1  Prof.  JUDr.  Jozef  Záhora,  PhD.,  vedúci  Oddelenia  trestného  práva,  kriminalistiky  a kriminológie,  Ústav  verejného  práva,  Fakulta  práva  Paneurópskej  vysokej  školy,  Tomášikova 20, 821 02 Bratislava,  jozef.zahora@paneurouni.com    V Bratislave 1. septembra 2012        Posudok oponenta habilitačnej práce   „Dokazování v přípravném řízení“        Masarykova univerzita  Fakulta:      Právnická fakulta MU  Habilitačný odbor:    Trestné právo    Uchádzač:       JUDr. Marek Fryšták, Ph.D.  Pracovisko:       Právnická fakulta MU, Brno  Habilitačná práca:    Dokazování v přípravném řízení    Oponent:       prof. JUDr. Jozef Záhora, PhD.,  Pracovisko:      Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy, Bratislava      Predsedom  habilitačnej  komisie  pre  habilitačné  prof.  JUDr.  Vladimírom  Kratochvílom,  CSc.  som  bol  menovaný  za  oponenta  habilitačnej  práce  JUDr.  Mareka  Fryštáka, Ph.D. v odbore trestné právo na tému Dokazování v přípravném řízení.  Aj napriek tomu, že za najvýznamnejšie štádium trestného konania sa tradične  považuje hlavné pojednávanie, nemožno opomenúť skutočnosť, že priebeh a výsledok  hlavného  pojednávania  je  často  determinovaný  kvalitou  vykonania  prípravného  konania. Kvalita  dôkazov  vykonaných  v  prípravnom  konaní  je  často  rozhodujúca  pre  usvedčenie páchateľa. Z toho dôvodu hodnotím tému habilitačnej práce ako aktuálnu.    2    Habilitant predložil habilitačnú prácu netradične rozsiahlu, v rozsahu 388 strán,  bez zoznamu použitej literatúry.  Práca  je  vnútorne  členená  do  pätnástich  kapitol  a zoznam  použitej  literatúry.  Takéto  členenie  sa  vzhľadom  na  druh  práce,  tému  práce  a rozsah  práce  javí  ako  primerané.  Autor  v práci  použil  osvedčený  metodologický  postup  od  všeobecného  ku  konkrétnemu.  Nasvedčuje  tom  u štruktúra  a obsah  jednotlivých  kapitol.  Najprv  sa  zaoberá  najprv  všeobecnými  otázkami  prípravného  konania  ako  napr.  pojem,  účel,  význam  a funkcie,  prechádza  cez  základné  zásady  a historický  vývoj  prípravného  konania trestného na území Českej republiky sa dostáva postupne k začatiu trestného  stíhania.  Také  „pomyselné“  jadro  habilitačnej  práce  tvorí  dvanásta,  trinásta  a štrnásta  kapitola.  Syntetickým zavŕšením habilitačnej práce je posledná kapitola, kde habilitant  predstavuje úvahy a návrhy de lege ferenda.  V druhej kapitole, pri základných zásadách trestného konania by som očakával, že  autor sa bude viac venovať základným zásadám vo väzbe na prípravné konanie a nielen  vo  všeobecnosti.  Na druhej  strane,  pozitívne  hodnotím  aj  tretiu  kapitolu,  kde  autor  poskytuje  historický  exkurz  prípravného  konania  v podmienkach  Českej  resp.  Československej republiky od roku 1950 do súčasnosti a taktiež analyzuje vecný zámer  „nového  Trestného  poriadku“.  Autor  nie  len  že  popisuje  právny  stav  jednotlivých  obdobiach, na viac sa pokúša aj poukázať na „pozadie“ prijímania uvedených zmien.  V nasledovných  kapitolách  sa  zaoberá  problematikou  začatia  prípravného  konanie resp. záznamu o začatí úkonov trestného konania a vykonávaniu neodkladných  a neopakovateľných  úkonov  pred  začatím  trestného  stíhania  nakoľko  tieto  otázky  sú  úzko späté so skúmanou problematikou a často od kvality vykonania týchto úkonov sa  odvíja samotné prípravné konanie..   Z môjho  pohľadu,  inšpiratívna  je  siedma  kapitola,  kde  sa  autor  venuje  začatiu  trestného  stíhania  a najmä  uzneseniu  o začatí  trestného  stíhania.  Vzhľadom  na  to,  že  s týmto  rozhodnutím  sa  z  „podozrivého“  stáva  obvinený  so  všetkými  právami  ale  aj  povinnosťami,  autor  tejto  kapitole  venuje  náležitú  pozornosť.  Podrobne  analyzuje  jednotlivé formálne a obsahové náležitosti uznesenia o začatí trestného stíhania. Autor  túto časť obohacuje o jeho osobné skúsenosti či úvahy napr. či by chýbajúca pečiatka na  uznesení  mohla  spôsobiť  jeho  neplatnosť.  Z dôvodu  podrobnej  znalosti  skúmanej  3  problematiky, autor v práci načrtáva okrem typických trestnoprávnych teoretických či  praktických  problémov  aj  organizačné  problémy  týkajúce  sa  práce  polície.  Prehľadne  v jednotlivých  kapitolách  pôsobí  aj  komparácia  stavu  de  lege  lata  s vecným  zámerom  nového Trestného poriadku.  Ôsma kapitola podľa môjho názor chronologicky nezapadá do časti kde ju autor  zaradil , podľa môjho názoru mala byť zaradená medzi štvrtú a piatu kapitolu.  V deviatej kapitole sa autor venuje organizačnému zabezpečeniu vyšetrovaniach  v  podmienkach  ČR  a zamýšľa  sa  nad  otázkou  či  je  aj  naďalej  nevyhnutný  monopol  vyšetrovania Políciou ČR. Na pomoc si autor zobral právnu úpravu okolitých štátov. Na  okraj by som podotkol, že autor pri analýze Slovenskej právnej úpravy vychádzal z už  neaktuálnych  právnych  predpisov  nakoľko na  základe  zákona  č.  354/2011  Z.z.  o  finančnej správe sa zmenila aj terminológia a právny poriadok nahradil vyšetrovateľa  colnej správy označením vyšetrovateľ finančnej správy [čl. VII. zákona č. 331/2011 Z.z   ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o  zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony], a namiesto  pojmu  Colný  kriminálny  úrad    používa  pojem  Kriminálny  úrad  finančnej  správy (§ 5 zákon č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a  colníctva v znení neskorších predpisov).  Jedenásta  kapitola  sa  venuje  dokazovaniu  v trestnom  konaní  a autor  po  všeobecných  otázkach  týkajúcich  sa  vymedzenie  pojmu  dokazovanie,  či  predmetu  dokazovania  alebo  rozdelenia  dôkazov,  pristupuje  k snáď  najdiskutovanejšej  problematike  z dokazovania  a to  je  otázka  neprípustnosti  resp.  neúčinnosti  dôkazov.  Táto  časť  ma  osobne  veľmi  zaujala  jednak  šírkou  ale  aj  kvalitou  spracovania.  Autor  čerpá  názory  z dostupnej  literatúry,  ktoré  vhodne  dopĺňa  relevantnou  judikatúrou  Ústavného súdu ČR ale aj aktuálnou judikatúrou ESĽP.  Ako  už  bolo  vyššie  uvedené  jadro  práce  tvorí  dvanásta  až  štrnásta  kapitola.  V dvanástej  kapitole  sa  autor  venuje  jednotlivým  možnostiam  dokazovania  v prípravnom  konaní,  a v trinástej  a štrnástej  sa  zaoberá  osobitosťami  dokazovania  v osobitných prípadoch v tzv. rozšírenom prípravnom konaní a skrátenom prípravnom  konaní.  Podobne,  ako  v predchádzajúcich  kapitolách,  autor  jednotlivé  prostriedky  len  nepopisuje,  polemizuje    resp.  na  niektorých  miestach  vyjadruje  nesúhlas  so  súčasnou  právnou  úpravou.  Autor  relatívne  značný  priestor  venuje  použitiu  pachovej  stopy,  4  vrátene  relevantnej  judikatúry  ÚS.  Myslím  si,  že  rovnaký,  ak  nie  väčší  priestor  by  zasluhovala  aj  analýza  názorov resp.  judikatúry  týkajúca  sa  odberu  vzorky  DNA  resp.  iného biologického materiálu.  V poslednej  kapitole  autor  sumarizuje  úvahy  de  lege  ferenda,  ktoré  boli  bližšie  rozpracované  v predchádzajúcich  kapitolách.  V zásade  možno  s názormi  habilitanta  súhlasiť, pri každom názor uvádza relevantnú argumentáciu na podporu jeho tvrdenia.  Nie som si  však istý, či by „zrušenie monopolu vyšetrovania P ČR“ by  bolo „značným  pokrokom“.    Osobne  pochybujem  o tom,  že  by  to  bol  správny  krok,  nakoľko  na  Slovensku bolo už viac pokusov o zrušenie monopolu na vyšetrovanie, jeden z nich sa  podarilo aj zrealizovať – vyšetrovateľ Colnej, teraz Finančnej správy, a nemyslím, si že je  to  nejaký  výrazný  pokrok.  Na  to  aby  sa  z niekoho  stal  „..orgán  na  vysoké  profesijnej  a odbornej  úrovni“  nestačí  zriadiť  nejakú  inštitúciu,  na  to  je  potrebný  určitý  čas.  Teoretické  poznatky  sa  dajú  naučiť  ale praktické  skúsenosti  je  lepšie  sa  od  niekoho  naučiť. Ja osobne sa prikláňam na špecializáciu v rámci polície.   Práca je písaná kultivovaným jazykom, autor používa široké spektrum odbornej  literatúry vrátane cudzojazyčnej. V habilitačnej práci habilitant vhodne skĺbil teoretické  poznatky,  s  jeho  praktickými  skúsenosťami  na  úseku  prípravného  konania  trestného.    Text práce je vhodne doplnený aj časťami,  ktoré sú písané menším písmom, kde autor  prezentuje „vlastné postrehy“. Oceniť možno aj skutočnosť, že autor len nepopisuje daný  jav  ale  kriticky  hodnotí,  polemizuje    a prezentuje  návrhy.  Práca  je  vhodne  doplnená  relevantnou judikatúrou súdov rozhodnutia Ústavného súdu  resp. ESĽP nevynímajúc.  Pri spracovaní habilitant použil vhodné vedecké metódy.    Záver:  Po dôkladnom posúdení, zastávam názor, že predložená habilitačná práca JUDr.  Mareka Fryštáka, Ph.D,. „Dokazování v přípravném řízení“  s p ĺ ň a  požiadavky kladené  na tento druh kvalifikačných prác. Autor, vychádza zo svojich  praktických skúseností na  viacerých postoch v oblasti vyšetrovania, znalosti teórie, znalosti príslušných právnych  noriem, ako aj zo znalosti odbornej literatúry, tak domácej ako aj zahraničnej. Dokazuje,  že je spôsobilý zrozumiteľne a jasne formulovať svoje názory, vedecky argumentovať,  odôvodniť  svoje  názory  a vhodne  polemizovať  a vysvetliť  zvolenú  vedeckú  problematiku.  5    Habilitačnú prácu o d p o r ú č a m  prijať ako predpoklad habilitačného konania  a po úspešnej obhajobe habilitačnej práce a habilitačnej prednáške navrhujem, aby JUDr.  Marekovi  Fryštákovi,  PhD.  bol  priznaný  vedecko‐pedagogický  titul  docent  v odbore   Trestné právo.      Navrhujem  aby  uchádzač  v rámci  obhajoby  prezentoval  vlastný  názor  na:  nasledovné problémy:  1. Na  str.  212  sa  zaoberá  možnosťami  pre  využitie  zvukového  záznamu  vykonaného  súkromnou  osobou  ako  dôkaz  v trestnom  konaní.  A akých  prípadoch by akceptoval takýto dôkaz a v ktorých prípadoch nie?  2. Na  str.  214  sa  zaoberá  jedným  diskutabilným  judikátom  ESĽP  GÄFGEN  v.  GERMANY.  Aký je jeho názor na toto rozhodnutie?