Registre
Registre sú mechanizmus umožňujúci aplikácii ľahšie spravovanie konfiguračných nastavení. V podstate
sa jedná o centrálne uloženú databázu s hierarchickou stromovou štruktúrou, ktorá ponúka nasledujúce
možnosti:
Napriek tomu, že registre sú zložené z niekoľkých fyzických súborov, zaobchádza sa s nimi ako
s jednoduchou databázou na ukladanie a získavanie informácií.
Nakoľko sa jedná o hierarchickú štruktúru, aplikácia môže nanútiť konfiguračným nastaveniam
svoju vlastnú organizáciu.
Poskytuje podporu pre viacerých užívateľov a sú rozdelené na dve časti: časť pre nastavenia
lokálnej stanice (HKEY_LOCAL_MACHINE) a časť pre nastavenia užívateľa (HKEY_USERS).
Na špecifické kľúče je možné aplikovať bezpečnostné povolenia a kontrolné nastavenia.
Rôzne dátové typy: binary, DWORD, string, multistring, expandable string.
Štruktúra systémových registrov
Registre sú obmedzeným, zdieľaným systémovým zdrojom. Jedná sa o hierarchiu kľúčov a hodnôt. Kľúče
môžu obsahovať ľubovoľný počet podkľúčov a hodnôt. Takisto každý podkľúč môže obsahovať ďalšie
podkľúče a hodnoty. Mená kľúčov na tej istej úrovni musia byť unikátne a nesmú obsahovať znak
backslash (\). Rovnako aj hodnoty pod konkrétnym podkľúčom musia mať unikátne mená – okrem
hodnoty (Defaul)t, ktorá je nepomenovaná.
Štruktúra registrov môže byť logická alebo fyzická. Programátori sa bežne zaoberajú iba logickou
štruktúrou. Registre logicky obsahujú 5 koreňov:
HKEY_LOCAL_MACHINE – množina dát registru aplikovaná na lokálnu stanicu, nezávisle na
prihlásenom užívateľovi.
HKEY_USERS – množina dát registra aplikovaná na konkrétneho užívateľa. Obsahuje stromy
pre defaultného užívateľa a pre aktuálne načítané užívateľské profily.
HKEY_CURRENT_USERS – systémom definovaný alias pre podstrom stromu HKEY_USERS,
ktorý dynamicky ukazuje na informácie registra pre užívateľa asociovaného
s volajúcim vláknom.
HKEY_CLASSES_ROOT – systémom definovaný alias pre HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Classes.
Tento strom obsahuje konfiguračné informácie pre registrované COM komponenty.
HKEY_CURRENT_CONFIG – systémom definovaný alias pre HKEY_LOCAL_MACHINE\System\CurrentControlSet\Hardware
Profiles\Current. Tento strom registra uchováva konfiguračné
informácie hardwaru.
Fyzicky sú registre udržiavané niekoľkými súbormi, tzv. hives, na pevnom disku užívateľa.
Programátor musí myslieť iba na cestu ku kľúču v registri. Systém potom rozhodne, ktorý hive obsahuje
tento kľúč a sprístupní náležitý súbor.
Zaužívané konvencie pri práci s registrami
Skôr, než začnete pracovať s registrami, musíte sa zamyslieť nad tým, či sa majú vaše nastavenia
aplikovať na pracovnú stanicu (alebo pre všetkých užívateľov), alebo pre konkrétneho užívateľa. Typicky
sa informácie v registroch pri inštalovaní aplikácie aplikujú na všetkých užívateľov systému. Na druhej
strane, nastavenia užívateľa a zmeny v konfigurácií počas behu aplikácie sú bežne uložené pre špecifického
užívateľa.
Po rozhodnutí, na koho sa majú aplikovať konfiguračné nastavenia, sa adekvátne k tomu zvolí koreň
registra a vytvorí sa hierarchia pre váš produkt. Napríklad pri nastaveniach aplikujúcich sa na pracovnú
stanicu by mal mať register nasledujúcu podobu:
HKEY_LOCAL_MACHINE
Software
Názov vašej spoločnosti
Názov vášho produktu
Verzia vášho produktu (voliteľné)
Kľúč1
Hodnota1
Hodnota2
.
:
Kľúč2
.
:
Práca s kľúčami registra
Existujú dva typy funkcií pre prácu s registrami – funkcie registrov (Reg*) a funkcie shellu (SH*).
Nakoľko shell funkcie sú postavené na funkciách registrov, budeme sa venovať Reg* funkciám.
Otváranie kľúčov registra
Skôr než začnete ukladať a získavať informácie z hodnôt registrov, musíte získať handle ku kľúču.
Handle získate buď otvorením existujúceho kľúča, alebo vytvorením nového kľúča. Existujúci kľúč
vytvoríte volaním funkcie RegOpenKeyEx:
LONG RegOpenKeyEx(
HKEY hkeyRoot,
PCTSTR subKey,
DWORD options,
REGSAM samDesired,
PHKEY resultKey
);
Pre otvorenie kľúča odovzdajte funkcii handle na koreňový kľúč, ako hkeyRoot parameter. Táto
handle by mala byť buď rodič podkľúča, ktorý chcete otvoriť, alebo jeden z jeho predchodcov.
Parameter subKey je textové meno kľúča, ktorý chcete otvoriť. Toto meno musí obsahovať všetky
kľúče medzi požadovaným kľúčom a koreňom, oddelené dvojitým opačným lomítkom (\\). Ak bude tento
parameter NULL alebo prázdny reťazec, systém vráti handle ku kľúču koreňa.
Parameter options je rezervovaný pre budúce využitie. Parameter samDesired popisuje, čo chce
vaša aplikácia s kľúčom robiť. Ako hodnotu resultKey parametra by ste mali odovzdať adresu
premennej typu HKEY. Ak funkcia uspeje, systém do tejto premennej uloží handle otvoreného kľúča.
Vytváranie kľúčov registra
Vytvárať kľúče registra vám umožní funkcia RegCreateKeyEx. Túto funkciu je možné použiť aj na
otvorenie kľúča. Ak daný kľúč neexistuje, pokúsi sa ho vytvoriť. Funkcia vyzerá nasledovne:
LONG RegCreateKeyEx(
HKEY hkeyRoot,
PCTSTR subKey,
DWORD reserved,
PTSTR pClass,
DWORD options,
REGSAM samDesired,
PSECURITY_ATTRIBUTES psa,
PHKEY resultKey,
PDWORD disposition
);
Parametre hkeyRoot, subKey, samDesired a resultKey majú význam ako pri funkcií RegOpenKeyEx.
Parameter reserved je rezervovaný a mal by byť 0, parameter pClass by mal byť vždy NULL.
Parameter psa ukazuje na štruktúru SECURITY_ATTRIBUTES, ktorá umožňuje definovať prístupové práva
pre novovytvorený podkľúč. Ak tento podkľúč už existuje, parameter je ignorovaný.
Parameter options môže nadobudnúť jednu z nasledujúcich hodnôt:
REG_OPTION_NON_VOLATILE – Kľúč je vytvorený v registroch a je trvale uložený na pevný disk.
REG_OPTION_VOLATILE – Kľúč je vytvorený v pamäti a je odstránený pri reštartovaní systému.
REG_OPTION_BACKUP_RESTORE – Kľúč je používaný zálohovacím softwarom na zálohovanie
a obnovenie registrov.
Parameter disposition môže nadobúdať dve rôzne hodnoty: REG_CREATED_NEW_KEY a REG_OPENED_EXISTING_KEY.
Skontrolovanie tejto premennej po skončení funkcie odhalí, či bol vytvorený
nový kľúč, alebo bol otvorený už existujúci kľúč. Pokiaľ to nepotrebujete zisťovať, zvoľte tento parameter
NULL.
Či už obdržíte handle ku kľúču registra volaním funkcie RegOpenKeyEx alebo RegCreateKeyEx, po
skončení jej používania by ste ju vždy mali zatvoriť volaním funkcie RegCloseKey:
LONG RegCloseKey(HKEY hkey);
Prechádzanie kľúčov registra
Mená kľúčov registra sú pri inštalácií alebo konfigurácií softwaru väčšinou známe. Môže však nastať
prípad, kedy mená podkľúča v otvorenom kľúči nepoznáte. V takomto prípade je na získanie týchto mien
vhodné použiť funkciu RegEnumKeyEx:
LONG RegEnumKeyEx(
HKEY hKey,
DWORD index,
PTSTR name,
LPDWORD nameSize,
PDWORD reserved,
PTSTR classBuffer,
PDWORD classBufferSize,
PFILETIME lastWriteTime
);
Buffer pre vrátené mená kľúčov a tried musia mať dostatočnú veľkosť, inak funkcia zlyhá. Preto by
ste pre získanie dĺžky najdlhšieho mena podkľúča a triedy pod žiadaným kľúčom mali najskôr volať
funkciu RegQueryInfoKey. Váš kód by však aj potom mal zvládnuť situáciu, že sa vyskytne podkľúč
s dlhším názvom, keďže môže byť dodatočne vytvorený.
Práca s hodnotami registra
V hodnotách registra sú uložené aktuálne konfiguračné dáta vašej aplikácie. V okamihu, keď máte handle
k otvorenému kľúču registra, ste pripravení získať dáta obsiahnuté v tomto kľúči. K tomuto účelu existujú
3 funkcie: RegQueryValueEx, RegEnumValue a RegQueryMultipleValues.
Funkciu RegEnumValue by ste mali použiť, keď nepoznáte meno hodnoty, z ktorej chcete získať
dáta, prípadne chcete systematicky získať dáta pre všetky hodnoty v danom kľúči. Funkcia RegQueryMultipleValues
získa dáta zo všetkých hodnôt obsiahnutých v zozname, ktorý je jedným z parametrov
tejto funkcie. Pre získanie dát z konkrétnej hodnoty kľúča, ktorej meno dopredu poznáte, je vhodné
použiť funkciu RegQueryValueEx.
Typicky pokiaľ aplikácia chce získať konkrétnu hodnotu kľúča registra, volá dvakrát funkciu RegQueryValueEx.
Iniciálne volanie tejto funkcie získa požadovanú veľkosť bufferu a po alokovaní samotného
bufferu sa ďalším volaním získajú žiadané dáta.
Existuje však aj iný prístup, ktorý môže byť v závislosti na počte hodnôt efektívnejší: zavolajte
funkciu RegQueryInfoKey, ktorá vráti veľkosť najväčšej hodnoty obsiahnutej v danom kľúči. Potom už
stačí alokovať jediný buffer a použiť ho pre viacero volaní funkcie RegQueryValueEx.
Ukladanie dát do registra
Pre uloženie dát do registra volajte funkciu RegSetValueEx:
LONG RegSetValueEx(
HKEY hKey,
PCTSTR valueName,
DWORD reserved,
DWORD valueType,
const BYTE *pData,
DWORD dataSize
);
Parameter hKey odkazuje na kľúč, pod ktorým má byť hodnota s menom valueName uložená. Pokiaľ
je hodnota valueName NULL alebo prázdny reťazec, systém uloží vaše dáta do hodnoty (Default). Parameter
valueType určuje typ dát. Hodnoty, ktoré môže nadobudnúť, nájdete tu. Parameter pData ukazuje
na aktuálne dáta, ktoré chcete do registra uložiť a parameter dataSize určuje veľkosť dát v bajtoch. Ak
funkcia uspeje, návratová hodnota je ERROR_SUCCESS.
Pokiaľ potrebujete, aby vaša aplikácia sledovala nejakú zmenu v registroch, je vhodné použiť
funkciu RegNotifyChangeKeyValue:
LONG RegNotifyChangeKeyValue(
HKEY hKey,
BOOL watchSubtree,
DWORD notifyFilter,
HANDLE hEvent,
BOOL asynchronous
);
Po zavolaní tejto funkcie sledujete hKey kľúč. Pokiaľ v ňom nastane nejaká zmena, bude signalizovaná
udalosť špecifikovaná pomocou hEvent handle.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použitá literatúra:
RICHTER, Jeffrey. CLARK, Jason D. Programming Server-Side Applications for Microsoft Windows
2000. 1. vyd. 2000. ISBN 0-7356-0753-2
Microsoft Developer Network, domovská www stránka, dostupná na URL http://msdn.microsoft.com