OPONENTSKÝ POSUDOK HABILITAČNEJ PRÁCE PhDr. J. GAZDU, CSc. DYNAMIKA JAZYKOVÝCH PROCESOV V TRANSFORMAČNOM A POSTTRANFORMAČNOM VÝVOJI RUSKEJ SPOLOČNOSTI
Dvadsať rokov v dejinách ľudskej spoločnosti sa obvykle považuje za epochu výmeny generácií a práve analogické obdobie zaznamenávame v tzv. postsovietských rokoch. Je nesporné, že v uvedených dvoch desaťročiach sme mohli zaregistrovať celý rad hlbokých zmien (Kopeuuux mMeuenuu), ktoré do istej miery predstavovali urýchlený vývoj prakticky vo všetkých sférach života najmä v bývalom sovietskom politicko-ekonomickom bloku. Spomínané zásadné transformácie sa museli zásadným spôsobom odraziť okrem iného v jazyku a v zodpovedajúcich formách jazykovej komunikácie. Zaevidovať, zosystematizovať, klasifikovať a objektívne vedecky opísať odraz spoločenských zmien v jazyku predstavuje jednoznačne veľmi náročnú úlohu, na ktorú sa podujal v predloženej habilitačnej práci PhDr. Jifi Gazda, CSc.
Autor zákonite zvolil univerzálny pohľad na dynamiku jazykových procesov a sám preferuje sociolingvistickú metodológiu, čo možno považovať za logické, nakoľko sociolingvistika je evidentne najkomplexnejšia z filologických interdisciplín. Zároveň sa žiada zdôrazniť, že spomínaný široký výskumný záber predpokladá rozsiahlu vedeckú poznatkovú základňu, v rámci ktorej je možné primerane spracovať nazhromaždený jazykový materiál aj prostredníctvom iných vedeckých filologických paradigiem. Sám autor spomína právnu lingvistiku, etnopsycholingvistiku, v habilitačnej práci evidujeme postupy politickej lingvistiky, kognitívnej lingvistiky, lingvokulturológie a pod. Uvedené relatívne nové smerovania vo filologickom výskume J. Gazda vyvážene kombinuje s klasickými vedeckými postupmi štrukturálnej a porovnávacej jazykovedy. Pri pohľade na vedeckovýskumné pozadie sa autor habilitačnej práce predstavuje ako zrelá vedecká filologická osobnosť so značným odborným potenciálom. Uvedené konštatovanie možno aplikovať pri posudzovaní všetkých zložiek jeho habilitačnej práce.
PhDr. J. Gazda, CSc. opisuje a hodnotí dynamiku jazykových procesov v transformačnom a posttransformačnom vývoji ruskej spoločnosti z mnohých aspektov. V prvom rade v habilitačnej práci evidujem hodnotový princíp, ktorý v práci zaznieva veľmi výrazne. Zaujal najmä antropocentrický postup, v rámci ktorého je názorne ukázané, že hodnoty tvoria ľudia. Habilitačná práca nás presviedča o tom, že za spomínanými jazykovými procesmi boli významné a tvorivé ľudské Činy, ktoré sa dominantne presadili v komunikačnej sfére ruskej spoločnosti (a nielen v nej). Na tomto mieste na ilustráciu hádam stačí spomenúť M.S. Gorbačova a jeho perestrojku a glasnosť, ktoré boli istým sociálnym východiskom skúmaných jazykových zmien. Hoci sa žiada zdôrazniť, že perestrojka podľa zámeru samotného jej protagonistu {eo3epau\enue k Jlenuný) sa nerealizovala a preto na počiatku zásadných premien bola jednoznačne glasnosť (Je to výzva pre autorov komentár?), teda rozšírenie slobody slova a slobody konania, ktoré sa výrazným spôsobom prezentovali predovšetkým v médiách. Kódovými a komunikačné podnetnými udalosťami, ako uvádza J. Gazda, boli verejné prezentácie niektorých diel A. Solženicyna (Apxunejtae n/JTAľ, Kqk oôycmpoumb Poccufo), filmu Abuladzeho íloKannue s veľmi silnou lingvokulturémou (Vorobjov, 1997) z koncovky filmu KaKan dopoea sedem k xpoMyf, kde slovo xpoM doslova symbolizovalo veľké hľadačské úsilie ruskej, ale čiastočne aj našej spoločnosti. Podobne krátky čas „explozívne" pôsobil román Rybáková JJemu Apôama a iné najmä umelecké texty. Z druhej strany hodnotovo rozdeleného Ruska veľkú odozvu vyvolal list N. Andrejevovej He Mozy nocmynumbcn npitui{uiumu, kde zase slovo npumfunu bolo a zostalo mimoriadne silným objektom nielen spoločenského ale aj semiotického zápasu tentoraz v prospech odchádzajúcej komunistickej ideológie. Pravda, v práci podobných anropocentrických východísk je podstatne viac a dominujú najmä významní ruskí, českí a iní filológovia, ako aj
iní myslitelia, ktorí skúmali a skúmajú 3a?adoHnyK> pyccKym dymy. V habilitačnej práci je presvedčivo ukázané, že zmeny v 80. a 90. rokoch minulého storočia v Rusku vyplývali z hlbokého duchovného predpolia tejto veľkej krajiny. Či to boli v minulosti Dostojevskij, Berďajev a iní, alebo v skúmanom období už spomenutý Solženicyn, či Zinoyjev s románom Kamacmpoma, v každom prípade nám ponúkajú presvedčivý, bázový poznávací zdroj o Rusku, jeho obyvateľoch a o jeho jazyku. V dielach týchto a iných mysliteľov nachádzame veľkú časť odpovedí aj na filologické otázky. Napríklad aj na otázku o spôsobe a rozsahu prijímania (3aiaicmeoeaHU£) cudzích slov, v súčasnosti najmä anglicyzmov. Nie náhodou sa v ruskej tlači postsovietskeho obdobia pravidelne komentovali jednotlivé udalosti cez verše Tutčeva:
Ymom Poccuw ne nonnmb,
ApmuHOM oôujiiM ue u3Mepumb,
Y ueú ocoôeunan cmamb,
B Poccuw MOOfCHO mo.ibKO eepumb.
Okrem 3aeadoHuocmu pyccKan dyuta je ešte aj uiupomn. Dostojevskij to povedal presne: LĹIupoK nenoeeK, nado 6u cy3umb. Dr. Gazda uvádza a klasifikuje v rámci onej dynamiky mnohé alúzie z rôznych textových zdrojov. Je evidentné, že medzi nimi dominujú literárne a aktualizujú sa pri komentovaní a hodnotení takmer všetkých udalostí v Rusku a za jeho hranicami. Filológ pritom musí mať rozsiahly a hlboký kulturologický prehľad, čo dr. J. Gazda presvedčivo ilustruje. Jedna zo zásadných ruských povahových čŕt, akou je silá v krajnostiach (Ko.ib juoôumb max 6e3 paccydxy, Kojib epo3umb max ue na utyniKy...) je v habilitačnej práci bohato ilustrovaná na súčasnej podobe historickej opozície (antagonizmu) 3anadnuKu/deMOKpambi - nampuombi/c.iaeHHodiujibi. Autor uvádza aj ich okazionálnu dehonestáciu {depbMOKpambi). Ruský antagonizmus, či povestný cnop cnamn .weotcdy coôoio (Puškin), sa hádam najvýraznejšie prejavil pri interpretácii onoho Puškinovho npopyô.ieHuop.o okhci. Haôopyôumb uoebie okhci\ - Kričali v demokratickej tlači. Pairioti oponovali - ľlemp npopyôwi okho, nmoôbt pyccKiie niodu naômodajiu 3anad, a oicwiu no-ceoe.wy. Práve takto široko pojatý, sociálne a etnokultúrne podmienený filologický výskum jazykových zmien je prezentovaný v recenzovanej habilitačnej práci dr. J. Gazdu a nesporne si zaslúži veľmi vysoké ocenenie!
Habilitačná práca presvedčivo dokumentuje, že za vyššie spomínanou glasnoťou nastala v Rusku a v celom bývalom sovietskom bloku doslova obrovská masmediálna explózia. Namiesto rozsiahleho komentára sa samovoľne a zákonite ponúka biblizmus: Na počiatku bolo slovo - B Hanajie ôbino cnoeo. Napokon autor aj túto zložku dynamiky jazykových procesov ruštiny v post sovietskom období eviduje, keď poukazuje na intenzifikáciu v používaní biblizmov a religióznych výrazov. Niektorý autori (Litvinenko, 1991) ich nazvali eocKpecuiuMu c.ioeaMu. Autor habilitačnej práce ani ináč nemohol, ako siahnuť po evidentne vlastnej bohatej kartotéke jazykových ilustrácii najmä z dobovej ruskej a českej tlače.
V predloženej habilitačnej práci ich klasifikuje podľa overených najmä slovotvorných postupov, kde hádam najviac upútavajú pozornosť rôzne novotvary s prefixoidmi a sufixoidmi (V práci som nezaregistroval v súčasnosti dosť frekventovaný prefixoid bio-, biopotraviny, bioetika, biotechnológie, ôuomeppop). Početné slovotvorné ilustrácie tvoria v istom zmysle jazykový archív doby a navádzajú k úvahám o vytváraní fragmentov jazykového obrazu (Kolšanskij, 1996) postsovietskeho obdobia. Možno by autor mohol vysloviť vlastné hypotézy, ktoré vyplývajú z jeho rozsiahleho výskumu o istej hierarchii jazykového obrazu skúmaného obdobia na rusko-českom pozadí?
Aj pri hodnotení konkrétneho slovotvorného jazykového materiálu autor vychádza z hlbších axiologických kritérií. Typické ruské antagonistické rozdelenie na demokratov a patriotov nadobúda výraznú prezentáciu v odvážnej charakteristike ruskej publicistiky na autentickú a neautentickú. Mňa obzvlášť zaujalo rozdelenie súčasnej ruskej periodiky na tieto
dve skupiny a v tej neautentickej som našiel aj časopis Ham coapeMeunux. Mohol by autor zdôvodniť svoje hodnotenie? Plne možno súhlasiť so stanoviskom habilitanta vo vzťahu k hodnoteniu bulváru {otce.'imm npecca, otce:imu3Ha), keď na jednotlivých ilustráciách dokumentuje ich nekorektnost' {Kpasnymu, waoúpanu3M, TpazunecKuu vypc KypcKa - s. 91). Týchto foriem nekorektnosti je mnoho, pričom sa porušuje základné poslanie jazyka. Výrazným príkladom jeho zneužívania je najmä v ruskej publicistike používanie jazyka argo. V tejto súvislosti je zaujímavé, že jeden z argotických výrazov v skúmanom období „spopularizoval" sám V.V. Putin, keď na adresu teroristov povedal; Mbt ux ôydeM Monumb e copmupe. Je preto pochopiteľné, že otázky etickej komunikácie sa v súčasných filologických hľadaniach presadzujú čoraz častejšie a formuje sa filologická interdisciplína lingvistika pravdy a lži. Autor habilitačnej práca poskytuje mnoho podnetov aj k tejto téme.
V habilitačnej práci sa posudzuje popri iných témach aj fungovanie ruského jazyka v bývalom sovietskom režime. Viacerí myslitelia ho pomenovali totalitným, sovietskym, oficiálnym, dreveným jazykom, no stále sa vraciame, podobne ako aj autor habilitačnej práce k onomu orwellovskému newspeaku - noeoRiy. V konkrétnych skúsenostiach postsovietskeho obdobia evidujeme elementy bývalého sovietskeho newspeaku takisto v súčasnosti. Napríklad pri negatívnom hodnotení súčasnej politiky USA - Kmo ne c uomu, mom npomue nac. Aké má autor skúsenosti s používaním sovietskeho newspeaku (jazykových sovietizmov?) v súčasnej češtine?
205 stránková habilitačná práca, ako to vyplýva z vyššie uvedených úvah, poskytuje veľkú sumu podnetov pre klasické a moderné filologické hľadania. Dr. Gazda sa úspešne pokúsil podať istý zovšeobecňujúci vysoko odborný pohľad na zmeny v ruskom jazyku v postsovietskej epoche. Uvedenú analýzu realizuje na základe širokých interdisciplinárnych pohľadov, kde extrajazyková a intrajazyková zložka sú vyvážené. Habilitačná práca poskytuje rozsiahly teoretický a praktický materiál, ktorý má značný potenciál rozšíriť súčasné vedecké rusistické hľadania. Mám za to, že po istých technických úpravách predložená habilitačná práca by mohla byť vydaná v monografickej podobe, čím by nesporne obohatila najmä súčasnú rusistiku v našom geografickom priestoru.
Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené konštatovania rád navrhujem, aby predložená habilitačná práca PhDr. Jiřiho Gazdu, CSc. bol prijatá za základ pre habilitačné konanie a po jeho úspešnom priebehu odporúčam, aby bol autorovi udelený vedecko-pedagogický titul docent v odbore Lingvistika konkrétnych jazykov (Slovanské jazyky).
Prešov, 9.2.2013
/