1
Posudek oponenta habilitační práce
Masarykova univerzita
Fakulta Lékařská fakulta MU
Habilitační obor Lékařská biologie
Uchazeč Mgr. Lumír Krejčí, Ph.D.
Pracoviště Biologický ústav Lékařské fakulty Masarykovy univerzity v Brně
Habilitační práce Homologous recombination and its quality control
Oponent Prof. RNDr. Jozef Nosek, DrSc.
Pracoviště Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Predložená habilitačná práca Mgr. Lumíra Krejčího, Ph.D. pozostáva z dvoch častí.
Prvú časť práce predstavuje abstrakt (s.3, resp. s.4) a úvod (s. 7-49), ktorý bol publikovaný
ako prehľadný článok v časopise Nucleic Acids Research pod názvom “Homologous
recombination and its regulation”. Táto časť práce prináša prehľad molekulárnych
mechanizmov opravy dvojvláknových zlomov molekúl DNA a popisuje kľúčovú úlohu
proteínu a nukleofilamentov Rad51 v procese homologickej rekombinácie a regulácii
rekombinačných dráh. Podrobne sú tiež popísané proteíny, ktoré ovplyvňujú aktivitu Rad51 u
kvasiniek a ich homológy v bunkách cicavcov. Z pohľadu lekárskej biológie považujem za
dôležitý najmä prehľad ľudských ochorení, ktoré súvisia s proteínmi podieľajúcimi sa na
kontrole rekombinácie, ako aj potenciálne aplikácie v diagnostike a terapii.
Druhú časť habilitačnej práce tvoria prílohy 11 reprintov publikácií autora v prestížnych
vedeckých časopisoch: DNA Repair (2x), Journal of Biological Chemistry (5x), Molecular and
Cellular Biology, Nature a Nucleic Acids Research (2x). Tieto práce sú venované analýze
proteínu Rad51 a jeho interakcií s ďalšími rekombinačnými proteínmi, skúmaniu funkcií
proteínov Rad52, Srs2, Rad54, Mus81-Mms4 a významu SUMOylácie Rad52 v homologickej
rekombinácii. Posledná príloha je zameraná na rekonštitúciu reparačnej syntézy DNA v
podmienkach in vitro.
Habilitačná práca je ako celok excelentným príspevkom k analýze molekulárneho
mechanizmu homologickej rekombinácie a jej regulácie, ktorá úzko súvisí so zabezpečením
stability eukaryotického genómu. Práca Dr. Krejčího zároveň ilustruje význam kvasiniek
Saccharomyces cerevisiae ako elegantného modelového organizmu pri spoznávaní
fundamentálnych princípov biológie bunky.
Vrátane publikácií, ktoré sú súčasťou habilitačnej práce, Dr. Krejčí so svojimi
spolupracovníkmi publikoval viac ako tri desiatky pôvodných vedeckých publikácií a
prehľadných článkov, pričom na významnej časti prác je prvým alebo korešpondujúcim
autorom. V databáze PubMed, Scopus a Web of Knowledge som identifikoval 36 vedeckých
prác v kvalitných časopisoch s vysokým impakt faktorom (DNA repair, Genes and
Development, Journal of Biological Chemistry, Journal of Cell Biology, Molecular Cell,
Molecular and Cellular Biology, Nature, Nucleic Acids Research, PLoS Genetics, Structure,
Trends in Biochemical Sciences). Tieto práce získali značný ohlas v odbornej komunite. V
databázach Science Citation Index a Scopus je evidovaných viac ako 1136 citácií.
Z uvedeného vyplýva, že Dr. Krejčí je špičkovým, medzinárodne uznávaným vedeckým
pracovníkom v oblasti biochémie, molekulárnej genetiky a bunkovej biológie.
Popri vynikajúcich výsledkoch vo vedeckej práci je Dr. Krejčí aj úspešným
vysokoškolským učiteľom. Jeho pedagogické aktivity pokrývajú prednášky, semináre a
laboratórne praktiká z molekulárnej a bunkovej biológie, genetiky a biochémie proteínov a
DNA-proteínových interakcií. Zároveň je Dr. Krejčí školiteľom dizertačných prác viacerých
študentov v odboroch biomolekulárna chémia a medicínska biológia. S potešením môžem
konštatovať, že v jeho výskumnej skupine pôsobia aj viacerí absolventi Prírodovedeckej
2
fakulty Univerzity Komenského. Nemenej významným aspektom jeho odborného profilu je
manažovanie viacerých domácich a medzinárodných vedecko-výskumných projektov
(EMBO/HHMI Young Investigator programme, NATO Science Fellowship, Welcome Trust).
Vedecko-výskumnými a pedagogickými aktivitami Dr. Krejčí dokázal, že je vyhranenou
vedeckou osobnosťou i skúseným vysokoškolským učiteľom.
Otázky oponenta k obhajobe habilitačnej práce:
1. Proteín Rad51 zohráva významnú úlohu aj pri elongácii telomér. Akým spôsobom je táto
aktivita kontrolovaná keď jednou z biologických úloh telomér je ochrana koncov
chromozómov pred nežiadúcou aktivitou reparačnej mašinérie?
2. Na s. 20 autor cituje prácu [ref.170] popisujúcu úlohu proteínu Rad51 v ľudských
mitochondriách. Na rozdiel od kvasiniek bola existencia homologickej rekombinácie
v cicavčích mitochondriách po dlhú dobu sporná. Táto práca však naznačuje, že tomu tak
nie je. Akú úlohu má Rad51 v udržiavaní stability mitochondriálneho genómu a ktoré
ďalšie rekombinačné proteíny sú do cicavčích mitochondrií importované? Zaujímalo by
ma tiež, či bol Rad51 (prípadne iné proteíny podieľajúce sa na rekombinácii jadrovej DNA)
identifikovaný aj v mitochondriách kvasiniek.
Záver:
Habilitačná práca Mgr. Lumíra Krejčího, Ph.D. „Homologous recombination and its quality
control“ spĺňa požiadavky štandardne kladené na habilitačné práce a doporučujem, aby po
úspešnom habilitačním konaní bol habilitantovi udelený titul docent v odbore Lekárska
biológia.
Bratislava, 24.9.2012 Jozef Nosek