol.: Úloha univerzít v lokalizácií inovatívnych start-upov Taliansko Vzdialenosť start-upu od najbližšej univerzity Priestorový autoregresný model.  premenné vo vzťahu k akademickému výskumu  premenné vo vzťahu k aktivitám „tretej misie univerzít“  premenné vo vzťahu k ľudskému kapitálu  Kontrolné premenné VÝSLEDKY: Hodnotenie významu univerzitných znalostí ako tradičných externalít - prevažne merania vplyvu univerzít na vznik mladých inovatívnych podnikov MIP, či MSP - prevažujúce metódy: priestorová autokorelácia ČO UŽ VIEME:  Prítomnosť inštitúcií produkujúcich znalosti je významným lokalizačným faktorom pre MIP a MSP  Existuje vzťah medzi početnosťou produkovaných absolventov a založených start-upov  Lokalizáciu start-upu v blízkosti univerzity ovplyvňuje druh dostupných priesakov znalostí (a možné mechanizmy transferu znalostí  Prítomnosť univerzity v lokalite pozitívne vplýva na prežitie start-upov  Obzvlášť významný vplyv na rozvoj podnikania majú absolventi MBA programu VÝSLEDKY: analýza sietí patentových citácií Autor, názov, rok Geografická úroveň skúmania Nezávislé premenné Závislé premenné Použité metódy spracovania dát FRITSCH A SLAVTCHEV: Univerzity a inovácie v priestore (2006) 327 NUTS III regiónov v Nemecku Počet patentov na NUTS III úrovni  Zamestnanosť v súkromnom sektore VaV  Zamestnanosť na univerzitách  Bežné príjmy univerzít  Externé zdroje financovania univerzít  Kontrolné premenné Negatívna, binomická, panelová regresia JAFFE a kol.: Geografická lokalizácia priesakov znalostí, ako ich evidujú patentové citácie (1993) Štáty USA Geografická zhoda/nezhoda medzi originálnym (univerzitným) a citovaným (súkromným) patentom  Doba medzi registráciou patentu a jeho citovaním  Množstvo dummy premenných Regresia (probyt typ). DOUGLAS: Medzinárodné toky znalostí a technologický pokrok: úloha migrácie (2015) 109 NUTS2 euroregiónov z Talianska, Francúzska, Nemecka, Španielska a UK Počet citácií amerického patentu unikátnym patentom z určitej krajiny v určitom roku  Počet imigrantov v tisícoch, ktorý pracovali v USA v danom roku  Počet imigrantov v tisícoch, ktorý pracovali v USA v danom roku  Počet v zahraničí narodených obyvateľov podľa krajiny  Počet v zahraničí narodenej pracovnej sily podľa krajiny Priestorový autoregresný model. VÝSLEDKY: analýza sietí patentových citácií Univerzita registruje patent citácia súkromnej firmy nová, trhovo využiteľná technológia ČO UŽ VIEME: Priesaky univerzitných znalostí sú geograficky lokalizované Ich priestorový „dosah“ sa rozširuje v priebehu času Významný vplyv hraníc na difúziu priesakov znalostí patentmi Na vznik samotných patentov na univerzitách nevplýva rast ich bežných výdavkov ani veľkosť univerzity, ale najmä projektové financovanie VaV  Bol potvrdený vplyv mobility výskumníkov na rast počtu forward citácií v hosťujúcej i domácej krajine VÝSLEDKY: difúzia znalostí prostredníctvom publikácií a výsk. projektov ŠÍRENIE PUBLIKOVANÝCH ZNALOSTÍ VRÁMCI AKADEMICKEJ OBCE ŠÍRENIE PUBLIKOVANÝCH ZNALOSTÍ DO SÚKROMNÝCH FIRIEM VYDANIE PUBLIKÁCIE JEJ ZÍSKANIE FIRMOU PROBLÉM ZNALOSTNÉHO FILTRA APLIKÁCIA POZNATKOV AUTOR objekt skúmania územie/oblasť GEO SOC ORG INŠ KOGN Aldieri (2011) patenty Európa, USA, Japonsko + + Autant-Bernard a kol. (2007) projekty v 6. rámcovom programe EU/nanotechnológie + + Balland (2012) projekty v 6. rámcovom programe EU/satelitné navigácie + + Bouba-Olga, Ferru a Pépin (2012) vedecko-podnikové aliancie Francúzsko + + Broekel a Boschma (2012) inovačná výkonnosť (interview) Holandsko + + Cantner a Meder (2007) patenty Nemecko + Cunningham a Werker (2012) publikácie EU/nanotechnológie + + + Hoekman, Frenken, a Tijssen (2010) publikácie EU + Ponds, Oort, a Frenken (2007) publikácie 8 vedných oblastí v Holandsku + + + Wal (2009) patenty Nemecko/biotechnológi e + + Weterings a Ponds (2009) výmena znalostí (prieskum) Holandsko/prírodné vedy + Fernandéz a kol. (2016) publikácie EÚ + + + + Závery pre ďalší výskum 1. Potreba skúmania diseminácie znalostí prostredníctvom študentov 2. Potreba analýzy vplyvu neformálneho prenosu znalostí na rast podnikov a ich príjmov. 3. Potreba zhodnotenia schopnosti aktérov súkromného sektora využívať publikované výsledky výskumu. Možnosti využitia sieťovej analýzy:  Priestorová identifikácia tokov znalostí do praxe  Možnosť merania sily väzieb, centrality, hustoty sietí, zhlukovania a.i. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ 