MASARYKOVA UNIVERZITA Posudek oponenta habilitační práce Masarykova univerzita Fakulta Právnická Habilitační práce (název) Oponent Pracoviště oponenta Obor řízení Uchazeč Pracoviště uchazeče Občanské právo JUDr. Petr Lavický, Ph.D. Právnická fakulta Masarykovy univerzity Důkazní břemeno v civilním řízení soudním prof. JUDr. Ján Mazák, PhD. Právnická fakulta UPJŠ v Košicích Text posudku Všeobecne Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa v habilitačnom konaní overuje vedecká kvalifikácia uchádzača, medziiným aj na základe habilitačnej práce a jej obhajoby. Podľa odseku 3 písm. a) citovaného ustanovenia habilitačnou prácou rozumieme aj písomnú prácu, ktorá prináša nové vedecké poznatky. V rámci habilitačného konania mi bola ako oponentovi predložená písomná práca uchádzača: Důkazní břemeno v civilním řízení soudním. Voľba témy a spôsob spracovania Dôkazné bremeno v občianskoprávnom súdnom konaní a v civilnom procese je fenomén, ktorého vedecké spracovanie sa aktualizuje najmä so zreteľom na to, že, podľa mojich vedomostí, aj v Českej republike sa pripravuje nová kodifikácia občianskeho procesného Okrem toho, dôkazné bremeno je inštitút, ktorý je stálou výzvou pre výkon súdnej moci, pretože súdy sú stále ešte rezervované k jeho praktickému uplatneniu a skôr sa zameriavajú na to, aby ich konečné rozhodnutia nespočívali na závere o neunesení dôkazného bremena, hoci také rozhodnutie je právne najčistejším riešením sporu (porovnaj časť 3.1, prípadne stranu 87, kde autor sa venuje spôsobu preklenutia stavu non liquet). V tejto spojitosti je zjavné, že súdna prax potrebuje silnú oporu v teoretickom a vedeckom objasnení aspektov dôkazného bremena. Z týchto stručných dôvodov hodnotím voľbu témy ako výsostne aktuálnu. Habilitačná práca je spracovaná komplexne, s využitím vedeckých metodológií uplatňujúcich sa v právnych vedách, jednotlivé kapitoly na seba logicky nadväzujú a obsahujú nielen čiastkové, ale aj konečné najdôležitejšie závery, ktoré sú výsledkom vedeckého spracovania problematiky dôkazného bremena. Za vhodné považujem aj príklady, ilustrujúce pôsobenia práva. MASARYKOVA UNIVERZITA jednotlivých rozoberaných stránok dôkazného bremena a súvisiacich inštitútov (napríklad na s. 83, 145 a 146, 161, 196,219,221 a iné). Práca s literatúrou a judikaturou Autor habilitačnej práce sa opieral o rozsiahlu domácu i zahraničnú (predovšetkým nemeckú a rakúsku) literatúru, ktorú podrobil i kritickej analýze vedúcej k prijatiu niektorých vlastných vedeckých záverov a stanovísk. Prácu s judikaturou (aj historickou a ústavnoprávnou) možno hodnotiť ako veľmi dobrú, pretože súdne rozhodnutia zásadného charakteru sú citované v posudzovanom diele v kritickom alebo, menej, súhlasnom kontexte, napomáhajúcom lepšiemu pochopeniu analyzovaných prejavov dôkazného bremena (napríklad s. 16, 36, 76, 136, 143, 157, 158, 159, 162, 228, 232 a iné). Štruktúra habilitačnej práce Habilitačná práca obsahuje desať kapitol, v ktorých sa autor venuje terminologickým problémom, analyzuje všetky prejavy inštitútu dôkazného bremena vrátane jeho predpolia, bremena tvrdenia a neponecháva stranou ani povahu právnych noriem upravujúcich dôkazné bremeno. Záver práce vyúsťuje do niektorých zásadných záverov, ktoré, aj keď by mohli podnietiť diskusiu, prinášajú celistvý pohľad na podstatu, účel a zmysel dôkazného bremena v civilnom procese, ktorý by sa mal a mohol náležité premietnuť do novej kvality procesných noriem, upravujúcich dôkazné bremene. K niektorým čiastkovým otázkam Pojem dôkazného bremena je síce mätúci a sčasti aj nepresný, avšak ako sa správne uvádza, existujú pojmy a inštitúty, ktoré s dôkazným bremenom úzko súvisia a napomáhajú ho pochopiť a odlíšiť v jeho funkčnosti a vnútornej diferencovanosti (s. 10, 12). Navyše, je to termín, ktorý by sa dal nahradiť len zložitým popisom jeho jednotlivých stránok (objektívne, subjektívne, delenie, prenášanie, atď.) a to by zrozumiteľnosti nepomohlo. Bremeno tvrdenia je, spravidla. v súdnej praxi chápané v nesprávnom kontexte, bez uvedomenia si toho, že bremeno tvrdenia má len strana, ktorú zaťažuje objektívne dôkazné bremeno (s. 76 anasl.). V tejto spojitosti treba uviesť (o tom sú, sčasti, aj úvahy uchádzača o plnení si poučovacej povinnosti, hoci jej rozsah a obsah nieje úplne jasný), že súdy zásadne nezamietajú žaloby pre neunesenie bremena tvrdenia (s.80, druhý odsek); volia skôr také zamietnutie žaloby, ktoré môžu oprieť o neunesenie dôkazného bremena. Výsledok je však, pochopiteľne, rovnaký. Z aspektu praktického prístupu súdov k otázke bremena tvrdenia je vskutku otázne, či sa bez pozitívnej právnej úpravy môže vôbec presadiť sekundárne bremeno tvrdenia (s.86). Za ťažiskovú kapitolu autor považuje časť práce o delení dôkazného bremena (s.8, s. 127 až 136). Právom. V konkrétnom súdnom konaní je rozdelenie dôkazného bremena sprevádzané viacerými pochybeniami, ktoré súvisia stým, že konajúci sudca sa pokúša o jeho rozdelenie na základe svojho uváženia (s. 128), hoci je zjavné, že sudcovské uváženie tu nemá dostatočný priestor (princíp rovnosti a predvídateľnosti). Inou je však otázka sudcovského dotvárania pravidla o delení dôkazného bremena (s. 225 a nasl.). Ozajstným problémom 2 MASARYKOVA UNIVERZITA právnej praxe je napríklad dokazovanie negatívnych tvrdení, rozlíšenie nároku od námietky, normy a protinormy atď. Delenie dôkazného bremena má povahu nepísaného právneho pravidla (s. 140). Nazdávam sa, že delenie dôkazného bremena je dôsledkom celej koncepcie procesného dokazovania a preto by bolo nadbytočné v pozitívnom práve formulovať pravidlo, ktoré sa z uvedenej koncepcie dá jednoducho vyvodiť. Súhlasím s autorom, že dôkazné bremeno patrí k procesnoprávnym pravidlám (s. 246); rovnako je presvedčivý aj rozbor, ktorý viedol k takému záveru. K tomu však jedna poznámka. Bez ohľadu na povahu pravidiel dôkazného bremena sa jeho uplatnenie v konkrétnom konaní prejaví, spravidla, rovnakým výsledkom, čo súvisí s účelom tohto inštitútu. Z toho plynie, že zákonodarca by sa nemal trápiť s právnou povahou noriem upravujúcich dôkazné bremeno, skôr by mal zohľadniť zásadnú skutočnosť, ktorou je to, že účinky dôkazného bremena v jeho rozmanitých stránkach sa prejavujú výlučne v procesnoprávnych vzťahov; mimo nich nemajú žiaden praktický význam. Zhrnutie najdôležitejších záverov habilitačnej práce (s. 248 až 254) potvrdzuje, že výsledky, ku ktorým sa autor dopracoval, sú jednoznačne vedecky prínosné s veľkou potenciou pre právnu prax a legislatívnu činnosť. Dotazy oponenta k obhajobě habilitační práce Akú pozitívnu úpravu by uchádzač považoval za pokrok, oproti platnému stavu, při riešení otázok dôkazného břemena a břemena tvrdenia v novom civilnom procesním kódexe? Závěr Habilitační práce JUDr. Petra Lavického, Ph.D.: Důkazní břemeno v civilním řízení soudním splňuje požadavky standardně kladené na habilitační práce v oboru občanského práva. V Košiciach, dne 20. februára 2017 3