XXI. MEZINÁRODNÍ KOLOKVIUM O REGIONÁLNÍCH VĚDÁCH. SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ. 21ST INTERNATIONAL COLLOQUIUM ON REGIONAL SCIENCES. CONFERENCE PROCEEDINGS. Place: Kurdějov (Czech Republic) June 13-15, 2018 Publisher: Masarykova univerzita, Brno Edited by: Viktorie KLÍMOVÁ Vladimír ŽÍTEK (Masarykova univerzita / Masaryk University, Czech Republic) Vzor citace / Citation example: AUTOR, A. Název článku. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, 2018. s. 1–5. ISBN 978-80-210-8969-3. AUTHOR, A. Title of paper. In Klímová, V., Žítek, V. (eds.) 21st International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita, 2018. pp. 1– 5. ISBN 978-80-210-8969-3. Publikace neprošla jazykovou úpravou. / Publication is not a subject of language check. Za správnost obsahu a originalitu výzkumu zodpovídají autoři. / Authors are fully responsible for the content and originality of the articles. © 2018 Masarykova univerzita ISBN 978-80-210-8969-3 ISBN 978-80-210-8970-9 (online : pdf) Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 398 DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-8970-2018-52 MEDZIOBECNÁ SPOLUPRÁCA AKO EFEKTÍVNY NÁSTROJ SPRÁVY OBCÍ Intermunicipal cooperation as an effective management tool for municipalities ELENA ŽÁRSKA Katedra verejnej správy a regionálního rozvoja Fakulta národohospodárska Ekonomická univerzita v Bratislave Depart. of Public Admin. and Region. Development Faculty of National Economy University of Economics in Bratislava  Dolnozemská cesta1, 85 235 Bratislava, Slovak Republic E-mail: elena.zarska@euba.sk Anotácia Efektívnosť a kvalita fungovania obcí je už dlhodobejšie trvalou súčasťou skúmania výkonu verejnej správy. Jedným z nástrojov ich zvyšovania môže byť aj meziobecná spolupráca. Spoločný obecný úrad ako forma medziobecnej spolupráce sa stal v slovenských podmienkach nevyhnutnou inštitúciou ako dôsledok decentralizačného procesu po roku 2002. Výrazná fragmentácia obcí SR neumožňovala obciach s malým počtom obyvateľov vykonávať všetky zverené kompetencie. Nie všetky obce využili možnosť spoločného vykonávania kompetencií. Cieľom príspevku je porovnanie efektívnosti správy obcí, ktoré sú sídlom spoločného obecného úradu a obcí, ktoré si vykonávajú všetky kompetencii samy. Objektom výskumu je 655 obcí Prešovského kraja, ktorý je najfragmentovanejší počtom aj veľkosťou obcí. Analýza je realizovaná DEA metódou. Stanovená je hypotéza: Efektívnejšie sú obce so sídlom spoločného obecného úradu. Výsledky potvrdili hypotézu. Napriek obmedzeniam počtu použitých údajov a aj samotnej metódy, je možné konštatovať, že sa potvrdzuje potreba riešiť výkon správy obcí novým usporiadaním kompetencií alebo začať proces municipalizácie. Kľúčové slová efektívnosť výkon správy, medziobecná spolupráca, spoločný obecný úrad Annotation Efficiency and quality of municipal functioning has been a long-term focus of public administration performance research. One of the instruments for their improvement may be intermunicipal cooperation. The joint municipal office as a form of intermunicipal cooperation became a necessary institution in Slovak conditions as a consequence of the decentralization process after 2002. Significant fragmentation of Slovak municipalities did not allow municipalities with a small number of inhabitants to exercise all the assigned competences. Not all municipalities have made use of the possibility of joining together and sharing their competences. The aim of the paper is to compare the efficiency of the administration of municipalities with a joint municipal office, and of municipalities that exercise all the competences themselves. The object of the survey is 655 municipalities of the Prešov Region which is the most fragmented in terms of the number and size of municipalities. The analysis is performed by the DEA method. The following hypothesis is set: Municipalities with a joint municipal office are more efficient. The results confirmed the hypothesis. Despite some limitations in terms of the size of data used and the method itself, it can be argued that there is a need to address the performance of municipal administration through restructuring of competences or through starting the process of municipalization. Key words public administration efficiency, intermunicipal cooperation, joint municipal office JEL classification: G38, H72, R51 1. Úvod Medziobecná spolupráca je trvalou súčasťou fungovania obcí v tom najširšom slova zmysle. Obce sú vlastne odkázané na spoluprácu z viacerých dôvodov: územných, finančných, personálnych, rozvojových (Goodman, 2005). Podstata medziobecnej spolupráce tkvie v tom, že obec vstupuje do takej spolupráce, ktorá je pre ňu Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 399 výhodná a prospešná jej obyvateľom, tak aby prinášala zvyšovanie kvality poskytovania verejných služieb a zvýšila efektívnosť narábania s finančnými prostriedkami. Medziobecná spolupráca však „nastupuje“ aj vtedy, keď obec nie je schopná vlastnými zdrojmi a kapacitami riešiť plnenie svojich kompetencií. Toto je situácia, ktorá nastala aj na Slovensku po roku 2002, kedy proces decentralizácie priniesol veľký počet kompetencií na obce a bolo zrejmé, že pre obce s malým počtom obyvateľov (malé obce) musí sa nájsť (dočasný) spôsob ako ich budú zabezpečovať (Nižňanský, 2005). Tým spôsobom bolo vytvorenie spoločných obecných úradov (SOÚ). Označenie dočasný je namieste, lebo sa predpokladalo, že sa následne usporiada veľmi fragmentovaná štruktúra osídlenia (cca 67% obcí SR má menej ako 1 000 obyvateľov). Doposiaľ sa však k takémuto kroku žiadna vláda nepristúpila. No stále naliehavejšie sa táto téma objavuje, pretože sa ukázalo, že súčasný stav je z hľadiska ekonomického neefektívnym narábaním s verejnými prostriedkami a súčasne je tu fakt, že kompetencie v malých obciach sú zabezpečované s vážnymi problémami, resp. ich zabezpečovanie nezodpovedá kvalite, rozsahu a zákonu. V kontexte týchto skutočností sa objavujú štúdie a práce, ktoré danú problematiku skúmajú, kvantifikujú výkony obcí, porovnávajú so zahraničím a navrhujú nové spôsoby usporiadania miestnej samosprávy (Černěnko, 2017). 1.1 Cieľ a metodika práce Cieľom je preskúmať, či obce zabezpečujúce výkon kompetencií samostatne bez zapojenia sa do medziobecnej spolupráce formou spoločného obecného úradu patria k efektívnym obciam, resp. či dosahujú aspoň úroveň obcí vystupujúcich ako sídlo alebo pracovisko SOU. Práca si stanovila hypotézu: „Efektívnejšie sú obce so sídlom spoločného obecného úradu“. Výskumnou vzorkou boli obce Prešovského kraja, ktorý je z hľadiska počtu obcí a ich veľkosti najfragmentovanejším krajov (Lovacká – Ištók, 2016) . Tabuľka 1 uvádza počet obcí s menej ako 2000 obyvateľov. Tab. 1: Počet obcí SR v jednotlivých krajoch Slovenska podľa veľkostnej kategórie v roku 2015 Zdroj: spracované podľa údajov dostupných na: Z dôvodu objektívneho merania výkonnosti miestnych samospráv bola efektívnosť obcí Prešovského kraja, realizovaná v rámci všetkých samospráv Slovenska, a to na vzorke 2 812 obcí. Vo vzťahu k cieľu bol potom realizovaný výpočet len v rámci obcí kraja. Celkový počet samospráv v Prešovskom kraji je 665, pričom výpočet efektívnosti sa uskutočnilo na vzorke 655 obcí pre neúplnosť, nekompatibilnosť, nerelevantnosť a nedostupnosť dát. Pre výpočet efektívnosti bola použitá metóda DEA analýzy (Coelitt,1998), ktorá sa pomerne často využíva napriek svojim obmedzeniam pre hodnotenie tzv. technickej/objektívnej efektívnosti vo verejnej správe (Ozscan, 2014) a bola použitá opakovane aj v slovenských podmienkach (napr. Ferčíková, 2016). Výpočet bol realizovaný na údajoch roku 2015 použitím databázy COFOG z DataCentra. Pre aplikáciu DEA metódy boli potrebné údaje o vstupoch a výstupoch jednotlivých samospráv. Základným vstupným ukazovateľom boli výdavky na všeobecný výkon správy (x1), ktorý predstavuje náklad samosprávy na zabezpečenie všeobecného výkonu na jedného obyvateľa. Ide o náklady na výkon všeobecných verejných služieb podľa štatistickej klasifikácie verejných výdavkov COFOG v kategórií 01. Tab. 2: Vstupy BCC modelu DEA Vstupy x Min. Max. Priemer Zdroj Výdavky na všeobecný výkon správy/obyvateľa x1 46,87€ 4431,09 € 295,02 € DataCentrum ,vlastné výpočty Zdroj: Dufalová, 2017 Efektívnosť výdavkov (y1) ako prvý výstup vyjadruje percento efektívnosti vynakladania peňažných prostriedkov obcami. Keďže ukazovateľ vypovedá o efektívnosti vynaložených výdavkov na výkon a poskytovanie statkov a služieb v samospráve, bol zvolený ako výstupný. Percento efektívnosti výdavkov bolo vypočítané ako pomer súčtu výdavkov v kategórii COFOG 02-10 na celkových výdavkoch. Výsledok tak poukazuje na to, aký podiel výdavkov vynakladajú obce z rozpočtu na iný výkon, ako je všeobecný výkon správy. Vychádza sa z toho, aby Veľkostná kategória Kraj Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Bansko- bystrický Prešovský Košický 0-199 2 3 25 16 35 110 168 37 200-499 5 43 57 81 58 164 197 140 500-999 11 71 83 100 74 131 152 134 1000-1999 24 75 63 98 82 66 83 83 Spolu do 1999 42 192 228 295 249 471 600 394 Percent.podiel 1,70% 7,77% 9,23% 11,94% 10,08% 19,06% 24,28% 15,94% Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 400 obce vynakladali z výdavkov v kategórií 02-10 čo najväčší objem, keďže ide o výdavky na rozvoj samosprávy. Vykonávané kompetencie (y2) sú druhým výstupným ukazovateľom, v ktorom ide o súčet základných kompetencií, ktoré vykonávajú obce samostatne, teda bez zapojenia sa do medziobecnej spolupráce prostredníctvom spoločných obecných úradov. Celkovo môže ísť maximálne o 9 kompetencií, prostredníctvom ktorých sa obce najčastejšie spájajú do medziobecnej spolupráce, a to konkrétne kompetencie v oblasti: ochrany ovzdušia, ochrany prírody a krajiny, regionálneho rozvoja, sociálnych vecí, stavebného poriadku, školstva, špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie, územného plánovania, vodného hospodárstva (štátnej vodnej správy). Súčet kompetencií vykonávaných samosprávou samostatne bol realizovaný odhliadnuc od matričných úradov. Abstrahovanie od nich vychádza z toho, že ich existencia v jednotlivých samosprávach je určená na základe zákona o matrikách. Tab. 3: Výstupy BCC modelu DEA pre efektívnosť Výstupy y Min. Max. Priemer Zdroj Efektívnosť výdavkov y1 0,71% 96,97% 54,77% Vlastné výpočty Vykonávané kompetencie y2 2 9 5 MVSR Zdroj: Dufalová,2017 2. Medziobecná spolupráca ako riešenie fragmentovanej správy Decentralizačný proces po roku 2002 v podmienkach verejnej správy na Slovensku priniesol novú situáciu do obcí – reálnym riešením fragmentovanej štruktúry obcí sa stali spoločné obecné úrady (SOÚ) ako forma dobrovoľnej spolupráce (Swianiewicz, 2003). Pritom vytvorenie spoločného obecného úradu je postavené na princípoch dobrovoľnosti, vzájomnej výhodnosti, rovnocenného postavenie obcí a zároveň zachovanie autonómneho rozhodovania zúčastnených obcí (Hrtánek, 2016). SOÚ však nemajú právnu subjektivitu, čo teda znamená, že nemôžu vydávať rozhodnutia týkajúce sa príslušného procesného konania. Obce mali možnosť medziobecnej spolupráce formu SOÚ už od roku 1990 v zmysle zákona o obecnom zriadení, no nevyužívali ju. V roku 2002 existovalo približne len 20 SOU, v roku 2003 sa ich počet zvýšil zo 75 až na 129 SOÚ. Najčastejšie vykonávanými kompetenciami prostredníctvom spoločných obecných úradov je výkon kompetencií na úseku stavebného úradu, opatrovateľskej služby, školstva, vodného hospodárstva, pozemných komunikácií, ochrany prírody, regionálneho rozvoja a zdravotníctva (Nižňanský 2005). Tab. 4: Stav spoločných obecných úradov k 31.12. 2016 Kraj Počet SOÚ Bratislavský 16 Trnavský 23 Trenčiansky 26 Nitriansky 32 Žilinský 35 Banskobystrický 39 Prešovský 32 Košický 31 Spolu 234 Zdroj: spracované na základe údajov dostupných na: Najväčší počet SOÚ je v Banskobystrickom kraji – 39 SOÚ, čo tvorí z celkového počtu SOÚ 16%. Prešovský kraj s počtom 32 SOU je treťom až štvrtom mieste. Z porovnania počtu SOÚ a počtu obcí vo veľkostnej kategórií do 2000 obyvateľov je možné konštatovať, že početnosť SOÚ v krajoch korešponduje s koncetráciou malých obcí krajov v kategórií do 2000 obyvateľov. Súčasný stav spoločných obecných úradov v Prešovskom kraji zobrazuje obrázok 1. Obce vyznačené fialovou farbou predstavujú sídlo alebo pracovisko spoločného obecného úradu v danom okrese, pričom každý okres disponuje minimálne jedným sídlom SOÚ. Ide celkovo o 32 obcí Prešovského kraja. Ružovou farbou sú na mape vyznačené obce, spolu 17 obcí Prešovského kraja, ktoré všetky svoje kompetencie vykonávajú bez zapojenia sa do SOÚ. Zelenou farbou sú vyznačené obce, ktorých výkon vybraných kompetencií zabezpečuje SOU so sídlom v inom okrese ako sa vyznačená obec nachádza. Spolu ide o 7 obcí. Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 401 Obr. 1: Stav zapojenia obcí do SOÚ v Prešovskom kraji k 31.12.2016 Zdroj: Dufalová, 2017 2.1. SOÚ ako efektívnejší spôsob výkonu kompetencií Spolupráca obcí na základe dobrovoľnosti má svojich zástancov, ale aj kritikov, ktorí nepotvrdzujú, že by boli SOÚ najracionálnejším riešením rozvoja samosprávnej pôsobnosti obcí (Klimovský, 2009, Žárska, 2015). K danej diskusii sa pridáva problém kvalitného výkonu kompetencií (Žárska – Vámošová, 2017) a hlavne efektívnosti toho výkonu. V podmienkach SOÚ doposiaľ nebola meraná vzhľadom na neexisteciu údajov za výkon SOÚ ako celku podľa jednotlivých výdavkov. Na overenie konštatovania, že SOÚ, napriek výhradám k ich fungovaniu vzhľadom na rôzny počet zapojených obcí a rôzny počet spoločne vykonávaných kompetencií, sú efektívnejšie ako obce samostatne vykonávajúce kompetencie, bol realizovaný výpočet efektívnosti. Do analýzy pre porovnanie efektívnosti je zaradených 41 obcí, pričom prvú skupinu tvoria obce, ktoré vykonávajú všetkých 9 kompetencií samostatne, čo tvorí 17 obcí. Druhú skupinu tvoria obce vykonávajúce 9 kompetencií ako súčasť SOÚ. Túto skupinu tvorí 24 obcí. Z pohľadu všetkých obcí SR z celého Prešovského kraja je efektívnou iba jedna obec a tá nevykonáva všetky kompetencie samostatne . Ani jedna obec z týchto dvoch skupín obcí nedosahuje hodnotu jedna, teda nie sú efektívnymi. Je možné pokladať za objektívne, porovnať tieto dve skupiny obcí navzájom a posúdiť, či rozhodnutie obcí vykonávať svoje kompetencie samostatne je aspoň natoľko efektívne, aby získali väčšie objektívne hodnoty ako obce, ktoré všetky svoje kompetencie vykonávajú prostredníctvom SOÚ ako sídlo alebo pracovisko SOÚ. Tab.5: Hodnoty objektívnych hodnôt obcí Čistá technická efektívnosť Obec Samostatný výkon Sídlo/pracovisko SOÚ Min. hodnota 0,083081 0,126463 Max. hodnota 0,72319 0,872301 Priemer 0,356663 0,428766 Zdroj: vlastné spracovanie Pri prvej skupine obcí – obce vykonávajúce kompetencie samostatne – minimálnu úroveň objektívnej hodnoty získala obec Bertotovce, z okresu Prešov s počtom obyvateľov 483 a výdavkami na obyvateľa 697,59 €. Efektívnosť výdavkov tejto obce je na úrovni 47,98%. Maximálnu objektívnu hodnotu získala obec Kamenica nad Cirochou s počtom obyvateľov 2 386 a výškou výdavkov na obyvateľa 80,14 €. Efektívnosť jej výdavkov je na úrovni 81,88 percent. Priemerná objektívna hodnota obcí z prvej skupiny je 0,356663, teda pomerne nízka. Z druhej skupiny obcí vystupujúcich ako sídlo alebo pracovisko spoločného obecného úradu získala minimálnu objektívnu hodnotu obec Giraltovce s počtom obyvateľov 4 146 a výdavkami na obyvateľa v hodnote 458,29 €. Jej úroveň efektívnosti výdavkov je 60,17 %. Maximálnu objektívnu hodnotu v tejto skupine získala obec Stakčín s počtom obyvateľov 2 452 a výškou výdavkov na obyvateľa 66,44 €. Úroveň efektívnosti výdavkov tejto obce je Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 402 86,94 percent. Obec Stakčín je zároveň treťou obcou, v rámci všetkých obcí Prešovského kraja, s najvyššou objektívnou hodnotou. Priemerná úroveň objektívnych hodnôt tejto skupiny obcí je 0,428766. Obr. 2: Porovnanie objektívnych hodnôt obcí so samostatným výkonom kompetencií a obcí vystupujúcich ako sídlo/pracovisko SOU Zdroj: vlastné spracovanie Obrázok 2 dokumentuje úroveň minimálnych hodnôt, ktoré pri prvej skupine obcí so samostatným výkonom kompetencií začínajú tesne pod úrovňou 0,1, pričom úroveň minimálnej objektívnej hodnoty druhej skupine sa nachádza tesne nad hranicou 0,1. Maximálne objektívne hodnoty taktiež poukazujú svojou polohou na obrázku na fakt, že úroveň maximálnej objektívnej hodnoty obcí vystupujúcich ako sídlo/pracovisko SOU presahuje hranicu 0,8 alebo presnejšie takmer dosahuje hranicu 0,9. Úroveň maximálnej objektívnej hodnoty obcí so samostatným výkonom kompetencií nedosahuje hranicu ani 0,8. Z uvedenej analýzy vyplýva, že obce, ktoré sa rozhodli svoje kompetencie vykonávať samostatne nepatria k efektívnym obciam a súčasne táto skupina obcí nenadobúda hodnoty ani len rovnaké ako obce, ktoré vystupujú ako sídlo alebo pracovisko SOU a vykonávajú taktiež rovnaký počet 9 kompetencií. Hypotéza sa potvrdila. Prípadová štúdia Prešovského kraja poukazuje na skutočnosť, že tento kraj charakteristický najvyššou rozdrobenosťou počtu obcí do 2 000 obyvateľov, nedosahuje hodnoty efektívnosti výkonu správy obcí SR, jeho obce sú neefektívne. Pri porovnaní obcí so samostatným výkonom kompetencií s obcami ako sídlami SOÚ, tieto sú pod ich úroveň. To dokazuje, že napriek neefektívnosti obcí ako celku, obce, ktoré sú sídlami SOÚ dosahujú vyššie hodnoty efektívnosti oproti tým, ktoré nie sú zapojené do žiadneho SOÚ. Teda forma SOÚ sa javí ako efektívnejší spôsob zabezpečovania kompetencií. No ani obce so sídlom SOÚ nie sú efektívne. Diskutovanou otázkou teda zostáva: na akej úrovni meranej počtom obsluhovaným obyvateľov veľkosť SOÚ „nastaviť“? Je nesporné, že hľadanie optimálnej veľkosti bude zložitý problém a existencia, resp. generovanie aj významných úspor z rozsahu nemusí presvedčiť k prijatiu politického rozhodnutia. Proces municipalizácie (forma zlučovania obcí - Komunálne výskumné a poradenské centrum, 2014) ako riešenie stavu už dlhodobejšie vyvoláva obavy. Môže však ísť i o menej „bolestný“ proces – nové usporiadanie kompetencií spôsobom diferencovaného výkonu v závislosti od veľkosti obce a zložitosti kompetencie (český model) alebo stanovenie zákonom spoločne vykonávané kompetencie a ich sídlo. Podklady k takýmto procesom intenzívne už druhý rok rieši Inštitút finančnej politiky MF SR v spolupráci s MV SR. Prešovský kraj sa javí ako vhodný model pre pilotné riešenie. 0 0,2 0,4 0,6 0,8 Objektívna hodnota - obce so samostatným výkonom 0 0,2 0,4 0,6 0,8 1 Objektívna hodnota - obce ako sídlo/pracovisko SOU Sborník příspěvků XXI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách Kurdějov 13.–15. 6. 2018 403 Záver Príspevok je snahou pridať sa ku všetkým súčasným prácam a iniciatívam, ktoré sa zaoberajú riešením fragmentovanej sídelnej štruktúry a tým aj fragmetovanej správy výkonu obcí ako samosprávnych jednotiek, a ktoré navrhujú nové usporiadanie (Černěnko, 2017, Žárska, 2015. Toto sa však stretáva s nevôľou a odporom mnohým predstaviteľov miestnych samospráv, obhajujúcich existujúci stav (veľký počet malých samospráv obcí, vysoký objem prostriedkov na výkon správy obce na 1 obyvateľa, limitované zdroje na rozvoj, nízka kvalita poskytovaných verejných služieb, nezabezpečovanie niektorých kompetencií, problém výkonu samosprávy neexistenciou starostu, nefunkčnosť obecného úradu...). Určitý malý posun nastal v tom, že novela zákona o obecnom zriadení účinná od 1.4. 2018 rieši dve skutočnosti: zánik obce ako samosprávnej jednotky pri nezvolení základných orgánov (starosta a obecné zastupiteľstvo) v dvoch funkčných obdobiach za sebou a jej pričlenenie k susednej obci; povinnosť poskytovať údaje o finančnom hospodárení za SOÚ k 31.3. príslušného roka (prvýkrát k 31.3.2019) za dva roky – ak budú takéto údaje k dispozícii , bude možné vierohodne hodnotiť aj efektívnosť ich fungovania. Napriek uvedeným „novinkám“ by mal zvíťaziť verejný záujem založený aj na hodnote za peniaze – za menej peňazí dostať viac a kvalitnejších služieb. A to už stojí za boj proti odporu k zmenám. Literatúra: [1] COELLI,T., (1998). A Guide to DEAP Version 2.1: A Data Envelopment Analysis (Computer) Program. [2] ČERNĚNKO, T., (2017). Effectiveness of administrative services in Slovakia. In Engines of urban and regional development: conference proceedings: 6th Central European Conference in Regional Science. Banská Bystrica: Matej Bel University in Banská Bystrica, pp. 226-234. ISBN 978-80-557-1335-9. [3] ČERNĚNKO, T., (2017). Effectiveness of the local government system in the Czech republic. In Public economics and administration 2017: proceedings of the 12th international scientific conference. Ostrava : VŠB - Technical University of Ostrava, pp. 57-63. ISBN 978-80-248-4131-1. [4] DUFALOVÁ, K., (2017). Fragmentácia a výkonosť miestnej samosprávy. [diplomová práca]. Bratislava: EUBA NHF. [5] FERČÍKOVÁ, V., (2016). Efektívnosť správy na lokálnej úrovni a jej determinanty.[dizertačná práca]. Bratislava: EUBA NHF. [6] GOODMAN, CH. B., (2015). Local Government Fragmentation and the Local Public Sector. Public Finance Review, vol. 43, no. 1, pp. 82-107. [7] HRTÁNEK, L., (2016). Spoločný obecný úrad a výkon kompetencií. Verejná správa, vol. 10, no. 1, pp. 54- 55. ISSN 1337-0448. [8] KLIMOVSKÝ, D., (2009). O možných riešeniach fragmentovanej lokálnej sídelnej štruktúry. Acta Politologica, vol. 1, no. 2, pp. 182 – 213. ISSN 1803-8220. [9] KOMUNÁLNE VÝSKUMNÉ A PORADENSKÉ CENTRUM, (2014). Zlučovanie obcí. [online]. [cit. 05. 11. 2016] Dostupné na: www.komunal.eu/images/Zlu%C4%8Dovanie_a_spolupr%C3%A1ca_obc%C3%AD.pdf. [10]LOVACKÁ, S., IŠTOK, R., (2016). Základná charakteristika sídelnej štruktúry prešovského kraja ako východisko pre realizáciu komunálnej reformy. [online]. [cit. 04. 12. 2016] Dostupné na: http://scholar.googleusercontent.com/scholar?q=cache:J-AfzHRU mUJ:scholar.google.com/&hl=sk&as_sdt=0,5 [11]NIŽŇANSKÝ, V., (2005). Decentralizácia na Slovensku. Bilancia nekonečného príbehu (1995-2005). Bratislava: Úrad vlády SR. ISBN 80-969447-1-1. [12]OZSCAN, Y.A.,(2014). Performance Measurement Using Data Envelopment Analysis (DEA). In Healt Care Benchmarking and Performance Evaluation an Assessment using Data Envelopment Analysis (DEA), vol. 120. Boston: Springer, pp. 15-41. ISBN 978-0-387-75448-2. DOI: 10.1007/978-0-387-75448-2_2. [13]SWIANIEWICZ, P. (ed.),(2003). Konsolidácia alebo fragmentácia? Veľkosť miestnych samospráv v Strednej a Východnej Európe. Bratislava: Local Government and Public Service Reform Initiative, Open Society Institute, M.E.S.A. 10. [14]Zákon NR SR č. 154/1994 Z.z. o matrikách. [15]Zákon NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. [16]Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. [17]ŽÁRSKA, E., (2015). Finančná kondícia a veľkosť obce ako dopad decentralizácie. Verejná správa a regionálny rozvoj. Ekonómia a manažment, vol. 11, no. 1, pp. 30-36. ISSN 1337-2955. [18]ŽÁRSKA, E., VÁMOŠOVÁ, M., (2017). Decentralizácia a administratívna kapacita obce. In XX. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 875- 882. ISBN 978-80-210-8587-9. Príspevok bol spracovaný v rámci grantu VEGA č. 1/0705/2018 „Ekonomika společného výkonu kompetencií“, doba riešenia 2018-2020.