FORMULOVANIE ZÁMEROV, CIEĽOV A MERATEĽNÝCH UKAZOVATEĽOV
MANUÁL
K METODICKÉMU POKYNU MF SR NA USMERNENIE
PROGRAMOVÉHO ROZPOĆTOVANIA
Ć. 5238/2004
2
Obsah
Úvod 3
1. Hierarchia dôsledkov, výsledkov a výstupov 3
2. Zámery 4
3. Strednodobé výsledkové ciele 5
4. Krátkodobé výsledkové ciele 6
5. Merateľný ukazovateľ výsledku 6
6. Výstupové ciele 7
7. Merateľný ukazovateľ výstupu 7
8. Vlastnosti výsledkových a výstupových cieľov 9
9. Vlastnosti merateľných ukazovateľov a zber údajov 10
10. Logický rámec programu 12
3
Formulovanie zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov
Úvod
Manuál vychádza z ,,Metodického pokynu MF SR na usmernenie programového rozpočtovania" (ďalej len ,,metodický
pokyn") a je určený riadiacim a výkonným zamestnancom jednotlivých správcov kapitol štátneho rozpočtu (ďalej len
,,kapitola") s hlavným cieľom zlepšiť kvalitu informácií v rozpočtových dokumentoch.
Manuál by mal prispieť k zreteľnejšiemu vyjadreniu vzťahu medzi politikami vlády, strategickými koncepciami kapitol a
výdavkami štátneho rozpočtu. Programové štruktúry by mali preto obsahovať zámery, ciele a merateľné ukazovatele, ktoré sú
dôležité z hľadiska ich prepojenia na politiky vlády, strategické koncepcie kapitol, ako aj pre riadenie výkonov kapitol.
Manuál vysvetľuje úlohy zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov v programovej štruktúre s dôrazom na ich vzájomnú
podmienenosť. Kým zámery a ciele sú formou na vyjadrenie očakávaných dôsledkov, výsledkov a výstupov, merateľné
ukazovatele signalizujú, aký sa dosiahol pokrok v plnení stanovených zámerov, cieľov, alebo do akej miery sa tieto zámery
a ciele splnili.
Z dôvodu lepšieho využívania svojich programových štruktúr je v pôsobnosti kapitol rozhodovať o počte cieľov a merateľných
ukazovateľov a to napriek tomu, že v metodickom pokyne sa odporúča formulovať obmedzený počet cieľov a merateľných
ukazovateľov. Rozpočtové dokumenty predkladané ministerstvom financií v procese schvaľovania rozpočtu verejnej
správy, budú prezentovať programové štruktúry kapitol v sumárnej forme.
1. Hierarchia dôsledkov, výsledkov a výstupov
Programy, podprogramy, projekty/prvky by mali byť formulované tak, aby podporovali priority vlády. Táto podpora by mala byť
odzrkadlená aj v hierarchii zámerov a cieľov programov. Zámery sú formou na vyjadrenie dôsledkov, ciele sú formou na
vyjadrenie výsledkov a výstupov. Schéma č.1 ilustruje vzájomné vzťahy medzi vstupmi, výstupmi, výsledkami a dôsledkami.
Schéma 1
Dôsledky sú spoločenské, sociálno-ekonomické dopady plnenia programov dosahované v dlhodobom rámci.
Výsledky sú spoločenské, sociálno-ekonomické zmeny spôsobené plnením programov dosahované v strednodobom
a krátkodobom rámci.
Výstupy sú tovary a služby produkované kapitolou.
Dôsledky
Výsledky
Výstupy
Vstupy
4
2. Zámery
Politické priority majú ambíciu pomenúvať a riešiť ekonomický, sociálny, spoločenský problém alebo potreby určitých skupín
spoločnosti. Dôvodom pre vznik programov je transparentne vyjadriť, do akej miery sa tieto politické priority plnia.
Kapitoly na základe politických priorít, ako aj z nich vyplývajúcich svojich strategických koncepcií stanovujú k jednotlivým
programom ich zámery.
Zámery majú niekoľko znakov:
- dosahujú sa v dlhodobom časovom horizonte,
- ich splnenie ovplyvňuje veľa vonkajších faktorov,
- sú všeobecne formulované, pretože čím viac vonkajších faktorov ovplyvňuje dosiahnutie zámeru, tým má kapitola
menšiu možnosť predvídať a plánovať jeho konkrétnu cieľovú hodnotu.
Aj napriek vplyvu mnohých vonkajších faktorov je úlohou kapitoly, plnením svojich cieľov, aktívne prispievať k plneniu zámerov.
Ak aj kapitola nemá priamu zodpovednosť za plnenie zámerov, má systémovú zodpovednosť, pretože produkuje a riadi
produkciu výstupov a výsledkov, ktoré aktívne formujú prostredie, v rámci ktorého sa tieto zámery plnia.
V metodickom pokyne je zámer definovaný nasledovne:
zámerom programu, podprogramu vyjadrenie očakávaného pozitívneho dôsledku dlhodobého plnenia príslušných cieľov.
Definuje sa vždy na úrovni programu, je však možné definovať ho aj na úrovni podprogramu. Základom pre formulovanie
očakávaných dôsledkov v zámere je predovšetkým programové vyhlásenie vlády. Zámer musí byť:
1. formulovaný tak, aby primerane všeobecne vyjadroval konečný dôsledok, ktorý sa má dosiahnuť, nie aktivity,
ktoré sa vykonávajú na jeho dosiahnutie,
2. stanovený tak, aby bolo možné identifikovať oblasť a cieľovú skupinu, ktorej sa týka,
3. stručný, spravidla nemenný počas trvania programu, podprogramu;
MP č.5238/2004
Je rozdiel, či si zámery stanovuje kapitola s veľkým, alebo malým objemom financií a rozsahom aktivít. Ten zámer programu,
ktorý plní ,,malá" kapitola bude formulovaný špecifickejšie, pretože sa bude týkať užšej oblasti, v rámci ktorej pôsobí.
Je na rozhodnutí kapitol, či formulovať zámery podprogramov. Odporúča sa však formulovať zámery podprogramov, ak sa
týkajú ucelenej vecnej oblasti v rámci veľkého programu a sú výdavkovo náročné.
Pretože zámer má informovať o dôsledku, tzn. o stave nie o aktivitách, a jeho dosiahnutie je ovplyvnené externými faktormi, pri
jeho formulovaní môžu pomôcť nasledovné otázky:
- Akými znakmi sa charakterizuje očakávaný stav vyjadrený v zámere?
- Pomáhajú tieto charakteristické znaky posúdiť, či sa plní zámer?
Príklady správne a nesprávne formulovaných zámerov
Zámer by nemal vyjadrovať vykonávané aktivity
! Zámer:
Podporovať efektívny rozvoj podnikania a pripravovať priemyselnú výrobu na podnikateľské podmienky EU.
formulovaný ako aktivita, ktorá sa má vykonávať, nie ako zámer, ktorý by mal byť plnený prostredníctvom aktivít
Zámer by mal vyjadrovať dôsledok
" Zámer: (Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010)
Zdravé podnikateľské prostredie podporujúce nové investície, zvyšovanie produktivity, inovácie a tvorbu nových pracovných
miest.
Charakteristické znaky zámeru:
Produktivita práce, rast celkovej zamestnanosti
Zámer by nemal byť zaťažený množstvom informácií
! Zámer:
Vytvárať podmienky na zvyšovanie zásobovanosti obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov v SR, odkanalizovania
a čistenia odpadových vôd, zvyšovanie ochrany a kvality podzemných a povrchových vôd, budovanie nových vodných zdrojov
pitnej vody ­ v oblastiach ich nedostatku a zvýšiť ochranu životov a majetok občanov riešením protipovodňovej ochrany
územia (v dôsledku hydrologických situácií v roku 2002 a 2003)
Popisuje množstvo aktivít, ktoré sa majú v oblasti vodného hospodárstva vykonávať, a výsledkov (vyššia
zásobovanosť obyvateľstva, kvalita vôd, lepšia ochrana životov a majetku občanov)
Niektoré výsledky sú vzájomne podmienené, napr. odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd prispeje ku kvalite
povrchových a podzemných vôd, preto je potrebné uviesť iba konečný dôsledok
Zámer by mal byť stručný
" Zámer:
Lepšia kvalita podzemných a povrchových vôd a dostupná pitná voda pre všetkých obyvateľov.
Charakteristické znaky zámeru:
Hlavné parametre čistoty vody, náklady na odstránenie ekologických havárií
5
3. Strednodobé výsledkové ciele
Kapitoly v zmysle metodického pokynu formulujú vo svojich programových štruktúrach ciele na najnižšej úrovni. Zodpovedá to
charakteru operačných cieľov (ďalej len ,,výstupové ciele") a tých špecifických cieľov, ktoré vyjadrujú priamy a okamžitý účinok
aktivít (ďalej len ,,krátkodobé výsledkové ciele"). V programových štruktúrach na rozpočtový rok 2004, 2005 už niektoré kapitoly
formulovali ciele aj na vyššej úrovni ich štruktúry (tzn. na úrovni podprogramu a súčasne aj na úrovni projektu/prvku, či na úrovni
programu a súčasne aj na úrovni podprogramu), tieto však vo väčšine prípadov mali tiež výstupový charakter.
Za účelom rozlíšenia medzi okamžitými výsledkami, ktoré sa dosahujú približne v období jedného roka a strednodobými
výsledkami dosahovanými v dlhšom časovom rámci, kapitoly môžu formulovať aj špecifické ciele strednodobého charakteru
(ďalej len ,,strednodobé výsledkové ciele" ) a to na vyšších úrovniach vytvorenej programovej štruktúry.
Strednodobé výsledkové ciele vyjadrujú výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť za obdobie dlhšie ako jeden rok. Ich plnenie je
ovplyvniteľné kapitolou vo väčšej miere ako pri zámeroch, tzn. vplyv externých faktorov je menší. Strednodobé výsledkové ciele
konkretizujú stanovený zámer, vyjadrujú dôležité zmeny potrebné na jeho plnenie a pomáhajú pri posudzovaní výšky výdavkov
z hľadiska viacročného rozpočtu. Pomáhajú preklenúť informačnú medzeru medzi zámerom a okamžitými výsledkami
a výstupmi, ku ktorým sa priraďujú ročné výdavky.
Strednodobý výsledkový cieľ je merateľný, obsahuje konkrétnu očakávanú cieľovú hodnotu a termín, v ktorom sa má
dosiahnuť. Strednodobý výsledkový cieľ pokiaľ sa formuluje, formuluje sa na obdobie 3 až 5 rokov. Pokiaľ je to možné, je
vhodné, aby cieľ obsahoval aj príslušnú očakávanú čiastkovú hodnotu, ktorá sa má dosiahnuť v roku, na ktorý sa predkladá
návrh štátneho rozpočtu (ďalej len ,,r").
Základné pravidlá pre umiestnenie strednodobých výsledkových cieľov v programovej štruktúre
Strednodobé výsledkové ciele možno formulovať v:
1. Programoch kapitoly:
- na úrovni programu, ak program nie je ďalej členený,
- na úrovni každého podprogramu.
2. Medzirezortných programoch:
- na úrovni každého podprogramu, účastník ich formuluje po dohode s gestorom.
Strednodobé výsledkové ciele by mali formulovať najmä kapitoly s veľkým objemom výdavkov. Je na zvážení príslušných
kapitol, ako sú napr. úrady s malým objemom výdavkov, so špecifickým zameraním na poskytovanie služieb (UVO, ÚJD), či
strednodobý výsledkový cieľ formulovať alebo nie, v závislosti od toho, aká je pridaná hodnota informácií o strednodobých
výsledkoch.
Príklady strednodobých výsledkových cieľov
Do roku ....... zvýšiť podiel novoprijatých študentov- občanov SR v populácií 18-ročných v dennom štúdiu min. o ....... %
oproti roku ........
Do roku ...... zabezpečiť, aby priemerné hodnoty žiakov v oblasti čítania, matematických a vedeckých znalostí dosiahli
a následne si udržali priemer krajín OECD.
Do roku ...... dosiahnuť, aby študenti starší ako 30 rokov predstavovali ..... % dospelej pracujúcej populácie, s tým, že v roku
...... dosiahnuť aby tento podiel predstavoval .....%.
Do roku .......dosiahnuť, aby sa na trh uviedlo .......(počet) nových produktov/technológií od firiem, ktorým sa poskytla podpora
na inovačné aktivity.
Do roku...... dosiahnuť a následne udržať, aby min. .....% podporených malých a stredných podnikov sa udržalo na trhu 3 roky
od ich vzniku.
Do roku..... znížiť počet kriminálnych činov na menej ako .....(počet) na ......(počet) obyvateľov.
Do roku ... dosiahnuť, aby rozdiel medzi príjmami fariem v poľnohospodársky priaznivých oblastiach v porovnaní s farmami
v menej priaznivých oblastiach sa znížil o .....% v porovnaní s rokom.......
Do roku..... znížiť mieru dlhodobej nezamestnanosti o .....% oproti roku........
6
4. Krátkodobé výsledkové ciele
Krátkodobé výsledkové ciele vyjadrujú okamžité výsledky, ktoré sa prejavia po relatívne krátkom čase (približne do,
resp. okolo 1 roka) ako priamy efekt pôsobenia výstupov.
K týmto výsledkom je možné priradiť výdavky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok. Uvádzajú sa vždy na najnižšej úrovni
vytvoreného programu. Krátkodobé výsledkové ciele sú merateľné a rovnako ako strednodobé výsledkové ciele obsahujú
konkrétnu očakávanú cieľovú hodnotu, ktorá sa má dosiahnuť v roku ,,r".
Príklady krátkodobých výsledkových cieľov
V roku ......zabezpečiť, aby .....% vysokých škôl zaviedlo kurzy celoživotného vzdelávania.
Pozn. Z pozície vysokej školy by to bol výstup, pretože kurzy celoživotného vzdelávania organizuje, z pozície ministerstva
školstva je to výsledok, pretože vytvára nástroje, svoje výstupy (napr. legislatívu), ktorými sa výsledok dosahuje.
V roku .... v malých a stredných podnikoch, ktoré získali v danom roku finančnú podporu, zvýšiť o .....% novovytvorené
pracovné miesta oproti roku.....
V roku....zvýšiť o .....% úspešne ukončených projektov oproti roku .........
V roku......dosiahnuť, aby úspešne absolvovalo .....% účastníkov vzdelávacích kurzov pre nezamestnaných.
V roku .......dosiahnuť, aby sa skrátil čas prepravy na úseku............. o .....min oproti času ...., ktorý sa dosahoval na tomto
úseku v roku........
V roku ........zvýšiť percento domácností napojených na vodovodnú sieť z celkového počtu domácnosti o..........% oproti
roku......... tak, aby v danom roku...........sa dosiahlo .........(percento).
Plnenie strednodobých výsledkových a krátkodobých výsledkových cieľov prispieva k postupnému plneniu zámeru.
V programovej štruktúre je ich dôležité vyjadriť najmä:
- z dôvodu lepšej možnosti riadenia ich plnenia,
- pre objasnenie vzťahu medzi výstupovými cieľmi a zámermi.
5. Merateľný ukazovateľ výsledku
Ukazovateľ výsledku signalizuje do akej miery sa plní, či splnil krátkodobý, či strednodobý výsledkový cieľ.
! Kvalita výsledku charakterizuje výsledok najmä z hľadiska spokojnosti prijímateľa s výsledkom, tzn.
akceptovateľnosť, užitočnosť z pohľadu prijímateľa (napr. % obyvateľstva, ktoré sa cíti bezpečne na uliciach).
Príklady ukazovateľov výsledku (k strednodobým výsledkovým cieľom)
Percento novoprijatých 18-ročných občanov SR na denné štúdia
Počet nových produktov/technológií uvedených na trh podporenými firmami
Percento podporených MSP udržaných na trhu min. 3 roky od ich vzniku
Príklady ukazovateľov výsledku (ku krátkodobým výsledkovým cieľom)
Percento úspešných absolventov vzdelávacích kurzov pre nezamestnaných
Percento domácností napojených na vodovodnú sieť
Percento novovytvorených pracovných miest v podporených MSP
Príklad strednodobého výsledkového cieľa a ukazovateľov výsledku ­ uvedené čísla sú ilustratívne
Strednodobý výsledkový cieľ: Zvýšiť podiel ziskových podnikov na všetkých poľnohospodárskych podnikoch
z 50% v základnom roku 2003 na 60% do roku 2008.
Merateľný ukazovateľ ,,nosný": Percento ziskových poľnohospodárskych podnikov na všetkých poľnohospodárskych
podnikoch
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa uvedie:
- základný rok = 2003, základná hodnota = 50%
- plánovaná hodnota = 60%
Ďalšie merateľné ukazovatele: Podiel poľnohospodárskych družstiev na ziskových podnikoch,
Podiel ziskových poľnohospodárskych družstiev hospodáriacich na výmere .......ha na
celkovom počte ziskových poľnohospodárskych podnikov
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa budú uvádzať:
- skutočne dosiahnuté hodnoty za minulé obdobia
Strednodobý výsledkový cieľ: Do roku 2010 dosiahnuť aby sa 60% podporených MSP udržalo na trhu minimálne 3 roky od
ich vzniku.
Merateľný ukazovateľ ,,nosný": Percento podporených MSP udržaných na trhu min. 3 roky od vzniku
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa uvedie:
- plánovaná hodnota = 60%
7
Ďalší merateľný ukazovateľ: Percento podporených MSP z celkového počtu v danom roku existujúcich
MSP
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa budú uvádzať:
- skutočne dosiahnuté hodnoty za minulé obdobia
6. Výstupové ciele
Výstupové ciele vyjadrujú konkrétne výstupy, tzn. tovary a služby produkované kapitolou. Výstupy sa charakterizujú
cez kvantitu (tzn. množstvo tovarov a služieb), kvalitu (tzn. spokojnosť odberateľov, dostupnosť a pod.), alebo efektívnosť
(jednotkové náklady). Poskytujú sa príjemcom mimo sektora verejnej správy (napr. cesty pre verejnosť), alebo príjemcom
v rámci sektora verejnej správy (napr. školenia zamestnancov). Je možné k nim priamo priradiť výdavky rozpočtované na
príslušný rozpočtový rok.
Výstupové ciele sú ľahko merateľné a kvantifikovateľné. Ich plnenie je priamo ovplyvniteľné kapitolou, preto sa pomerne
jednoducho monitorujú a hodnotia. Výstupové ciele sú merateľné a obsahujú konkrétnu očakávanú cieľovú hodnotu, ktorá sa
má dosiahnuť v roku ,,r".
V určitých prípadoch je množstvo tovarov a služieb vyjadrené v cieľoch podmienené platnou legislatívou (napr. poskytovanie
dávok), alebo je v cieľoch žiadúce vyjadriť určitý status (napr. udržiavanie XY predmetov priemyselného vlastníctva). V týchto
prípadoch sa odporúča formulovať ciele tak, aby obsahovali aj rozmer kvality, alebo efektívnosti.
Odporúča sa, aby výstupové ciele vyjadrovali pozitívnu zmenu oproti minulým rokom. Ak výstupový cieľ vyjadruje určitú
postupnú zmenu a je možné konkretizovať výstup, ktorý sa dosiahne v dlhšom časovom rámci a rok jeho dosiahnutia, tieto
údaje sa vo výstupovom cieli uvedú, napr. ,,V roku 2005 zmodernizovať železničnú trať na úseku 4 km, s termínom ukončenia
v roku 2008 v celkovej dĺžke 18 km".
Odporúča sa, aby kapitoly formulovali najmä výstupové ciele, ktoré spĺňajú aspoň jeden z uvedených atribútov:
- významnou mierou sa podieľajú na dosahovaní strednodobých výsledkových cieľov,
- vyjadrujú celkový, kumulatívny výstup, ak existujú dielčie výstupy,
- vynakladá sa na ne veľký objem výdavkov rozpočtu.
Vzhľadom na rozsah svojej činnosti môže kapitola formulovať ďalšie výstupové ciele, využívané najmä pri jej operatívnom
riadení.
Výstupové ciele sa formulujú na najnižšej vytvorenej úrovni programu.
7. Merateľný ukazovateľ výstupu
Ukazovateľ výstupu signalizuje, do akej miery sa plní, či splnil výstupový cieľ. Je zameraný na množstvo, náklady
a kvalitu vyprodukovaných tovarov a služieb. Tieto atribúty sú navzájom podmienené (pozri schéma č.2).
Príklad krátkodobého výsledkového cieľa a ukazovateľov výsledku ­ uvedené čísla sú ilustratívne
Krátkodobý výsledkový cieľ: V roku 2005 dosiahnuť, aby 90% účastníkov vzdelávacích kurzov pre nezamestnaných
úspešne vzdelávací kurz absolvovalo.
Merateľný ukazovateľ ,,nosný": Percento úspešných absolventov z celkového počtu účastníkov vzdelávacích kurzov pre
nezamestnaných
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa uvedie:
- plánovaná hodnota = 90
Ďalší merateľný ukazovateľ: Percento dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte účastníkov kurzov
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa budú uvádzať:
- skutočné dosiahnuté hodnoty za minulé obdobia
__________________________________________________________________________________________
Krátkodobý výsledkový cieľ : V roku 2005 dosiahnuť zvýšenie návštevnosti múzeí o 0,8 % oproti roku 2004.
Merateľný ukazovateľ ,,nosný": Percento zvýšenia návštevnosti múzeí
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa uvedie:
- plánovaná hodnota = 0,8
Ďalšie merateľné ukazovatele: Priemerný denný počet návštevníkov
Percento spokojných návštevníkov múzeí s expozíciami z celkového počtu
návštevníkov
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa budú uvádzať:
- skutočné dosiahnuté hodnoty za minulé obdobia
8
Schéma 2
! Množstvo výstupu vyjadruje v absolútnej alebo relatívnej (percentuálnej) hodnote množstvo tovarov, služieb, alebo
práce.
Príklady ukazovateľov výstupu zameraných na množstvo
Počet vybavených žiadostí
Percento vybavených žiadostí z celkového počtu žiadostí
Počet km opravených ciest
Počet vyškolených zamestnancov
! Náklady na jednotku výstupu vyjadrujú priemerné množstvo vynaložených prostriedkov/vstupov na jednotku
vyprodukovaných tovarov a služieb. Náklady na jednotku výstupu meria ukazovateľ efektívnosti výstupu.
Príklady ukazovateľov efektívnosti výstupu
Priemerné náklady na vybavenie 1 žiadosti
Priemerné náklady na 1 km opravených ciest
Priemerné náklady na 1 vyškoleného zamestnanca
! Kvalita výstupu charakterizuje výstup z hľadiska presnosti, spoľahlivosti, dostupnosti, dodržania časového
harmonogramu a určených špecifikácií, ako aj spokojnosti prijímateľov.
Príklady ukazovateľov kvality výstupu
Percento žiadostí vybavených v stanovenom termíne z celkového počtu žiadostí
Percento chybovosti pri poskytovaní rodičovských príspevkov
Percento pozitívne hodnotených diplomatických misií
Percento respondentov hodnotiacich činnosť kancelárie verejného ochrancu práv ako vynikajúcu
Metodický pokyn usmerňuje kapitoly formulovať ukazovateľ efektívnosti výstupu v prípade, že je formulovaný ukazovateľ
výstupu. Rovnako dôležité je aj meranie, či posudzovanie kvality. Z toho dôvodu je možné špecifikovať priamo vo
výstupových cieľoch aj kvalitu výstupu. Následne sa v tabuľke merateľných ukazovateľov do názvu ukazovateľa doplní aj
úroveň kvality výstupu, v číselnej časti ukazovateľa sa uvedie iba množstvo výstupu. V prípade ak sa kvalita neuvedie v
cieli, je možné ju merať a sledovať prostredníctvom ďalších ukazovateľov.
Príklad výstupového cieľa a ukazovateľa výstupu (atribút kvality) ­ uvedené čísla sú ilustratívne
Výstupový cieľ: V roku 2005 vybaviť 90% podnetov od občanov do 3 dní, z celkového počtu podnetov prijatých od občanov
v danom roku.
Merateľný ukazovateľ ,,nosný": Percento podnetov z celkového počtu prijatých podnetov v danom roku, vybavených do 3 dní
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa uvedie:
- plánovaná hodnota = 90
Množstvo
Kvalita Náklady
9
8. Vlastnosti výsledkových a výstupových cieľov
Základné vlastnosti strednodobých výsledkových, krátkodobých výsledkových a výstupových cieľov sú stručnosť,
zrozumiteľnosť, merateľnosť, konkrétnosť, jednoznačná interpretácia, kontrolovateľnosť, konzistentnosť s rozpočtovými zdrojmi,
reálnosť a ovplyvniteľnosť ich plnenia. Pre úspešné plnenie cieľov je tiež dôležité, aby sa kapitola s cieľmi stotožnila.
Príklady nesprávne formulovaných cieľov
Cieľ má byť stručný, konkrétny
! Cieľ:
Rekonštrukcia slovenského výrobného sektoru smerom k ekonomike založenej na znalostiach. Zvýšenie jej produktivity,
posilnenie udržateľného rozvoja sektoru MSP, zlepšenie jej konkurencieschopnosti na trhu EÚ cez inovácie.
Prvá veta určuje spôsob, aktivitu, ktorou sa dosiahnu výsledky (uvedené v druhej vete), tiež obsahuje v sebe
dôsledok (,,ekonomika založená na znalostiach").
Cieľ v druhej vete obsahuje viac výsledkov, ktoré majú skôr globálny charakter. Na zvýšenie produktivity ekonomiky,
zlepšenie jej konkurencieschopnosti cez inovácie, vplývajú mnohé faktory, nielen činnosť jednej kapitoly.
Sú to navzájom súvisiace a podmieňujúce sa výsledky. Ktorý z týchto výsledkov je prioritou, ktorý z nich je
krátkodobo, ktorý dlhodobo dosiahnuteľný?
Chýba konkretizácia - aké konkrétne výsledky sa chcú za rozpočtované výdavky dosiahnuť?
Cieľová hodnota
Strednodobé výsledkové, krátkodobé výsledkové a výstupové ciele by mali obsahovať konkrétnu očakávanú cieľovú hodnotu,
voči ktorej sa porovnáva dosiahnutá skutočnosť.
Očakávaná cieľová hodnota:
- sa vyjadruje buď kvantitatívne v absolútnej alebo relatívnej hodnote, alebo je vyjadrená presným určením stavu, ktorý
sa má dosiahnuť,
- sa stanovuje so zreteľom na reálne možnosti rozpočtu a na základe reálneho odhadu hodnoty, ktorý vychádza najmä
zo štatistických dát minulých období, alebo z údajov, ktoré sa dajú získať z porovnateľných aktivít doma, alebo v
zahraničí,
- sa dosahuje v určitom stanovenom období.
Cieľové hodnoty, ktoré sú podhodnotené, alebo nadhodnotené môžu viesť k negatívnym dôsledkom ako sú nízka kvalita,
neúčelná alokácia prostriedkov a pod.
Príklad výstupového cieľa a ukazovateľov výstupu ­ uvedené čísla sú ilustratívne
Výstupový cieľ: V roku 2005 podporiť 1000 kultúrnych aktivít národnostných menšín.
Merateľný ukazovateľ ,,nosný" : Počet podporených kultúrnych aktivít národnostných menšín
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa uvedie:
- plánovaná hodnota = 1000
Ďalšie merateľné ukazovatele: Percento podporených kultúrnych aktivít podľa jednotlivých národnostných
menšín
Priemerné náklady na 1 kultúrnu aktivitu národnostných menšín
V tabuľke merateľného ukazovateľa sa budú uvádzať:
- skutočné dosiahnuté hodnoty za minulé obdobia
Cieľ má vyjadrovať výstup, alebo výsledok, nie aktivitu
Cieľ:
! Sledovať v roku 2005 vývoj úhrady poistného plateného štátom na jedného poistenca.
! Podpora spolupráce regiónov formou sietí, výmena skúseností a prenos know-how.
! Financovanie vzdelávacích aktivít a seminárov, informačné a publikačné aktivity mimo EÚ.
Ciele popisujú aktivity, ktoré sa plánujú vykonávať, nie výsledok, výstup tzn. dôvod, prečo sa majú aktivity
vykonávať.
Cieľ má byť konkrétny
Cieľ:
! Zvýšiť konkurencieschopnosť a kvalitu výrobkov pri znižovaní negatívnych dopadov na životné prostredie.
Je to výsledkovo orientovaný cieľ, nie je ale konkretizovaný, do akej miery, ako sa zvýšila konkurencieschopnosť, či
kvalita výrobkov, alebo ako sa znížili negatívne dopady na životné prostredie.
10
Správne stanovená cieľová hodnota, je určitý ,,benchmark", kritérium s ktorým sa porovnáva skutočnosť. V čase zostavovania
rozpočtu odôvodňuje výšku výdavkov. Pri monitorovaní a hodnotení nesprávne stanovená cieľová hodnota upozorňuje na
nedostatky pri plánovaní výstupov a výsledkov.
Ilustrácia hierachie výsledkových a výstupových cieľov
Zámer: Rýchla a bezpečná doprava na cestách
Strednodobý výsledkový cieľ: Do roku ............znížiť počet dopravných nehôd o .....% oproti roku.........
Do roku...... znížiť hustotu premávky o .....% oproti roku........
Krátkodobý výsledkový cieľ: V roku .......dosiahnuť, aby sa skrátil čas prepravy na úseku............. o .....min oproti času .... ,
ktorý sa dosahoval na tomto úseku v roku........
Výstupový cieľ: V roku ......zrekonštruovať........km ciest (1.triedy), tzn. ....% z celkového počtu km ciest, ktoré vyžadujú
rekonštrukciu.
Zámer: Odstránená negramotnosť dospelých
Strednodobý výsledkový cieľ: Zredukovať úroveň negramotnosti dospelých o ... % do roku ..... oproti roku .....
Krátkodobý výsledkový cieľ: V roku ......zvýšiť počet učiteľov dospelých o ...% oproti roku .....
Výstupový cieľ: V roku .......zorganizovať .....počet školení zameraných na školenie dospelých.
Pre sprehľadnenie umiestnenia zámerov a jednotlivých druhov cieľov v programovej štruktúre sa kapitolám poskytuje technická
pomôcka uvedená v Prílohe č.1.
9. Vlastnosti merateľných ukazovateľov a zber údajov
Správne vybrané a formulované ukazovatele by mali spĺňať nasledovné kritéria:
! Konzistentnosť
Ukazovateľ by mal nadväzovať na meraný výstup a výsledok vyjadrený v cieli. Voľba ukazovateľov je pomerne
jednoduchá, ak sú ciele formulované jasne a jednoznačne.
! Jednoznačnosť
Ukazovateľ by mal byť formulovaný jednoznačne, presne a zrozumiteľne. Dôvodom je, že rôzne subjektívne interpretácie
môžu viesť k zberu iných údajov ako tých, ktoré sú potrebné. Následne môže vzniknúť problém s monitorovaním
a hodnotením.
! Porovnateľnosť
Ukazovateľ by mal sledovať skutočné hodnoty výstupov a výsledkov porovnateľné v čase, tzn. hodnoty ktoré vytvárajú
konzistentný časový rad. Znamená to zachovať význam aj formuláciu textovej časti ukazovateľa a zabezpečiť zber
porovnateľných údajov.
! Merateľnosť
Ukazovateľ by mal byť merateľný a kvantifikovateľný, aby bolo možné monitorovať a hodnotiť pokrok v plnení cieľa.
! Kontrolovateľnosť
Správnosť zistených hodnôt ukazovateľov by mala byť overiteľná a kontrolovateľná. Rovnako by mala byť overiteľná
dôveryhodnosť zdroja a spôsob zberu údajov.
! Dostupnosť údajov
Formulácia ukazovateľov je podmienená dostupnosťou údajov, tzn. či je údaje možné sledovať a zbierať, a v akých
časových intervaloch.
! Nákladová efektívnosť
Nákladová efektívnosť znamená, že náklady na zber údajov by nemali byť vyššie ako je informačný prínos ukazovateľa.
Tabuľka merateľných ukazovateľov
Tabuľka merateľných ukazovateľov sa nevypĺňa, ak by sa k ukazovateľu priraďovala logická hodnota (áno/nie).
Výstupové, krátkodobé výsledkové a strednodobé výsledkové ciele obsahujú vo svojej formulácií konkrétne výstupy, výsledky
spolu s ich očakávanými cieľovými hodnotami.
Z toho dôvodu ,,nosný" ukazovateľ sleduje skutočne dosahovanú hodnotu výstupu, výsledku v porovnaní s očakávanou
cieľovou hodnotou. V tabuľke ukazovateľa sa uvádza jeho očakávaná hodnota, ako aj skutočná hodnota za minulé roky. Okrem
nosného ukazovateľa je možné formulovať ďalšie ukazovatele plnenia stanoveného cieľa, ktoré sledujú len skutočné hodnoty,
tzn. v tabuľke ukazovateľa sa uvádzajú iba skutočné hodnoty za minulé roky.
V tabuľke ukazovateľov je potrebné v maximálne možnej miere vypĺňať časové rady skutočných hodnôt ukazovateľa výsledku
alebo výstupu za minulé roky.
11
Ďalej, v prípade ,,nosného" ukazovateľa výsledku, ktorý sa formuluje k strednodobým výsledkovým cieľom je potrebné vyplniť
očakávanú hodnotu, ktorá sa má dosiahnuť v strednodobom rámci. Ak je to možné, vypĺňa sa aj čiastková očakávaná hodnota
za rok ,,r".
Pri ,,nosnom" ukazovateli výstupu formulovanom k výstupovým cieľom, alebo ,,nosnom" ukazovateli výsledku formulovanom ku
krátkodobým výsledkovým cieľom, je potrebné vyplniť očakávanú hodnotu za rok ,,r". Ak je to možné a žiadúce, vypĺňajú sa aj
hodnoty očakávané v ďalších rokoch.
Pri ukazovateli výstupu alebo výsledku, ktorý bol už formulovaný v programovej štruktúre kapitoly v minulých rokoch, je možné
doplniť do tabuľky ukazovateľov aj očakávanú hodnotu uvedenú v tejto minulej programovej štruktúre.
K výsledkovému cieľu je možné formulovať ďalšie ukazovatele nielen výsledkového, ale aj výstupového charakteru.
K výstupovému cieľu sa stanovujú ako ďalšie ukazovatele, najmä ukazovatele výstupu. Ak je možné k výstupovému cieľu
stanoviť ako ďalšie, ukazovatele výsledku, je potrebné zvážiť možnosť zmeny výstupového cieľa na výsledkový.
Základná hodnota
Ukazovatele výsledku a výstupu sledujú plnenie cieľa v čase. V určitých prípadoch je dôležité poznať hodnotu ukazovateľa
v zvolenom základnom roku, voči ktorému sa meria vývoj vyjadrený v cieli. V prípade projektov je touto hodnotou, hodnota
ukazovateľa dosiahnutá pred začiatkom realizácie projektu. Je to tzv. základná, alebo bázická hodnota, ktorá sa vkladá do
tabuľky merateľných ukazovateľov spolu s príslušným základným rokom.
V metodickom pokyne je základná hodnota vysvetlená nasledovne:
Ak sa v cieli vyjadruje prírastok alebo úbytok hodnoty oproti hodnote v základnom roku, ku ktorému sa porovnáva,
k merateľnému ukazovateľu sa uvedie aj táto hodnota, voči ktorej sa nárast alebo pokles bude merať. Hodnota bude počas
trvania cieľa nemenná.
Hodnotu nie je potrebné uvádzať, ak sa v cieli vyjadruje prírastok, alebo úbytok oproti predchádzajúcemu roku a súčasne je
postačujúce sledovať iba vývoj zmien hodnoty.
MP č.5238/2004
Príklad na základnú hodnotu ­ uvedené čísla sú ilustratívne
Cieľ: V roku 2005 zvýšiť percento domácností napojených na vodovodnú sieť o 3 % z percenta domácností napojených na
vodovodnú sieť v roku 2000.
Základný rok : 2000
Základná hodnota: percento domácností napojených na vodovodnú sieť v roku 2000
Zber údajov
Pri formulovaní ukazovateľov je dôležité určiť:
! zdroj údajov,
! metódu zberu údajov,
! zodpovednosť za zber, spracovanie a použitie údajov.
Zdroje údajov môžu byť primárne alebo sekundárne. Za primárny zdroj sa považuje samotná kapitola (vrátane jej
príspevkových a rozpočtových organizácií), ktorá zber údajov realizuje. Za sekundárny zdroj sa považuje akýkoľvek iný subjekt,
u ktorého si kapitola zber údajov objednáva, prípadne zo zdrojov ktorých čerpá (napr. agentúra, ktorá vykonáva prieskumy). Pri
voľbe zdroja je potrebné preveriť jeho spoľahlivosť, prípadne aj zvolené metódy, aby sa zabezpečila spoľahlivosť údajov.
Metódy zberu údajov sú podmienené charakterom ukazovateľov. Používajú sa štatistické údaje, analýzy, prieskumy,
pozorovania, prípadové štúdie, odhady expertov.
Zodpovednosť za zber, spracovanie a použitie údajov by mala byť v kapitole jasne určená.
Kapitolám sa poskytuje nižšieuvedená tabuľka ako pomôcka pri budovaní systému zberu a spracovania údajov relevantných
pre monitorovanie, hodnotenie a riadenie výkonov.
Ukazovatele Zdroj údajov
Metóda zberu
údajov
Frekvencia zberu
údajov
Zodpovedný
Strednodobé
výsledkové ciele
Krátkodobé
výsledkové ciele
Výstupové ciele
Vstupy
12
10. Logický rámec programu
Pri tvorbe programovej štruktúry, alebo pri jej zmenách, bolo pre kapitoly v mnohých prípadoch prvoradé, či má alebo
nemá vzniknúť nová časť programu. Ciele, ktoré sa v tejto súvislosti formulovali, mali pasívnu druhoradú úlohu. Popísali výstup
alebo okamžitý výsledok, ktorý vecne patril do danej časti programu. Pri formulácii cieľov sa však nekládli otázky, do akej miery
sa práve nimi dosahuje strednodobý výsledok, či dôsledok a ako sú aktivity príslušnej časti programu dôležité pre ich
dosahovanie.
Zámery a ciele programu sa formulujú tak, aby odrážali priority vlády a strategické koncepcie jednotlivých kapitol a súčasne
usmerňovali aktivity na ich plnenie.
Vhodným nástrojom na podporu uvedeného je tzv. logický rámec programu (pozri schému č.3).
Logický rámec programu predstavuje vnútornú logiku programu. Je to spôsob, akým sa o programe, jeho zámeroch, cieľoch
a vstupoch uvažuje. Pomocou neho sa systematicky buduje, vyjadruje a sleduje priama, preukázateľná logická súvislosť
medzi zámermi, strednodobými výsledkovými cieľmi, krátkodobými výsledkovými cieľmi, výstupovými cieľmi a
vstupmi programu.
Schéma 3
Kapitola formuluje programovú štruktúru v súlade s logickým rámcom, tzn. identifikuje vzájomne podmienené zámery
a ciele a priraďuje k nim aktivity a vstupy na ich dosiahnutie.
Kapitola dodržuje logický rámec programu, čo znamená:
1. Formulovať zámery programu na základe priorít vlády a strategických koncepcií kapitoly.
2. Vybrať také strednodobé výsledkové ciele, ktoré podporujú dosahovanie zámerov.
3. Vybrať také krátkodobé výsledkové ciele, ktoré podporujú dosahovanie strednodobých výsledkových cieľov
a zámerov.
4. Vybrať také výstupové ciele, ktoré podporujú dosahovanie krátkodobých výsledkových cieľov, strednodobých
výsledkových cieľov a zámerov.
5. Pri výbere zámerov a cieľov zvážiť:
- materiálne a riadiace predpoklady ich splnenia,
- riziká, ktoré môžu zapríčiniť ich nedosiahnutie,
- vedľajšie negatívne účinky ich dosahovania,
- alternatívne spôsoby na ich dosiahnutie,
- dostupnosť údajov pre monitorovanie a hodnotenie.
Zmeny v programovej štruktúre sa uskutočňujú v súlade s logickým rámcom.
Dôsledky
Výsledky
Výstupy
Vstupy
Zámery
Strednodobé
výsledkové ciele
Výstupové ciele
Vstupy
Krátkodobé
výsledkové ciele
Ukazovatele
výsledkov
Ukazovatele
výsledkov
Ukazovatele
výstupov
13
Logický rámec je nástrojom plánovania, riadenia, monitorovania a hodnotenia programovej štruktúry. Podporuje:
- plánovanie a realizovanie aktivít a ich financovanie na základe očakávaných výstupov a výsledkov,
- výber vzájomne logicky podmienených, jednoznačne formulovaných zámerov a konkrétnych cieľov, ktoré sú
predpokladom pre monitorovanie a hodnotenie dosahovania výsledkov a výstupov,
- reálny odhad vývoja v plnení požadovaných zámerov a cieľov a identifikovanie prípadných rizík ich plnenia. Napr.
monitorovanie a ročné hodnotenie poskytuje spätnú väzbu o plnení výstupových a krátkodobých výsledkových cieľov
a ich prínose k plneniu strednodobého výsledkového cieľa. Takže v prípade, že sa dosahujú slabé výstupy, tieto budú
pravdepodobne viesť k dosahovaniu slabých výsledkov (za predpokladu, že sa dodržal logický rámec).
Vzájomná podmienenosť zámerov a cieľov nie je vždy priamočiara a jednoznačná. V ucelených vecných programoch sa logický
rámec buduje, vyjadruje a udržuje jednoduchšie než v programoch, ktoré obsahujú rôznorodé, často administratívne
podprogramy (napr. programy ,,Tvorba a implementácia politík"). Vzhľadom na prínos logického rámca sa ale odporúča jeho
využívanie v maximálne možnej miere.
Vecne aj formálne správne formulované zámery a ciele a dodržiavanie logického rámca sú dôležitým predpokladom účinného
monitorovania a hodnotenia. Plnenie výstupových a krátkodobých výsledkových cieľov sa monitoruje a hodnotí pomerne
jednoducho. Monitorovanie plnenia strednodobých výsledkových cieľoch je zamerané skôr na dodržiavanie podmienok, za
ktorých sa dosiahnu očakávané výsledky. Plnenie strednodobých výsledkových cieľov a zámerov je hlavne predmetom
hodnotenia.
V ďalšom vývoji programového rozpočtovania smerom k výsledkovo orientovanému rozpočtovaniu, najmä z hľadiska jeho
využitia pri riadení výkonov v kapitolách, sa bude zvyšovať dôraz na:
- programové štruktúry, ktoré sú integrované do širšieho strategického rámca prostredníctvom mechanizmu
strategického plánovania,
- nákladový systém rozpočtovania, tzn. priraďovania nákladov k výstupom a výsledkom pre posúdenie efektívnosti,
hospodárnosti a celkovej výkonnosti programu,
- systém manažérskej zodpovednosti za riadenie a dosahovanie výstupov a výsledkov.