Masarykova univerzita v Brně Ekonomicko‑správní fakulta Studijní obor: Veřejná ekonomika Terciární vzdělávání Seminárna práca do predmetu Ekonomika veřejného sektoru Veronika Jakubcová Brno 2009 Obsah 1. Úvod. 3 2. Charakteristika odvetvia. 4 3. Poslanie, ciele a úžitky vysokoškolského vzdelávania. 4 4. Zaradenie podľa kritéria potrieb. 5 5. Štruktúra vysokého školstva. 5 5.1. Verejné vysoké školy. 6 5.1.1. Organizácia a riadenie. 6 5.1.2. Financovanie. 8 5.1.3. Analýza finančných zdrojov MU za rok 2008. 8 5.2. Súkromné vysoké školy. 8 5.2.1. Financovanie. 8 5.3. Štátne vysoké školy. 9 5.4. Vyššie odborné školy. 9 5.4.1. Organizácia VOŠ. 10 6. Uplatnenie verejnej voľby a kontroly. 10 7. Uplatnenie faktorov efektívnosti 11 8. Aktuálne problémy v oblasti vysokého školstva. 11 8.1. Kauza Západočeskej univerzity v Plzni 11 8.2. Biela kniha vysokoškolského vzdelávania. 11 9. Komparácia terciárneho vzdelávania v ČR s Belgickom.. 11 10. Relevantná legislatíva. 13 Záver 15 Prílohy. 16 Použité zdroje. 19 1. Úvod Seminárna práca sa zaoberá komplexnou a prierezovou charakteristikou Terciárneho vzdelávania v Českej republike ako jednej zo súčastí verejného sektora. Popularita tohto najvyššieho možného stupňa vzdelávania v posledných rokoch narastá, čo dokazuje najmä stále sa zväčšujúci počet vysokoškolských študentov. K tomuto vývoju prispieva aj vytváranie stále nových súkromných VŠ, ktorých počet je dvojnásobkom počtu škôl verejných. V akademickom roku 2008/2009 študovalo na VŠ takmer 370 tis. študentov. Výber tejto témy bol podmienený i skutočnosťou, že aj ja sama som súčasťou tohto systému tretím rokom. Ako študenti vysokej školy sa denne zoznamujeme s mnohými informáciami z rôznych iných oblastí verejného aj súkromného odvetvia a samotné odvetvie, ktoré nám to umožňuje ostáva v ústraní. Cieľom práce je v prvom rade osvetliť štruktúru a organizáciu v tomto odvetví a poukázať aj na prípadne ťažkosti a problémy, s ktorými sa vysoké školstvo v súčasnosti stretáva. Práca sa zaoberá aj financovaním terciárneho vzdelávania a uplatnením verejnej voľby, kontroly a faktorov efektívnosti. V závere ponúka komparáciu systému vysokoškolského vzdelávania ČR s Belgickom. 2. Charakteristika odvetvia Terciárne vzdelávanie je v rámci verejného sektoru radí do odvetvia rozvoja človeka, kde môže každý rozvíjať svoje schopnosti a nadanie. Na prvý pohľad sa môže zdať, že terciárne vzdelávanie je len iný pojem pre vysokoškolské vzdelávanie, ale opak je pravdou. „Terciárne vzdelávanie zahŕňa akékoľvek štandardné vzdelávanie nasledujúce po vykonaní maturitnej skúšky.“[1] Spadajú sem vyššie odborné školy, vysoké školy, pomaturitné štúdium v jazykových školách apod. Pre potreby tejto seminárnej práce budeme terciárnym vzdelávaním primárne rozumieť vysoké školstvo. Vysokoškolské vzdelávanie je najvyšším stupňom vo vzdelávacom procese, ako ilustruje i Obrázok č. 1. Je to forma vzdelávania, ktorá nie je povinná, ale študenti sa pre ňu rozhodujú dobrovoľne, na základe svojich predstáv o budúcom vzdelaní a záujme v tom ktorom obore. Vysoké školy poskytujú svojim študentom možnosť rozvoja na vzdelávacej, vedeckej ale aj umeleckej úrovni. Výukovým procesom dochádza k „formovaniu myslenia a charakteru vládnucej triedy vzhľadom k tomu, že pripravuje študentov pre široké spektrum elitných úloh vo vláde a vo vedeckých profesiách.“[2] 3. Poslanie, ciele a úžitky vysokoškolského vzdelávania Ako uvádza zákon č. 111/1998 Sb., o vysokých školách v §1: „Vysoké školy jako nejvyšší článek vzdělávací soustavy jsou vrcholnými centry vzdělanosti, nezávislého poznání a tvůrčí činnosti a mají klíčovou úlohu ve vědeckém, kulturním, sociálním a ekonomickém rozvoji společnosti“.[3] K ďalším zákonom vymedzeným vlastnostiam patrí: * uchovávajú a zveľaďujú poznanie, pestujú vedeckú, výskumnú a inovačnú činnosť * na základe demokratických princípov umožňujú voľný prístup ku vzdelaniu a získanie profesionálnej kvalifikácie pre budúce vedecké a odborné činnosti * podieľajú sa na celoživotnom vzdelávaní, tým že umožňujú získavať, prehlbovať a upevňovať už získané znalosti * hrajú aktívnu úlohu v diskusiách vo verejných a spoločenských otázkach * prispievajú k rozvoju na regionálnej úrovni, spolupracujú so štátnou správou a samosprávou, kultúrnou a podnikovou sférou * v nemalej miere sa zapájajú sa aj do medzinárodnej/európskej spolupráce Úžitky vysokoškolského vzdelávania môžeme pozorovať u jednotlivcov, ale vo všeobecnosti aj v spoločnosti. Študenti si uvedomujú fakt, že ak chcú získať výhodné pracovné miesto a možnosť rozvíjať svoju kariéru napred, musia mať pre to nejaký základ, prostriedok, ktorým sa odlišujú od ostatných.[4] Iní zas chcú štúdiom dospieť k osobnému naplneniu, prístupom k obrovskému myšlienkovému zdroju atď, čo môže mať výrazný podiel na uspokojení ich vlastných potrieb. Celospoločensky prispievajú vysoké školy k všeobecnému rozhľadu, výchove odborníkov v špecializovaných oblastiach života, výchove zodpovedných a schopných občanov.[5] 4. Zaradenie podľa kritéria potrieb Verejný sektor je členený podľa viacerých charakteristík, pričom jedna z nich je aj zaradenie odvetvia podľa kritéria potrieb. Ako uvádza Rektořík[6] vo svojej publikácii, vysoké školstvo ako odvetvie patrí v členení globálnej štruktúry potrieb medzi potreby finálne a individuálne, spolu s potrebou výživy, odievania, bývania, ochrany zdravia, dopravy a pod. Podľa členenia „kritérium potrieb“ radíme vysoké školstvo do bloku rozvoja človeka, kam patrí aj kultúra, zdravotníctvo, telesná kultúra a sociálne služby. 5. Štruktúra vysokého školstva Vysoká škola je podľa zákona právnickou osobou, pričom má výlučné právo poskytovať vysokoškolské vzdelanie na úrovni ISCED 5a a 6 (International Standard Classification of Education)[7]. Na rozdiel od iných právnických osôb má právo udeľovať akademické tituly, používať akademické insígnie, konať akademické obrady a habilitačné riadenie, vykonávať proces vedúci k menovaniu profesorom.[8] Vysoké školy môžeme členiť z viacerých hľadísk. Podľa typu štúdia rozlišujeme · univerzitné- uskutočňujú všetky študijné programy (bakalárske, magisterské a doktorské), vyvíjajú aj vedeckú, výskumnú, tvorivú a umeleckú činnosť. VŠ tohto typu sa môžu deliť na § fakulty § vysokoškolské ústavy § pracoviská pre vzdelávaciu, vedeckú, výskumnú a inú činnosť § účelové zariadenia pre kultúrnu a športovú činnosť, pre ubytovanie a stravovanie · neuniverzitné- uskutočňujú prevažne bakalárske študijné programy, a taktiež výskumnú, vedeckú alebo umeleckú činnosť. Na rozdiel od univerzitných škôl sa ďalej nedelia. Iným kritériom delenia je vlastníctvo, kde rozlišujeme vysoké školy · verejné (v počte 26[9]) · súkromné (v počte 45[10]) · a štátne (vojenské a policajné). 5.1. Verejné vysoké školy 5.1.1. Organizácia a riadenie Sú zriaďované zákonom. § 6 zákona o vysokých školách im priznáva samostatnú pôsobnosť v oblasti vnútornej organizácie, tvorby študijných programov, organizácii štúdia, práv a povinností študentov a iné. Každá VŠ disponuje vlastným majetkom, o ktorom rozhoduje rektor. Majetok môže byť využívaný k „plnění úkolů ve vzdělávací a vědecké, výzkumné, vývojové, umělecké nebo další tvůrčí činnosti.“[11] Nad riadením a správou verejnej vysokej školy dohliada sústava viacerých orgánov. K tým základným patrí akademický senát, rektor, vedecká rada, disciplinárna komisia, ktoré patria podľa zákona k samosprávnym akademickým orgánom. Ďalšími orgánmi sú správna rada verejnej vysokej školy a kvestor. Tieto orgány verejných vysokých škôl sú v zákone 111/1998 Sb. upravené v paragrafoch 8-16. Akademický senát (AS)- je zastupiteľským orgánom, má minimálne 11 členov. Je tvorený členmi akademickej obce, kde študenti zastupujú minimálne tretinu a maximálne polovicu všetkých mandátov. Funkčné obdobie je nanajvýš trojročné a platí podmienka nezlučiteľnosti členstva v AS s funkciou rektora, prorektora, dekana a prodekana. AS rozhoduje o zriadení, zlúčení, rozdelení alebo zrušení časti verejnej VŠ, podieľa sa na schvaľovaní vnútorných predpisov školy a potvrdzuje rektorom navrhnutý rozpočet. K ďalším povinnostiam platí schvaľovanie výročnej správy činnosti, hospodárenia VŠ s majetkom a aj hodnotenie činnosti verejnej školy. Rektor - stojí v čele vysokej školy, obhajuje jej záujmy. Je menovaný prezidentom republiky na návrh AS na dobu 3 rokov. V určitých záležitostiach sú zástupcami podľa zákona určení prorektori. Vedecká rada - skladá sa z viacerých členov menovaných rektorom VŠ, ktorí sú významnými predstaviteľmi v ktorých verejná VŠ uskutočňuje vzdelávaciu, vedeckú, umeleckú a výskumnú činnosť. K náplni práce rady patrí prejednávanie dlhodobých zámerov školy, schvaľovanie študijných programov, vyjadrovanie sa k otázkam predložených rektorom. Disciplinárna komisia - polovica členských miest v disciplinárnej komisii je tvorená zástupcami akademickej obce a z druhej polovice to sú študenti. Funkčné obdobie je najviac dvojročné. Podľa zákona prejednáva disciplinárne priestupky študentov, ktorí nie sú zapísaní na žiadnej z jej fakúlt. V prípade, že všetci študenti verejnej VŠ sú zapísaný na jej fakultách, táto komisia sa nezriaďuje. Správna rada – tento orgán už nemá samostatnú pôsobnosť. Má najmenej 9 členov, pričom platí podmienka, že počet musí byť vždy deliteľný tromi. Členovia nesmú byť zamestnancami danej verejnej VŠ, vymenováva a odvoláva ich minister, tak „aby v nej boli primerane zastúpení najmä predstavitelia verejného života, územnej samosprávy a štátnej správy“[12] na dobu šiestich rokov. Rada musí zasadať minimálne dvakrát ročne. Správna rada vydáva predošlý písomný súhlas s rôznymi právnymi úkonmi, ktoré popisuje zákon, ďalej sa vyjadruje k dlhodobým zámerom školy, k jej rozpočtu a výročnej správe. Kvestor - vystupuje menom VŠ v rozsahu stanovenom rektorom, dohliada na vnútornú správu a hospodárenie. Menuje ho a odvoláva rektor. Vnútornú organizáciu si vytvára každá verejná VŠ samostatne, avšak je možné definovať základné vnútorné predpisy: * štatút verejnej vysokej školy * volebný a rokovací poriadok * poriadok výberového riadenia obsadzovania miest akademických pracovníkov * študijný a skúšobný poriadok * štipendijný poriadok * disciplinárny poriadok pre študentov a pod. Na verejných vysokých školách sa neplatí školné, ale VŠ si môže stanoviť poplatky, ktoré sú spojené so štúdiom, ako je napríklad predĺžená štandardná dĺžka štúdia, štúdium dvoch VŠ, administratívne poplatky spojené s prijímacím riadením a pod. Výška týchto poplatkov musí byť zverejňovaná každoročne na úradnej doske. Tieto prostriedky sú zdrojom štipendijného fondu, z ktorého sa vyplácajú mimo iných aj dve zo zákona povinné štipendiá: ubytovacie a sociálne. Poskytované študijné programy na VŠ univerzitného typu sú tvorené troma úrovňami. Bakalársky študijný program je zameraný na prípravu k budúcemu povolaniu, kde sa využívajú súčasné poznatky a metódy. Štandardná doba štúdia sú tri roky, najviac však štyri. U magisterského štúdia dochádza k rozvoju teoretických poznatkov založených na stavoch vedeckých a výskumných poznatkov. Vo väčšine prípadov nadväzuje na bakalársky program, doba štúdia je stanovená zákonom na 2-3 roky, môže vystupovať aj ako 5 ročný študijný program. Najvyššou formou vysokoškolského štúdia je doktorské štúdium. Je zameraný na vedeckú činnosť a rozvoj samostatnej tvorivej činnosti. Štandardná dĺžka štúdia sú š roky. Každý z týchto študijných programov sa ukončuje záverečnou prácou, ktorej rozsah a zložitosť závisí na danom stupni, a štátnou záverečnou skúškou. Absolventi získavajú akademický titul „bakalár“ ( v skratke Bc.), „inžinier“ ( v skratke Ing.), „magister“ (v skratke Mgr.). V tejto skupine existuje viacero titulov rozlišujúcich sa podľa odborov, konkrétne ich vymenováva zákon v §46. Tieto skratky sú umiestnené pred menom. Titulu „doktor“ prislúcha skratka Ph.D. za menom. Pošty študentov v jednotlivých programoch zobrazuje nasledujúca Tabuľka č. 1. Tabuľka č. 1 Počet študentov v študijných programoch v ak. rokoch 06/07-08/09 Úroveň vzdělávání 2006/2007 2007/2008 2008/2009 celkem v tom forma vzdělávání^1) celkem v tom forma vzdělávání celkem v tom forma vzdělávání denní ostatní denní ostatní denní ostatní Vysokoškolské studium 323 765 241 151 85 815 344 180 250 269 97 283 369 619 264 304 109 209 z toho v programech bakalářských 186 446 135 137 52 557 207 889 148 622 60 723 230 623 161 402 70 955 magisterských 81 709 74 418 7 380 65 491 59 675 5 870 53 478 49 407 4 100 magisterských navazujících programech 36 500 24 600 12 108 51 285 34 676 16 912 66 335 45 990 20 771 doktorských 24 231 10 191 14 102 24 131 10 030 14 164 24 611 10 571 14 087 Zdroj: ÚIV, 2006-2009 5.1.2. Financovanie Verejné VŠ sú financované zo štátneho rozpočtu, z kapitoly 333 Ministerstva financií vo forme dotácií. K ďalším príjmom podľa zákona radíme poplatky spojené so štúdiom, výnosy z majetku a inej doplnkovej činnosti, príjmy z darov a dedičstva a príjmy zo štátnych fondov a rozpočtov obcí. V roku 2007 poskytlo MŠMT verejným VŠ (26) takmer 24 663 mil. Kč. [13] 5.1.3. Analýza finančných zdrojov MU za rok 2008 Podľa výročnej správy Masarykovej univerzity za rok 2008 bola celková výška neinvestičných výnosov 3 944,582 mil Kč. Z tejto čiastky tvorili dotácie na vzdelávaciu činnosť 55% (2 170, 529 mil Kč) a dotácie na vedu a výskum 19% (777, 167 mil Kč). Zvyšných 26% tvorila doplnková a vlastná činnosť MU vo výške 999, 418 mil Kč. Veľkou časťou na dotáciách sa podieľalo MŠMT, konkrétne čiastkou 2 125, 682 mil. Kč na vzdelávaciu činnosť (takmer 98%) a sumou 584 104 na dotáciách na vedu a výskum (75%). Zvyšné prostriedky poskytli iné kapitoly štátneho rozpočtu, územne samosprávne celky a iné zahraničné zdroje.[14] 5.2. Súkromné vysoké školy Súkromná vysoká škola vzniká ako právnická osoba so sídlom v ČR zápisom do obchodného alebo iného registra a zároveň jej na základe výpisu musí byť udelený štátny súhlas od Ministerstva školstva, telovýchovy a mládeže. Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu musí obsahovať názov sídlo a typ VŠ, právnu formu a štatutárny orgán, dlhodobý zámer VŠ, informácie o finančnom, materiálnom, personálnom a informačnom zaistení činnosti a návrhy študijných programov a vnútorných predpisov. Tie stanovia, ktoré orgány vykonávajú pôsobnosť podľa štvrtej až deviatej časti zákona.[15] 5.2.1. Financovanie Súkromná VŠ je podľa zákona povinná zaistiť si finančné prostriedky na vzdelávaciu, výskumnú a inú činnosť. Väčšinou je tak učinené formou školného, ktoré si platia študenti vo vopred stanovených čiastkach za akademický rok. Tieto sumy ale nezahŕňajú cenu učebníc, skrípt a iných študijných pomôcok. Tieto inštitúcie však môžu získať aj dotáciu od ministerstva, magistrátov a fondov Európskej únie. Proces poskytovania dotácie sa riadi Pravidlami pre poskytovanie dotácií súkromným VŠ. [16] Priemerná výška školného sa pohybuje okolo 22 000 – 24 000 Kč za semester. Ako protistranu k tejto položke ponúkajú súkromné vysoké školy individuálny prístup k študentovi, lepšie technické vybavenie, moderné výukové metódy, e-learningové podpory a mnoho ďalšieho. [17] Ako prezradila ministerka školstva Miroslava Kopicová na konferencii v Prahe, v súčasnosti študuje na súkromných VŠ viac ako 50 000 študentov, čo tvorí 13,8% všetkých študentov vysokých škôl.[18] Podrobnejšiu štruktúru počtu študentov jednotlivých typov škôl za posledné tri akademické roky pozorujeme v Tabuľke č. 2. Tabuľka č. 2 Počet vysokoškolských študentov Úroveň vzdělávání 2006/2007 2007/2008 2008/2009 celkem v tom forma vzdělávání celkem v tom forma vzdělávání celkem v tom forma vzdělávání denní ostatní denní ostatní denní ostatní Vysokoškolské studium 323 765 241 151 85 815 344 180 250 269 97 283 369 619 264 304 109 209 z toho veřejné VŠ 292 520 229 425 66 047 303 731 235 700 71 135 319 615 247 262 75 858 soukromé VŠ 31 755 11 924 19 879 40 939 14 756 26 225 50 659 17 283 33 474 Zdroj: ÚIV, 2006-2009 5.3. Štátne vysoké školy K štátnym vysokým školám partia dve univerzity, ktoré vzdelávajú odborníkov pre ozbrojené sily a policajný zbor: * Univerzita obrany v Brne- je organizačnou zložkou štátu Ministerstva obrany ČR financovaná zo štátneho rozpočtu z kapitoly MO. * Policejní akademie České republiky- je organizačnou zložkou štátu financovaná z kapitoly Ministerstva vnútra. Súhrnné informácie o tomto type škôl nám podáva Tabuľka č. 3. Tabuľka č. 3 Počty študentov štátnych VŠ za obdobie 2006-2009 Vysoká škola Studenti celkem celkem v prezenčním studiu v distančním a kombinovaném studiu celkem v typu studijního programu celkem v typu studijního programu bak. mag. navaz. mag. dok. bak. mag. navaz. mag. dok. Státní vysoké školy 2006/2007 3 711 1 631 1 269 116 213 33 2 080 1 400 9 388 283 Státní vysoké školy 2007/2008 4 005 1 711 1 322 120 243 26 2 294 1 424 – 551 319 Státní vysoké školy 2008/2009 4 445 1 854 1 377 121 331 25 2 591 1 434 – 814 343 Zdroj: ÚIV, 2006-2009 5.4. Vyššie odborné školy Vyššie odborné školy (VOŠ) vznikli ako experiment v školskom roku 1992/93 a od roku 1995 sú stálou súčasťou systému vzdelávania v ČR. Vypĺňajú priestor medzi stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, pričom sa zameriavajú, ako už z názvy vyplýva na odbornú činnosť. Legislatívne je tento druh škôl ošetrený vyhláškou č. 10/2005 Sb., o vyšším odborném vzdělávání, ktorá nadobudla účinnosti 10.1.2005. 5.4.1. Organizácia VOŠ Štúdium prezenčnej formy trvá 3 roky. Školský rok je rozdelený na dve obdobia a to na zimné a jarné, kde vyučovanie trvá 40 týždňov. U VOŠ platí, že môžu vyberať školné, výška je upravená vyhláškou. „Vzdělávací program si zpracovává každá jednotlivá škola. Stanoví cíle, formy, délku a obsah vzdělávání, jeho podmínky, organizaci, průběh, ukončování, profil absolventa a možnosti jeho uplatnění. Škola musí doložit zabezpečení realizace vzdělávacího programu, mj. spolupráci s praxí, a uvést předpokládaný počet přijímaných.“[19] Vyučovanie je členené do prednášok, seminárov, ale najpodstatnejšiu časť tvorí praktická príprava. Hodnotenie je upravené vyhláškou, ale rozoznávajú sa základné druhy ako priebežné hodnotenie, zápočet a skúška. Štúdium je ukončené absolutóriom, ktorá sa skladá skúšok z odborných predmetov, z cudzieho jazyka a obhajoby záverečnej práce. Klasifikácia je štvorstupňová, výborne, veľmi dobre, dobre a nevyhovel. AS rozhoduje podľa § 9 o zriadení, zlúčení alebo zrušení časti vysokej školy. 6. Uplatnenie verejnej voľby a kontroly Verejná voľba sa vo verejnom sektore veľmi úzko spája s politickou tematikou. Podľa teórie verejnej voľby rozlišujeme väčšinové pravidlo a jednohlasnú zhodu pri rozhodovaní. V konečnom dôsledku ale i tak platí, v zjednodušenom podaní, že o využití verejných prostriedkov rozhoduje skupina občanov, alebo sám jednotlivec.[20] Rozhodovanie o záležitostiach terciárneho sektora má na starosti MŠMT. Kontrola v oblasti terciárneho vzdelávania je vykonávaná Českou školskou inšpekciou, ktorá bola zriadená zákonom č. 561/2004 Sb. o předškolním, základním, středním, vyšším odborném a jiném vzdělávání. Hlavnými cieľmi je kontrola škôl a školských zariadení, naplňovania študijných plánov, kontrola hospodárenia so zverenými finančnými prostriedkami a pod. Dôležitú úlohu pri kontrole zohráva aj samotné ministerstvo, ktorého úlohami je podľa § 87 zákona registrácia vnútorných predpisov školy, prideľovanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu a následná kontrole ich využívania, rozhodovanie o udelení akreditácie študijným oborom, udeľovanie štátneho súhlasu, môže v zákonom vymenovaných prípadoch pozastaviť činnosť vysokej školy atď. Pod ministerstvo spadá tzv. akreditačná komisia, ktorá v posledných týždňoch vykonávala kontrolu na viacerých vysokých školách v ČR. Dôvodom bolo podozrenie na udeľovanie titulov v neštandardnej dobe štúdia a bez odovzdania záverečných prác. Bližšie o tejto kauze pojednáva kapitola 8. 7. Uplatnenie faktorov efektívnosti Strecková a Malý rozdeľujú faktory efektívnosti verejného sektoru na dve kategórie: vonkajšie a vnútorné. K tým vonkajším radíme: * politické usporiadanie spoločnosti * fungovanie ziskového sektoru Ako už bolo spomenuté v subkapitole 5.2. oproti verejným vysokým školám existujú i súkromné vysoké školy, ktorých počet je takmer dvojnásobný. Tieto si zarábajú na seba vlastnými silami a prostriedkami, formou školného od študentov. * konkurenčné prostredie medzi inštitúciami verejného sektoru Verejné VŠ si navzájom konkurujú, snažia sa pritiahnuť a upútať pozornosť maturantov aj tým, že usporadúvajú informačné schôdzky a prezentácie priamo na stredných školách. Vychádzajú totiž z toho, že čím viac študentov príjmu, tým viac peňazí dostanú, pretože dotácie zo štátneho rozpočtu sú prideľované tzv. na hlavu, podľa počtu študentov. To už súvisí s nasledujúcim bodom, pretože tento spôsob financovania nemôžeme pokladať za primeraný vo vzťahu k výkonom a úžitkom vysokého školstva. * a financovanie verejného sektora podľa jeho výkonu a úžitku [21] K vnútorným faktorom efektívnosti radíme vedu a techniku, formy deľby práce, štruktúru činností, systém riadenia kvalifikáciu a iniciatívu pracovníkov. 8. Aktuálne problémy v oblasti vysokého školstva 8.1. Kauza Západočeskej univerzity v Plzni V poslednom období je značne diskutovaná kauza Západočeskej Univerzity v Plzni, kde došlo vo viacerých prípadoch k neoprávnenému udeľovaniu vysokoškolských titulov. Tomuto odhaleniu ale predchádzala aféra s opisovaním dizertačných prác. Konkrétne sa jednalo o záverečnú dizertačnú prácu prodekana právnickej fakulty Ivana Tomažiča, ako informoval Český rozhlas[22]. Po prevalení tejto kauzy sa objavili informácie, že niektorí študenti dokázali získať magisterský akademický titul za 4 roky, alebo v extrémnych prípadoch aj za dva mesiace, pričom štandardná dĺžka štúdia je 5 rokov. Vyšetrovanie je vedené Akreditačnou komisiou. Vedenie univerzity sa bráni tým, že o skutočnostiach na právnickej fakulte nevedelo. Na obranu tzv. „rýchlo študentov“ sa postavil bývalý prodekan fakulty Kindl, ktorý tvrdí, že krátka doba štúdia mohla byť spôsobená i predchádzajúcim štúdiom na inej univerzite, a preto žiada vytvorenie vyšetrovacej komisie. [23] Celý prípad je v súčasnosti v procese vyšetrovania. Celá táto kauza vrhá zlé svetlo nielen na samotnú univerzitu, ale i na vysoké školstvo vo všeobecnosti. Priťahuje pozornosť a záujem médií a verejnosti a môže vyvolať nedôveru ľudí k zneváženiu titulov a práce študentov, ktorí si celé štúdium „vydreli“. Považujem za nevyhnutné riadne a dôkladne prešetrenie a nájdenie osôb zodpovedajúcich za dané skutočnosti a náležité potrestanie. 8.2. Biela kniha vysokoškolského vzdelávania Biela kniha terciárneho vzdelávania je koncepčný dokument, akou cestou by sa malo vzdelávanie v ČR uberať v nasledujúcich 15 až 20 rokoch. Poskytuje koncepčnú zmenu legislatívy, expertnú oporu pre politickú situáciu, formuluje potreby a očakávania spoločnosti a vlády. Tento dokument je dosť kontroverzný, čo sa týka názorov v rámci politickej sféry. Ku kľúčovým problémom, ktorá sú v Bielej knihe predkladané patrí malá efektívnosť terciárneho vzdelávania, pretože univerzity majú tendenciu maximalizovať počet prijatých študentov bez ohľadu na kvalitu budúcich absolventov. Na školách chýbajú prakticky zamerané predmety, čo môže mať negatívny vplyv na uplatnenie absolventov v praxi. Osobne by som taktiež uvítala skôr praktickú výuku než uprednostňovanie teórie, pretože si myslím, že po ukončení štúdia máme síce výborné teoretické poznatky, ale v praxi sú často nevyužiteľné, pretože sa využívajú iné postupy a metódy. K hlavným cieľovým oblastiam patrí umožnenie poskytovať VŠ špičkové vzdelanie, posilnenie princípu autonómie a zodpovednosti VŠ, zavedenie viac- zdrojového financovania (zapojenie súkromných zdrojov), vylepšenie využívania ľudského potenciálu (zníženie sociálnych nerovností). Podľa Bielej knihy by malo dôjsť aj k zmene financovania štúdia jednotlivých študentov. Každý študent by mal nárok získať základnú študijnú pôžičku na pokrytie nákladov spojených so štúdiom a náklady na bývanie. Celkový žiaduci stav je vyobrazený na Obrázku č. 2. 9. Komparácia terciárneho vzdelávania v ČR s Belgickom Základným dokumentom pre možnosť porovnania terciárneho vzdelávania medzi krajinami OECD je Education at a Glance, ktorý vydáva Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj každoročne. Českú republiku budem porovnávať s Belgickom, pretože má približne rovnaký počet obyvateľov. Prestížne univerzity v Belgicku sú súčasťou troch univerzitných zoskupení (the Academy of Louvain, the Academy of Wallonia-Brussels, the Academy of Wallonia-Europe) sa radia medzi európsku špičku vo výskume. Podobne ako v ČR v Belgicku existuje trojstupňový študijný systém vzdelávania, kreditový systém, zrovnateľný kvalifikačný systém a udeľovanie diploma suplement podľa Boloňskej deklarácie.[24] V roku malo Belgicko 394 tis.[25] študentov (domáci aj zahraničný) v ČR bolo evidovaných podľa ÚIV takmer 324 tis. študentov. V porovnaní som sa zamerala na výdaje na terciárne vzdelávanie v oboch krajinách, či sa jedná prevažne o verejné alebo súkromné zdroje, ďalej budem porovnávať zmeny v počte študentov, vo výdajoch na vzdelávacie inštitúcie a zmeny vo výdajoch na jedného študenta medzi rokmi 2000 a 2006. Výdaje na terciárne vzdelávanie boli v roku 2006 v ČR vo výške 1,2% HDP, zatiaľ čo v Belgicku to bolo len o jednu desatinu viac. Obe krajiny sa však držia pod priemerom OECD, ktorý je 1,5% HDP. Verejné výdaje tvoria v priemere 73% celkových výdajov na túto oblasť v krajinách OECD, v ČR je to 82%. Ako demonštruje Graf č. 1 Belgicko prispieva na terciárne vzdelávanie zo súkromných zdrojov v menšej miere ako ČR. Graf č. 1 Výdaje na terciárne vzdelávacie inštitúcie ako podiel na HDP (2006) Zdroj: OECD, 2009 Ďalšie charakteristiky nám približuje Graf č. 2. Čo sa týka počtu študentov, v ČR vzrástol ich počet v roku 2006 o 45% v porovnaní so stavom v 2000. V Belgicku došlo k miernejšiemu nárastu o približne 5%. Výdaje na vzdelávacie inštitúcie v ČR vzrástli v najväčšej miere medzi sledovanými krajinami, zatiaľ čo nárast v Belgicku dosiahol len 110% stavu z roku 2000. Podobný priebeh zaznamenal aj ukazovateľ výdaje na jedného študenta, ktorý v ČR vzrástol o 30%, ale v Belgicku len o 5%. Obe krajiny zaznamenali rovnaký vývoj, Česká republika vo väčšej miere. Graf č. 2 Zmeny v počte študentov, výdajoch na vzdelávacie inštitúcie, výdajoch na jedného študenta v rokoch 2000 a 2006 Zdroj: OECD, 2009 Zaujímavú zmenu zaznamenalo Švédsko, kde vzrástli celkové výdaje na vzdelávanie a počet študentov približne v rovnakej miere takže náklady na jedného študenta sa nemenili. 10. Relevantná legislatíva S oblasťou terciárneho školstva sa viažu tieto zákony a vyhlášky: Zákon č. 111/1998 Sb., o vysokých školách v akuálnom znení Zákon č. 283/1992 Sb., o Akademii věd České republiky, ve znění zákonů č. 220/2000 Sb. a č. 342/2005 Sb. Zákon č. 192/1994 Sb., o změně názvu některých vysokých škol uvedených v příloze zákona č. 172/1990 Sb., o vysokých školách Zákon č. 130/2002 Sb., o podpoře výzkumu a vývoje z veřejných prostředků a o změně některých souvisejících zákonů Zákon č. 214/2004 Sb., o zřízení Univerzity obrany Nařízení vlády č. 267/2002 Sb., o informačním systému výzkumu a vývoje Nařízení vlády č. 461/2002 Sb., o účelové podpoře výzkumu a vývoje z veřejných prostředků a o veřejné soutěži ve výzkumu a vývoji Nařízení vlády č. 462/2002 Sb., o institucionální podpoře výzkumu a vývoje z veřejných prostředků a o hodnocení výzkumných záměrů Vyhláška č. 10/2005 Sb., o vyšším odborném vzdělávání Vyhláška č. 317/2005 Sb., o dalším vzdělávání pedagogických pracovníků, akreditační komisi a kariérním systému pedagogických pracovníků Vyhláška MŠMT č. 42/1999 Sb., o obsahu žádosti o akreditaci studijního programu. Vyhláška MŠMT č. 343/2002 Sb., o postupu a podmínkách při zveřejnění průběhu přijímacího řízení na vysokých školách Záver Seminárna práca sa zaoberala terciárnym vzdelávaním, ako jedného z odvetví verejného sektora, ktoré je zamerané na rozvoj človeka. Tento najvyšší stupeň vzdelávania nie je povinný zo zákona ako základná školská dochádzka, ale človek sa pre štúdium rozhoduje na základe vlastnej vôle, presvedčenia a chuti študovať. Práca sa prierezovo zaoberala štruktúrou terciárneho vzdelávania, predovšetkým však vysokého školstva. Ďalej osvetlila poslanie a hlavné ciele vzdelávania a uplatňovanie faktorov efektívnosti a verejnej voľby a kontroly, čím splnila v úvode vymedzený cieľ. Tak ako každé odvetvie verejného sektora sa stretáva s viacerými problémami, z ktorých boli spomenuté tie najaktuálnejšie. Pre vytvorenie aspoň nejakého obrazu o tom, ako si stojí v rámci ÉU Česká republika, bola uskutočnená komparácia s terciárnym vzdelávaním v Belgicku, pričom závery je možné zhrnúť takto: obe krajiny sa nachádzajú pod priemerom OECD v rámci výdajov na terciárne vzdelávanie ku HDP a v ČR bol zaznamenaný výraznejší nárast študentov aj celkových nákladov v porovnaní k roku 2000 než to bolo v prípade Belgicka. Prílohy Obrázok č.1 Schéma vzdelávacieho procesu v ČR v školskom/akademickom roku 2008/2009 Zdroj: MŠMT, 2009 Obrázok č. 2 Cieľový stav finančnej podpory študentov podľa návrhov Bielej knihy Zdroj: JEŽEK, F, 2008 Použité zdroje Monografie [1] REKTOŘÍK, J. a kol. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. Praha: Ekopress, 2007. 309 s. ISBN 978-80-86929-29-3. [2] Středisko vzdělávací politiky při Pedagogické fakultě Univerzity Karlovy Terciární vzdělávání ve vyspělých zemích: vývoj a současnost.Praha: Ústav pro informace ve vzdělávaní, 1997. 138 s. s.17 Internetové zdroje [1] Atlas of Student Mobility Belgium 2006. [online]. [cit. 2009-11-27]. Dostupné na WWW . [2] BUMBA, J. Zapadočeská univerzita připravuje seznam „rychlostudentů“. [online]. Publikované dňa 12.10.2009 [cit. 2009-11-26]. Dostupné na WWW < http://www.rozhlas.cz/zpravy/spolecnost/_zprava/644400 >. [3] Centrum pre štúdium vysokého školstva Adresář soukromých vysokých škol. [online]. c2009 [cit. 2009-11-25]. Dostupné na WWW < http://www.csvs.cz/dokumenty/seznam_soukr.pdf>. [4] Centrum pre štúdium vysokého školstva Adresář veřejných vysokých škol. [online]. c2009 [cit. 2009-11-25]. Dostupné na WWW < http://www.csvs.cz/dokumenty/seznam_verejne.pdf>. [5] ČSÚ Mezinárodní standardní klasifikace vzdělávání – ISCED. [online]. c2008. Posledná revízia 2008-3-31. [cit- 2009-11-23]. Dostupné na WWW . [6] Európska komisia Struktury systému vzdelávání, odborné prípravy,a vzdelávání dospelých,v Evrope. [online].c2008. [cit. 2009-11-23]. Dostupné na WWW . [7] Gaudeamus Studium v Belgii. [online]. [cit. 2009-11-27]. Dostupné na < http://www.gaudeamus.cz/?id=cz%2Fbelgie&mf=4002066 >. [8] JEŽEK, F. Bílá kniha terciárního vzděláván. [online]. 24. června 2008 [cit. 2009-11-26]. Dostupné na WWW . [9] MATĚJŮ, P. a kol. Bílá kniha terciárního vzdělávání. Praha: MŠVT, 2009. 76 s. ISBN 978-80-254-4519-8. [online]. Dostupné na WWW . [10] MŠMT Návrh státního závěrečného účtu ČR za rok 2007, C. Zpráva o výsledcích hospodaření státního rozpočtu. [online]. [cit. 2009-11-26]. Dostupné na WWW . [11] MU Výroční zpráva o činnosti 2008. MU, 2009. 99s. ISBN 978-80-210-4862-1. [online].[cit. 2009-11-27]. Dostupné na WWW . [12] NACHTMANN, F. Na soukromých vysokých školách v současnosti studuje 50 000 studentov. [online]. 23.9.2009, posledná revízia 2009-11-25 [cit. 2009-11-25]. Dostupné na WWW < http://www.mediafax.cz/domaci/2932773-Na-soukromych-vysokych-skolach-v-soucasnosti-studuje-50-000-s tudentu>. [13] OECD Education At a Glance 2009. Paris: OECD Publishing, 2009. 471 s. ISBN 978-92-64-02475-5. [online]. Dostupné na WWW < http://www.oecd.org/dataoecd/41/25/43636332.pdf >. [14] PATÁK, T., ŽIŽLAVSKÁ V. Kindl brání rychlostudenty a volá po zřízení parlamentní vyšetřovací komise. [online]. Publikované dňa 20.10.2009 [cit. 2009-11- 26]. Dostupné na WWW < http://www.mediafax.cz/domaci/2944932-Kindl-brani-rychlostudenty-a-vola-po-zrizeni-parlamentni-vyse trovaci-komise >. [15] STRECKOVÁ, Y., MALÝ, I. Veřejná ekonomie pro školu i praxi. Praha: Computer Press, 1998. s. 214 ISBN 80-7226-112-6 [16] ŠKODOVÁ, L. Je lepší soukromá nebo štátní škola?. [online]. [cit. 2009-11-25]. Dostupné z WWW < http://www.mesec.cz/clanky/je-lepsi-soukroma-nebo-statni-skola/>. [17] Učiteľské Noviny, Terciární vzdělávání v číslech, Ústav pro informace ve vzdělávání.[online]. c2003.[cit. 2009-11-23]. Dostupné z WWW . Legislatíva [1] Zákon č. 111/1998 Sb., o vysokých školách [2] Vyhláškou č. 10/2005 Sb., o vyšším odborném vzdělávání ________________________________ [1] Učiteľské Noviny, Terciární vzdělávání v číslech, Ústav pro informace ve vzdělávání.[online].c2003.[cit. 2009-11-23]. Dostupné z WWW . [2] Středisko vzdělávací politiky při Pedagogické fakultě Univerzity Karlovy Terciární vzdělávání ve vyspělých zemích: vývoj a současnost.Praha: Ústav pro informace ve vzdělávaní, 1997. 138 s. s.17 [3] Zákon č. 111/1998 Sb., o vysokých školách [4] Vo všeobecnosti prevláda názor, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú lepšie podmienky pre vstup na pracovný trh, vyššie mzdové ohodnotenie a relatívne nízku mieru nezamestnanosti po ukončení štúdia. Osobne s týmto tvrdením súhlasím ale len do určitej miery. V dnešnej dobe je už toľko ľudí s akademickým titulom a ďalší študujú, že aj pri nich sa podľa môjho názoru postupne miera nezamestnanosti zdvihne. [5] Podle Středisko vzdělávací politiky při Pedagogické fakultě Univerzity Karlovy Terciární vzdělávání ve vyspělých zemích: vývoj a současnost.Praha: Ústav pro informace ve vzdělávaní, 1997. 138 s. s.69 [6] REKTOŘÍK, J. a kol. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. Praha: Ekopress, 2007. 309 s. ISBN 978-80-86929-29-3. s. 19 [7] Pre viac informácií viď ČSÚ Mezinárodní standardní klasifikace vzdělávání – ISCED. [online]. c2008. Posledná revízia 2008-3-31. [cit- 2009-11-23]. Dostupné na WWW . [8] REKTOŘÍK, J. a kol. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. Praha: Ekopress, 2007. 309 s. ISBN 978-80-86929-29-3. s. 137 [9] Stav ku dňu 2009-10-12, Centrum pre štúdium vysokého školstva Adresář veřejných vysokých škol. [online]. c2009 [cit. 2009-11-25]. Dostupné na WWW < http://www.csvs.cz/dokumenty/seznam_verejne.pdf>. [10] Stav ku dňu 2009-10-8, Centrum pre štúdium vysokého školstva Adresář soukromých vysokých škol. [online]. c2009 [cit. 2009-11-25]. Dostupné na WWW < http://www.csvs.cz/dokumenty/seznam_soukr.pdf>. [11] § 20 zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách [12] § 14 zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách [13] MŠMT Návrh státního závěrečného účtu ČR za rok 2007, C. Zpráva o výsledcích hospodaření státního rozpočtu. [online]. [cit. 2009-11-26]. Dostupné na WWW . s. 106 [14] MU Výroční zpráva o činnosti 2008. MU, 2009. 99s. ISBN 978-80-210-4862-1. s. 94. [online].[cit. 2009-11-27]. Dostupné na WWW . [15] Do týchto častí spadá legislatívna úprava študijného programu, náležitosti štúdia na vysokej škole, práv a povinností študentov. Upravuje aj akademických pracovníkov, akreditácie študijných programov a pôsobnosť ministerstva v oblasti školstva ako časti štátnej správy. [16] Viac dostupných informácií na WWW < http://www.msmt.cz/ekonomika-skolstvi/pravidla-pro-poskytovani-dotaci-soukromym-vs> [17] ŠKODOVÁ, L. Je lepší soukromá nebo štátní škola?. [online]. [cit. 2009-11-25]. Dostupné z WWW < http://www.mesec.cz/clanky/je-lepsi-soukroma-nebo-statni-skola/>. [18] NACHTMANN, F. Na soukromých vysokých školách v současnosti studuje 50 000 studentov. [online]. 23.9.2009, posledná revízia 2009-11-25 [cit. 2009-11-25]. Dostupné na WWW < http://www.mediafax.cz/domaci/2932773-Na-soukromych-vysokych-skolach-v-soucasnosti-studuje-50-000-s tudentu>. [19] Európska komisia Struktury systému vzdelávání, odborné prípravy,a vzdelávání dospelých, v Evrope. [online].c2008. [cit. 2009-11-23]. Dostupné na WWW . [20] REKTOŘÍK, J. a kol. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. Praha: Ekopress, 2007. 309 s. ISBN 978-80-86929-29-3. s. 31 [21] STRECKOVÁ, Y., MALÝ, I. Veřejná ekonomie pro školu i praxi. Praha: Computer Press, 1998. s. 214 ISBN 80-7226-112-6. s. 193-196 [22] BUMBA, J. Zapadočeská univerzita připravuje seznam „rychlostudentů“. [online]. Publikované dňa 12.10.2009 [cit. 2009-11-26]. Dostupné na WWW < http://www.rozhlas.cz/zpravy/spolecnost/_zprava/644400 >. [23] PATÁK, T., ŽIŽLAVSKÁ V. Kindl brání rychlostudenty a volá po zřízení parlamentní vyšetřovací komise. [online]. Publikované dňa 20.10.2009 [cit. 2009-11-26]. Dostupné na WWW < http://www.mediafax.cz/domaci/2944932-Kindl-brani-rychlostudenty-a-vola-po-zrizeni-parlamentni-vyse trovaci-komise >. [24] Gaudeamus Studium v Belgii. [online]. [cit. 2009-11-27]. Dostupné na < http://www.gaudeamus.cz/?id=cz%2Fbelgie&mf=4002066 >. Boloňská deklarácia je akčný strategický dokument rozvoja vysokoškolského vzdelávania v Európe do roku 2010 [25] Atlas of Student Mobility Belgium 2006. [online]. [cit. 2009-11-27]. Dostupné na WWW .