Efektívnosť vo vzdelávaní
                          29. listopad
                       Ekonomika školství
Možnosti merania efektívnosti vzdelania (EV)
n    číselné vyjadrenie EV- je vôbec možné?
n    skúmame napr. z hľadiska
 - pedagogického (pedagogická efektívnosť)
 - ekonomického (ekonomická efektívnosť)
 - spoločenského (spoločenská efektívnosť)
 - jednotlivca (individuálna efektívnosť)
 - vzdelávacej sústavy (efekt. vzdelávacích zariad.)
 - vzdelávacieho procesu (efektívnosť vzdelávania)
 - výsledného efektu (efektívnosť vzdelania)
 - atď.

Meranie efektívnosti
Efektívnosť (E) = výstupy / vstupy
                     = účinky / náklady

Efektívnosť môžeme zvyšovať:
-    zvýšením výstupov pri konštantných vstupoch
-    znižovaním vstupov pri konštantných výstupoch
-    zmenou obidvoch veličín s cieľom dosiahnuť najoptimálnejšiu
efektívnosť
Ekonomické účinky vzdelania
n    zvýšená tvorba úžitkových hodnôt
n    zvyšovanie pracovného fondu
n    zvyšovanie produktivity práce
n    zhmotnenie vzdelania v úrovni výrobných prostriedkov
n    pretváranie vzdelania do informačných systémov
n    zlepšenie kvalitatívnych výsledkov reprodukčného procesu
Mimoekonomické účinky vzdelania
n    formovanie človeka
n    vytváranie zásob vedomostí
n    vytváranie sociálno-kultúrnej štruktúry spoločnosti
Vzťah medzi dosiahnutým vzdelaním, kvalifikáciou a odmeňovaním
n    aký by bol optimálny vzťah???
n    postavenie vzdelania v mzdovej a platovej sústave.
Vychádzame z teoretických zákonitostí:
  n    zložitá práca je násobkom jednoduchej
n    vzťah jednoduchá verzus zložitá práca sa dá matematicko-
štatisticky kvantifikovať
n    na vykonávanie kvalifikovanej práce je potrebná odborná
príprava
n    nevyhnutná doba odbornej prípravy a vynaložené finančné
prostriedky sú rozhodujúce kvantifikačné znaky úrovne
kvalifikovanosti

Úžitky vzdelania/náklady na vzdelanie
n    vzťah marginálny úžitok jednotlivca (MUi) k marginálnym
 nákladom na vzdelanie jednotlivca (MCi) -- vyjadruje možnosť
 uplatnenia voľného trhu vo vzdelávaní

n    vzťah marginálny úžitok spoločnosti (MUs) k marginálnym
 spoločenským nákladom na vzdelanie (MCs) -- spoločenské optimum vo
 vzdelávaní


Investície do vzdelávania a príjmy zo vzdelania
n    grafické vyjadrenie vzťahu medzi investíciami do vzdelania
 (nákladmi na vzdelanie) a príjmami jedinca v závislosti od
 dosiahnutého vzdelania

n    skúmame náklady a príjmy dvoch absolventov strednej školy, z
 ktorých jeden sa rozhodol pokračovať v štúdiu na VŠ a druhý
 nastúpil do pracovného pomeru
Individuálna efektívnosť vzdelania



Vysvetlivky

PPVŠi = súčet celoživotného príjmu pracovníka s VŠ vzdelaním
PPSŠi = súčet celoživotného príjmu pracovníka s SŠ vzdelaním

INVŠ = individuálne náklady na prípravu kvalifikovanej prac. sily
 s VŠ vzdelaním
INSŠ = individuálne náklady na prípravu kvalifikovanej prac. sily
 so SŠ vzdelaním
Ekonomická efektívnosť vzdelania
n    prírastok HDP spôsobený fondom vzdelania
n    Postup:
  n    zistenie skutočného počtu prac. síl (SPP) v NH
n    kategorizácia pracovných síl podľa vzdelania
n    predpoklad: kvalifikovaná práca je zložitejšia
n    prepočet pracovníkov pomocou "redukcie práce"
  
      ÄHDP= HDP x (TPP -- SPP) / TPP

  
  



  
n    Eev = ÄHDP / NV
n    ČPV = ÄHDP -- NV
 ČPV- čistý prínos vzdelania
n    Rv = ČPV / NV
 Rv- rentabilita vzdelania
n    DNNV =NV / PND = 1/ Eev
 doba návratnosti nákladov na vzdelanie DNNV

Prognózovanie rozvoja vzdelávania
n    racionálna sústava metód, ako správne a na vedeckých
 základoch stanoviť ciele rozvoja školstva v súlade s
 individuálnymi a celospoločenskými cieľmi a ako pripraviť ich
 uskutočnenie
n    Teda prognózovanie má dva aspekty:
  n    prognózovanie podmienok, za ktorých sa vzdelávanie
    uskutočňuje
n    prognózovanie obsahu vzdelávania
Prognózovanie nákladov na školstvo
Aproximatívne metódy:
n    ročné náklady na vzdelanie v sledovanom druhu škôl (NV):
 NV = Nj x p
 Nj- jednotkové náklady sledovaného druhu škôl
 p- priemerné počty študentov
n    Celkové náklady na vzdelanie (CNV):
           CNV = (NV1+NV2+......+NVn)xK1xK2

 NV- ročné náklady na vzdelanie jednotlivých druhov škôl
 K1- koeficient zvýšenia nákladov vrátane zvýšenia cien
 K2- koeficient predpokladanej hospodárnosti


Metódy modelovania:
n    výkonový model
           Fkm+1=Pk. Fk-1m+Qk.Fkm

 Fkm- počet študentov k-teho ročníka v m-tom roku
 Pk- koeficient podielu žiakov, ktorí postupujú z (k-1) do k-
 teho ročníka na celkovom počte žiakov (k-1) ročníku
 Qk- koeficient vyjadrujúci podiel žiakov opakujúcich ročník


n    nákladový model:
  n    model osobných nákladov Nio:
                  Nio= Zi . Ui . Ai . Mi
   Zi- počet žiakov v čase i
   Ui- počet učiteľov na žiaka v čase i
   Ai- počet pracovníkov spolu na jedného učiteľa
   Mi- priemerná mzda pracovníka
   alebo:         Nio= Zi . Ui . Mi / Ri
   Ri- podiel učiteľov na počte pracovníkov spolu
  n    model vecných nákladov
                  Niv= Zi . Vi
   Vi- vecné náklady na žiaka