Financovanie obcí v SR
doc. Ing. Viera Papcunová, PhD.
Financovanie obcí v SR
doc. Ing. Viera Papcunová, PhD.
Vymedzenie a charakter funkcií
verejnej správy
• Materiálne poňatie verejnej správy –
súhrn všetkých činností, ktoré predmetne
súvisia so zabezpečovaním verejných úloh
• Formálne poňatie verejnej správy –
organizačná štruktúra verejnej správy
• Typy funkcií:
Riadiace – organizátorské
Regulatívne – mocensko - ochranné
Vymedzenie a charakter funkcií
verejnej správy
- Riadiace – organizátorské funkcie
Uskutočňujú všetky organizačné jednotky VS. Ich
poslaním je ovplyvňovanie riadeného systému v záujme
dosiahnutia vytýčených cieľov.
- Regulatívne – mocensko – ochranné funkcie
Sú výrazom mocenskej podstaty štátu a jeho
podriadených organizačných jednotiek (štruktúra
územnej ŠS), možnosť plnenia vynútiť si donucovacími
metódami (pokuta, zákaz činnosti a pod.)
Decentralizáciou sa váha regulatívnych funkcií znižuje.
Štruktúra verejnej správy od 01.10.2013
Verejná správa
Štátna správa Samospráva
Vláda SR
Ministerstvá
(13)
Verejno – právne
korporácie
Ostatné
ústredné
orgány ŠS
Okresné
úrady (72)
Územná
samospráva
Záujmová
samospráva
Regionálna
samospráva
(8)
Miestna
samospráva
(2890 +140)
KAMO
Technicko – organizačné princípy
Technicko – organizačnými princípmi sa riadi
formálna štruktúra VS
1) Územný a vecný princíp – územné členenie a
obsahové vymedzenie VS
2) Princíp centralizácie a decentralizácie
3) Princíp koncentrácie a dekoncentrácie –
vertikálna a horizontálna
4) Kolegiálny a monokratický princíp – spôsob
rozhodovania orgánov VS
5) Volebný a menovací princíp – súvisí s
kreovaním orgánov VS
Modely verejnej správy
• Integrovaný (spojitý) model- do r. 1990 v
SR, prepojenie až integrácia štátnej
správy a samosprávy
• Existencia a ciele samosprávy sú odvodené
od záujmov a cieľov štátu – dominancia
štátu a jeho orgánov pri riešení úloh
verejného záujmu
Modely verejnej správy
• Duálny model - po roku 1990 v SR –
organizačne oddelenie štátnej správy a
samosprávy
• ŠS aj samospráva má vlastnú štruktúru a
kompetencie, financie
• Existuje vzájomná koordinácia pri napĺňaní
záujmov v území
Modely verejnej správy
• Rozštiepený – zmiešaný model
• Predstavuje určitý kompromis medzi
spojitým a duálnym modelom.
• Centrálna vláda výrazne ovplyvňuje
pôsobenie verejnej správy na regionálnej
úrovni.
• Na miestnej úrovni sú vytvorené podmienky
pre rozhodovanie o veciach verejných pre
zastupiteľstvo.
• Tento model je uplatňovaný najmä
v škandinávskych krajinách.
Reforma verejnej správy v SR
• celková zmena filozofie vo vzťahu k verejnej
správe,
• permanentný proces prebiehajúci v čase,
• komplex vzájomne pôsobiacich vecných zmien
súvisiacich s reformným procesom (reforma
kompetencií, reforma verejných financií, reforma
riadenia a vzdelávania vo verejnej správe a pod.)
• Etapy reformy:
I. začiatok reformy v r. 1990-1991
II. – reforma územnej štátnej správy v r. 1995-1996
III. – systémová reforma verejnej správy po r. 1999
Decentralizácia kompetencií
• Vychádzala z rozdelenia kompetencií do 3 základných
kategórií:
• kompetencie, ktoré sú nedeliteľné a môže ich
zabezpečovať výlučne štátna správa- obrana štátu,
zahraničná politika, zákonodarstvo, fiškálna politika,
menová, daňová a mzdová politika a pod.
• kompetencie územnej samosprávy, v rámci ktorých
prechádzajú ďalšie kompetencie na miestnu samosprávu
a novokonštituovanú regionálnu samosprávu v oblasti
matrík, školstva, zdravotníctva, sociálnej pomoci a pod.
• delené kompetencie, ktoré sa uplatňujú u tých služieb
(úloh), kde na ich výkone participuje štát aj územná
samospráva. Túto tvoria najproblémovejšie kategórie
z hľadiska deľby kompetencií medzi štát a samosprávu.
Decentralizácia kompetencií
• Prijatím zákonov č. 302/2001 Z.z.
o samospráve vyšších územných celkov
a č. 416/2001 Z.z. o prechode
niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce a na vyššie územné celky
a ďalších zákonov sa proces
decentralizácie kompetencií začal
postupne realizovať.
Dekoncentrácia kompetencií
• Sa začala realizovať od 1.1.2004.
S ňou je spojený:
• zánik okresných úradov štátnej správy so
všeobecnou pôsobnosťou,
• posilnenie špecializovanej štátnej správy
na úrovni krajov,
• vznik obvodných úradov všeobecnej
a špecializovanej štátnej správy a sietí
pracovísk so všeobecnou štátnou správou
ako i pobočiek špecializovanej štátnej
správy.
VEREJNÁ SPRÁVA
Štátna správa
Pracoviská
špecializovanej
štátnej správy
Pracoviská
všeobecnej
štátnej správy
Obecná samospráva
Obvodné úrady špec. ŠS
Národná rada SR
Samospráva
Vláda
Rezortné ministerstvá
Samosprávne kraje
(VÚC)
M. vnútra
Úrad vlády
Úrady špecializovanej
štátnej správy
Krajské úrady špec. ŠSKrajské úrady
Obvodné úrady
Miestna
úroveň
Regionálna
úroveň
Ústredná
úroveň
Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku od 1.1.2004
Fiškálna decentralizácia
Zmena v systéme financovania samospráv sa
uskutočnila v dvoch etapách:
• I. etapa – r. 2004
- Zvýšenie autonómností rozhodovania samospráv
tým, že dotácie štátu na výkon vlastných
kompetencií sa zmenili z účelových na neúčelové
- Financovanie prenesených kompetencií sa
naďalej zabezpečovalo účelovou dotáciou
Fiškálna decentralizácia
• II. etapa 1.1.2005
- vyčlenenie celkového objemu prostriedkov,
ktoré prestanú byť prijímami štátneho
rozpočtu a stanú sa prijímami samospráv
- Určenie spôsobu rozdelenia týchto
prostriedkov do rozpočtu samospráv
• Základom nového systému financovania územnej samosprávy
je určenie dane z príjmov fyzických osôb za jedinú
podielovú daň
• Výnos tejto dane je rozdeľovaný medzi:
– miestnu samosprávu – 70,3 %(01.01.2005 – 31.12.2011),
65,4% (01.01.2012 – 31.12.2013), 67% (01.01.2014 –
31.12.2014), 68% (01.01.2015 – 31.12.2015), 70%
(01.01.2016 – súčasnosť)
– vyšší územný celok – 23,5 % (01.01.2005 – 31.12.2011),
21,9% (01.01.2012 – 31.12.2015), 30% (01.01.2016 –
súčasnosť)
– štát – 6,2 %(01.01.2005 – 31.12.2011), 12,7% (01.01.2012
– 31.12.2013), 11,1% (01.01.2014 – 31.12.2014), 10,1%
(01.01.2015 – 31.12.2015), 0% (01.01.2016 – súčasnosť)
• Zároveň sú určené aj pravidlá a jednotlivé kritériá (vrátane
veľkostného koeficientu) a ich váha, na základe ktorých sa
tieto zdroje rozdeľujú medzi jednotlivé konkrétne
samosprávy.
Delenie prostriedkov medzi obce
podľa počtu obyvateľov
s trvalým pobytom v
obci
23
podľa počtu detí, ktoré v
obci chodia do štátnych
predškolských a
školských zariadení
40
podľa počtu obyvateľov
s trvalým pobytom v
obci, upraveného
veľkostným
koeficientom
32
podľa počtu obyvateľov
v dôchodkovom veku
5
Dopad fiškálnej decentralizácie na
finančné hospodárenie obcí
2002 2004 2006 2009
mil.€ % mil.€ % mil.€ % mil.€ %
Bežné príjmy
celkom
770 1 848 2 317 2 806
Z toho
DPFO 242 31,4 278 15,1 1 001 43,2 1 206 42,9
DPPO 61 7,9 73 3,9 - Cestná
daň 33 4,2 39 2,1 - Daň
z
nehnuteľnosti
123 15,9 141 7,6 223 9,6 254 9,05
Špecifické
dane
134 17,4 162 8,7 129 5,5 158 5,6
Granty a
transfery
458 59,4 939 50,8 676 29,1 871 31,1
Zdroj údajov: MF SR, vlastné spracovanie
Prínos fiškálnej decentralizácie pre
rozpočty územnej samosprávy
v mil.€ 2005 2006 2007
Starý systém
(rozpočet)
1 123,8 1 154,1 1 184,1
Nový systém
(skutočnosť)
1 249,1 1 277,5 1 436,7
Rozdiel + 125,3 + 123,4 + 252,6
Zdroj: MF SR
plán, ktorý zabezpečuje solventnosť obce
stanovuje priority obce
rozdeľuje zdroje medzi rôzne aktivity obce a
určuje zameranie činností v rozpočtovom období
poskytuje oprávnenie pre výdavky
poskytuje súhrnnú informáciu o finančnej situácii
Úlohy rozpočtu obce
Pri zostavovaní rozpočtu hľadáme odpoveď
na 3 otázky:
aký typ rozpočtovania budeme používať?
akú štruktúru bude mať rozpočet ?
kto za tento proces nesie zodpovednosť?
Organizácia – zostavenie rozpočtu
Bežný rozpočet obce
 Bežný rozpočet sa zostavuje ako bilancia
bežných príjmov a bežných výdavkov
vzťahujúcich sa k rozpočtovému roku.
 Bežný rozpočet slúži obciam na
zabezpečovania bežného (každodenného)
chodu obce. Ide o príjmy a výdavky, ktoré sa
pravidelne opakujú (napr. príjmy z podielových
a miestnych daní, mzdy a odvody
zamestnancov, nákup krátkodobého vybavenia,
náklady spojené s bežnou údržbou a pod.).
Bežný rozpočet obce
Príjmy bežného rozpočtu:
 100 – Daňové príjmy
 200 – Nedaňové príjmy
 300 – Granty a transfery
 400 – Príjmy zo splácania úverov a pôžičiek
a z predaja majetkových účastí
 500 – Prijaté úvery
400 + 500 patria do príjmových finančných
operácií
• Daňové príjmy:
- Podielová daň (výnos dane z príjmov
poukázaný územnej samospráve)
- Miestne dane
 Nedaňové príjmy:
- Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
- Administratívne poplatky
- Úroky z úverov
- Iné nedaňové príjmy
 Granty a transfery:
- Transfery v rámci verejnej správy
Miestnymi daňami, ktoré môže obec vyrubiť sú:
a) daň z nehnuteľností,
b) daň za psa, (počet psov)
c) daň za užívanie verejného priestranstva, (prístupné
pozemky v obci)
d) daň za ubytovanie, (počet prenocovaní)
e) daň za predajné automaty, (automaty, ktoré vydávajú tovar
za odplatu)
f) daň za nevýherné hracie prístroje, (hracie prístroje
nevydávajú peňažnú výhru)
g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej
časti mesta,
h) daň za jadrové zariadenie.
 Obec povinne vyrubuje miestny poplatok za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Výdavky bežného rozpočtu
– 610 mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné
osobné vyrovnania
– 620 poistné a príspevok do poisťovní
– 630 tovary a služby
– 640 bežné transfery
– 650 splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace
s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou
výpomocou a finančným prenájmom
Kapitálový rozpočet obce
 Kapitálový rozpočet sa týka tvorby
dlhodobých aktív, čo znamená, že slúži na
tvorbu majetku, má investičný charakter.
 Kapitálový rozpočet môže byť plánovaný ako
prebytkový (príjmy prevyšujú výdavky), ako
vyrovnaný (príjmy = výdavky), ale môže byť aj
schodkový (príjmy sú nižšie ako výdavky), ale
len za podmienok stanovených zákonom č.
583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy v znení neskorších noviel.
Kapitálový rozpočet obce
• Kapitálové príjmy
- Príjem z predaja pozemkov
- Príjem z predaja nehmotných aktív
 Kapitálové výdavky
– obstarávanie kapitálových aktív
– kapitálové transfery
METÓDY ROZPOČTOVANIA A NÁSTROJE
MANAŽMENTU ROZPOČTOVÉHO PROCESU
• Metódy rozpočtovania predstavujú
premyslené postupy súvisiace s procesom
zostavovania, plnenia a vyhodnocovania
plnenia rozpočtu obce.
• Nástroje manažmentu rozpočtového
procesu predstavujú prostriedky na
uskutočňovanie systematických analýz a
plánovania finančného hospodárenia obce.
Metódy rozpočtovania, ktoré môžu obce v
rôznych kombináciách používať sú:
• položkové rozpočtovanie,
• tvorba rozpočtu pri stanovených finančných
limitoch,
• tvorba rozpočtu pri stanovených vecných
limitoch,
• tvorba približného rozpočtu,
• rozpočtovanie založené na nulovej báze,
• programové rozpočtovanie,
• výkonové rozpočtovanie.
Inkrementálne, historické,
nákladové rozpočtovanie -
prírastkové
Moderné, dopytovo, výsledkovo a
výdavkovo orientované
rozpočtovanie - racionálne
• Položkové rozpočtovanie....
• Programové rozpočtovanie
• Rozpočtovanie od nuly
(ZBB)
• Výkonové rozpočtovanie
položkové rozpočtovanie - založené na rozpočte
minulého roka, jeho reálne dosiahnutých
(rozpočtovaných) položkách, znížených/zvýšených
napr. o mieru inflácie
Položky sa pripočítavajú alebo odpočítavajú
k položkám z predchádzajúceho rozpočtu prírastkový
princíp najstarší model a najviac
používaný.
• Položkové rozpočtovanie je najčastejšie
používaným spôsobom zostavovania rozpočtu
obcí.
• Jednotlivé položky výdavkov a príjmov sa
klasifikujú podľa hlavných kategórií na bežné
príjmy a výdavky, kapitálové príjmy a výdavky a
finančné operácie
• Pri položkovom rozpočtovaní je problematické
posúdenie efektívnosti vynaložených
prostriedkov.
Príklad položkového rozpočtu
 Pri metóde tvorby rozpočtu pri stanovených
finančných limitoch je stanovený celkový objem
výdavkov. Po určení položiek, ktoré nie je možné
ovplyvniť (mandatórne výdavky), sa prispôsobujú
ostatné položky tak, aby bol celkový rozpočet
vyrovnaný.
 Pri metóde tvorby rozpočtu pri stanovených vecných
limitoch sa definujú niektoré limity pre vecné vstupy,
napríklad počet pracovníkov.
 Tvorba približného rozpočtu je charakteristická tým,
že zostavovateľ sa nesnaží definovať presne každú
položku, ale zostavuje približný rozpočet, schopný
reagovať na zmeny v dopyte, zdrojoch a pod.
• Rozpočtovanie založené na nule berie za
základ vyhodnocovania činností najmä výstupy
a každoročné prehodnocovanie rozpočtovaných
činností z hľadiska vynaložených prostriedkov.
• Prvým krokom je definovanie očakávaných
cieľov a určenie organizačnej jednotky
zodpovednej za určitú skupinu aktivít
(napríklad oddelenie); ďalej je potrebné
definovať kroky na dosahovanie stanovených
cieľov a definovať náklady na jednotlivé
činnosti vo forme alternatív, ktoré možno
naplniť pri rôznej úrovni zdrojov.
• Zostavenie rozpočtu sa realizuje zoradením
aktivít podľa stanovených priorít až do výšky
krytia príjmami rozpočtu.
• Ďalším krokom je kontrola správnosti
rozpočtu, odstránenie duplicít a chýb.
• Táto metóda sa používa najmä v prípadoch, ak
sa zostavujú rozpočty nepravidelných aktivít.
Výhodou je reálny a presný rozpočet
kopírujúci plán aktivít obce, nevýhodou je
časová náročnosť.
• Výkonové rozpočtovanie je zamerané na zvýšenie
efektívnosti vynakladania prostriedkov rozpočtu,
najmä v oblasti poskytovania služieb,
prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti.
• Zostavovanie rozpočtu by malo prebiehať v
štruktúre podľa jednotlivých aktivít samosprávy a
nie podľa rozpočtových položiek. Tieto aktivity sa
rozdeľujú do skupín podľa jednotlivých
samosprávnych funkcií.
• Funkcie sa realizujú prostredníctvom programov.
Teda, každý program sa skladá zo skupiny aktivít,
ku ktorým sú priradené ukazovatele výkonnosti, za
účelom zabezpečenia niektorej zo samosprávnych
funkcií.
Programové rozpočtovanie stanovuje výdavky
podľa výstupov alebo ich prínosu k plneniu cieľov,
ktoré sú dosahované prostredníctvom jednotlivých
programov.
Programové rozpočtovanie obsahuje:
• prideľovanie finančných prostriedkov na účel,
ktorý je definovaný v určitej oblasti činnosti;
• spájanie prideľovania prostriedkov s dosiahnutím
vopred stanovených cieľov.
• Programový rozpočet rozdeľuje výdavky obce
(rozpočtové zdroje) medzi jednotlivé programy a
ich individuálne aktivity.
• upustenie od kontroly výdavkov
• rušenie platnej štruktúry a obsahu rozpočtov
územnej samosprávy podľa zákona č. 583/2004 Z.
z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Programový rozpočet nie je
Prehodnotenie číselnej časti rozpočtu
Doplnenie textovej časti
Programový rozpočet prakticky
 Kto získa zavedením programového rozpočtovania?
 Odborné útvary Argumentačný nástroj pre presadzovanie
priorít, hľadanie spôsobov pre skvalitnenie
činnosti
 Pracovníci na úseku
ekonomiky
Kvalitnejšie podklady pre prípravu rozpočtu
a správ o jeho plnení
 Zastupiteľstvo Oveľa viac a kvalitatívne lepších informácií
 Samospráva Deklarovanie svojej činnosti a úspechov
 Verejnosť Informácie o aktivitách samosprávy
 Kontrolné orgány Posudzovanie efektívnosti pri výkone
určitých druhov činností
 PROGRAMOVÝ ROZPOČET
 Rozpočet, ktorý alokuje (rozdeľuje) výdavky
rozpočtu do jednotlivých programov a jeho častí
a kladie dôraz na prezentáciu plánovaných a
dosahovaných výstupov a výsledkov
 Dopĺňa mozaiku údajov o rozpočte, obsahuje
1. ZÁMER vyjadruje očakávaný pozitívny
dopad dlhodobého plnenia príslušných cieľov =
budúci stav, ktorý chceme dosiahnuť
Program: Vzdelávanie Moderné a úspešné školy rešpektujúce potreby a záujmy žiakov
Školy a školské zariadenia pre 21. storočie
Program: Sociálne
služby
Účinná sociálna sieť pre všetky handicapované skupiny
obyvateľstva
Obec bez sociálneho vylúčenia
Program: Komunikácie Bezpečné a kvalitné miestne komunikácie
Vybudované a upravené chodníky pre peších aj cyklistov
Program: Doprava Dopravný systém orientovaný na zákazníkov
Zabezpečená dostupnosť MHD pre všetky časti mesta 24 hodín
denne
2. CIEĽ = forma na vyjadrenie výstupu alebo
výsledku, prostredníctvom ktorého sa dosahuje
plnenie zámeru
 výstupové, krátkodobé výsledkové, strednodobé
výsledkové
Výstupové ciele Zabezpečiť propagáciu mesta na veľtrhoch a výstavách
Konkrétne výstupy – tovary a
služby
Zabezpečiť flexibilné vydávanie stavebných povolení
Krátkodobé výsledkové ciele Zvýšiť návštevnosť kultúrnych zariadení mesta
Okamžité výsledky - do 1 roka Zvýšiť počet účastníkov verejných športových aktivít
Strednodobé výsledkové ciele
Výsledky za obdobie viac ako
1 rok
Zvýšiť podiel prijatých žiakov ZŠ na stredné školy
Zvýšiť dopravnú obslužnosť mesta
3. MERATEĽNÝ UKAZOVATEĽ
= nástroj na monitorovanie a hodnotenie plnenia
cieľa, resp. pokroku pri plnení cieľa
Ukazovateľ výstupu Počet žiakov ZŠ
Počet Dĺžka udržiavaných ciest
Ukazovateľ nákladov /
efektívnosti
Náklady na žiaka základnej školy
Jednotkové náklady Náklady (priemerné) na 1 km vybudovanej cesty
Ukazovateľ kvality % žiakov spokojných s CVČ
Výstup z hľadiska
spoľahlivosti,
presnosti, spokojnosti
% vodičov spokojných so zimnou údržbou komunikácií
Ukazovateľ výsledku % zvýšenie prepravených osôb MHD
Účinnosť riešenia problému % zvýšenia kapacity v domovoch dôchodcov pre seniorov
4. ZODPOVEDNOSŤ
= zodpovednosť za prípravu rozpočtu, jeho
finančné a programové plnenie vrátane plnenia
cieľov
Súčasť programového rozpočtovania
5. ALOKÁCIA VÝDAVKOV
= zatriedenie rozpočtových výdavkov k
relevantným prvkom/projektom, podprogramom
a programom
6. POPIS VÝDAVKOV
= slovný popis zmyslu a obsahu realizovaných
výdavkov voči stanoveným cieľom
Ako zostaviť programový rozpočet?

= logická, hierarchicky usporiadaná
konštrukcia, účelne vytváraná vo vzťahu k
zámerom a cieľom subjektu samosprávy
 Programovú štruktúru tvoria:
 programy
  podprogramy
   prvky a/alebo projekty
PROGRAMOVÁ ŠTRUKTÚRA
 PROGRAM
= skupina navzájom súvisiacich aktivít vykonávaných na
splnenie definovaných cieľov a zámerov.
= „mini rozpočet“ istej kompetenčnej oblasti
 Obsahuje zámery, ciele, merateľné ukazovatele
 Delí sa na podprogramy, prvky a/alebo projekty
 Stručný, výstižný názov
Odporúčaný zoznam hlavných programov pre ÚS podľa MF SR
1. Plánovanie, manažment a
kontrola
6. Komunikácie 11. Sociálne služby
2. Propagácia a marketing 7. Doprava 12. Prostredie pre život
3. Interné služby 8. Vzdelávanie 13. Zdravotníctvo
4. Služby občanom 9. Šport 14. Administratíva
5. Bezpečnosť 10. Kultúra
 PODPROGRAM
= ucelená časť programu, obsahuje vzájomne súvisiace
aktivity
= zvyšuje transparentnosť programu
 Môže obsahovať zámer, obsahuje ciele, merateľné
ukazovatele
 Delí sa na prvky a/alebo projekty
 Stručný, výstižný názov
Príklady programov a podprogramov:
Program Podprogram Podprogram Podprogram
Vzdelávanie 1. Základné školy 2. Zariadenia školského
stravovania
3. Školský klub
Kultúra 1. Mestské
kultúrne stredisko
2. Kino 3. Divadlo
Komunikácie 1. Správa a údržba
komunikácií
2. Výstavba a rekonštrukcia
komunikácií
 PRVOK
= časovo neohraničená bežná aktivita
obsahuje ciele, merateľné ukazovatele
Stručný, výstižný názov
 PROJEKT
= časovo ohraničená bežná aktivita,
produkuje špecifický tovar alebo službu
obsahuje ciele, merateľné ukazovatele
Stručný, výstižný názov
Program 8: VZDELÁVANIE
Zámer: Školy a školské zariadenia pre 21. storočie
Komentár k programu:
.... vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie a na
plnenie povinnej školskej dochádzky v základných školách,
podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a
žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a
talentom v školách a v školských zariadeniach a
materských školách, ktorých je zriaďovateľom.
2018 2019 2020
Rozpočet programu v
tis. EUR
54 720 64 050 64 965
Vzor programového rozpočtu podľa
metodiky MF SR
Program Vzdelávanie predstavuje činnosti a aktivity
realizované v rámci podprogramov Základné školy,
Materské školy, Zariadenia školského stravovania,
Školské kluby a Centrum voľného času
Podprogram 8.1: Základné školy
Zámer: Vzdelávací systém rešpektujúci požiadavky
obyvateľov mesta
2018 2019 2020
Rozpočet podprogramu
v tis. EUR
41 120 46 830 48 065
Minulý rok Bežný rok Budúci rok
Príprava a tvorba
rozpočtu
Prerokovanie
a schválenie do 31.12.
Realizácia
Kontrola
a hodnotenie
plnenia
rozpočtu
Prerokovanie
a schválenie
záverečného
účtu
Príprava a tvorba rozpočtu
Zahrňuje spravidla nasledovné kroky:
– definovanie východísk rozpočtu (predpokladaná
miera inflácie, reálny rast alebo pokles príjmov
obecného rozpočtu a pod.),
– vypracovanie a predloženie prvého návrhu
odhadovaných príjmov a výdavkov,
– analýza predloženého návrhu z hľadiska presnosti
odhadu výšky a oprávnenosti výdavkov, na priority
ale aj možnosti úspor,
– formulácia alternatív rozpočtu.
Prerokovanie a schválenie rozpočtu
Návrh rozpočtu obce zvyčajne:
• sa prerokuje v komisiách obecného zastupiteľstva,
ktoré k nemu dávajú stanovisko,
• sa prerokuje v obecnej rade, ktorá predkladá svoje
stanovisko obecnému zastupiteľstvu,
• hlavný kontrolór obce predkladá pred schválením
rozpočtu obecným zastupiteľstvom stanovisko
k návrhu,
• predkladá na schválenie obecnému zastupiteľstvu
spolu so stanoviskom obecnej rady starosta,
• sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou všetkých
poslancov.
• Realizácia rozpočtu znamená hospodárenie
podľa schváleného rozpočtu behom
rozpočtového obdobia.
• Kontrola a hodnotenie plnenia rozpočtu.
Neoddeliteľnou súčasťou riadenia obce je
právne účinná a cieľavedomá kontrola, ktorá by
mala prispievať k zvyšovaniu efektívneho
využitia majetku a financií obce, ako aj
ku skvalitneniu poskytovania služieb občanom.
• Prerokovanie a schválenie záverečného účtu.
Po skončení kalendárneho roka obce údaje o
rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do
záverečného účtu obce.
Rozpočtové provizórium obce
 V prípade, že nie je rozpočet obce na nasledujúci
rozpočtový rok schválený obecným
zastupiteľstvom do 31. decembra bežného roka,
spravuje sa rozpočtové hospodárenie obce v
dobe od 1. januára rozpočtového roka do
schválenia rozpočtu obce rozpočtovým
provizóriom.
 Výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového
roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov
rozpočtu obce schváleného na predchádzajúci
rozpočtový rok.
Ozdravný režim
• Ak následkom nedodržiavania pravidiel rozpočtového
hospodárenia dôjde k platobnej neschopnosti obce
a bude tým ohrozené poskytovanie základných služieb
občanom, obec je zo zákona povinná uplatniť inštitút
ozdravného režimu. Ozdravný režim predchádza
zavedeniu nútenej správy.
• Obec je povinná zaviesť ozdravný režim ak:
• celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne
15% skutočných, bežných príjmov obce
predchádzajúceho rozpočtového roka a ak
• neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa
jeho splatnosti.
Nútená správa
• Ministerstvo financií SR je oprávnené rozhodnúť
o zavedení nútenej správy nad obcou.
• V prípade, ak obec:
- nesplní povinnosť a nezavedie ozdravný režim,
alebo
- ak ozdravný režim zavedený obcou po skončení
hospodárenia v ozdravnom režime nenastala
náprava
• Núteného správcu určí ministerstvo financií SR.
Nútená správa
• Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na
osobitný účet nútenej správy. Obec môže použiť
finančné prostriedky z účtu len s predchádzajúcim
písomným súhlasom núteného správcu.
• Na základe zistených skutočností je nútený správca
oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie
programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane
organizačných a personálnych opatrení.
Nútená správa
 Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o
zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový
rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, podľa
ktorého bude obec hospodáriť.
 Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom
roku, obec je povinná do 31. decembra bežného roka
zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci
rozpočtový rok.
 Ak obec neschváli krízový rozpočet, hospodári podľa
krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom.
Ministerstvo financií o zrušení nútenej správy rozhoduje
na základe návrhu núteného správcu alebo žiadosti obce
alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie.
Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť
Viera.Papcunova@econ.muni.cz