Financovanie obcí a majetok obcí v Slovenskej republike
Viera Papcunová
2020
1
Obsah
1 Vymedzenie a charakter funkcií verejnej správy v podmienkach Slovenska ......................... 2
2 Reforma verejnej správy ......................................................................................................... 6
3 Financovanie obcí ................................................................................................................. 13
3.1 Úlohy rozpočtu obce ...................................................................................................... 15
3.2 Zásady rozpočtu ............................................................................................................. 15
3.3 Štruktúra rozpočtu obcí .................................................................................................. 16
3.3.1 Príjmy rozpočtu obce .............................................................................................. 21
3.3.2 Výdavky rozpočtu obce........................................................................................... 26
3.3.3 Návratné zdroje financovania.................................................................................. 27
3.3.4 Peňažné fondy obce................................................................................................. 28
3.4 Finančné politiky a finančné plánovanie........................................................................ 28
3.5 Metódy tvorby rozpočtu................................................................................................ 30
3.6 Rozpočtový proces ......................................................................................................... 32
4 Majetok obce a hospodárenie s majetkom ............................................................................ 39
4.1 Definovanie majetku, formy jeho nadobúdania a význam............................................. 40
4.2 Hospodárenie s majetkom obce...................................................................................... 43
4.3 Nakladanie s majetkom obce.......................................................................................... 44
2
1 Vymedzenie a charakter funkcií verejnej správy v podmienkach
Slovenska
Na verejnú správu je možné pozerať sa z rôznych pohľadov. Podľa Hendrycha (2004)
je možno k pojmu verejná správa pristupovať dvojako:
1) materiálne poňatie verejnej správe – druh činností vykonávaných výkonnými orgánmi
štátu
2) formálne poňatie verejnej správy – sústava inštitúcií, ktoré vykonávajú správu
verejných vecí
Materiálne poňatie verejnej správy zahŕňa teda všetky činnosti, ktoré súvisia so
zabezpečovaním úloh na všetkých úrovniach jednotlivých podsystémov verejnej správy (napr.
materiálne vybavenie, rozdelenie kompetencií a pod.)
Organizačné poňatie verejnej správy zahŕňa formálnu organizačnú štruktúru verejnej
správy.
Organizačná štruktúra verejnej správy v Slovenskej republike obrázok 1
Zdroj: vlastné spracovanie
Formálna štruktúra verejnej správy sa riadi technicko – organizačnými princípmi.
Princípy podľa Hamalovej (2007) predstavujú určité odporučenia pre inštitucionálne
a funkčné vytváranie organizácie, ktoré vychádzajú z úspešných a v praxi overených postupov
3
pri tvorbe štruktúr nielen vo verejnej správe, ale aj súkromnej správe. Hendrych (2003)
uvádza nasledovné princípy:
1) územný a vecný princíp
2) princíp centralizácie a decentralizácie
3) princíp koncentrácie a dekoncentrácie
4) kolegiálny a monokratický princíp
5) volebný a menovací princíp
Podstatou územného princípu je rozdelenie inštitúcií verejnej správy v konkrétnom
území. V rámci Slovenskej republiky úrovni na NUTS V máme predstaviteľov miestnej
samosprávy – obce (k 31.12.2019 – 2 890 obcí a 140 miest). Úroveň NUTS IV reprezentuje
79 okresov a úroveň NUTS III – 8 krajov. Úroveň NUTS II reprezentujú 3 agregované kraje
(Východné Slovensko, Stredné Slovensko, Západné Slovensko).
S územným princípom úzko súvisí aj vecný prístup, ktorý reprezentujú jednotlivé
orgány štátnej správy resp. samosprávy. Na úrovni NUTS V sú to iba orgány samosprávy –
obce a mestá, na tejto úrovni nemáme predstaviteľa štátnej správy. Na úrovni NUTS IV máme
len zástupcov štátnej správy - okresné úrady. Na úrovni NUTS III máme predstaviteľov len
samosprávy. A túto úroveň samosprávy predstavujú jednotlivé VÚC. Na národnej úrovni
štátnu správu zastrešujú vláda, ústredné orgány štátnej správy a ostatné orgány štátnej správy,
najvyšším samosprávnym orgánom je Národná rada SR.
Princíp centralizácie predstavuje také usporiadanie právomoci v štáte, keď vláda
v kooperácii s ústrednými orgánmi rozhodujú nielen o strategických otázkach rozvoja
spoločnosti, ale aj o väčšine otázok na nižších územných jednotkách či už v oblasti štátnej
správy alebo samosprávy. Tento princíp bol na Slovensku do roku 1990, kedy sa uplatňoval
centrálny model verejnej správy.
Opakom princípu centralizácie je princíp decentralizácie, ktorého podstatou je prenos
kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy. Na Slovensku decentralizácia
bola súčasťou reformy verejnej správy.
Princíp koncentrácie obdobne ak princíp centralizácie poukazuje na zhromažďovanie
moci v ústredných orgánoch štátnej správy a následne centrálne riadenie celej štátnej správy.
Opakom je dekoncentrácia, ktorej podstatou je prenos kompetencií z ústredných orgánov
štátnej správy na nižšie jednotky v rámci štátnej správy – okresné úrady.
4
Proces decentralizácie a dekoncentrácie obrázok 2
Ústredne orgány štátnej správy orgány samosprávy
Územné orgány štátnej správy
Zdroj: vlastné spracovanie
Princíp kolegiálny a monokratický úzko súvisí so spôsobom rozhodovania orgánov
verejnej správy. Podstatou kolegiálneho princípu je, že orgán, ktorý má rozhodovaciu
právomoc je tvorený viacerými osobami a pre rozhodnutie je vždy potrebný stanovený počet
hlasov aby dané rozhodnutie bolo právoplatné a realizovateľné. Tento spôsob rozhodovania sa
viac využíva v samospráve (napr. zbor poslancov obecného /mestského zastupiteľstva), ale
môžeme sa s ním stretnúť aj v oblasti štátnej správy (napr. v prípade koaličnej vlády, ktorá je
tvorená z viacerých politických strán). Naopak monokratický princíp rozhodovania je
založený na rozhodnutí jednej osoby a využíva sa vo všetkých subjektoch verejne správy
(napr. sistačná právomoc starostu, alebo každodenné rozhodovanie úradníkov štátnej správy
a pod.)
S kreovaním orgánov verejnej správy súvisí princíp volebný aj menovací.
V podmienkach Slovenska je menovací princíp typický pre štátnu správu, kedy najvyšší
predstavitelia štátnej správy ako aj riadiaci pracovníci na nižších úrovniach štátnej správy
(prednostovia okresných úradov) sú menovaní. Naopak volebný princíp je znakom
samosprávnych orgánov, kedy sa predstavitelia do riadiacich funkcií dostávajú na základe
slobodnej voľby občanov (napr. starosta, primátor, predseda samosprávneho kraja a pod.)
Podľa Pruchu (1984) metódy a prostriedky by mali orgány verejnej správy využívať
v záujme efektívneho zabezpečenia nasledovných vymedzených funkcií:
- riadiaca – organizátorská
- regulatívna – mocensko – ochranná
Riadiacu – organizátorskú funkciu vykonávajú všetky organizačné jednotky verejnej
správy. Ich konečným cieľom je vykonávanie činností vo verejnom záujme, čo zároveň aj
decentralizáciadekoncentrácia
5
znamená že všetky orgány verejnej správy zodpovedajú za hospodársky a socio – ekonomický
rozvoj. Kvalita zabezpečovania tejto funkcie úzko súvisí s personálnym, materiálnym
a finančným zabezpečením. Okrem toho je potrebné uviesť, že orgány štátnej správy viac
podliehajú politickej zodpovednosti ako orgány samosprávy z čoho vyplýva, že fungovanie
štátnej správy je dôslednejšie upravené legislatívou ako samospráva (napr. zákon o štátnej
službe a pod.)
Regulatívna – mocensko – ochranná funkcia je výrazom mocenskej podstaty
verejnej správy. Podstatou tejto funkcie je, že orgány verejnej správy nielen zabezpečujú
výkon, ale majú možnosť si plnenie legislatívne stanovených úloh aj vynútiť donucovacími
metódami (napr. zákaz činnosti, pokuta a pod.). V procese decentralizácie verejnej správy
spolu s prenesenými kompetenciami získali samosprávy od štátnej správy aj túto funkciu.
Obidve tieto funkcie umožňujú plynulý a bezporuchový výkon správy vecí verejných.
V dôsledku vývoja verejnej správy sa mení aj riadenie verejnej správy.
Organizačná štruktúra verejnej správy sa menila v kontexte historických a územných
zmien. Jednotlivé reformy, ich intenzita a charakter podmieňovali aj zmeny v systéme
verejnej správy.
V odbornej literatúre viacerí autori (Hamalová – Žárska, 2003, Belajová – Balážová,
2004, Hamalová, 2007) uvádzajú nasledovné modely verejnej správy, ktoré sa uplatňujú
v praxi krajín Európy.
1) Integrovaný (spojitý) model – jeho charakteristickou črtou je snaha o prepojenie, až
integráciu štátnej správy a samosprávy. Existencia a ciele samosprávy sú odvodené od
záujmov a cieľov štátu. V tomto modeli má dominantné postavenie štát a jeho orgány,
ktoré riešia úlohy vo verejnom záujme. Aj keď v tomto modeli o smerovaní krajiny
rozhoduje prevažne štátna správa podľa Hamalovej (2007) aj tento model dáva obciam
určitú slobodu v rozhodovaní a konaní, ale len vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na
lokálnej úrovni (lokálne služby).
Tento model sa v rôznych modifikovaných podobách uplatňuje aj dodnes v rôznych
krajinách (napr. v Nemecku) a do roku 1989 sa uplatňoval aj na Slovensku, kde
predstavoval tento model hierarchicky usporiadaný systém národných výborov.
2) Duálny (oddelený) model – je charakteristicky oddelením štátnej správy od
samosprávy a to nielen organizačne, ale aj funkčne a finančne. Oddelenie štátnej
správy od samosprávy zvyšuje transparentnosť výkonu oboch podsystémov – štátnej
správa aj samosprávy a zároveň umožňuje aj lepšiu kontrolu plnenia stanovených úloh
či efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov. Od roku 1990 aj na území
6
Slovenska máme duálny systém verejnej správy. Prijatím zákona č. 369/1990 Zb. sme
obnovili autonómiu obcí a vytvorením 8 VÚC sme zabezpečili duálny systém verejnej
správy aj na regionálnej úrovni. Aj keď vytvorením týchto orgánov sme zabezpečili
vytvorenie samosprávnej línie verejnej správy, finančne je čiastočne samospráva
neustále napojená na štátnu správu (napr. decentralizačné dotácie na prenesený výkon
štátnej správy, resp. podielová daň).
3) Kombinovaný (rozštiepený) model – predstavuje určitý kompromis medzi spojitým
a duálnym modelom. Centrálna vláda výrazne ovplyvňuje pôsobenie verejnej správy
na regionálnej úrovni, čím dochádza na regionálnej úrovni k integrácii štátnej správy
a samosprávy. Na miestnej úrovni je vytvorený priestor pre samosprávne
rozhodovanie. Tento model je typický pre škandinávske krajiny.
Vo väčšine krajín sa však neuplatňujú čisté modely verejnej správy, vždy ide o nejakú
kombináciu modelov.
2 Reforma verejnej správy
Reforma verejnej správy je súčasťou dynamických zmien prebiehajúcich v SR od roku
1990. Podľa Belajovej – Balážovej (2004) je potrebné chápať reformu verejnej správy ako:
1. Celkovú zmenu filozofie vo vzťahu k verejnej správe
2. Permanentný proces prebiehajúci v čase
3. Komplex vzájomne pôsobiacich vecných zmien súvisiacich s reformným procesom
(napr. reforma kompetencií, reforma verejných financií, reforma mechanizmu kontroly
a pod.)
Prechodom Slovenska z príkazovej ekonomiky na trhovú sa zmenila nielen
ekonomika, ale vyžadovalo si to aj zmeny v riadení verejnej správy. Centrálny model verejnej
správy, ktorý sa na Slovensku uplatňoval do roku 1989 bol typický svojim centralizmom
a byrokraciou, ktorý v podstate kopíroval vtedajšie riadenie ekonomiky krajiny. Zmenou
ekonomiky sa začal klásť dôraz na endogénny rozvoj územia, ktorý je založený na využívaní
miestnych zdrojov v rámci trvaloudržateľného rozvoja územia. Efektívnym využívaním
endogénnych rozvojových faktorov (prírodné zdroje, obyvateľstvo, ekonomický potenciál,
technická a sociálna infraštruktúra, rozpočet a majetok) dochádza k podpore
konkurencieschopnosti miest obcí a regiónov a tým sa zvyšuje aj rozvoj ekonomiky na
národnej úrovni.
Ďalším problémom centrálneho modelu verejnej správy bol rýchlejší nárast počtu
úradníkov ako rastu verejnej spotreby. Napriek nárastu počtu úradníkov sa výkonnosť
7
verejnej správy neustále znižovala, čo bolo častokrát výsledkom neracionálnej organizačnej
štruktúry (zložité členenie organizačnej štruktúry a úzka špecializácia úradníkov)
a uplatňovaním nevhodných metód riadenia.
Tieto zmeny boli sprevádzané aj zmenami v občianskej spoločnosti, pretože po roku
1990 sa umožnilo občanom priamo sa podieľať na správe vecí verejných tým, že si mohli
nielen voliť svojich zástupcov na miestnej úrovni (starostu, primátora a obecné resp. mestské
zastupiteľstvo), ale mohli byť aj volení a zároveň získali aj možnosť verejnej kontroly.
Nevyhnutnosť europeizácie verejnej správy súvisí s odporúčaniami Európskej
komisie, ktorá svojim krajinám v rámci spoločenstva odporúča rešpektovať legislatívne
neformalizovaný „acquis communautaire“ - súbor právnych noriem zameraných na vznik a
fungovanie spoločného trhu členských štátov EÚ, ako aj hospodárskej a menovej únie.
Regulatórna reforma je podľa Hamalovej (2007) je široko koncipovaným programom
Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), zameraný na zlepšenie kvality
regulácie vo všetkých členských štátoch OECD. Základným znakom príslušnosti k OECD je
zdieľanie rovnakých hodnôt založených na princípoch trhovej ekonomiky a pluralitnej
demokracie.
Reforma verejnej správy nemôže byť súhrnom nekompatibilných rozhodnutí,
mnohokrát motivovaných iba mocenskými zámermi vládnucich politických zoskupení pre
dané volebné obdobie (Nižňanský, 2005)
Reformu verejnej správy v Slovenskej republike je možné rozdeliť do troch
základných etáp:
I. etapa - začiatok reformy v r. 1990-1991
II. etapa – reforma územnej štátnej správy v r. 1995-1996
III. etapa – systémová reforma verejnej správy po r. 1999
Najvýraznejšie zasiahla miestnu samosprávu III. etapa reformy a preto sa jej budeme venovať
podrobnejšie.
III. etapa
V súlade s programovým vyhlásením Vláda SR svojim uznesením č. 98 z 3.2.1999
iniciovala pokračovanie reformy verejnej správy. V tejto etape reformy medzi najdôležitejšie
ciele patrila:
- decentralizácia kompetencií
- dekoncentrácia kompetencií
8
- fiškálna decentralizácia
Decentralizácia kompetencií
Výsledkom decentralizácie bol prenos kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány
samosprávy (miestne aj regionálne). Podstata decentralizácie vychádzala z rozdelenia
kompetencií do 3 základných kategórií:
- kompetencie, ktoré sú nedeliteľné a môže ich zabezpečovať výlučne štátna
správa- obrana štátu, zahraničná politika, zákonodarstvo, fiškálna politika, menová,
daňová a mzdová politika, správa štátneho majetku, spravodlivosť a súdnictvo,
kataster nehnuteľností, štátne evidencie, vydávanie štátnych dokladov, rôzne druhy
štátnej kontroly, audity;
- kompetencie územnej samosprávy, v rámci ktorých prechádzajú ďalšie kompetencie
na miestnu samosprávu a novokonštituovanú regionálnu samosprávu v oblasti matrík,
školstva, zdravotníctva, sociálnej pomoci, územného plánovania, regionálneho
plánovania, podpory podnikania, správy a využívania vlastného majetku;
- delené kompetencie, ktoré sa uplatňujú u tých služieb (úloh), kde na ich výkone
participuje štát aj územná samospráva. Túto tvoria najproblémovejšie kategórie
z hľadiska deľby kompetencií medzi štát a samosprávu.
Rozsah kompetencií, ktoré v procese decentralizácie získala miestna a regionálna
samospráva boli upravené zákonom č. 416/2002 Z.z. o prechode niektorých pôsobností
z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, známy aj pod názvom
„kompetenčný zákon“.
Podľa toho zákona prešli na obce vybrané kompetencie na úseku:
a) pozemných komunikácií
b) vodného hospodárstva
c) všeobecnej vnútornej správy vedenia matriky
d) sociálnej pomoci
e) územného plánovania a stavebného poriadku pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou
vyvlastňovacieho konania
f) ochrana prírody
g) školstva
h) telesnej kultúry
i) divadelnej činnosti
j) zdravotníctva
k) regionálneho rozvoja
9
l) cestovného ruchu
Dekoncentrácia kompetencií
Proces prenosu kompetencií z ústredných orgánov štátnej správy na miestnu štátnu
správu sa začal realizovať od 1.1.2004. V tomto období zanikli okresné úrady štátnej správy
so všeobecnou pôsobnosťou a vznikla špecializovaná štátna správa na úrovni krajov. Okrem
toho sa vytvorili aj obvodné úrady (ako všeobecná štátna správa tak aj špecializovaná štátna
správa) a site pracovísk so všeobecnou štátnou správou ako i pobočiek špecializovanej štátnej
správy.
Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku v roku 2004 obrázok 3
Zdroj: Belajová, A. – Balážová, E. 2004. Ekonomika a manažment územnej samosprávy. Nitra. SPU, 2004, 185
s. ISBN 80-8069-458-3
K zmene organizačnej štruktúry došlo k 1.10.2007 kedy na základe zákona č.
254/2007 o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z.
o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. boli zrušené krajské a obvodné
úrady ako predstavitelia všeobecnej štátnej správy. K poslednej zmene organizačnej štruktúry
došlo na základe zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy boli
VEREJNÁ SPRÁVA
Štátna správa
Pracoviská
špecializovanej
štátnej správy
Pracoviská
všeobecnej
štátnej správy
Obecná samospráva
Obvodné úrady špec. ŠS
Národná rada SR
Samospráva
Vláda
Rezortné ministerstvá
Samosprávne kraje
(VÚC)
M. vnútra
Úrad vlády
Úrady špecializovanej
štátnej správy
Krajské úrady špec. ŠSKrajské úrady
Obvodné úrady
Miestna
úroveň
Regionálna
úroveň
Ústredná
úroveň
10
k 30.9.2013 zrušené obvodné úrady ako predstavitelia špecializovanej štátnej správy. Súčasná
organizačná štruktúra verejnej správy je zobrazená na obrázku 4.
Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku obrázok 4
Zdroj: vlastné spracovanie
Fiškálna decentralizácia
Zavŕšením tejto etapy reformy bola fiškálna decentralizácia. Podstatou fiškálnej
decentralizácie je na jednej strane posilnenie vlastných príjmov predstaviteľov územnej
samosprávy prostredníctvom ich právomocí určovať výšku miestnych daní prostredníctvom
Všeobecno – záväzných nariadení, na strane druhej znižovanie závislosti na finančných
prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Proces fiškálnej decentralizácie prebiehal v dvoch etapách:
1. etapa – rok 2004
V tomto období sa pristúpilo k zrušeniu účelovosti dotácii, ktorými sa štát finančne
podieľal na zabezpečovaní originálnych kompetencií predstaviteľov územnej
samosprávy. Výsledkom tohto procesu bolo zvýšenie autonómnosti rozhodovania
samospráv. Napriek tomu však financovanie prenesených kompetencií aj naďalej
zabezpečoval štát účelovou dotáciou.
2. etapa – rok 2005
11
Financovanie územnej samosprávy bolo do roku 2004 každoročne určované zákonom
o štátnom rozpočte. Okrem objemu dotácií sa z roka na rok menili aj pravidlá
určovania podielu predstaviteľov územnej samosprávy na centrálnych daniach. Od
zavedenia nového daňového systému, t.j. od roku 1993 sa zákonom o štátnom
rozpočte určovala pevná suma resp. neskôr percentuálny podiel na výnose dane
z príjmu fyzických osôb, ktorú štát prerozdeľoval na úroveň územnej samosprávy.
K 1.1.2005 sa zmenila celá filozofia prerozdeľovania finančných prostriedkov na
úroveň územnej samosprávy.
Základom nového systému financovania územnej samosprávy bolo určenie
dane z príjmov fyzických osôb za jedinú podielovú daň, a to najmä z dôvodu, že je
očakávaný dynamický rast výnosu tejto dane aj v strednodobom horizonte a má
relatívne najvyrovnanejší výber, čo má z pohľadu zostavenia plánu a zabezpečenia
plynulého vytvárania zdrojov územnej samosprávy vysokú prioritu.
Výnos tejto dane je rozdeľovaný medzi:
miestnu samosprávu – 70,3 % (01.01.2005 – 31.12.2011), 65,4% (01.01.2012 –
31.12.2013), 67% (01.01.2014 – 31.12.2014), 68% (01.01.2015 – 31.12.2015), 70%
(01.01.2016 – súčasnosť)
vyšší územný celok – 23,5 % (01.01.2005 – 31.12.2011), 21,9% (01.01.2012 –
31.12.2015), 30% (01.01.2016 – súčasnosť)
štát – 6,2 %(01.01.2005 – 31.12.2011), 12,7% (01.01.2012 – 31.12.2013), 11,1%
(01.01.2014 – 31.12.2014), 10,1% (01.01.2015 – 31.12.2015), 0% (01.01.2016 –
súčasnosť)
Zároveň sú určené aj pravidlá a jednotlivé kritériá (vrátane veľkostného koeficientu)
a ich váha, na základe ktorých sa tieto zdroje rozdeľujú medzi jednotlivé konkrétne
samosprávy.
12
Kritéria rozdeľovania podielovej dane na úroveň obcí (v %) obrázok 5
Delenie prostriedkov medzi obce
podľa počtu obyvateľov
s trvalým pobytom v
obci
23
podľa počtu detí, ktoré v
obci chodia do štátnych
predškolských a
školských zariadení
40
podľa počtu obyvateľov
s trvalým pobytom v
obci, upraveného
veľkostným
koeficientom
32
podľa počtu obyvateľov
v dôchodkovom veku
5
Zdroj. Fiškálna decentralizácia ako súčasť reformy verejnej správy, MF SR
Okrem fiškálnej decentralizácie, v účtovníctve obcí nastala aj ďalšia zmena a to
povinnosť obcí vytvárať konsolidovanú účtovnú závierku. Uvedená skutočnosť súvisí
s nutnosťou vykazovať pre európske inštitúcie (Eurostat) výsledky hospodárenia za celý
verejný sektor. Uvedená skutočnosť je súčasťou novely zákona č. 341/2001 Z.z.
o účtovníctve. Novela zákona, ktorá je účinná od 1.1.2008 hovorí o povinnosti pre obce
vytvárať konsolidovanú účtovnú závierku. Základným cieľom konsolidovanej účtovnej
závierky je poskytnúť informácie o konsolidovanom celku ako o jednej ekonomickej
jednotke, aby sa zabezpečilo lepšie riadenie celku, jeho majetku a záväzkov, nákladov
a výnosov. Obce už druhý rok účtujú novým spôsobom a najneskôr do konca júna 2010
museli zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku.
Celý proces konsolidácie bude prebiehať na troch úrovniach:
1) obce, mestá a VÚC
2) správcovia jednotlivých rozpočtových kapitol v rámci štátneho rozpočtu
3) zostavenie súhrnnej konsolidovanej účtovnej závierky za verejnú správu zo súhrnných
konsolidovaných závierok za samosprávu a štátnu správu
Cieľom nového účtovania obcí je predovšetkým to, že peniaze sa účtujú vtedy, keď
peňažný záväzok vznikol, a nie vtedy, keď bol odoslaný z účtu. Nezáleží teda na tom, v
ktorom roku peniaze "prídu na účet alebo odídu z účtu" ale na tom, že musia byť zaúčtované
v účtovných knihách a vykázané v účtovnej závierke v období, ktorého sa týkajú.
13
Nový systém účtovania obcí ako súčasti reformy riadenia verejných financií umožní
finančné porovnávanie subjektov verejnej správy v Slovenskej republike so subjektmi
verejnej správy krajín, ktoré už používajú medzinárodné štandardy.
Teda môžeme povedať, že podstatou fiškálnej decentralizácie a zmien v účtovníctve
obcí by malo zvýšenie finančnej nezávislostí obcí vo vzťahu k štátu. Podľa Repkovej a
Žárskej (2006) však existuje niekoľko ďalších spôsobov, ako zvýšiť finančnú nezávislosť obcí
a teda aj rast finančnej sebestačnosti. Môže to byť rýchlejší rast podielu a objemu podielových
daní na celkových príjmoch rozpočtov obcí. Toto však určuje zákon a objem je podmienený
plnením výnosu dane do štátneho rozpočtu. Ďalším spôsobom zvýšenia sebestačnosti podľa
autoriek môže byť aj zvyšovanie objemu a podielu miestnych daní a poplatkov do rozpočtov
obcí. Toto so sebou prináša aj negatívum, a to hlavne v tom, že by to zároveň mohlo
znamenať zvyšovanie daňového zaťaženia obyvateľov ako aj subjektov pôsobiacich na území
obce.
3 Financovanie obcí
Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho
rozpočtu a z ďalších zdrojov. Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje
financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov. Nezávislosť konania obce
pri financovaní jej potrieb sa podľa Belajovej – Balážovej (2004) uskutočňuje na základe
slobodného rozhodovania obce o:
 prioritách obecných potrieb a úlohách premietnutých do rozhodnutí o rozpočte obce
 spôsobe finančného krytia jej potrieb vydaním všeobecne záväzných noriem obce
 spôsobe združovania finančných zdrojov a majetku inými obcami alebo právnymi
subjektmi
 spôsobe nakladania s majetkom
Obec financuje svoje potreby:
 z vlastných príjmov,
 z ostatných príjmov.
Vlastné príjmy tvoria najmä:
 príjmy z majetku obce (napr. nájomné, výnosy z predaja),
14
 výnosy z miestnych daní a z miestnych poplatkov (napr. daň z nehnuteľností, miestny
poplatok za komunálne odpady),
 podiely na daniach v správe štátu (daň z príjmov),
 výnosy z pokút uložených za priestupky (napr. za pokuty uložené mestskou políciou),
 príjmy z obecných cenných papierov a výnosy z finančných investícií,
 prostriedky prevedené z mimorozpočtových peňažných fondov obce (napr. Fond rozvoja
bývania obce, Fond rezerv),
 príjmy zo splácania obcou poskytnutých pôžičiek ( napr. podnikateľom so sídlom alebo
trvalým pobytom na spravovanom území na konkrétne akcie),
 dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
 odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uloženej obcou (v súlade so zákonom
o rozpočtových pravidlách).
Ostatné príjmy obce tvoria najmä :
 dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok (napr.
dotácia na prenesený výkon štátnej správy),
 dotácie zo štátnych fondov (napr. Štátny fond rozvoja bývania),
 prijaté úvery resp. iné návratné zdroje financovania (napr. komunálne obligácie,
návratné finančné výpomoci),
 iné príjmy (napr. združovanie prostriedkov).
Výdavky obce súvisia najmä s :
 výkonom samosprávnych funkcií obce (vydávanie rozhodnutí obce
v správnom konaní, starostlivosť o majetok obce a pod.),
 činnosťou rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených obcou (napr.
Správa kultúrnych a športových zariadení, Základné školy a pod.),
 kapitálovými potrebami (rekonštrukcia vlastného nehnuteľného majetku),
 rozvojom svojho územia (budovanie infraštruktúry),
 vrátením prijatých pôžičiek a splátkami prijatých úverov vrátane úhrad
úrokov,
 pomocou v náhlej núdzi občanom,
15
 prevodmi do mimorozpočtových fondov obce, do regionálnych a záujmových
fondov obce (Fond rozvoja bývania obce, združovanie prostriedkov s ďalšími
obcami),
 emisiou obecných cenných papierov, úhradou výnosov ich majiteľom, ich
splácanie, výdavky na finančné investície (komunálne obligácie).
Ak obec vykonáva podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa
nerozpočtujú. Sledujú sa na samostatnom, mimorozpočtovom účte. Náklady na
podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Zisk z podnikateľskej činnosti po
zdanení zostáva ako doplnkový zdroj financovania potrieb obce.
3.1 Úlohy rozpočtu obce
 stanoviť priority obce v rámci jej úloh a kompetencií,
 rozdeliť zdroje medzi rôzne aktivity obce a určiť úroveň a zameranie činností, ktoré je
potrebné vykonať v rozpočtovom období,
 určiť (v rámci legislatívne stanovených hraníc) príjmy z daní, poplatkov a ďalších platieb
v danom rozpočtovom roku,
 poskytovať oprávnenie pre výdavky počas rozpočtového roku,
 určiť úroveň a rozsah finančných vzťahov obce k štátnemu rozpočtu, k rozpočtu
samosprávneho kraja, k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám obce, k ďalším
právnickým a fyzickým osobám,
 poskytovať súhrnnú informáciu o finančnej situácii a zámeroch obce,
 vytvárať podmienky na verejnú diskusiu a kontrolu využívania finančných zdrojov obce
v súlade s jej potrebami a cieľmi.
Ročný rozpočet má ústrednú pozíciu v procese riadenia všetkých systémov miestnej
samosprávy. Z úloh rozpočtu vyplývajú aj funkcie rozpočtu obce, ktoré sú :
 funkcia politického dokumentu,
 funkcia finančného plánu,
 funkcia plánu zabezpečenia služieb,
 funkcia nástroja komunikácie,
 funkcia kontrolného nástroja.
3.2 Zásady rozpočtu
V rozpočtovom hospodárení obce sa uplatňujú nasledovné rozpočtové zásady:
1. zásada každoročného zostavovania a schvaľovania rozpočtu;
16
2. zásada reálnosti a pravdivosti rozpočtu. Reálnosť rozpočtu závisí od schopnosti odhadu,
stupňa poznania a kvalitnej analýze ekonomických procesov, tak na národnej ako aj
miestnej úrovni. Za rešpektovaním tejto zásady je snaha zabrániť skresľovaniu údajov
v rozpočte;
3. zásada úplnosti a jednotnosti rozpočtu, ktorá zabezpečuje porovnávanie a analýzu
jednotlivých príjmov a výdavkov obcí v rámci rozpočtovej klasifikácie.
4. zásada dlhodobej vyrovnanosti rozpočtu. Dodržiavanie tejto zásady je dôležitým
predpokladom zdravého hospodárenia obce;
5. zásada efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti pri použití rozpočtových prostriedkov.
Efektívnosť služby meria náklady na jej zabezpečenie a účelnosť sa spája s výstupmi , t.j.
so zabezpečením určitého objemu a kvality služieb v záujme občanov obce. Hospodárnosť
vo výdavkoch znamená zabezpečiť obecné služby s čo najnižšími nákladmi, súvisí teda so
vstupmi;
6. zásada publicity rozpočtu. Táto zásada umožňuje zabezpečiť kontrolu zo strany občana
a umožniť spätnú väzbu. Kvalitu občianskej kontroly ovplyvňuje tak kvalita informácií
o rozpočte, ktoré má občan k dispozícii, ako aj samotný záujem občana.
3.3 Štruktúra rozpočtu obcí
Finančné hospodárenie obcí sa riadi rozpočtom obce. Rozpočet obce je vyjadrením
ekonomickej samostatnosti obcí (miest) a je to finančný plán, ktorý sa v súčasnom období
zostavuje na obdobie jedného rozpočtového roka s výhľadom na ďalšie tri roky. Ide o tzv.
viacročný rozpočet, ktorý je podľa zákona č. č.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov strednodobý ekonomický
nástroj finančnej politiky obce, v ktorom sú v rámci jej pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja
územia a potrieb obyvateľov vrátane programov obce najmenej na tri rozpočtové roky.
17
Štruktúra rozpočtu obcí obrázok 6
Zdroj: Belajová, A. – Balážová, E. 2004. Ekonomika a manažment územnej samosprávy. Nitra. SPU, 2004, 185
s. ISBN 80-8069-458-3
Bežný rozpočet sa zostavuje ako bilancia bežných príjmov a bežných výdavkov
vzťahujúcich sa k rozpočtovému roku. Bežný rozpočet slúži obciam na zabezpečovania
bežného (každodenného) chodu obce. Ide o príjmy a výdavky, ktoré sa pravidelne opakujú
(napr. príjmy z podielových a miestnych daní, mzdy a odvody zamestnancov, nákup
krátkodobého vybavenia, náklady spojené s bežnou údržbou a pod.). Bežný rozpočet má obce
povinnosť plánovať len ako prebytkový (príjmy prevyšujú výdavky) alebo ako vyrovnaný
(príjmy = výdavky).
Kapitálový rozpočet sa týka tvorby dlhodobých aktív, čo znamená, že slúži na tvorbu
majetku, má investičný charakter. Kapitálový rozpočet môže byť plánovaný ako prebytkový
(príjmy prevyšujú výdavky), ako vyrovnaný (príjmy = výdavky), ale môže byť aj schodkový
(príjmy sú nižšie ako výdavky), ale len za podmienok stanovených zákonom č. 583/2004 Z. z.
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel.
Rozpočet obce je:
 súčasťou celkového systému verejných rozpočtov, ktorým sa zabezpečuje časť úloh
verejného sektora,
 základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh
a funkcií obce v rozpočtovom roku,
 vyjadrením ekonomickej samostatnosti hospodárenia obce,
 finančný plán zostavený na obdobie rozpočtového roka, ktorý umožňuje
predstaviteľom samosprávy dosahovať stanovený cieľ,
18
 plán, ktorý by mal zabezpečiť solventnosť obce a to tak, že stanovuje len tie výdavky
obce, ktoré budú pokryté:
- príjmami, ktoré možno reálne očakávať,
- existujúcimi rezervami,
- úvermi, ktoré možno získať a splácať,
 bilanciou príjmov a výdavkov obce,
Rozpočet obce obsahuje:
 príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy,
 finančné vzťahy štátu k rozpočtu obce,
 finančné vzťahy k rozpočtu samosprávneho kraja a k rozpočtom iných obcí, ak plnia
spoločné úlohy,
 finančné vzťahy k rozpočtovým a príspevkovým organizáciách zriadených obcou a iným
právnickým osobám, ktorých je zakladateľom,
 finančné vzťahy k právnickým osobám, fyzickým osobám a občanom pôsobiacim na
spravovanom území.
Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí sú:
 podiely na daniach v správe štátu – zabezpečujú sa prostredníctvom daňových
úradov,
 dotácia na prenesený výkon štátnej správy – zabezpečujú sa prostredníctvom
kapitoly štátneho rozpočtu,
 ďalšie dotácie vyplývajúce zo zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok –
vyplývajúce z kapitoly štátneho rozpočtu podľa vecnej pôsobnosti.
Každá obec, v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, zostavuje a člení
rozpočet podľa platnej rozpočtovej klasifikácie stanovenej výnosom Ministerstva financií SR.
Podľa rozpočtovej klasifikácie sa jednotne triedia príjmy a výdavky a tiež jednotným
spôsobom sa sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia (skladba) zároveň určuje, ktoré
výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov, a ktoré z kapitálových výdavkov.
Záväzná jednotná rozpočtová skladba umožňuje porovnávať jednotlivé rozpočty,
prehľadne zaistiť potrebné informácie v jednotlivých etapách rozpočtového procesu,
umožňuje analyzovať príjmy a výdavky za celú rozpočtovú sústavu.
19
Štruktúra a celková forma rozpočtu predkladaná v podobe návrhu na schvaľovanie
obecnému zastupiteľstvu nie je zákonne zadefinovaná a volia si ju jednotlivé samosprávy
podľa vlastného uváženia.
Obec je povinná viesť účtovníctvo o stave a pohybe majetku, o výnosoch, príjmoch
a výdavkoch a o finančných vzťahoch k verejným rozpočtom a má všetky ďalšie povinnosti aj
v oblasti výkazníctva a štatistiky ako každá iná právnická osoba.
Pre tieto účely príjmy a výdavky rozpočtu obce podliehajú záväznému usporiadaniu
podľa rozpočtovej klasifikácie platnej pre celú sústavu verejných rozpočtov. Je to
systematické, jednotné a prehľadné triedenie, ktoré umožňuje:
 zabezpečiť jednotnosť a prehľadnosť rozpočtu a mimorozpočtových fondov,
 analyzovať príjmy a výdavky v celej rozpočtovej sústave, v čase a postupne aj
v medzinárodnom porovnávaní,
 zaistiť potrebné informácie a ich využitie.
Rozpočtová klasifikácia obsahuje:
 označenie druhu rozpočtu (štátny, obecný),
 organizačnú klasifikáciu, ktorá umožňuje identifikáciu rozpočtových operácií podľa
rozpočtových kapitol a štátnych fondov,
 funkčnú klasifikáciu, ktorá umožňuje sledovať výdavky podľa ich účelu a umožňuje
medzinárodné porovnávanie.
Pre klasifikáciu príjmov a výdavkov v rámci jednotlivých rozpočtov je pre obce platná
ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie v rámci Opatrenia Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia,
organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie.
Na základe uvedeného Opatrenia je pre obce platná nasledovná ekonomická
klasifikácia príjmov a výdavkov:
Príjmy bežného rozpočtu:
 100 – Daňové príjmy
 200 – Nedaňové príjmy
 300 – Granty a transfery
 400 – Príjmy zo splácania úverov a pôžičiek a z predaja majetkových účastí
 500 – Prijaté úvery
20
Výdavky bežného rozpočtu:
 610 – mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania
 620 – poistné a príspevok do poisťovní
 630 – tovary a služby
 640 – bežné transfery
 650 – splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou
finančnou výpomocou a finančným prenájmom
Príjmy kapitálového rozpočtu:
 230 – kapitálové príjmy
Výdavky kapitálového rozpočtu
 710 – obstarávanie kapitálových aktív
 720 – kapitálové transfery
Výdavky bežného rozpočtu môžu byť rozpočtované aj podľa funkčnej klasifikácie v
týchto hlavných kategóriách:
1 – Všeobecné verejné služby
2 – Obrana
3 – Verejný poriadok a bezpečnosť
4 – Ekonomická oblasť
5 – Ochrana životného prostredia
6 – Bývanie a občianska vybavenosť
7 – Zdravotníctvo
8 – Rekreácia, kultúra a náboženstvo
9 – Vzdelávania
10 – Sociálne zabezpečenie
Legislatívne finančné hospodárenie obcí a miest je upravené v nasledovných zákonoch:
 Zákon č.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov
 Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
 Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy
21
 Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve
3.3.1 Príjmy rozpočtu obce
Členenie rozpočtu obce obrázok 7
Zdroj: vlastné spracovanie
Príjmy rozpočtu obce sú:
a) výnosy miestnych daní a poplatkov,
b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej
rozpočtových organizácií
c) úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov obce,
d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou,
e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
f) podiely na daniach v správe štátu,
g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v
súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych
fondov,
h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok,
i) účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce na
realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov,
j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel,
k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
Rozpočet obce
Príjmy Výdavky
Plánovateľné Náhodilé NáhodiléPlánovateľné
22
Obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj:
a) prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov ,
b) ) prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti
po zdanení,
c) návratné zdroje financovania,
d) združené prostriedky.
Podiely na daniach v správe štátu, výnosy miestnych daní a miestneho poplatku
predstavujú daňové príjmy obce. Definujú sa ako vlastné príjmy obce, ktorými sa financujú
predovšetkým originálne kompetencie miestnej samosprávy.
Miestne dane definuje Ústava SR ako zdroj príjmov obcí. Predstavujú povinnú
peňažnú platbu stanovenú zákonom a špecifikovanú všeobecne záväzným nariadením obce na
úhradu potrieb obce bez priameho protiplnenia. Výnos týchto daní je príjmom rozpočtu obce.
Daň z nehnuteľností bola do 31.12.2004 upravená zákonom SNR č. 317/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov a bola zavedená v rámci účinnosti novej daňovej sústavy od
roku 1993. Od 1.1.2005 sa daň z nehnuteľností riadi zákonom NR SR č. 582/2004 Z.z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Daň z nehnuteľností zahrňuje:
 daň z pozemkov,
 daň zo stavieb,
 daň z bytov a nebytových priestorov.
Daň z nehnuteľností nahradila po daňovej reforme domovú, poľnohospodársku daň
z pozemkov a lokalizačné poplatky, ktoré upravoval zákon SNR o miestnych poplatkoch.
V záujme spravodlivosti oproti predchádzajúcim právnym normám sa rozšíril okruh
daňovníkov i predmet dane, nanovo sa vymedzil základ dane, daňové sadzby, atď. Tak ako vo
vyspelých krajinách sveta sa táto daň koncipovala ako miestna daň, ktorú vyberajú a spravujú
obce, pričom výnosy z nej sú v celom rozsahu príjmom do rozpočtov obcí. Oproti vyspelým
krajinám, kde sa nehnuteľný majetok zdaňuje podľa jeho trhovej ceny, či kapitálovej hodnoty
alebo nájomnej hodnoty, u nás sa tento prístup uplatňuje len čiastočne, a to pri
poľnohospodárskych a lesných pozemkoch a využívaných vodných plochách, pričom sa berie
do úvahy teoretická hodnota pozemku. Pri ostatných pozemkoch je základom dane ich
výmera v metroch štvorcových.
23
Správu dane z nehnuteľností vykonáva obec. Do výkonu správy dane sa zahrňuje
najmä:
 určovanie preddavkov na daň,
 vyrubovanie dane,
 vymáhanie dane,
 účtovanie dane,
 overovanie podkladov,
 daňová kontrola,
 vyhľadávacia činnosť.
Daň z nehnuteľností je od 1.1.2005 fakultatívnou daňou, obec môže rozhodnúť
o jej zavedení. Od 1.1.2005 sadzby dane z nehnuteľností si určujú obce podľa vlastného
rozhodnutia Všeobecno - záväzným nariadením, pričom platí zásada rovnakého zdaňovania
nehnuteľností využívaných na rôzne účely. Vo svojej kompetencie majú obce aj zníženie dane
resp. oslobodenie od dane.
Do 31.12.2004 platný zákon SNR č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch nadobudol
účinnosť 1.1.1991. Citovaný zákon ustanovil jednotlivé druhy miestnych poplatkov, ktoré
mohla obec zaviesť na svojom území, určoval horné hranice sadzieb poplatkov, vymedzoval
podmienky pre aplikáciu zákona na území obce, ako aj základné právomoci obcí pri
poskytovaní zliav a zamedzení tvrdosti zákona. Obec nebola povinná zaviesť všetky druhy
miestnych poplatkov, ale len tie, ktorých vyberanie a vybavovanie bolo z hľadiska
konkrétnych potrieb a okolností na území obce aktuálne. Nemohla však zaviesť taký druh
miestneho poplatku, ktorý nebol uvedený v zákone.
Tento druh príjmu sa z hľadiska ekonomického zatriedenia a rozpočtovej klasifikácie
v podmienkach SR zaraďuje do kategórie daňových príjmov za špecifické služby a nemá
charakter úhrady nákladov za poskytované služby. Zákon umožňoval na základe rozhodnutia
obce v závislosti od miestnych podmienok a potrieb zaviesť a vyberať 13 druhov miestnych
poplatkov.
Nadväzne na realizáciu Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 – 2006 a fiškálnej
decentralizácie došlo k transformácii niektorých miestnych poplatkov na miestne dane.
Druhy miestnych daní od 1.1.2005:
 Daň z nehnuteľností
 Daň za psa
 Daň za užívanie verejného priestranstva
24
 Daň za ubytovanie
 Daň za predajné automaty
 Daň za nevýherné hracie prístroje
 Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
 Daň za jadrové zariadenie
Uvedené miestne dane obec môže ukladať ale nemusí.
Druhy miestnych poplatkov od 1.1.2005:
 Poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady – obec je povinná tento
poplatok vyrúbiť.
Nedaňové príjmy
Do tejto kategórie príjmov obce patria najmä:
 príjmy z vlastníctva majetku,
 príjmy z podnikania obce vrátane dividend,
 podiely z činnosti obchodných spoločností s účasťou obce, z príspevkových organizácií
a pod.,
 správne a administratívne poplatky,
 príjmy z finančného hospodárenia (napr. úroky z finančných prostriedkov vedených na
účtoch v bankách),
 príjmy z predaja hnuteľného majetku,
 príjmy z predaja účastín,
 príjmy zo splácania poskytnutých úverov resp. pôžičiek a pod.,
 poplatky za uloženie odpadu a znečisťovanie ovzdušia (ekologické poplatky).
Ekologické poplatky
 Poplatok za uloženie odpadu
 Poplatok za znečisťovanie ovzdušia
Dotácie a transfery
Dotácie (granty) predstavujú poskytnutie finančných prostriedkov z verejných
rozpočtov bez toho, aby sa očakávala nejaká protihodnota. Dotácie poznáme:
 účelové – majú presne vymedzený účel využitia,
25
 neúčelové – ich použitie nie je presne definované, možno ich použiť na akékoľvek
výdavky.
Transfery (prevody) predstavujú poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu alebo iných verejných zdrojov bez zodpovedajúceho spätného poskytnutia
protihodnoty.
Do tejto kategórie príjmov obcí patria predovšetkým dotácie a transfery:
 zo štátneho rozpočtu,
 z účelových programov jednotlivých ministerstiev,
 zo štátnych fondov.
Súčasťou samostatnej kapitoly štátneho rozpočtu s názvom Súhrnný finančný vzťah
k obciam a vyšším územným celkom sú uvedené nasledovné dotácie, poskytované zo štátneho
rozpočtu do rozpočtov obcí:
 podiely na daniach v správe štátu,
 dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy,
 ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Štrukturálne fondy EÚ a granty súkromných donorov a nadácií
Finančné prostriedky z týchto zdrojov môžu čerpať aj obce. Ich využívanie záleží na
pripravenosti, pohotovosti a schopnosti jednotlivých obcí súťažiť s projektmi iných
uchádzačov.
Príjmami kapitálového rozpočtu sú:
 príjmy obce z predaja kapitálových aktív,
 príjmy z predaja pozemkov a nehmotných aktív,
 príjmy z kapitálových grantov a transferov,
 príjmy z predaja majetkových účastí.
Všetky ostatné príjmy obce (mimo príjmov kapitálového rozpočtu) sú príjmami
bežného rozpočtu.
Súčasťou rozpočtu obce sú aj finančné operácie, ktorými sa:
 vykonávajú prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce,
 realizujú návratné zdroje financovania a ich splácanie.
Tieto finančné operácie sa uskutočňujú mimo príjmov a výdavkov rozpočtu obce.
26
3.3.2 Výdavky rozpočtu obce
Obec sa významne podieľa na zabezpečovaní a financovaní verejných statkov pre
obyvateľstvo.
Z hľadiska rozpočtového plánovania členíme výdavky na:
 plánované resp. plánovateľné a
 neplánované (náhodilé, neplánovateľné).
Obec nie je úplne sebestačná, a tak musí vo výdavkoch rešpektovať rozpočtové
obmedzenia dané príjmami svojho rozpočtu.
Výdavky rozpočtu sa tak ako aj príjmy delia na :
- bežné (prevádzkové)
- kapitálové (investičné)
Z rozpočtu obce sa uhrádzajú
a) záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,
b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce podľa osobitných predpisov a na
činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných
predpisov,
d) výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných
osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšším územným celkom, prípadne s
ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov
vzniknutých zo spoločnej činnosti,
f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce,
g) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,
h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na výdavky na úhradu
výnosov z nich,
i) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
Obec môže použiť rozpočtové prostriedky aj na združenie obcí, na založenie
právnickej osoby alebo na nadobudnutie majetkových účastí na podnikaní resp. na úhradu
členského príspevku v rámci združení obcí.
Obec môže zo svojho rozpočtu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci
právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo
verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.
27
Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo
trvalý pobyt na spravovanom území, obec môže poskytovať dotácie a návratné finančné
výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb, podnikania
a zamestnanosti.
Základom pri zostavovaní výdavkovej časti rozpočtu je povinnosť prednostne
zabezpečiť aktivity a služby, ktoré sú obci stanovené zákonmi.
3.3.3 Návratné zdroje financovania
Sú významným zdrojom financovania kapitálových výdavkov obcí. Formy návratných
zdrojov financovania obcí:
 úvery,
 pôžičky,
 zmenky,
 emisie komunálnych obligácií
 hypotekárne úvery,
 návratné finančné výpomoci .
S cieľom zamedziť neodôvodnené zvyšovanie zadlžovania obcí zákon o rozpočtových
pravidlách vymedzuje aj pravidlá používania návratných zdrojov financovania obce:
 obec môže získať a použiť návratné zdroje financovania len na krytie kapitálových
potrieb,
 záväzky vyplývajúce z úverových vzťahov nemôžu narušiť princíp vyrovnanosti bežného
rozpočtu,
 na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu
v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za
podmienky, že dlh bude splatený do konca rozpočtového roka z príjmov bežného
rozpočtu,
 obec môže na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak:
a) celková suma dlhu obce ku koncu rozpočtového roka neprekročí 60%
skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka,
b) suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úrokov
neprekročí 25% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového
roka.
28
 obec nesmie prevziať záruku za úver poskytovaný fyzickej osobe alebo právnickej
osobe.
3.3.4 Peňažné fondy obce
Obce môžu vytvárať vlastné peňažné fondy (napr. fond rozvoja bývania, cestný fond,
a pod.). O tvorbe a použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo.
Obce povinne vytvárajú rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom,
minimálny ročný prídel do fondu je 10% prebytku hospodárenia.
Zdrojmi príjmov peňažných fondov môžu byť najmä:
a) prebytok rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok,
b) prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po
zdanení,
c) zostatky peňažných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov a zostatky príjmových
finančných operácií s výnimkou zostatkov nepoužitých návratných zdrojov financovania.
Prostriedky peňažných fondov používa obec prostredníctvom svojho rozpočtu okrem
prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov,
keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi
príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roka. Zostatky peňažných
fondov koncom roka neprepadávajú, ale prechádzajú do nasledujúceho rozpočtového roka.
Plán tvorby a použitia mimorozpočtových peňažných fondov je súčasťou finančného
hospodárenia obce. Výsledky hospodárenia týchto fondov obsahuje záverečný účet obce.
3.4 Finančné politiky a finančné plánovanie
Všetky aktivity vykonávané v rámci finančného manažmentu, ktoré nemajú v obci
bežný alebo rutinný charakter, ale usmerňujú finančnú prax tak, že určujú jej základné
princípy a ciele, možno zhrnúť pod spoločný názov finančné politiky.
Finančné politiky:
 reprezentujú oficiálne postoje volených orgánov obce, zamerané na podporu
realizácie jeho finančných cieľov.
 usmerňujú činnosť v oblasti najvýznamnejších finančných otázok ovplyvňujú
finančné rozhodovania,
 vedú k vypracovaniu stratégií na dosiahnutie cieľov,
29
 zabezpečujú normy na hodnotenie a monitorovanie výkonnosti systému
finančného manažmentu samosprávy,
 poskytujú rámec pre finančný manažment a usmernenie pre finančných manažérov
pri výkone finančných záležitostí miestnej samosprávy,
 predstavujú ucelenú finančnú stratégiu obce na dosiahnutie a udržanie svojej
prosperity.
Pokiaľ má obec zostavený súbor kritérií finančných politík v písanej forme,
jasným, stručným a zrozumiteľným štýlom, môže sa nimi riadiť v procese zásadných
rozhodovaní.
Kritéria pre rozhodovanie vo finančných otázkach môžu byť napr. tieto:
 spracovanie viacročného investičného zámeru,
 použitie konkrétnych výnosov z predaja na investovanie do konkrétnej oblasti,
 vytváranie medziročného zostatku (prebytku) finančných prostriedkov nad rámec
povinnej rezervy,
 stanovenie priorít pri pripravovaných investičných aktivít do hierarchie podľa stupňa
dôležitosti,
 posudzovanie investícií z pohľadu nárastu budúcich prevádzkových nákladov,
 viaczdrojové financovanie ako spôsob financovania veľkých investícií,
 únosnosť dlhovej služby z pohľadu rozvojových zámerov,
 zostavovanie harmonogramu údržby majetku,
 diverzifikovanie finančného portfólia.
Najdôležitejším nástrojom finančných politík v praxi je finančné plánovanie. K
finančnému plánovaniu na úrovni obci patrí:
 Zostavovanie rozpočtu – je najbežnejšie používaný nástroj finančného plánovania. Je to
verejno-politický proces rozdeľovania obmedzených prostriedkov s cieľom dosiahnuť
uspokojenie potrieb samosprávy.
 Viacročný rozpočet – je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce,
v ktorom sú vyjadrené zámery všestranného rozvoja územia obce a potrieb jej obyvateľov
najmenej na tri rozpočtové roky.
 Finančné prognózovanie – je proces, v ktorom sa zostavujú prehľady príjmov
a výdavkov v nadchádzajúcich rokoch na základe súboru konkrétnych finančných politík
a ekonomických predpokladov.
30
 Plánovanie investícií – je proces, ktorého výsledkom je viacročný investičný plán
(kapitálový rozpočet) pre krátkodobý a dlhodobý rozvoj obce. Ide tu aj o prepojenie
územného plánu obce s finančným plánom krytým rozpočtom.
 Plánovanie dlhu (dlhovej služby) – je proces, ktorý určuje typ a optimálnu výšku dlhu,
potrebného na financovanie programov investičného rozvoja obce. Plánovanie dlhu spája
investičný program s ročným bežným (prevádzkovým) rozpočtom, z ktorého sa dlhová
služba spláca.
 Monitorovanie trendov – využíva množstvo ekonomických a finančných ukazovateľov
na monitorovanie finančného stavu obce. Obec tieto ukazovatele pravidelne priebežne
kontroluje a sleduje s cieľom zistiť hlavné smery vývoja. Mnohé ukazovatele využívajú
finančné inštitúcie, ratingové agentúry ako nástroj úverovej analýzy pri posudzovaní
finančného stavu obce.
 Strategické plánovanie – je systematický proces, v rámci ktorého obec predvída
a plánuje svoju budúcnosť. Na dosiahnutie cieľov strategického plánu sa musí vypracovať
aj finančný plán, ktorý ich dosiahnutie podporí.
 Plánovanie ekonomického rozvoja – je proces, ktorý využíva politiku a stimuly miestnej
samosprávy na motiváciu rastu a ekonomickej aktivity v obci. Pri tomto plánovaní sa
používajú nástroje ako napr. analýza finančného vplyvu a analýza možných variantov, aby
bolo možné posúdiť vplyv rôznych stratégií ekonomického rozvoja na budúce príjmy a
výdavky miestnej samosprávy
3.5 Metódy tvorby rozpočtu
Metódy rozpočtovania, ktoré môžu obce v rôznych kombináciách používať, sú:
 položkové rozpočtovanie,
 tvorba rozpočtu pri stanovených finančných limitoch,
 tvorba rozpočtu pri stanovených vecných limitoch,
 tvorba približného rozpočtu,
 rozpočtovanie založené na nulovej báze,
 programové rozpočtovanie,
 výkonové rozpočtovanie.
Položkové rozpočtovanie je najčastejšie používaným spôsobom zostavovania
rozpočtu obcí.
31
Jednotlivé položky výdavkov a príjmov sa klasifikujú podľa hlavných kategórií na
bežné príjmy a výdavky, kapitálové príjmy a výdavky a finančné operácie
Pri položkovom rozpočtovaní je problematické posúdenie efektívnosti vynaložených
prostriedkov.
Pri metóde tvorby rozpočtu pri stanovených finančných limitoch je stanovený
celkový objem výdavkov. Po určení položiek, ktoré nie je možné ovplyvniť (mandatórne
výdavky), sa prispôsobujú ostatné položky tak, aby bol celkový rozpočet vyrovnaný.
Pri metóde tvorby rozpočtu pri stanovených vecných limitoch sa definujú niektoré
limity pre vecné vstupy, napríklad počet pracovníkov.
Tvorba približného rozpočtu je charakteristická tým, že zostavovateľ sa nesnaží
definovať presne každú položku, ale zostavuje približný rozpočet, schopný reagovať na
zmeny v dopyte, zdrojoch a pod.
Rozpočtovanie založené na nule berie za základ vyhodnocovania činností najmä
výstupy a každoročné prehodnocovanie rozpočtovaných činností z hľadiska vynaložených
prostriedkov. Prvým krokom je definovanie očakávaných cieľov a určenie organizačnej
jednotky zodpovednej za určitú skupinu aktivít (napríklad oddelenie); ďalej je potrebné
definovať kroky na dosahovanie stanovených cieľov a definovať náklady na jednotlivé
činnosti vo forme alternatív, ktoré možno naplniť pri rôznej úrovni zdrojov. Zostavenie
rozpočtu sa realizuje zoradením aktivít podľa stanovených priorít až do výšky krytia príjmami
rozpočtu. Ďalším krokom je kontrola správnosti rozpočtu, odstránenie duplicít a chýb. Táto
metóda sa používa najmä v prípadoch, ak sa zostavujú rozpočty nepravidelných aktivít.
Výhodou je reálny a presný rozpočet kopírujúci plán aktivít obce, nevýhodou je časová
náročnosť.
Výkonové rozpočtovanie je zamerané na zvýšenie efektívnosti vynakladania
prostriedkov rozpočtu, najmä v oblasti poskytovania služieb, prostredníctvom ukazovateľov
výkonnosti. Zostavovanie rozpočtu by malo prebiehať v štruktúre podľa jednotlivých aktivít
samosprávy a nie podľa rozpočtových položiek. Tieto aktivity sa rozdeľujú do skupín podľa
jednotlivých samosprávnych funkcií. Funkcie sa realizujú prostredníctvom programov. Teda,
každý program sa skladá zo skupiny aktivít, ku ktorým sú priradené ukazovatele výkonnosti,
za účelom zabezpečenia niektorej zo samosprávnych funkcií.
Obce na základe zákona č. 583/2004 Z.z o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy realizujú svoje aktivity na základe viacročného programového rozpočtu obce.
Tento rozpočet obce obsahuje zámery a ciele, ktoré bude obec realizovať z jednotlivých
32
programov rozpočtu obce. Ak obecné zastupiteľstvo obce s počtom obyvateľov do 2 000
rozhodne o neuplatňovaní programového rozpočtu obce.
Viacročný rozpočet je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky, v ktorom sú
v rámci ich pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov vrátane
programov obce najmenej na tri rozpočtové roky.
Na základe vyššie uvedeného sa budeme podrobnejšie zaoberať programovým
rozpočtom obce. Programové rozpočtovanie stanovuje výdavky podľa výstupov alebo ich
prínosu k plneniu cieľov, ktoré sú dosahované prostredníctvom jednotlivých programov.
Umožňuje, najmä za predpokladu viacročného finančného plánovania, zvýšený tlak na väčšie
prepojenie výsledkov a finančných prostriedkov poskytnutých na ich dosahovanie.
Vynakladanie prostriedkov možno hodnotiť porovnávaním dosiahnutých cieľov so zámermi
stanovenými vo viacročnom pláne alebo vyhodnotením výsledkov z hľadiska efektívnosti
programu.
Programové rozpočtovanie obsahuje:
 prideľovanie finančných prostriedkov na účel, ktorý je definovaný v určitej oblasti
činnosti,
 spájanie prideľovania prostriedkov s dosiahnutím vopred stanovených cieľov.
Programový prístup k manažovaniu financií nezahŕňa iba otázku financovania. Ako
príklad možno uviesť systém PPBS (Planning, Programming and Budgeting System – Systém
pre plánovanie, programovanie a rozpočtovanie) implementovaný vládou Spojených štátov
v roku 1965. PPBS bol navrhnutý ako nástroj rozdeľovania finančných prostriedkov
jednotlivým programom. Plánovanie zahŕňa analýzu zameranú na stanovenie cieľov
a zodpovedajúcich riešení na ich dosiahnutie. Programovanie je výber cesty s využitím
analýzy nákladov a výnosov. Vo fáze rozpočtovania sa programovanie premieta do rozpočtu.
Konkrétne možno programový prístup využiť aj v oblasti plánovania, rozpočtovania
a finančnej politiky.
3.6 Rozpočtový proces
Rozpočtový proces prebieha v troch navzájom prepojených rovinách:
 politickej - v rozhodovaní o tom, ako rozdeliť zdroje na jednotlivé výdavky t.j. o tom, čo
chce obec dosiahnuť,
 riadiacej - v rozdeľovaní zdrojov medzi konkrétne oddiely rozpočtu a organizačné
jednotky obce, aby tieto mali prostriedky na mzdy, technické vybavenie, obstaranie,
33
rekonštrukciu, údržbu budov a mohli zabezpečiť požadované činnosti a služby
vyplývajúce z kompetencií obce,
 kontrolnej - v kontrole správnosti tvorby a efektívneho využívania zdrojov.
Rozpočtový proces v každom rozpočtovom roku prebieha v pravidelne po sebe sa
opakujúcich etapách:
1) príprava a tvorba rozpočtu,
2) prerokovanie a schválenie rozpočtu,
3) realizácia rozpočtu,
4) kontrola a hodnotenie skutočného plnenia rozpočtu,
5) prerokovanie a schválenie záverečného účtu.
Fázy rozpočtového procesu tabuľka 1
Minulý rok Bežný rok Budúci rok
Príprava a tvorba rozpočtu
Prerokovanie a schválenie do 31.12.
Realizácia
Kontrola a hodnotenie
plnenia rozpočtu
Prerokovanie a schválenie
záverečného účtu
Príprava a tvorba rozpočtu je najzložitejšia etapa rozpočtového procesu, ak má byť
rozpočet reálnym finančným plánom. Práce spojené s prípravou návrhu rozpočtu začínajú už
pol roka pred začiatkom nového rozpočtového obdobia.
Zahrňuje spravidla nasledovné kroky:
1. definovanie východísk rozpočtu ( predpokladaná miera inflácie, reálny rast
alebo pokles príjmov obecného rozpočtu a pod.),
2. vypracovanie a predloženie prvého návrhu odhadovaných príjmov
a výdavkov,
3. analýza predloženého návrhu z hľadiska presnosti odhadu výšky
a oprávnenosti výdavkov, na priority ale aj možnosti úspor,
4. formulácia alternatív rozpočtu.
Prerokovanie a schválenie rozpočtu prebieha postupne v jednotlivých orgánoch
obce. Návrh rozpočtu obce zvyčajne:
1. sa prerokuje v komisiách obecného zastupiteľstva, ktoré k nemu dávajú stanovisko,
2. sa prerokuje v obecnej rade, ktorá predkladá svoje stanovisko obecnému zastupiteľstvu,
3. hlavný kontrolór obce predkladá pred schválením rozpočtu obecným zastupiteľstvom
stanovisko k návrhu,
34
4. predkladá na schválenie obecnému zastupiteľstvu spolu so stanoviskom obecnej rady
starosta,
5. sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.
Realizácia rozpočtu znamená hospodárenie podľa schváleného rozpočtu behom
rozpočtového obdobia. Rozpočtové hospodárenie obcí má zabudované aj také mechanizmy,
ktoré umožňujú primeranú flexibilitu rozpočtu. Opodstatnenosť rozpočtových opatrení je
zrejmá napríklad vtedy, ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nebola zahrnutá
v rozpočte, resp. príde ku zmene podmienok financovania, ktoré nemohli byť známe v dobe
zostavovania rozpočtu.
Rozpočtové opatrenia sa vzťahujú v podstate na tri prípady:
 pri presune rozpočtových prostriedkov medzi položkami v rámci rozpočtu,
 pri povolení prekročiť naplánovaný objem výdavkov,
 pri viazaní rozpočtových výdavkov.
Je právomocou obecného zastupiteľstva, aby určilo kompetencie pri rozpočtových
opatreniach so zámerom, čo najefektívnejšieho a najtransparentnejšieho hospodárenia
s rozpočtom.
Kontrola a hodnotenie plnenia rozpočtu. Neoddeliteľnou súčasťou riadenia obce je
právne účinná a cieľavedomá kontrola, ktorá by mala prispievať k zvyšovaniu efektívneho
využitia majetku a financií obce, ako aj ku skvalitneniu poskytovania služieb občanom.
Finančná kontrola je zavedená ako systémový prvok internej a externej kontroly
v celej verejnej správe.
Cieľom finančnej kontroly je:
 hospodárny, efektívny a účinný výkon verejnej správy,
 dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov,
 dodržiavanie hospodárnosti, efektívností a účinnosti pri hospodárení s verejnými
prostriedkami,
 včasné a spoľahlivé informovanie orgánov obce o úrovni hospodárenia s verejnými
prostriedkami a o vykonávaných finančných operáciách.
Finančná kontrola overuje:
 splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov,
 dodržiavanie všeobecne záväzných predpisov pri hospodárení s verejnými
prostriedkami,
35
 dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti pri hospodárení s
verejnými prostriedkami,
 dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných finančných
operáciách a o hospodárení s verejnými prostriedkami,
 splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou
komisiou a na odstránenie príčin ich vzniku.
Verejné prostriedky sú všetky vlastné prostriedky ako aj prostriedky poskytnuté obci
zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov, štátnych príspevkových organizácií. Európskych
spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov.
Finančná operácia je:
 príjem verejných prostriedkov,
 použitie verejných prostriedkov,
 iný úkon majetkovej povahy (napr.: príjem, výdaj, prevod majetku, nakladanie
s ceninami a pod.).
Hospodárnosť je minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie
tovarov, prác a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality.
Efektívnosť je maximalizovanie výsledkov činnosti vo vzťahu k disponibilným
verejným prostriedkom.
Účinnosť je vzťah medzi plánovaným a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na
použité verejné alebo vlastné prostriedky obce.
Finančná kontrola má tri úrovne:
 Predbežnú finančnú kontrolu (ex ante),
 Priebežnú finančnú kontrolu (on going),
 Následnú finančnú kontrolu (ex post).
Predbežnou finančnou kontrolou musí obec overovať, či pripravovaná finančná
operácia je v súlade so schváleným rozpočtom obce, s uzatvorenými zmluvami alebo inými
rozhodnutiami obce a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Finančnou operáciou pre
potreby finančnej kontroly rozumieme každý príjem a výdavok rozpočtu obce.
Priebežnou finančnou kontrolou sa overuje úplnosť a preukázateľnosť účtovných
alebo iných dokladov súvisiacich s kontrolovanou finančnou operáciou.
Výkon predbežnej a priebežnej finančnej kontroly je povinný zabezpečiť starosta
obce alebo vedúci príspevkovej a rozpočtovej organizácie obce príslušnými zamestnancami
obce alebo organizácie.
36
Následnou finančnou kontrolou sa overuje stav kontrolovaných skutočností
a dodržiavanie pravidiel priebežnej finančnej kontroly. V podmienkach obcí vykonáva
následnú kontrolu predovšetkým hlavný kontrolór obce. Financovanie ale aj hospodárenie
s majetkom obce v súvislosti s výkonom prenesenej pôsobnosti štátu na obec ako aj ďalšie
dotácie poskytnuté z verejných zdrojov (štátny rozpočet, štátne fondy a pod.) sú oprávnené
kontrolovať aj kontrolné orgány štátu (Najvyšší kontrolný úrad SR, Ministerstvo financií SR,
správy finančnej kontroly a daňové úrady) .
Okrem kontroly realizovanej v systéme verejnej správy existujú aj ďalšie subjekty,
ktoré môžu kontrolovať hospodárenie obce. Jedná sa najmä o podnikateľský sektor, tretí
sektor a samotní občania. Z tohto pohľadu najúčinnejšou kontrolou je transparentnosť.
Prerokovanie a schválenie záverečného účtu. Po skončení kalendárneho roka obce
údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce.
Obce finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k
zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k iným subjektom na svojom území;
ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných
obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.
Prebytok hospodárenia rozpočtu obce po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby
rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok svojho
hospodárenia uhradia obce predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov,
z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku
rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozhodne zastupiteľstvo obce pri
prerokovaní záverečného účtu.
Obce sú povinné dať si overiť svoju ročnú účtovnú závierku a hospodárenie
audítorom.
Predmetom overenia je:
 ročná účtovná závierka,
 hospodárenie podľa rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočtových
pravidlách,
 hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami,
 stav a vývoj dlhu,
 dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.
Z hľadiska typov auditov v samospráve poznáme:
a) preskúmanie hospodárenia:
37
 rozpočet – zostavenie, schválenie, rozpočtové opatrenia (zdokumentovanie,
úpravy rozpočtu v súlade so schválenými opatreniami), správnosť údajov vo
výkaze o plnení rozpočtu, vplyv obecných organizácií zriadených obcou,
 udeľovanie verejných zákaziek a dodržiavanie rozpočtových pravidiel,
 záverečný účet – či zodpovedá poskytnutým finančným informáciám.
b) finančný audit:
 preskúmanie rozpočtu,
 udeľovanie verejných zákaziek a dodržiavanie rozpočtových pravidiel,
 preskúmanie záverečného účtu,
 preskúmanie finančných informácií (výkazov) – úplné, správne, pravdivé,
zaúčtované do správneho obdobia, majetok a záväzky sú správne ocenené
a prezentácia v účtovnej závierke je správna.
c) výkonnostný audit:
 peňažné vyjadrenie hodnototvorných (value for money) činností,
 cieľom je porovnanie vybraných ukazovateľov so štandardnými hodnotami,
 slúži na demonštrovanie občanom, že dochádza k účelnému, hospodárnemu
a efektívnemu využívaniu verejných prostriedkov.
Audit sa môže realizovať v etapách:
 priebežný audit,
 účasť na inventarizácii,
 záverečný audit.
Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa
rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou
záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, údaje
o hospodárení príspevkových organizácií v pôsobnosti obce, prehľad o poskytnutých
zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej
činnosti.
Návrh záverečného účtu obec prerokúva najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí
rozpočtového roka. Prerokovanie záverečného účtu obce sa uzatvára jedným z týchto
výrokov:
a) celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad,
b) celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami.
38
V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami obecné
zastupiteľstvo prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
Pred schválením sa návrh záverečného účtu predkladá na verejnú diskusiu.
Ak obce vykonávajú podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa
nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť
musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení sa zahŕňa
do rozpočtu obcí najneskôr na konci kalendárneho roka tak, aby bol súčasťou záverečného
účtu obcí.
Rozpočtové provizórium obce. V prípade, že nie je rozpočet obce na nasledujúci
rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom do 31. decembra bežného roka, spravuje
sa rozpočtové hospodárenie obce v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia
rozpočtu obce rozpočtovým provizóriom, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci
rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce schváleného na
predchádzajúci rozpočtový rok.
Ozdravný režim
Ak následkom nedodržiavania pravidiel rozpočtového hospodárenia dôjde k platobnej
neschopnosti obce a bude tým ohrozené poskytovanie základných služieb občanom, obec je
zo zákona povinná uplatniť inštitút ozdravného režimu. Ozdravný režim predchádza
zavedeniu nútenej správy.
Obec je povinná zaviesť ozdravný režim ak:
 celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15% skutočných, bežných
príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak
 neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti.
Ak nastanú uvedené skutočnosti starosta obce je povinný:
 do 15 dní pripraviť návrh opatrení na prijatie ozdravného režimu a predložiť ho na
rokovanie obecného zastupiteľstva.
 pripraviť návrh ozdravného rozpočtu,
Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade
so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce
musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.
Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného
zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
39
O zavedení ozdravného režimu a o výsledkoch jeho plnenia musí obec písomne
informovať ministerstvo financií SR.
Nútená správa
Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou.
v prípade, ak obec:
 nesplní povinnosť a nezavedie ozdravný režim, alebo
 ak ozdravný režim zavedený obcou po skončení hospodárenia v ozdravnom režime
nenastala náprava
Núteného správcu určí ministerstvo financií.
Povinnosti obce pri nútenej správe
 Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy. Obec
môže použiť finančné prostriedky z účtu len s predchádzajúcim písomným súhlasom
núteného správcu.
 Na základe zistených skutočností je nútený správca oprávnený požadovať od orgánov
obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a
personálnych opatrení.
 Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a
schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, podľa ktorého bude
obec hospodáriť.
 Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31.
decembra bežného roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový
rok.
 Ak obec neschváli krízový rozpočet, hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného
núteným správcom.
Ministerstvo financií o zrušení nútenej správy rozhoduje na základe návrhu núteného
správcu alebo žiadosti obce alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie.
4 Majetok obce a hospodárenie s majetkom
Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva organizácií ňou
založených alebo zriadených. Slúži na plnenie úloh obce. Má sa zveľaďovať a zhodnocovať
a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať.
40
Obecné vlastníctvo sa viaže na konkrétne osídlené územie, pričom vlastnícky vzťah
jednotlivca k obecnému majetku nemožno vyjadriť pojmom kolektívneho vlastníctva ani
spoluvlastníctva, pretože ide o vlastníctvo daného územného spoločenstva bez nároku
jednotlivca na majetkové vysporiadanie napr. pri presťahovaní sa z obce a pod.
4.1 Definovanie majetku, formy jeho nadobúdania a význam
Obec má postavenie samostatného právneho subjektu, ktorý jej umožňuje obecný
majetok držať, užívať ho, brať z neho úžitky a disponovať s ním, vrátane poskytnutia
rovnakej právnej ochrany ako ostatným subjektom vlastníckeho práva. Tu sa predpokladá
právo na akúkoľvek zákonom dovolenú činnosť, ktorá je prospešná obci aj obyvateľom. Táto
činnosť môže byť vykonávaná so ziskom alebo bez zisku, avšak podmienkou je, že slúži na
prospech obce a jej obyvateľov. Realizácia vlastníckeho práva k obecnému majetku
prislúcha obecnému zastupiteľstvu.
Obec ako právnická osoba samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými
príjmami. V ekonomickej praxi sa pod pojmom „majetok“ rozumejú všetky aktíva, na ktoré
má obec ako ekonomický subjekt vlastnícke právo alebo právo hospodárenia.
Majetok obce, ktorý tvorí materiálnu podstatu samosprávy sa využíva na:
 na výkon samosprávy obce,
 verejné účely,
 na podnikateľskú činnosť.
Pre majetok, ktorý slúži na verejné účely (najmä miestne komunikácie a iné verejné
priestranstvá, obecné cintoríny) je typické, že je verejne prístupný, možno ho obvyklým
spôsobom užívať, ak obec jeho používanie neobmedzila. Jeho správa a údržba je povinnosťou
obce a je financovaná z rozpočtu obce alebo účelového obecného fondu. Za jeho používanie
možno vyberať miestne poplatky alebo verejné dávky.
Majetok, určený na výkon samosprávy možno použiť na plnenie záväzkov
a uspokojovanie potrieb obce a na činnosť orgánov obce. Jeho správa a údržba je povinnosťou
obce a je financovaná z rozpočtu obce alebo z účelového obecného fondu.
Nie vždy je však možné určiť hranicu medzi majetkom slúžiacim na verejné účely
a majetkom slúžiacim na výkon samosprávy.
V poslednom období výrazne vzrástlo využívanie obecného majetku v súvislosti
s podnikateľskou činnosťou obce. Obecné podnikanie však nemožno stotožňovať len
s existenciou vlastnej podnikateľskej činnosti obce alebo činnosťou podnikov s majetkovou
účasťou obce. V širších súvislostiach je chápané ako činnosť, pri ktorej je obecný majetok
41
v pohybe a prináša efekty buď v podobe zisku resp. peňažných príjmov alebo v podobe
uspokojovania potrieb obyvateľov obce, či vytvárania vhodného prostredia pre podnikateľskú
aktivitu rôznych vlastníckych vzťahov.
Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné. Majetkové postavenie
a hospodárenie obcí s ich majetkom upravuje Zákon č. 138/91 Zb. o majetku obcí v platnom
znení, ktorého účelom bolo aj ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky
prechádzajú do vlastníctva obcí.
Nadobúdanie majetku obce
Formy nadobúdania majetku obce:
 prevodom z majetku SR zákonom (decentralizácia, prenos kompetencií a pod.),
 kúpou, zámenou,
 vlastnou investičnou činnosťou,
 vlastnou podnikateľskou činnosťou,
 darom
 koncesným obstarávaním
 vyvlastnenie z dôvodu verejného záujmu
Do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku
dňu účinnosti zákona o obecnom zriadení (1.1.1991) právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzali.
Ďalej do vlastníctva obcí prešli veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym
podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných
výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec na území
ktorej sa nachádzali.
Do vlastníctva obcí prešli aj historické radnice, ktoré boli v majetku Slovenskej
republiky.
Z vlastníctva štátu prešli do majetku obce aj nehnuteľnosti súvisiace so zabezpečením
systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej
výstavby do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzali.
Do majetku obcí prešli i súvisiace majetkové práva a súvisiace záväzky.
Tvorba majetku sa uskutočnila na územnom princípe, čo v praktickej realizácii
znamenalo, že ak mal národný výbor právo hospodárenia s vecami, ktoré sa nachádzali
v katastrálnom území viacerých obcí a nielen tej, kde mal sídlo, došlo k uplatneniu uvedeného
princípu k rozdeleniu nehnuteľných vecí do vlastníctva všetkých tých obcí, v ktorých katastri
42
sa objekty nachádzali. Proces tvorby majetku bol výrazne ovplyvnený aj procesmi
transformácie ekonomiky a to privatizáciou a reštitúciami.
Do vlastníctva obce prešli tiež nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniklo právo trvalého
užívania telovýchovných jednôt, na území ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať
účelové určenie takejto nehnuteľnosti.
Do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky aj veci v správe
v súvislosti s prenosom kompetencií (r. 2002) v oblasti matrík, školstva, zdravotníctva
a sociálnych vecí právnických osôb, ku ktorým prešla zriaďovateľská funkcia na obec
a zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, podľa územia, na ktorých sa
nachádzajú (územný princíp).
Obec má právo držať vo svojom vlastníctve taký majetok, ktorý dostala prechodom
z majetku štátu vo vlastníctve Slovenskej republiky do vlastníctva obce, ako aj majetok, ktorý
obec získala iným spôsobom, napr. kúpou, darovaním, prípadne vlastnou podnikateľskou
činnosťou alebo inou činnosťou a pod.
Majetok obce je dôležitým predpokladom:
 vlastného výkonu samosprávy (radnice, budovy obecných úradov a iných objektov
súvisiacich s priamym výkonom samosprávy).
 vlastných príjmov obce,
 rozvoja verejnoprospešných služieb (verejnoprospešného sektora),
 budovania technickej a sociálnej infraštruktúry,
 existencie a rozvoja podnikateľskej činnosti obce,
 tvorby podmienok na podnikateľskú činnosť iných subjektov na území obce,
 možnosti ručenia vlastným majetkom pri úveroch a emisiách komunálnych obligácií,
Obec ako subjekt vlastníckeho práva, ktoré má zaručené Ústavou SR, môže byť
obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv len na základe zákona. Pri výkone
vlastníckeho práva má rovnoprávne postavenie s ostatnými subjektami vlastníckeho práva, jej
práva a povinnosti musia smerovať k zveľadeniu a zhodnocovaniu majetku obce.
Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú
formu, inak sú neplatné.
43
4.2 Hospodárenie s majetkom obce
Hospodárením s majetkom obce označujeme taký spôsob nakladania s majetkom
obce, v rámci jej vlastníckych a iných majetkových práv, ktorý v súlade s právnymi
predpismi a medzinárodne uznávanými štandardmi zabezpečí najmä jeho zveľaďovanie,
ochranu, zhodnocovanie a čo najväčší prospech pre rozvoj obce, jej občanov a ochranu
životného prostredia. Cieľom je zdravý a všestranný rozvoj obce a jej občanov, vychádzajúc
z právneho poriadku Slovenskej republiky.
Rozhodovaciu právomoc obecného zastupiteľstva v oblasti hospodárenia s majetkom
obce ustanovuje zákon o obecnom zriadení kompetenciou určovať zásady hospodárenia
s majetkom obce. V rámci nich obecné zastupiteľstvo upraví najmä:
 práva a povinnosti organizácií pri správe majetku obce, ktoré obec založila alebo
zriadila,
 podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila,
 postup prenechávania majetku do užívania,
 nakladanie s cennými papiermi,
 ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.
Zo zákona o obecnom zriadení vyplývajú aj kompetencie obecného zastupiteľstva,
ktoré sú neprevoditeľné. Schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy:
a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku,
b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú
obecným zastupiteľstvom,
c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,
d) aukčný predaj vecí,
e) vklady nehnuteľného resp. iného majetku do majetku zakladaných alebo
existujúcich obchodných spoločností.
Obce sú povinné hospodáriť so svojím majetkom v prospech rozvoja obce a jej
občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.
Zákon obciam ukladá povinnosť svoj majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú
povinné najmä :
 udržiavať a užívať majetok,
 chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,
 používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného
uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,
44
 viesť evidenciu majetku.
Obec by mala zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudla v súvislosti
s prechodom kompetencií zo štátu na obec, a ktorý slúži na výchovno-vzdelávací proces v
oblasti vzdelávania a činnosti s nimi bezprostredne súvisiacimi a na zabezpečenie sociálnej
pomoci a zdravotnej starostlivosti. V záujme zefektívnenia hospodárenia s takýmto majetkom
však môže obecné zastupiteľstvo rozhodnúť o jeho prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti
a využiť ho podľa vlastnej potreby.
Na takýto majetok nemožno zriadiť záložné právo ani zabezpečovací prevod práva,
uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie a vyrovnacie konanie.
Dôležitou zásadou hospodárenia s majetkom obce je jeho kontrola. Kontrola
hospodárenia s majetkom obce, či už na úrovni orgánov obce, alebo na úrovni organizácií
patriacich obci sa môže uplatňovať v dvoch základných rovinách :
 v prvom rade ako vnútorná kontrola reprezentovaná vnútorným kontrolným systémom
obce, hlavným kontrolórom obce a komisiami obecného zastupiteľstva, ktoré
predstavujú formu poslaneckej kontroly,
 ďalšou zložkou kontroly je vonkajšia kontrola reprezentovaná štátom, externým
audítorom, orgánmi prokuratúry, daňovým úradom a pod.
Vnútorná a vonkajšia kontrola hospodárenia sa vzájomne ovplyvňujú a spravidla platí,
že pokiaľ je v obci vybudovaná účinná vnútorná kontrola, zásah vonkajšej kontroly nie je
nevyhnutný a naopak, pri nedostatočnej funkčnosti vnútornej kontroly zvyčajne musí
zasiahnuť vonkajšia kontrola.
4.3 Nakladanie s majetkom obce
V roku 2009 bola výrazná novela záko č.138/1991 Zb. o majetku obcí, kde sa zmenilo
majetkové postavenie obcí. Na základe uvedeného zákona obec hospodári so svojím
majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorým je jej rozpočtová
organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu, ktorým je
zákon č. 584/2005 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Okrem toho obec môže
svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti a tiež zo svojho
majetku môže založiť právnickú osobu.
Formy nakladania s majetkom obce
Každá obec môže so svojim majetkom, ktorý nadobudla hospodáriť nasledovne:
45
a) predať,
b) prenajať,
c) zveriť do správy
d) vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti,
e) založiť neziskovú organizáciu, združenie,
f) podnikať vlastným menom,
Predaj obecného majetku
Právo obce nakladať s majetkom zahŕňa aj oprávnenie, aby v prípade, ak ide
o prebytočný alebo neupotrebiteľný majetok, hnuteľný alebo nehnuteľný, mohla obec
výnimočne takýto majetok predať. O predaji majetku a jeho prevode do vlastníctva inej osoby
môže rozhodnúť vždy len obecné zastupiteľstvo, pokiaľ ide o nehnuteľnosť. Výnos z predaja
nehnuteľného majetku je príjmom kapitálového rozpočtu obce. Obce majetok predávajú a to
z dvoch hlavných dôvodov:
 nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie svojich rozvojových
programov
 nemajú dostatok finančných prostriedkov na udržanie resp. prevádzkovanie tohto majetku.
Oba dôvody sa často prelínajú a obec predáva majetok s tým, že sa pre budúcnosť
vzdáva šance využívať ho iným spôsobom.
V súvislosti s predajom majetku obce môžu v budúcnosti vzniknúť problémy:
 poloha predaného majetku v budúcnosti môže limitovať územný rozvoj obce,
 klesá vplyv obce v rámci koordinačnej pôsobnosti,
 nedostatok finančných prostriedkov je často tlakom aj pre nevýhodné predaje,
 predať sa môže len raz až po výpredaj,
Prevody vlastníckych práv obce na fyzické a právnické osoby sú odplatné
a vykonávajú sa najmä:
a) výberovým konaním,
b) dražbou,
c) osobitným prevodom podľa zákona (napr. predaj obecných bytov),
d) priamym predajom.
Forma priameho predaja hnuteľných alebo nehnuteľných vecí by sa v obciach mala
použiť len mimoriadne, ak vzhľadom na nízku hodnotu vecí nie je možné použiť inú formu
predaja alebo ak výberové konanie bolo neúspešné alebo ak vzhľadom na okolnosti evidentne
46
pripadá do úvahy len jeden uchádzač. Od 01.01.2011 príjmy z predaja majetku obcí
podliehajú zdaneniu.
Prenájom obecného majetku
Obec má právo majetok, ktorý dočasne nepotrebuje alebo nevyužíva, prenechať do
nájmu iným fyzickým alebo právnickým osobám a to do krátkodobého alebo dlhodobého
prenájmu. Z toho plynie niekoľko výhod :
 majetok obce sa využije na podnikateľské účely a prináša efekt v podobe nájomného
 rozšíri alebo doplní sa škála služieb resp. výrob, prípadne sa rozšíri
konkurencieschopnosť, ktorá by mala následne znamenať zvýšenie kvality týchto
činností v lokalite
 vzniká konkrétna zodpovednosť nájomcu voči obci za danú činnosť
 možnosť zmeny nájomcu v prípade nekvality, resp. nedodržania zmluvných
podmienok
 obnova a udržiavanie majetku z prostriedkov nájomcu.
Nájomné je príjmom obce. Ak miestna samospráva nie je schopná udržiavať
majetok, môže uvažovať aj o ponuke za symbolický prenájom za predpokladu, že nájomca sa
zmluvne zaviaže k údržbe majetku a zabezpečí, že sa udrží jeho hodnota.
O prenájme môže rozhodovať obecné zastupiteľstvo samo, alebo môže prenechať túto
rozhodovaciu právomoc starostovi. Od 01.01.2011 príjmy z prenájmu majetku obcí
podliehajú zdaneniu.
Zverenie do správy
Správa majetku obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. Z.z. o majetku obcí vzniká:
a) zverením majetku obce do správy správcu alebo mestskej časti
b) prevodom správy majetku obce,
c) nadobudnutím majetku do vlastníctva obce vlastnou činnosťou správcu.
Pod zverením do správy sa rozumie oprávnenie majetok obce držať, užívať, brať
úžitky a nakladať s ním v súlade s platnými predpismi. Takáto správa majetku sa zapíše
prostredníctvom katastra nehnuteľností aj do listu vlastníctva obce.
Správcom majetku môže byť len rozpočtová a príspevková organizácia zriadená obcou
podľa osobitného predpisu, pričom správca majetku tento nemôže nadobudnúť do svojho
vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce.
47
Pri prevode majetku obce novela pripúšťa tri rôzne spôsoby:
 verejná obchodná súťaž,
 dobrovoľná dražba
 priamy predaj (v prípade, že všeobecná hodnota majetku nepresiahne 40 000 €).
Obec je povinná zverejniť svoj zámer predať majetok a jeho spôsob predaja minimálne
na dobu 15 dní na verejnej tabuli, internetovej stránke obce (pokiaľ ju má obec zriadenú) a v
regionálnej tlači.
Obecný majetok ako vklad do obchodnej spoločnosti
Obec môže vložiť svoj majetok ako vklad do obchodnej spoločnosti, najmä do
akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Stáva sa teda akcionárom
alebo spoločníkom firmy, v ktorej môže mať majoritný alebo minoritný podiel. Výšku vkladu
do príslušných obchodných spoločností schvaľuje obecné zastupiteľstvo.
Založenie neziskovej organizácie a združenia
Obec môže s využitím svojho majetku založiť neziskovú organizáciu, združovať sa
v záujmových združeniach právnických osôb, prípadne založiť združenie bez právnej
subjektivity. Obec takisto môže za účelom plnenia svojich funkcií založiť komunitnú nadáciu
(napr. nadácia Zdravé mesto).
Podnikanie pod vlastným menom
V súlade so zákonom o obecnom zriadení obec môže vykonávať vlastnú
podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Ak
sa obec rozhodne podnikať vlastným menom a bude vykonávať činnosť, ktorá je živnosťou,
vzťahuje sa na ňu živnostenský zákon resp. ďalšie zákony tak, ako na ktoréhokoľvek iného
podnikateľa. Na podnikateľské účely môže používať svoj obecný majetok. O tejto forme
využitia obecného majetku môže rozhodnúť obecné zastupiteľstvo alebo starosta.
Posúdenie a rozhodnutie, ktorá z uvedených foriem nakladania s majetkom je
efektívnejšia, záleží predovšetkým na aktuálnej situácii obce, najmä na dôkladnej finančnej
analýze z pohľadu budúcich zdrojov rozvoja.
Proces spravovania nehnuteľného majetku
Pod spravovaním nehnuteľného majetku sa rozumie služba smerujúca k udržiavaniu
nehnuteľného majetku v stave funkčnom, t.j. v stave, ktorý umožňuje riadne užívanie
48
nehnuteľností pre funkcie, ku ktorej je predmetná nehnuteľnosť určená ako aj služba
zabezpečujúca stálu obsadenosť alebo využiteľnosť nehnuteľností s príslušným vedením
všetkej potrebnej agendy a administratívy.
Rozhodnúť sa pre správu nehnuteľného majetku alebo pre jeho odpredaj znamená
vykonať súbor úvah, potrieb a možností pre zamýšľanú správu nehnuteľností v porovnaní
s ekonomickým a skutkovým dopadom v prípade ich odpredaja.
Postupnosť krokov v procese spravovania nehnuteľného majetku tabuľka 2
ETAPY VÝSTUPY
A
Inventarizácia majetku
a vedenie databázy
1. Súpis nehnuteľností
2. Systém lokalizácie nehnuteľností
3. Pasporty nehnuteľností (technický popis,
právne dokumenty a ekonomická
využiteľnosť)
4. Databázové a súhrnné tabuľky
B Analýza portfólia majetku
1. Súč. efektívnosť nehnuteľností
2. Trhové analýzy
3. Analýzy jednotlivých nehnuteľností
4. Celková analýza portfólia
C Strategický plán
1. Rozhodnutie o budúcom osude jednotlivých
nehnuteľností
2. Výhľady peňažných tokov a rozpočtu
D Akčné plány
1. Konkrétne akcie pre každú nehnuteľnosť
2. Harmonogram a rozdelenie zodpovednosti
Správne pochopené a spravované portfólio majetku obce môže mať veľký vplyv na
finančné hospodárenie obce a jej potenciál, a teda aj vplyv na kvalitu života občanov, a to
nielen priamo prostredníctvom využívania majetku, ale aj tým, ako efektívne sa využíva
majetok obce na generovanie prostriedkov na financovanie rozvojových atribútov obce.
49
Zoznam literatúry
1. Balážová, E. – Papcunová, V. 2008. Manažment samospráv. 1.vyd. Žilina:
Municipalia, 2008. - 134 s. ISBN 978-80-552-0045-3
2. Beblavý, M. 2002. Manuál pre tvorbu verejnej politiky – časť A – Verejná politika.
Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, 42 s., ISBN 80-89041-51-5
3. Belajová, A. – Balážová, E. 2004. Ekonomika a manažment územných samospráv.
Nitra: SPU, 2004, s. 185, ISBN 80-8069-458-3
4. Beňová, E. – Neubauerová, E. 2006. Ekonomika verejného sektora. Bratislava:
merkury, Bratislava,2006. 132 s. ISBN 80-89143-29-6
5. Dobrovičová, G.K. 2001. K niektorým problémom verejnoprávnych korporácií. In:
Správne právo č.1/2001
6. Hamalová, M. 2007. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy: 1. časť: Teória
verejnej správy . Bratislava : Merkury, 2007. 132 s. ISBN 978-80-89143-58-0
7. Jantošová, I. 2010. Právna zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a nárok na náhradu škody. Dostupné na:
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~
/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=8875&LngID=0 (cit. 22.11.2010)
8. Komunálna reforma. 2004. Materiál pre verejnú diskusiu. Bratislava: Úrad vlády.
9. Kosorín, F. 1999. Teória, prax verejnej správy. Bratislava:Ekonóm, 1999. S.231.,
ISBN 80-225-1114-5
10. Ministerstvo financií SR. 2010. Fiškálna decentralizácia ako súčasť reformy verejnej
správy.
11. Mitaľová , J. – Ručinská, S. 2007. Reformy nemôžu prebiehať chaoticky. Dostupné
na: http://www.e-obce.sk/clanok.html?id=298&akcia=novykomentar (cit. 20.11.2010)
12. Neubauerová, E. a kol. 2000. Financie územnosprávnych celkov. Bratislava : Ekonóm.
2000, ISBN 80-225-1246-X
13. Nižňanský, V. 2005. Decentralizácia na Slovensku. Bilancia nekonečného príbehu
1995 - 2005. Dostupné na:
http://www.mesa10.sk/subory/archiv/1133391600_decentralizacia_bilancia.pdf (cit.
20.11.2010)
14. Nižňanský, V. 2009. Posilnenie finančnej autonómie miest a obcí. Bratislava:
M.E.S.A.10, s.48 , ISBN: 978-80-89177-15-8
15. Nižňanský, V. – Pilát, J. 2001. Reforma verejnej správy v slovenskej republike.
Management procesu. Bratislava: M.E.S.A. 10
16. Papcunová, V. – Balážová, E. 2006. Majetok obcí 1. vyd. - Nitra: Slovenská akadémia
pôdohospodárskych vied, 2006. - 123 s. ISBN 80-89162-19-3
17. Papcunová, V. - Dvořák, M. - Biza, J. 2006. Ex post analýza majetkovej štruktúry a
zdrojov krytia majetku obcí v SR. In Současné problémy rozvoje regionů a přístup
veřejné správy k jejich řešení : sborník referátů z III. mezinárodní vědecké konference
mladých vědeckých pracovníků a doktorandů, Brno 24.-26. května 2006. - Brno:
Masarykova univerzita, 2006. - ISBN 80-210-4148-X. - S. 228-235.
18. Peková, J. – Pilný, J. 1998. Veřejná správa a finance. Praha: Codex bohemia, s. 304,
ISBN 80-85963-85-X
19. Porvazník, J. 2001. Kompetentnosť podnikateľov - základ udržateľného rozvoja
organizácie v novom miléniu. Dostupné na: www.bata
konference.utb.cz/2001/czech/referaty/porvaznik.doc (cit. 22.11.2010)
20. Repková, E. – Žárska, E. 2006. Rozpočtová matematika obcí sa mení. In: Verejná
správa, roč.61, č.15 – 16/2006, str. 34 – 35
21. Štrangfeldová, J. 2008. Učebné texty ku kurzu: Ekonomika a manažment verejných
služieb. Banská Bystrica: Ekonómia, občianske združenie. 54 s.
50
22. Tej, J. 2007. Správa a manažment. Prešov: UPJŠ, 232 s., ISBN 978 – 80- 89040 – 33 –
9
23. Tej, J. 2005. The reform of the Public Administration in Slovakia. In: Sociáľno –
ekonomični doslidţenňa v perechodnyij period. Rehionaľna polityka v Ukrajini:
súčasni formy ta metody realizaciji – (ščoričnyk naukowych prac). Ľvov: Roč. XiX, č.
2 (52)/2005, s. 204 – 217, ISSN 1727 – 589 X
24. Tej, J. 2002. Región a správa. FHaPV Prešovská univerzita, 2002, 182 s., ISBN 80 –
8068 –139 – 2
25. Vereš, M. 2009. Zavádzanie systému manažérstva kvality v samospráve. Dostupné na:
www.avs-rvc.sk/avs_stare/pdf/Veres_prispevok.ppt (cit. 23.11.2010)
26. Zákon SNR č.369/1991 Zb. O obecnom zriadení v platnom znení
27. Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v platnom znení
28. Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v platnom
znení