Příloha 7: Posudek oponenta habilitační práce
Masarykova univerzita Fakulta
Habilitační obor
Ekonomicko-správní
Veřejná ekonomie a regionální rozvoj
Uchazeč Pracoviště
Habilitační práce
Ing. Milan Jan Puček, MBA, Ph.D.
Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd; Soukromá vysoká škola Znojmo; Národní zemědělské muzeum Řízení a rozvoj samospráv s využitím metod přenesených ze ziskového sektoru - na příkladu BSC, marketingu, benchmarkingu, racionálních úspor, FMEA.
Oponent Pracoviště
prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD.
Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a
ekonomických vied
Text posudku (rozsah dle zvážení oponenta)
Predložená habilitačná práca sa týka výskumu kvality riadenia verejného sektora a ide o tému, ktorá je v súčasnosti v popredí záujmu odborníkov na verejnú správu najmä v krajinách, kde došlo k zložitému prerodu spoločnosti z prevažne centrálneho na decentralizovaný systému. Nový spôsob spravovania vecí verejných nielen institucionalizoval decentralizovanú štruktúru verejnej správy, ale vytvára čoraz väčší tlak na hľadanie nových metód riadenia zodpovedajúcich potrebám moderných verejných služieb, Aktuálnosť témy, ktorú habilitačná práca otvára je práve identifikácia a testovanie funkčnosti nových metód riadenia v samosprávach, ktoré sú známe v ziskovom sektore. Z názvu habilitačnej práce" Řízení a rozvoj samospráv s využitím metod přenesených ze ziskového sektoru - na příkladu BSC, marketingu, benchmarkingu, racionálních úspor, FMEA" je zrejmé, že autor testuje využitie rôznych metód riadenia známych v súkromnom sektore na overenie ich použiteľnosti v podmienkach samospráv ČR. Sám autor považuje za svoj hlavný cieľ zmapovať, analyzovať a diskutovať o skúsenostiach, prínosoch ale aj   obmedzeniach, ktoré majú
samosprávy a verejné organizácie s novými metodami riadenia. Výber prípadových štúdií autor zdôvodňuje zámerom overiť princípy NPM, efektívnosť, hospodárnosť a účinnosť/účelnosť riadiacich procesov v sledovaných organizáciách a prenosnosti metód riadenia zo ziskového sektora do verejného sektora.
Predložená práca je súborom 6. publikovaných prác (2011-2014), ktoré autor zjednotil úvodným komentárom s výkladom teoretického konceptu a zhodnotením vlastného vedeckého prínosu predkladaných statí. Habilitačná práca má 167 strán a sú rozdelené na úvodnú kapitolu, kde autor na 35-tich stranách prináša zjednocujúci komentár k zaradeným prácam. Zvyšok textu tvorí šesť statí/článkov, ktoré sa venujú strategickému manažmentu, marketingu múzeí, benchmarkingu samospráv, racionálnym úsporám vo verejnom sektore, zoštíhlovaniu administratívy a znižovaniu korupcie v českých samosprávnych krajoch. Zo všetkých článkov zaradených do habilitačnej práce sú dve, na ktorých má autor plný podiel (Článok: 6 a 7). Na ostatných článkoch má autor 50% alebo 33% podiel.
Z hľadiska teoreticko-metodologického konštatujem, že autor predkladá súbor prípadových štúdií a jeho práca neobsahuje ucelenú kapitolu zaoberajúcu sa teoreticko-metodologickými východiskami. Možno sa oprieť iba o prvú kapitolu habilitačnej práce: Sjednocující komentář k zařazeným uverejneným vedeckým pracem, kde je stručné zhrnutie obsahu práce ako aj formulovanie cieľa, metody a výzkumných otázok. Ide o všeobecný opis základných princípov NPM a ich aplikácie v praxi, nie však o ucelený teoreticko-metodologický rámec pre stanovenie výzkumného plánu, metód a techník zberu empirického materiálu, analýzy materiálu, overenie hypotéz alebo naplnenia cieľov výskumu.
Autor vymedzil základné skupiny pojmov, ktoré používa v jednotlivých prípadových štúdiách ako 1/ riadenie vo verejnej správe, efektívne riadenie, strategické riadenie. 21 marketing, teritoriálny marketing, marketing kultúrnych inštitúcií, kolaboratívny benchmarking, 3/ plytvanie a úspory vo verejnom sektore, 4/ hodnota rizika korupcie, ukazovateľ priority rizika korupcie avšak zostáva iba pri ich všeobecnom definovaní. Bolo by zaujímavé vysvetlenie či išlo o náhodný alebo cieľavedomý výber nástrojov alebo prostredia v predložených prípadových štúdiách vzhľadom na kontext habilitačního spisu. Teda, či prípadové štúdie, ktoré predložil do habilitačního konania vybral cielenie v kontexte NPM pre habilitačný spis alebo výskum NPM bol prvoplánový pri spracovaní jednotlivých statí, ktoré publikoval v rôznych periodikách či monografiách.   Ronako by úvodnej kapitole
prospelo venovať viac pozornosti diskusii o limitoch NPM a jeho využitelnosti v súčasnej praxi ČR. O to viac v prípade, kde práca neobsahuje celkové zhrnutie výsledkov výskumu ako celku ale iba jeho jednotlivých častí.
Pre zhodnotenie kvality práce nieje teda možné hovoriť o teoreticko-metodologickej kapitole, ktorá by tvorila východisko pre analýzu jednotlivých prípadových štúdií. Vedecký prínos však možno hľadať v samotných prípadových štúdiách, kde sa autor venuje okrem popisu prípadov aj diskusii, testovaniu, hodnoteniu úspešnosti transferu metód NPM zo ziskového do verejného sektora, špecificky samospráv. Za prínos možno považovať aj analýzu konkrétných postupov pre uplatnenie vybranej metódy (napr. dosahovanie úspor, výpočet hodnoty rizika korupcie podlá metódy FMEA) ako aj pokus o testovanie niektorých metód NPM v prostredí samosprávy. Prípadové štúdie považujem za dobrý základ pre vytvorenie ucelenej predstavy o stave implementácie nových metód do praxe verejného sektora avšak nemožno z nich vyvodiť záver o celkovej kvalite riadenia samospráv prípadne uplatňovania NPM v praxi samospráv ČR. Jednoznačne ide o texty, ktoré majú hodnotu praktického významu, kde autor preukázal schopnosť identifikovať, triediť, vyhodnocovať metody riadenia v konkrétnom prostredí samospráv.
Z hľadiska naplnenia cieľa habilitačnej práce autor relatívne úspešne otestoval niektoré nástroje a metody používané v ziskovom sektore na prípadoch organizácií verejného sektora, najmä samospráv. (Metoda Balansed Scorecard, marketing, benchmarking, úspornosť, zoštíhlenie administratívy...) V jednotlivých prípadových štúdiách preukázal schopnosť pracovať s teoretickou literatúrou, aplikovať teooretické poznatky v konkrétnom prostredí verejného sektora a identifikoval jednotlivé principy, teoretické prístupy NPM v praxi ako napr. výkonnosť a efektivita (všetky prípadové štúdie), motivácia a riadenie ľudských zdrojov (kap.2., 4., 5., 6. a 7.) , orientácia na zákazníka (2.,3.,6.), decentralizácia (5.), transfer osvedčených štýlov riadenia zo súkromného sektora (všetky prípadové štúdie). Veľmi zaujímavou prípadovou štúdiou je príklad strategického manažmentu , konkrétne transferu a využitia metódy BSC (rieši otázku prepojenia stratégie s operativou) zo ziskového sektoru v podmienkach verejnej sféry, (porovnanie Min. regionálního rozvoja, město Vsetín). Ďalším príkladom je problém marketingu vo verejnom sektore a využitie modelu marketingového mixu (Produkt, miesto, cena, propagácia, 4P). Za orginálnu prípadovú štúdiu možno považovať aplikáciu metódy FMEA (analýza možných chýb a ich následkov) pre hodnotenie rizika korupcie, ktorá je používaná v súkromnom sektore, (výskyt, dopad, odhaliteľnosť).
Dotazy oponenta k obhajobě habilitační práce (počet dotazů dle zvážení oponenta)
1. Vyplýva z priložených prípadových štúdií, že princípy NPM jako hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť sú reálne prítomné v skúmaných samosprávach a udržateľné v budúcnosti? Aké sú limity ich uplatňovania v samosprávnom systéme ČR?
2. Aké d'ašie námety môže autor vyvodiť zo svojej práce pre ďalší výskum v danej oblasti pre decíznu sféru?
Habilitační práce Milana Jana Půčka „Řízení a rozvoj samospráv s využitím metod přenesených ze ziskového sektoru - na příkladu BSC, marketingu, benchmarkingu, racionálních úspor, FMEA" splňuje požadavky standardně kladené na habilitační práce v oboru Veřejná ekonomie a regionální rozvoj.
Bratislava, dne 9. decembra 2014
Závěr
prof. PhDr. Ľudmila Malíková,PhD