Oponentský posudok habilitačnej práce PhDr. Zdenky Nedomovej, Ph.D. Tendence k análytizmu v současné ruštině
Jazyk predstavuje zložitý systém s bohatou vnútornou štruktúrou, ktorý podlieha neprestajným zmenám. Hoci v ňom evidujeme pevnú zákonitosť, jej praktické podoby sú veľmi variabilné. Okrem iného v jazyku nachádzame rôzne obdobia či periodicitu uvedených zmien, ktoré prebiehajú v dôsledku bohatých sociálno-komunikačných procesov a následných transformácií. V plnej miere sa uvedený transformačný fenomén vzťahuje na ruský jazyk postsovictskcho obdobia, ale aj na iné jazyky krajín bývalého sovietskeho bloku v posledných desaťročiach. Svojim spôsobom spomínané procesy poskytujú bohatý materiál pre filológov rôzneho profilu od štrukturalistov, cez sociolingvistov až k lingvokulturológom a výsledky ich výskumov môžu okrem iného dotvárať jazykový obraz našej doby.
Recenzovaná habilitačná práca ponúka určitú syntézu pohľadov na zmeny v ruštine v postsovietskom období, pričom dominuje klasický štrukturalistický prístup ku konkrétnym jazykovým javom. V danom prípade ide o skúmanie jedného z typických jazykových fenoménov, akým je anály ti/nius. Hoci ruština a takmer všetky slovanské jazyky sú klasifikované ako syntetické aflektívne jazykovo-komunikačné systémy (snáď s istou výnimkou bulharčiny), aj v našich jazykoch evidujeme analytické formy. Autorka sa sústreďuje na analýzu ruského jazyka postsovietskeho obdobia a v štyroch kapitolách svojej práce podáva veľmi dobrý prehľad o skúmaných jazykových procesoch.
Prvá kapitola pod názvom Tendence vývoje ruštiny je venovaná celkovej charakteristike ruského jazyka vo vzťahu k jeho vývojovým tendenciám v sledovanom období. Samozrejme, že autorka nachádza viaceré vonkajšie ťaktory vo vývoji ruštiny a hádam najviac upútajú také termíny ako demokratizácia, liberalizácia, intclcktualizácia a internacionalizácia, ktoré názorne a presvedčivo potvrdzujú bezprostredné prepojenie jazyka s celým sociálnym a kultúrno-historickým systémom nositeľa jazyka. Tým sa len potvrdzuje veľmi úzke prepojenie jazyka s rôznorodým spoločenským kontextom a práve v tejto kapitole nachádzam najviac zo sociolingvistických prístupov predkladaného výskumu.
Jednou z rozšírených tém pri skúmaní jazykovej evolúcie sú exotizmy, či cudzie jazykové jednotky v konkrétnom jazyku. Vo vzťahu k ruštine ide o pomerne rozšírený interlinvistický jav evidovaný aj z minulosti. Ako je známe, svojho času v Rusku boli výrazné snahy obmedziť používanie cudzích slov v ruštine, alebo ich úplne odstrániť. Jedným z hlavných predstaviteľov ruských puristov bol akademik. Šiškov, ktorého Puškin dokonca zosmiešňoval v románe Eugen Onegin, keď použil francúzsku frázu s komentárom: LLIumkog npocm, He yueio nepeeecmu. V tejto súvislosti sa ponúka otázka: Ako možno charakterizovať preberanie cudzích slov v ruštine a češtine (slovenčine) v historickom a súčasnom kontexte aj s ohľadom na konkrétne etnokultúrne snahy o jazykový purizmus?
Druhá kapitola pod názvom Analytizmus vymedzuje ústrednú tému habilitačnej práce z rôznych pozícií, pričom hlavná pozornosť je sústredená na konkrétne najmä však gramatické ukazovatele analytizmu v súčasnej ruštine. Autorka vychádza z dnes už klasických jazykovedných diel takých autorov, akými boli Baudoin de Courtenay, Bogorodickij, Kruševskij, Reformatskij a iní. To jej umožňuje prejsť k priamej analýze spomínaného javu v súčasnej ruštine. Tak ako iní filológovia aj Z. Nedomová konštatuje, že tendencie k analytizmu v súčasnej ruštine majú vzostupný trend. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to do určitej miery netypické, keďže ruština je jazykom s bohatým systémom flektívnych foriem a so syntetickou štruktúrou celého jazyka. No uvedené tendencie k analytizmu sú nesporné, ako je to dokumentované aj v recenzovanej habilitačnej práci. Tak ako pri každom jave aj v tomto prípade možno hľadať hlbšie súvislosti skúmaného jazykového faktu. V tomto kontexte možno sa sústrediť na nasledujúcu otázku: Nakoľko
analytizmus vychádza z jazykového potenciálu samotnej ruštiny a v akej miere je v týchto tendenciách k analytizmu zastúpený interlingvistický fenomén?
V tretej kapitole pod názvom Nesklonná substantiva v ruštine sú analyzované tie druhy podstatných mien, ktoré sa začleňujú do skupín, obsahujúce spravidla iba východiskovú ťlexiu. Najčastejšie ide o podstatné mená cudzojazyčného pôvodu, ktoré sa v ruštine používajú dlhodobo, ale aj o skupiny pôvodných ruských slov najčastejšie s koncovkou -o-. Ide o určitú dlhodobú tendenciu, v rámci ktorej sa uvedené podstatné mená najmä so spomínanou koncovkou -o- dlhodobo zaraďujú do skúmanej skupiny nesklonných substantiv. Autorka uvádza, že v súčasnej ruštine je viac ako 350 týchto slov. Je nesporné, že v rámci intenzívnych jazykových kontaktov sa ich počet bude neustále zvyšovať. V práci sú tieto jednotky pomerne podrobne analyzované a vo vzťahu k ním je vytvorená aj konkrétna najmä však genetická a tematická klasifikácia.
Na tretiu kapitolu bezprostredne nadväzuje kapitola štvrtá pod názvom Nesklonná přejatá apelatíva v ruštine. Ide o pomerne podrobnú klasifikáciu uvedených jazykových jednotiek a z nej mňa najviac zaujalo ich pomerné zastúpenie v mužskom (65,7%), všeobecnom (17,9%) a ženskom (16,4%) rode. Ako je známe, v ruštine dlhodobo prevažuje dominantná pozícia mužského rodu, ktorý preberá aj významovú pozíciu ženského rodu. Sú to známe jednotky oômezo poda vo forme rodu mužského, pričom čisto gramaticky je možné vytvoriť aj formu ženského rodu. Známe slovo japonského pôvodu kaMUKäd3e (ôootcuú eemep) môže mať teoreticky aj formu ženského rodu Ka.\tUKad3uxa - podľa modelov xaôanuxa, noeapuxa, hoci je samozrejme známe, že sa nepoužíva. Pritom osoby pomenované uvedeným podstatným menom, ktoré vykonávajú samovražedné činy, sú aj medzi ženami a v ruštine sa v posledných rokoch aktivizovala pára c.vepmnuK - c.uepmnuna. V ruskej reči sa podobné podstatné mená cudzieho pôvodu v ženskom rode nepoužívajú. Čím možno vysvetliť tento aj percentuálny nesúlad v používanie foriem mužského a ženského rodu v ruštine? Aké možné jazykové a mimojazykové faktory sa podieľajú na uvedenom jave, teda výraznej prevahe podstatných mien mužského rodu?
Predložená habilitačná práca je aktuálna a najmä v rusistickom prostredí má potenciál byť významným prínosom. Autorka pri analýze skúmaných jazykových jednotiek sa opiera o reprezentačné a aktuálne rusistické zdroje. Cenným sú bohaté a takmer vyčerpávajúce ilustrácie zo súčasnej ruštiny, čo nesporne skvalitňuje celkovú úroveň habilitačnej práce. Výsledky autorkiných výskumov sú zosumarizované v záverečných registroch konkrétnych slov súčasnej ruštiny, ktoré potvrdzujú tendencie k jazykovému analytizmu. V tomto zmysle sa recenzovaná publikácia určite využije aj ako študijná literatúra na českých ale aj na slovenských akademických rusistických pracoviskách. Habilitačná práca Z. Nedomovej svedčí o vysokej odbornej úrovni autorky a v tomto zmysle hodnotím habilitačnú prácu jednoznačne pozitívne.
Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené konštatovania odporúčam habilitačnú prácu PhDr. Z. Nedomovej. Ph.D. k habilitačnému konaniu apo jeho úspešnom priebehu navrhujem menovanej udeliť titul „docent" vo zvolenom odbore.
Prešov, 30.máj 2015
prof. PhDr. Jo,
Sipko. PhD.