UNIVERZITA KOMENSKÉHO Prírodovedecká fakulta Katedra genetiky Mlynská dolina B1 842 15 Bratislava 4 V BRATISLAVE Bratislava 24 3.2014 Váž. pán Prof. RNDr. Jiří Doškář, CSc. Ústav experimentální biologie Oddělení genetiky a molekulární biologie Přírodovědecká fakulta Masarykova univerzita Kotlářská 2 611 37 Brno Masarykova univerzita Fakulta Přírodovědecká fakulta Habilitačný odbor Molekulární biologie a genetika Uchádzač Pracovisko Habilitačná práca Mgr. Petr Beneš, Ph.D. Přírodovědecká fakulta, Ústav experimentální biologie Vliv specifických bunečných proteinu a nádorového mikroprostředí na protinádorové účinky chemoterapeutik Oponent Pracovisko prof. RNDr. Ľubomír Tomáška, DrSc. Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, Katedra genetiky, Mlynská dolina B-1, Bratislava, Slovenská republika Text posudku Predkladaná habilitačná práca je komentovaným úvodom k 11 pôvodným prácam (10 experimentálnym a 1 prehľadovej), pričom Dr. Beneš je prvým, alebo korešpondujúcim autorom na 6 publikáciách. Práce boli uverejnené v rešpektovaných zahraničných časopisoch a majú veľmi slušný citačný ohlas. Obdivuhodný je predovšetkým široký záber problematiky, ktorej sa uchádzač od roku 2006 (najstaršia priložená publikácia) venuje. V habilitačnej práci je tento záber rozdelený do štyroch oblastí: (1) identifikácia látok, ktoré zvyšujú citlivosť leukemických monoblastov ku kyseline retinovej, (2) popis významu katepsínu D pre apoptózu indukovanú terapeutikom TRAIL a identifikácia proteinu Bcl-2 ako potenciálneho cieľa katepsínu D, (3) analýza vplyvu mikroprostredia nádoru na účinnosť vybraných terapeutík a (4) štúdium protinádorových účinkov polyfenolickej látky wedelolakton, ktorý je účinnou látkou extraktov niektorých liečivých rastlín. Spoločným menovateľom všetkých študovaných oblastí je ambícia prispieť jednak k zvýšeniu účinnosti protinádorovej liečby a zároveň znížiť jej vedľajšie účinky. Samotný habilitačný spis je stručným úvodom ku všetkým štyrom oblastiam. Úvod (str. 5-8) je na jednej strane inteligentným abstraktom historického prehľadu protinádorových stratégií, na druhej strane práve v dôsledku kondenzácie do 4 strán trpí istou dávkou povrchnosti. Práve fakt, že (zrejme z formálnych dôvodov) je tak široká oblasť v habilitačnej práci skoncentrovaná do necelých 30 strán spôsobuje, že text je miestami ťažko čitateľný. Predovšetkým kapitola 2 (retinoidy) je v dôsledku príliš hutného a technického štýlu relatívne neprehľadná. Autor mohol porozmýšľať nad obrázkom/tabuľkou, ktoré by vizuálne prístupnejšou formou sumarizovali podstatné výsledky (napr. tak, ako je to v kapitole 3, ktorá sa mi zdá najlepšie spracovanou časťou habilitačnej práce). V kapitole 6 (Záver) mohol autor namiesto opakovania výsledkov uvedených v predchádzajúcich kapitolách sumarizovať svoj osobný príspevok na prezentovaných štúdiách, predovšetkým v prípadoch, keď nebol hlavným autorom príslušnej publikácie. Okrem toho mohol v tejto kapitole venovať viac priestoru perspektívam svojho výskumu, ktoré sú v predkladanom texte iba naznačené. Najinformatívnejšou časťou práce sú tak jej prílohy. Tie ilustrujú, že dr. Beneš je zdatný experimentátor s obdivuhodne širokou škálou praktických i teoretických kompetencií. Napríklad jeho prvoautoroský prehľadný článok o katepsíne D má už vyše 100 citácií a evidentne sa stal dôležitým zdrojom informácií pre širokú komunitu. To, že mu habilitácia (v prípade jej úspešbej realizácie) umožní tieto kompetencie efektívnejšie prenášať na študentov je pozitívnou správou pre Prírodovedeckú fakultu MU. Otázky oponenta k obhajobe habilitačnej práce 1. V práci na str. 19 je paragraf popisujúci výsledky dokazujúce, že katepsín D degraduje anti-apoptotický protein Bcl-2 in vivo aj in vitro, čo bolo tiež vyzdvihnuté v kapitole 6 (Záver). K týmto výsledkom však nie je uvedená citácia a v priložených prácach sa mi príslušné experimenty nepodarilo nájsť. Je možné, že som ich len prehliadol, ale ak ešte neboli publikované, mali by byť prezentované na obhajobe. 2. Na str. 25 je uvedené, že kyslé prostredie v nádoroch vzniká predovšetkým akumuláciou laktátu a kyseliny uhličitej, pričom sa uvádza, že laktát je produktom anaeróbnej glykolýzy. Na str. 23. je však uvedené, že vlastnosťou mnohých nádorov je zvýšená aeróbna glykolýza (tzv. Warburgov efekt). Tieto dve tvrdenia (str. 23. vs 25) sú v (zdanlivom?) protirečení. Habilitačná práca Mgr. Petra Beneša, PhD. „Vliv specifických buněčných proteinu a nádorového mikroprostředí na protinádorové účinky chemoterapeutik' spĺňa požiadavky štandardne kladené na habilitačné práce v odbore Molekulární biologii a genetika. Bratislava, dňa 25.3.2014 Prof. RNDr. Ľubomír Tomáška, DrSc. Katedra genetiky Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského Mlynská dolina B-1 842 15 Bratislava Tel: 02-602096-433 Fax: 02-60296-434 E-mail: tomaska@fns.uniba.sk Záver