Pondělí 18. 3. 2024

16:00-17:40

FF MU, A11

                                          18. března 2024

                                   doc. Tomáš Čana (UCM Trnava)

                               Wittgenstein o genealógii normativity








                                             Aaaaaaaa



Pri skúmaní Wittgensteinovho odkazu v súvislosti s pôvodom pravidiel, ktoré na nás v živote
pôsobia, do popredia vystupujú dva základné motívy: 1. Riadenie sa pravidlami by nebolo mysliteľné
bez uniformity v našom vnútornom prežívaní, pociťovaní a zmyslovom vnímaní. Rovnako by nebolo
mysliteľné bez zhody vo vonkajšom prejavovaní nášho vnútorného prežívania, pociťovania a zmyslového
vnímania. Pod zhodou sa tu ale nemyslia konvencie alebo sociálne inštitúcie, na ktorých sme sa
dohodli. Myslí sa ňou niečo inštinktívne, čoho korene sú ukryté v našej fyziológii. Bez takejto
univerzálnej zhody – ktorá nás spája ako príslušníkov druhu – by sme si nikdy nemohli sadnúť za
stôl a na niečom dohodnúť (napríklad na novej konvencii). 2. Riadenie sa pravidlami by nebolo
mysliteľná ani bez toho, aby sme absolvovali primerane dlho trvajúci tréning v aplikovaní určitých
termínov a zásad. O každom, koho správanie dokážeme nejako interpretovať, sa dá povedať, že bol v
určitom období života ochotný prijímať veľké množstvo tvrdení bez otázok – akoby automaticky. Bez
ochoty prijímať podávané inštrukcie bez pochybností – ako pri výcviku – by uvedená možnosť
nevznikla. Bez výcviku obsiahnutého v osobnej histórii každého z nás by sa vôbec nedalo uvažovať o
normativite. Tento termín by sa stal podľa Wittgensteina bezobsažným.

Cieľom príspevku je v prvom rade zrekonštruovať konkrétne výsledky, ku ktorým sa s ohľadom na
problematiku pôvodu normativity Wittgenstein dopracoval. V druhom rade je cieľom kriticky sa voči
nim vymedziť.

                                   dr. Tomáš Károly (UCM Trnava)

            Zákony prírody. Ako ich spoznávame, kde sa nachádzajú, odkiaľ prichádzajú.

Čo sú to zákony prírody? Aké tvrdenie má charakter zákona prírody a aké nie? Môžeme pozorovať zákon
prírody? Vieme, že udalosti sa opakujú v pravidelnostiach: každé ráno vyjde slnko; gravitácia
priťahuje predmety; stále platí pravidlo, uhol dopadu sa rovná uhlu odrazu; voda nás občerství a
nie otrávi... Na základe týchto pravidelne sa opakujúcich udalostí dávajú zákony prírody o sebe
vedieť, podobne ako magnet dáva vedieť o svojej sile skrz pohyb železných pilín. Zdá sa, akoby
niekde v priestore „lietali“ neviditeľné entity akými sú zákony prírody a riadili pasívnu hmotu.
Svet je akoby dualisticky rozdelený na hmotu a zákony prírody. Ale ako môže niečo také ideálne ako
zákon prírody pôsobiť na hmotu? Túto otázku budeme analyzovať počas prednášky. Stručne si
predstavíme koncepcie humovcov, okazionalistov a pozície dispozičných teórií.