Úvod   V súčasnosti je k dispozícii množstvo informácií a odporúčaní týkajúcich sa výživy a zdravia. Ľudia, ktorí majú záujem o túto tému, sa môžu z rozličných zdrojov dozvedieť podrobnosti o živinách  (napr. sacharidoch, tukoch, bielkovinách, vitamínoch a mineráloch), ktoré by mali v rámci zdravej a vyváženej stravy prijímať. Označenia potravín tiež poskytujú dôležité informácie o množstvách  jednotlivých živín v potravinách. Dostupné informácie o živinách sa však môžu zdať príliš zložité. Väčšina spotrebiteľov im celkom dobre nerozumie a pri príprave rodinného jedálneho lístka majú bez  poriadnej znalosti výživových látok len obmedzené využitie. Preto je potrebné poskytnúť spotrebiteľom výživové odporúčania takým spôsobom, ktorému by porozumeli.     Čo sú stravovacie usmernenia na základe potravín?   Stravovacie usmernenia na základe potravín (FBDG) sú jednoduché odporúčania týkajúce sa zdravého stravovania zamerané na všeobecnú verejnosť. Informujú o tom, čo by mali ľudia jesť, no nie  vo forme živín, ale v podobe konkrétnych potravín, a poskytujú základný rámec, ktorý možno využiť pri plánovaní stravovacieho režimu alebo príprave denného jedálneho lístka. Charakteristické  znaky, ako ich popísala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)1:   l vyjadrenie princípov vzdelávania o výžive najmä vo forme potravín,   l zamerané na používanie jednotlivými členmi všeobecnej verejnosti,   l v prípade, že nie sú vyjadrené vo forme potravín, sú napísané jazykom, ktorý sa snaží čo najmenej používať termíny z oblasti vedy o výžive.   Stravovacie usmernenia na základe potravín by mali poskytovať jednoduché odporúčania založené na skupinách potravín. Tieto odporúčania by mali byť pre obyvateľov relevantné a mali by mať  praktické využitie. Môžu byť všeobecné a nekonkrétne, napríklad „každý de� sa stravujte pestro“ alebo „jedzte veľa ovocia a zeleniny“, alebo konkrétnejšie, napríklad „každý de� zjedzte päť porcií  ovocia a zeleniny“. Odporúčania tiež môžu zahŕ�ať typy potravín, ako napríklad „jedzte nízkotučné mliečne výrobky a pite nízkotučné mlieko“, alebo jedál, napríklad „každý de� si pripravte ra�ajky“.     Usmernenia  FBDG  nepoužívajú  číselné  vyjadrenia  odporúčaných  dávok  živín  (napríklad  odporučenú  dennú  dávku)  ani  konkrétne  ciele,  ale  praktickým  spôsobom  ich  interpretujú  vo  forme  stravovacích odporúčaní pre jednotlivcov v rámci spoločnosti. Ak je teda všeobecným cieľom získať 10 % nasýtených tukov z celkového energetického obsahu prijatých potravín, no aktuálny príjem  tukov je vyšší,  usmernenia  budú  viesť k  zníženiu  nasýtených  tukov,  napríklad  „uprednost�ujte chudé mäso“. Usmernenia  FBDG  sa  tiež  zaoberajú  zdravotnými  problémami  verejnosti,  napríklad  chronickými ochoreniami. Zameriavajú sa na živiny, ktoré môžu ovplyvniť výsledok ochorenia (na odporúčania znížiť príjem nasýtených tukov sa napríklad kladie väčší dôraz v prípadoch, kde je  miera srdcovocievnych ochorení vysoká).     Historický vývoj stravovacích usmernení na základe potravín   Dávno predtým, ako sme objavili vitamíny a ich dôležitosť pre ľudský organizmus a databázy zloženia potravín, ľudia vedeli, že pre ich zdravie sú dôležité rozličné potraviny. Stravovacie odporúčania  sú  často  založené  na  pozorovaniach,  akými  boli  napríklad  aj  pozorovania  Jamesa  Linda,  chirurga  britského  námorníctva  v  18.  storočí,  ktoré  demonštrovali,  že  limetky  a  pomaranče  liečia  u  námorníkov skorbut, zatiaľ čo iné liečivá, ako ocot a jablkový mušt, nie sú účinné. Štyridsať rokov po uverejnení výsledkov jeho pozorovaní bolo vydané nariadenie, na základe ktorého museli byť  všetky lode britského námorníctva zásobené limetkovou šťavou. Výskyt skorbutu na palubách sa prakticky eliminoval.     Po 2. svetovej vojne sa stravovacie usmernenia poskytovali s cieľom zabezpečiť adekvátny prísun makroživín (bielkovín, sacharidov a tukov) a mikroživín (vitamínov a minerálov), a to často na  základe skupín potravín. Znamenalo to začlenenie potravín s podobnými charakteristikami do rovnakej skupiny a odporučenie, aby ľudia každý de� prijímali potraviny z každej skupiny. V 70­tych  rokoch  však  odborníci  na  výživu  zaznamenali  na  jednej  strane  nadmernú  konzumáciu  tukov,  najmä  nasýtených,  a  cukrov  a  na  druhej  strane  nedostatok  vlákniny  v  strave.  Na  základe  tejto  skutočnosti  sa  stravovacie  odporúčania  v  rozvinutých  krajinách  zamerali  namiesto  mikroživín vo zvýšenej  miere  na  makroživiny.  Tieto  odporúčania  sa  kombinovali  s  odporúčaniami na základe  potravín s cieľom odporučiť viac či menej potravín, ktoré mali vysoký či nízky obsah príslušných makroživín. Používanie tradičných potravinových skupín sa však stalo menej obľúbeným.     Uznanie dôležitosti stravovacích usmernení na základe potravín   Na medzinárodnej konferencii o výžive,  ktorá  sa  konala  v  Ríme  v  roku  1992,  sa  prijal  akčný  plán  na  distribúciu  informácií  o  výžive pomocou udržateľných  prístupov  na  základe  potravín,  ktoré  podporujú  pestrosť  v  stravovaní  prostredníctvom  produkcie  a  spotreby  potravín  bohatých  na  mikroživiny  vrátane  vhodných  tradičných  potravín.  Akčný  plán  spôsobil  výrazný  posun  z  politiky  diktovanej  číslami  na  politiku  zameranú  na  prevládajúce  zdravotné  problémy  spoločnosti.  Na  základe  spomenutých  skutočností  uverejnila  v  roku  1996  Organizácia  OSN  pre  výživu  a  poľnohospodárstvo (FAO) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pravidlá na vytvorenie stravovacích usmernení FBDG.2 Tieto pravidlá sú dodnes kľúčovou referenciou v príslušnej oblasti.     Európska pobočka Medzinárodného inštitútu pre vedy o živote (ILSI Európa) zorganizovala dva workshopy zamerané na stravovacie odporúčania FBDG. Prvý sa konal v roku 1997 v mestách Vilnius  (Litva) a Nitra (Slovensko). Bol zameraný na vývoj miestnych stravovacích usmernení na základe potravín a vzdelávanie v oblasti výživy („Development of local FBDG and nutrition education“). O  sedem rokov neskôr usporiadal inštitút ILSI v spolupráci s organizáciou FAO pokračovanie workshopu so 6 z 19 krajín, ktoré sa zúčastnili prvého kola. Pozornosť sa rozšírila tiež na implementáciu a  monitorovanie  stravovacích  usmernení  FBDG.  Dokument  „National  Food  Based  Dietary  Guidelines:  Experiences,  Implications  and  Future  Directions“  (Národné  výživové  odporúčania  týkajúce  sa  príjmu jednotlivých potravín: skúsenosti, implikácie a pokyny do budúcnosti) sumarizuje výsledok workshopu a je dôkazom pokroku, ktorý dosiahlo šesť účastníckych krajín v súvislosti s vývojom a  implementáciou stravovacích usmernení FBDG.3     Rámec pre stravovacie usmernenia FBDG v Európskej únii sa schválil v roku 2000 ako súčasť projektu Eurodiet a uverejnil sa v roku 2001.4      V roku 2003 organizácia WHO zhodnotila existenciu stravovacích usmernení FBDG v  členských štátoch WHO v Európskej únii. Výsledok ukázal, že spomedzi 48 zúčastnených krajín má 25 krajín  národné stravovacie usmernenia FBDG schválené vládou. Ďalších osem krajín oznámilo, že stravovacie usmernenia FBDG sú v štádiu prípravy.1     V marci 2006 usporiadal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v Parme odborné kolokvium o stravovacích usmerneniach FBDG ako prvú časť svojej úlohy poskytovať odborné vedenie pri  implementácii usmernení zdravého stravovania pre Európske spoločenstvo na základe živín do odporúčaní na základe potravín.5  Pred uskutočnením odborného kolokvia preskúmal Panel NDA (Panel  pre dietetické výrobky, výživu a alergie) úradu EFSA literatúru o princípoch vytvárania stravovacích usmernení FBDG, identifikoval potrebné odborné informácie na vytvorenie usmernení FBDG v  krajinách Európskej únie a zhrnul kroky na ich implementáciu, monitorovanie a vyhodnotenie.6     V rámci osobitnej podobnej iniciatívy založila Európska komisia (Riaditeľstvo pre výskum) sieť excelencie EURRECA (EURopean micronutrient RECommendations Aligned) (2007  – 2011). Táto sieť  skúma požiadavky na mikrovýživu a vývoj odporúčaní pre rizikové skupiny obyvateľstva.  Snaží sa tak o vytvorenie nástrojov, ktoré úradu EFSA a ďalším spoločnostiam  pomôžu pri stanovovaní  odporúčaní v súvislosti s mikroživinami a zárove� usmernia ďalší vývoj odporúčaní FBDG v európskych krajinách. Cieľom siete EURRECA je vytvoriť celoeurópsky odborný konsenzus o tom, aké  znaky sú vhodné na vývoj odporúčaní týkajúcich sa mikroživín. To by sa zárove� malo rýchlo a pohodlne odraziť v odporúčaniach uverejnených v národných strategických dokumentoch.     V sieti EURRECA, ktorú pôvodne tvorilo 34 partnerov zo 17 krajín, je mnoho zástupcov z vedeckých kruhov, potravinárskeho priemyslu (vrátane malých a stredných podnikov), spotrebiteľských  skupín, národných spoločností pre výživu a zdravotníckych zariadení. Sieť bude v rámci tohto projektu spolupracovať s úradom EFSA.7     Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zorganizovala v máji 2009 v spolupráci s Európskou radou potravinárskych informácií (EUFIC) workshop zameraný na vývoj, komunikáciu  a vyhodnotenie stravovacích usmernení FBDG. Tohto workshopu v Budapešti sa zúčastnilo 14 krajín zo strednej a východnej Európy.     Vývoj stravovacích usmernení   Ak chceme vedieť, ktoré potraviny a skupiny potravín treba začleniť do odporúčaní FBDG, je potrebné posúdiť stav výživy cieľových skupín obyvateľstva. V niektorých prípadoch je to veľmi ťažké  dosiahnuť, preto sú dočasné stravovacie usmernenia vytvorené na základe výživových odporúčaní alebo stravovacích usmernení FBDG iných krajín alebo na základe Celonárodného integrovaného  programu intervencie proti neinfekčným chorobám (CINDI) organizácie WHO.8 Vyhodnotenie stavu výživy obyvateľstva je však najlepším spôsobom, ako zabezpečiť, aby stravovacie usmernenia  FBDG brali do úvahy prevládajúce nedostatky vo výžive a zdravotné problémy verejnosti v konkrétnej krajine.     Čo sa týka Európy, hlavnými zdravotnými problémami verejnosti sú neinfekčné ochorenia súvisiace so stravovaním a životným štýlom ako obezita, srdcové choroby, cukrovka a rakovina. Tieto  ochorenia  možno  čiastočne  pripísať  nadmernému  príjmu  kalorických  živín  a  nedostatku  určitých  mikroživín.  Preto  musia  stravovacie  usmernenia  zahŕ�ať  nielen  „negatívne“  odporúčania  (napr.  „uprednost�ujte chudé mäso“ na zníženie príjmu nasýtených tukov), ale aj „pozitívne“ odporúčania (napr. „X porcií mäsa, hydiny a rýb na de�“ na zvýšenie príjmu železa).     Spoločná  konzultačná  správa  organizácií  FAO  a  WHO  s  názvom  „Preparation  and  Use  of  Food­Based  Dietary  Guidelines“  (Príprava  a  používanie  stravovacích  usmernení  na  základe  potravín)  podporuje  vytvorenie  pracovnej  skupiny  alebo  komisie  pozostávajúcej  zo  zástupcov  z  oblasti  poľnohospodárstva,  zdravotníctva,  vedy  o  potravinách  a  výžive,  spotrebiteľov,  potravinárskeho  priemyslu, komunikácie a antropológie, ktorá by predstavovala prvý krok vo vývoji stravovacích usmernení FBDG.2 Dôležitosť zapojenia ľudí z rozličných vedných odborov a odvetví je zvýraznená aj  v správe organizácií FAO a WHO a v odbornom stanovisku úradu EFSA z roku 2008.6  Týmto spôsobom sa zabezpečí  zváženie všetkých relevantných aspektov rozličných skupín. Zárove�  sa tak  zvyšuje pravdepodobnosť  úspechu stravovacích usmernení FBDG pri riešení národných zdravotných problémov a napomáha pri budovaní povedomia a akceptovaní odporúčaní medzi skupinami,  ktoré sa môžu podieľať na distribúcii, komunikácii/prezentovaní a používaní stravovacích usmernení FBDG.     Odborné stanovisko úradu EFSA určilo sedem krokov vývoja stravovacích usmernení FBDG:   1. Identifikácia vzťahu stravovania a zdravia   2. Identifikácia problémov týkajúcich sa stravovania v konkrétnej krajine   3. Identifikácia živín z hľadiska dôležitosti pre zdravie verejnosti   4. Identifikácia potravín relevantných pre stravovacie usmernenia FBDG   5. Identifikácia vzorov konzumácie potravín   6. Testovanie a optimalizácia stravovacích usmernení FBDG   7. Grafické znázornenie stravovacích usmernení FBDG     Správa projektu Eurodiet z roku 2000 tiež určuje päť krokov vývoja stravovacích usmernení FBDG. Všetky sú zahrnuté vo vyššie uvedených krokoch, ktoré identifikoval úrad EFSA.     Vo  fáze  vývoja  stravovacích  usmernení  FBDG  je  tiež  potrebné prihliadnuť  na  potrebu  ich  pravidelnej  aktualizácie  a  hodnotenia  ich  účinnosti, aby boli od začiatku  k  dispozícii  dostatočné  zdroje.  Aktualizácie sú dôležité z hľadiska prispôsobenia usmernení neustále sa vyvíjajúcim vedeckým poznatkom o vzťahu medzi jedlom, výživou a zdravím, ako aj meniacim sa stravovacím návykom a  životnému  štýlu.  Vyhodnotenie  účinnosti  usmernení,  napríklad  posúdením  vplyvu  grafického  znázornenia  alebo  odporúčania  na  správanie  ľudí,  je  dôležité  pre ďalšie  zlepšovanie  komunikačných  stratégií. Hodnotením stravovacích usmernení FBDG sa zaoberáme nižšie.     Implementácia stravovacích usmernení   Po vytvorení stravovacích usmernení FBDG je dôležité vyvinúť efektívne komunikačné úsilie a informovať verejnosť o príslušných odporúčaniach. Spoločná konzultačná správa organizácií FAO a WHO  Stravovacie usmernenia na základe potravín (Food­Based Dietary Guidelines, FBDG) v Európe www.eufic.org  uvádza niektoré faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy v procese implementácie2:   l Odporúčania by mali byť stručné a jasné, ľahko zapamätateľné a zrozumiteľné (pre širokú verejnosť). Podporné vizuálne materiály musia byť tiež jasné a zrozumiteľné, pretože v tom spočíva  ich úspech. Okrem toho musia byť stravovacie usmernenia kultúrne prijateľné z hľadiska stravovacích návykov, životného štýlu atď. Radikálne zmeny aktuálnych návykov nebudú také  úspešné ako odporúčania v podobe malých zmien, ktoré možno ľahšie distribuovať a implementovať.   l Na podporu stravovacích usmernení FBDG možno pripraviť vzdelávacie materiály. Účelom takýchto materiálov je podrobnejšie vysvetliť obsah odporúčaní a ich uplatnenie v každodennom  živote (vysvetlenie objemu porcie atď.). Odporúča sa, aby sa na príprave vzdelávacích materiálov podieľali všetky relevantné strany, keďže to prispieva k ich kvalite.   l Stravovacie usmernenia FBDG by sa mali distribuovať pomocou rozličných médií. Keď sa odporúčanie objaví viackrát v rôznych médiách, jeho účinok na verejnosť sa posilní.   l Mediálna distribúcia stravovacích usmernení FBDG by mala byť zameraná na relevantné komunity, vekové skupiny a podobne.   l Stravovacie usmernenia by mali byť praktické. Potraviny odporúčané týmito usmerneniami musia byť cenovo prijateľné, dostupné a rôznorodé, aby vyhovovali rozličným skupinám  obyvateľstva. Pokiaľ nebudú praktické, verejnosť ich nebude používať.   l Stravovacie usmernenia FBDG by sa mali otestovať. Najskôr by ich mali skontrolovať experti na výživu a predstavitelia spotrebiteľskej obce (napríklad učitelia a vedúci komunít). Po revízii  uskutočnenej na základe prvého testovania by malo prebehnúť ďalšie kolo kontroly. Tentoraz by ich mali otestovať spotrebitelia s cieľom zistiť, či sú dostatočne zrozumiteľné.   Okrem  uvedeného  odporúča  odborné  stanovisko  úradu  EFSA  integrovať  stravovacie  usmernenia  FBDG  do  koherentnej  potravinovej  a  výživovej  politiky  nad  rámec  bežnej  distribúcie  s  cieľom  zabezpečiť účinnejšiu implementáciu.6      Hodnotenie stravovacích usmernení   Konzultačná správa organizácií FAO a WHO sa zaoberá hodnotením záveru a procesu. Účelom hodnotenia záveru je určiť výsledok a vplyv stravovacích usmernení FBDG (znalosť, postoj, správanie,  zvyk atď.). Toto hodnotenie sa vykonáva zväčša prostredníctvom prieskumov. Hodnotenie procesu na druhej strane posudzuje úrove� distribúcie alebo implementácie odporúčania. Najdôležitejšou  otázkou, ktorú si treba položiť pri takomto hodnotení, je otázka, či sa komunikačná  kampa� uskutočnila tak, ako bolo naplánované. Vyhodnotením procesu sa závery začlenia do kontextu. Ak sú  však výsledky hodnotenia záveru sklamaním, hodnotenie procesu by malo obsahovať informácie o tom, ako zlepšiť sprostredkovanie odporúčaní v budúcnosti.2     V  súvislosti  s  monitorovaním  a  hodnotením  rozlišuje  úrad  EFSA  činnosť  a  účinky,  na  rozdiel  od  organizácií  FAO  a  WHO,  ktoré  hovoria  len  o  hodnotení  záveru  (ktoré  zahŕ�a  činnosť  aj  účinky).  Jednoduchšie je monitorovať činnosť ako účinok, keď si uvedomíme, že indikátory činnosti je relatívne jednoduché zhromaždiť a spočítať (napr. počet brožúr, letákov, ktoré sa vyžiadali, distribuovali  alebo predali). Takéto údaje sa môžu použiť na zhodnotenie povedomia a znalosti o stravovacích usmerneniach FBDG.6      Odborné stanovisko úradu EFSA tiež uvádza spôsoby vyhodnocovania účinkov.6 Uvedené indikátory nemajú rovnaký časový rozsah z hľadiska ďalšieho prieskumu. Treba to vziať do úvahy.   l Zmeny v predaji/nákupe potravín. Upozor�ujeme, že takáto štatistika nemusí poskytovať presný obraz o spotrebe, preto je potrebné pri interpretovaní údajov zachovať obozretnosť.   l Zmeny v zložení potravín. Stravovacie usmernenia FBDG môžu ako hnací prvok ovplyvniť zloženie potravín. Monitorovanie v tomto prípade je veľmi dôležité. Je potrebné mať znalosti o zložení  potravín, aby sa dali merať trendy prijímania živín obyvateľmi.   l Zmeny v konzumácii potravín/živín. Indikátory sa získavajú prostredníctvom reprezentatívnych prieskumov stravovania.   l Zmeny zdravotného stavu. Možno použiť miery výskytu biologických stôp, chorobnosti a úmrtnosti a ďalšie konkrétnejšie ukazovatele.   V  prípade  účinkov  je  potrebné  na  meranie  efektivity  stravovacích  usmernení  FBDG  vykonať  ich  monitorovanie  a  vyhodnotenie.  Výsledky  monitorovania  a  hodnotenia  sa  potom  môžu  použiť  na  zlepšenie usmernení alebo spôsobu ich implementácie.     Stravovacie usmernenia FBDG v Európe   V tomto dokumente je uvedená väčšina  príkladov,  ako  môžu vyzerať stravovacie usmernenia FBDG v západnej Európe a aký druh informácií môžu obsahovať.  Keďže stravovacie usmernenia v  strednej a východnej Európe sa vyvíjali neskôr a na základe existujúcich odporúčaní, ich výber môžete nájsť v prílohe.     Väčšina európskych krajín má určitú formu stravovacích usmernení FBDG.1 Usmernenia sú uvedené v tabuľke č. 1 (str. 6) spolu s informáciami o formáte a odporúčaní, ktoré predstavujú. Takmer  všetky usmernenia zahŕ�ajú odporúčania týkajúce sa tukov, potravín s obsahom cukru a konzumácie ovocia a zeleniny. Často tiež obsahujú odporúčania konzumovať potraviny s obsahom bielkovín,  bohaté na sacharidy a vlákninu, obmedziť soľ, prijímať dostatok tekutín, kontrolovať spotrebu alkoholu a váhu a mnohé iné odporúčania súvisiace so životným štýlom, napríklad pravidelne cvičiť a  jesť. Príležitostne sa odporúčania týkajú aj hygieny potravín.     Niektoré krajiny, napríklad Taliansko a Dánsko, majú k dispozícii zoznam odporúčaní na základe potravín (pozrite si pole nižšie), zatiaľ čo iné krajiny znázor�ujú svoje stravovacie usmernenia FBDG  pomocou rozličných grafických formátov. Viac informácií o grafických formátoch uvádzame v ďalšej časti.       Dánske a talianske výživové odporúčania pre obyvateľstvo     Osem stravovacích tipov v Dánsku   l Denne zjedzte 6 porcií ovocia a zeleniny.   l Jedzte ryby a rybie výrobky viackrát do týžd�a.   l Každý de� zjedzte zemiaky, ryžu, cestoviny a celozrnný chlieb.   l Obmedzte príjem cukru, predovšetkým z nealkoholických nápojov, cukroviniek a  koláčov.   l Konzumujte menej tuku, predovšetkým tuku pochádzajúceho z mäsa a mliečnych  produktov.   l Stravujte sa pestro a udržiavajte si normálnu váhu.   l Keď ste smädní, napite sa vody.   l Každý de� venujte aspo� 30 minút fyzickej činnosti.   Tieto tipy sú tiež uvedené v dánskom potravinovom kompase.   Zdroj: Dánska veterinárna a potravinová správa (DVFA): www.altomkost.dk      Talianske odporúčania   l Strážte svoju hmotnosť a buďte aktívni.   l Viac cereálií, zeleniny, hľúz a ovocia.   l Tuk – zvoľte kvalitu a obmedzte množstvo.   l Cukry, sladkosti, sladké nápoje – len v správnom množstve.   l Každý de� pite dostatok vody.   l Soľ? Radšej menej ako viac.   l Alkoholické nápoje – len v obmedzenom množstve.   l Uprednost�ujte pestrú stravu.   l Špeciálna rada pre špeciálnych ľudí.   l Bezpečnosť potravín závisí aj od vás.   Zdroj: Linee Guida per una sana alimentazione italiana:   www.inran.it/servizi_cittadino/stare_bene/guida_corretta_alimentazione/Linee% 20Guida.pdf   Európske stravovacie usmernenia FBDG – formáty a informácie   Krajina  Grafický  formát  Č. potravinových  skupín* (grafické  modely) alebo  potravinových  odporúčaní  Podporné informácie  Tekutiny, soľ,  špecifické  mikroživiny  Životný štýl  Albánsko  Pyramída  6 skupín  Informácie o množstve  pre jednotlivé skupiny  Odporúčanie  týkajúce sa  zníženia príjmu soli  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, zdravého  indexu BMI a  príjmu alkoholu  Rakúsko  Pyramída  6 skupín  Informácie o kvalite  alebo množstve pre  jednotlivé skupiny, nie  sú súčasťou modelu  Nápoje tvoria 6.  skupinu v spodnej  časti pyramídy  Dodatočné tipy  týkajúce sa váhy a  alkoholu  Belgicko  Pyramída  8 skupín  Informácie o množstve  pre jednotlivé skupiny,  súčasť modelu.  Brožúra poskytuje  ďalšie informácie  Nápoje tvoria 8.  skupinu v spodnej  časti pyramídy  Fyzická činnosť v  spodnej časti  pyramídy pod  nápojmi  www.eufic.org  2 týkajúce sa zdravého  stravovania.  Bosna a  Hercegovina  Žiadne     Informácie o kvalite  alebo množstve pre  jednotlivé skupiny  potravín  Odporúčanie  týkajúce sa  zníženia príjmu soli  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, váhy (BMI),  fyzickej činnosti a  príjmu alkoholu  Bulharsko  Pyramída (a  leták)  6 skupín (+ tekutiny a  fyzická činnosť)  Informácie o kvalite  alebo množstve pre  jednotlivé skupiny.  Dodatočné letáky.  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  soli a tekutín  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, váhy (BMI),  fyzickej činnosti a  príjmu alkoholu  Chorvátsko  Pyramída  4 skupiny  Informácie o kvalite a  množstve pre jednotlivé  skupiny  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  soli  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, váhy (BMI),  fyzickej činnosti a  príjmu alkoholu  Česká  republika  Pyramída  6 skupín  Informácie o kvalite a  množstve pre jednotlivé  skupiny  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  soli  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, váhy (BMI),  fyzickej činnosti a  príjmu alkoholu  Dánsko  Kompas  8 stravovacích tipov  Ďalšie materiály  poskytujú dodatočné  informácie o zdravom  stravovaní  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  vody  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, váhy a  fyzickej činnosti  Estónsko  Pyramída  5 skupín  Osobitné informácie o  kvalite a množstve    Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, váhy a  príjmu alkoholu  Fínsko  Kruh, pyramída a  tanier  6 skupín v kruhu a  pyramíde. 3 sekcie na  tanieri (iba jedlo).  Referenčný materiál      Francúzsko  Zoznam v  tabuľke  7 skupín  Informácie o kvalite  alebo množstve pre  jednotlivé skupiny v  tabuľke  Nápoje tvoria 7.  skupinu. Soľ je 8.  bod v tabuľke.  Odporúčanie  týkajúce sa  fyzickej činnosti  Nemecko  Trojrozmerná  pyramída  4 skupiny  Informácie o kvalite pre  jednotlivé skupiny, nie  sú súčasťou modelu  Nápoje tvoria  jednu skupinu    Grécko  Pyramída  12 skupín  Niektoré informácie o  kvalite a množstve sú  súčasťou grafického  zobrazenia  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  vody a soli  Odporúčanie  týkajúce sa  alkoholu (víno s  mierou) a fyzickej  činnosti.  Odporúčanie  týkajúce sa  pravidelných jedál.  Maďarsko  Dom  5 skupín  Informácie o kvalite a  množstve sú v texte  mimo grafického  zobrazenia  Soľ a voda sa  spomínajú v  sprievodných  materiáloch  Odporúčanie  týkajúce sa  alkoholu, telesnej  váhy, cvičenia,  bezpečnosti  potravín,  označovania  potravín,  pravidelných jedál  a občerstvenia  uvedené v  podpornom  materiáli  Írsko  Pyramída (pre  deti)  5 skupín  Verzia pre dospelých  poskytuje informácie o  kvalite alebo množstve  pre jednotlivé skupiny  Počet porcií  Informácie o  tekutinách a  kyseline listovej  uvedené v  sprievodných  materiáloch.  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  soli uvedené v  dodatočných  tipoch.  Odporúčanie  týkajúce sa váhy,  cvičenia a príjmu  alkoholu  Taliansko  Žiadne  8 usmernení  Informácie o kvalite a  množstve pre jednotlivé  usmernenia  Jedno usmernenia  týkajúce sa tekutín  a jedno  usmernenia  týkajúce sa soli  Odporúčanie  týkajúce sa váhy a  fyzickej činnosti  Lotyšsko  Potravinová  pyramída  4 skupiny (+ voda v  spodnej časti  pyramídy)  Informácie o kvalite a  množstve pre jednotlivé  skupiny, nie sú súčasťou  modelu.  Percentuálne hodnoty  zobrazené na bočnej  strane pyramídy  poskytujú informácie o  požadovanom objeme  denného príjmu tejto  potravinovej skupiny.  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  soli a tekutín  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, váhy (BMI),  vyváženia potravín,  fyzickej činnosti a  alkoholu  Litva  Potravinová  pyramída      Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  soli  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, váhy,  fyzickej činnosti  (nevyčíslené) a  príjmu alkoholu  Holandsko  Koleso  5 skupín  V osobitných  materiáloch a na  dodatočných webových  stránkach  Uvedené v  sprievodných  materiáloch  Uvedené v  sprievodných  materiáloch  Poľsko  Pyramída  5 skupín  10 princípov zdravej  výživy v určitých  Odporúčanie  týkajúce sa vody  Odporúčanie  týkajúce sa váhy a  www.eufic.org  3 Grafické formáty   Mnohé  krajiny,  hoci  už  majú  k  dispozícii  zoznam  odporúčaní  alebo  tipov,  vytvorili  grafické  znázornenie  stravovacích  usmernení  FBDG,  aby  ilustrovali  podiely  rozličných  potravín  s  podobnými  charakteristikami, ktoré je potrebné v rámci vyváženej  stravy  skonzumovať. Grafické formáty sú pre používateľov  prijateľnejšie.  Ak  by  každý de�  skonzumovali potraviny patriace do hlavných  skupín, bol by to dôležitý prvý krok smerom k zdravému stravovaniu aj bez konkrétnych znalostí o výživných látkach.     Jedným z prvých spôsobov usporiadania potravín bolo rozdeliť ich na potraviny rastlinného a živočíšneho pôvodu, keďže toto delenie bolo známe mnohým ľuďom. Vo väčšine grafických zobrazení  stravovacích usmernení FBDG sa potraviny živočíšneho pôvodu delia na ďalšie dve samostatné skupiny:   l „mäsová“ skupina vrátane rýb, vajíčok, strukovín a v niektorých prípadoch aj orechov (napr. Španielsko, Nemecko a Rakúsko), ktorá je dôležitá najmä z hľadiska prísunu železa,   l skupina „mlieko a mliečne výrobky“, ktorá je dôležitá najmä z hľadiska prísunu vápnika.   Zahrnutie alternatívnych neživočíšnych potravín do týchto skupín je dôležité pre vegetariánov.   Na podobnom základe sa tiež delia potraviny rastlinného pôvodu:   l „cereálie“ (vrátane zemiakov), ktoré sú zdrojom energie bez tuku a určitých typov vlákniny,    l „ovocie a zelenina“, ktoré sú dôležitým zdrojom vitamínu C, ale aj iných mikroživín a ochranných látok.   Na uvedených štyroch podskupinách sa napríklad zakladá aj grafické znázornenie tureckých odporúčaní. Ďalšia podskupina vzniká napríklad delením „ovocia“ a „zeleniny“, ako je to v Portugalsku,  Grécku a v odporúčaniach niektorých severských krajín.     V  niektorých  schémach  tvoria  potraviny  s  obsahom  cukru  osobitnú  skupinu,  no  vo  väčšine  prípadov  sú  skombinované  s  tukmi  a  olejmi  v  kategórii  tučných  a  sladkých  potravín,  ktorá  zahŕ�a  cukrovinky,  pekárenské  výrobky  a  nealkoholické  nápoje.  Tejto  skupine  patrí  v  porovnaní  s  celkom  len  malý  podiel  s  cieľom  naznačiť, že uvedené potraviny treba konzumovať  v  oveľa menšom  množstve ako potraviny z iných skupín, ktoré tvoria základ zdravého stravovania. V iných schémach zas tuky a oleje tvoria samostatné skupiny a v stravovacích usmerneniach FBDG v Grécku a  Španielsku je olivový olej špeciálne zvýraznený, aby ho ľudia uprednost�ovali pred inými tukmi.     V niektorých prípadoch môžu byť súčasťou grafického znázornenia usmernení aj tekutiny alebo voda a fyzická  činnosť. Väčšinou sú tieto odporúčania týkajúce sa dvoch aspektov životného štýlu  začlenené do sprievodných informácií grafického zobrazenia. Môže to byť napríklad text vedľa obrázka, leták, brožúra alebo súvisiaca webová stránka.     Potravinové pyramídy   Najobľúbenejším  grafickým  znázornením  stravovacích  usmernení  FBDG  je  pyramída.  Toto  grafické  znázornenie  používajú  aj  krajiny  akoRakúsko,  Belgicko,  Fínsko,  Grécko,  Írsko,  Lotyšsko,  Španielsko, Nemecko a Švajčiarsko.     Írska potravinová pyramída je typická v tom, že sa skladá z piatich skupín, ktoré tvoria jednotlivé vrstvy. Základná vrstva tvoriaca najširšiu časť pyramídy je určená potravinám, ktoré by sme mali  konzumovať v najväčšom množstve, napríklad chlieb, cereálie a zemiaky. Vrch pyramídy naopak tvoria potraviny, ktoré by sme mali konzumovať čo najmenej, napríklad oleje, tuky a potraviny s  formátoch  uvedené v určitých  formátoch mimo  pyramídy.  Soľ zahrnutá v 10  princípoch.  príjmu alkoholu  uvedené v 10  princípoch  Portugalsko  Kruh  7 skupín    Voda v strede  kruhu    Rumunsko  Potravinová  pyramída  6 potravinových skupín  (+ tekutiny a fyzická  činnosť v spodnej časti  pyramídy)  Informácie o kvalite a  množstve, súčasť  modelu  Voda zastúpená v  pyramíde  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy a príjmu  alkoholu  Srbsko  Žiadne  stravovacie  usmernenia  FBDG  Žiadne stravovacie  usmernenia FBDG  Žiadne stravovacie  usmernenia FBDG  Žiadne stravovacie  usmernenia FBDG  Žiadne stravovacie  usmernenia FBDG  Slovensko  Vizuálne  zobrazenie sa  prediskutuje v  nadchádzajúcich  mesiacoch (prvá  polovica roka  2009)  Momentálne žiadne  informácie, keďže o  grafickom modeli sa  ešte nerozhodlo.  12 hlavných odporúčaní  týkajúcich sa výživy a  životného štýlu  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  soli a tekutín  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy a príjmu  alkoholu  Slovinsko  Potravinová  pyramída    7 skupín (+ fyzická  činnosť)  Informácie o kvalite a  množstve pre jednotlivé  skupiny  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  soli  Odporúčanie  týkajúce sa pestrej  stravy, váhy (BMI),  fyzickej činnosti a  príjmu alkoholu  Španielsko  Pyramída  7 skupín  Informácie o množstve  a určité informácie o  kvalite pre jednotlivé  skupiny, dodatočná časť  modelu  Tekutiny tvoria  dodatočnú časť  grafického  zobrazenia  Odporúčanie  týkajúce sa  alkoholu (víno) a  fyzickej činnosti v  dodatočnej časti  modelu  Švédsko  Kruh a tanier  7 skupín v kruhu a 3  na tanieri (iba jedlá)  Informácie v osobitnom  texte a na dodatočných  webových stránkach  Tekutiny a soľ sa  spomínajú v  sprievodných  materiáloch  Odporúčanie  týkajúce sa  fyzickej činnosti a  príjmu alkoholu v  sprievodných  materiáloch  Švajčiarsko  Pyramída  6 skupín  Informácie o kvalite a  množstve pre jednotlivé  skupiny, súčasť  osobitných materiálov  Tekutiny tvoria 6.  skupinu v spodnej  časti pyramídy  Odporúčanie  týkajúce sa  fyzickej činnosti v  dodatočnej časti  grafického  zobrazenia  Turecko  Kruh  4 skupiny  Informácie v  komplexnej brožúre o  zdravom stravovaní  Uvedené v brožúre  Odporúčanie  týkajúce sa váhy a  fyzickej činnosti  uvedené v brožúre  Spojené  kráľovstvo  Kruh (tanier)  5 skupín  Čiastočné informácie o  množstve pre jednotlivé  skupiny, súčasť  osobitných materiálov.  Informácie o kvalite a  množstve na  dodatočných webových  stránkach.  Odporúčanie  týkajúce sa príjmu  soli uvedené v  sprievodných  materiáloch.  Odporúčanie  týkajúce sa soli a  tekutín v zozname  dodatočných 8  tipov.  Odporúčania  týkajúce sa váhy,  fyzickej činnosti a  ra�ajkovania v  zozname  dodatočných 8  tipov  Bývalá  juhoslovanská  republika  Macedónsko  Žiadne  stravovacie  usmernenia  FBDG  Žiadne stravovacie  usmernenia FBDG  Žiadne stravovacie  usmernenia FBDG  Žiadne stravovacie  usmernenia FBDG  Žiadne stravovacie  usmernenia FBDG  WHO, CINDI  Pyramída  4 skupiny  Zelená, oranžová a  červená farba pozadia  pomáha určiť relatívnu  dôležitosť jednotlivých  skupín v modeli  Odporúčanie  týkajúce sa soli  zahrnuté v  osobitných 12  krokoch zdravého  stravovania  Odporúčanie  týkajúce sa váhy,  fyzickej činnosti a  alkoholu uvedené v  12 krokoch  * Potravinové skupiny zahŕ�ajú: mlieko a mliečne produkty, mäso, ryby, vajíčka a alternatívne výrobky, ovocie a zeleninu,  cereálie, tuky a potraviny s obsahom cukru.  www.eufic.org  4 obsahom cukru. Nad základnou vrstvou sa nachádza vrstva ovocia a zeleniny, strednú vrstvu tvorí mlieko, syr a jogurt a pod najvyššou vrstvou sa nachádza mäso, ryby a alternatívne výrobky.  Odporúčanie piť dostatok vody sa nachádza v bezprostrednej blízkosti obrázka.     Švajčiarska potravinová pyramída sa od tej írskej odlišuje v tom, že ovocie a zelenina sa nachádzajú vo vrstve pod cereáliami, mliečna a mäsová skupina sú skombinované do jednej vrstvy a  potravinám s obsahom cukru patrí vrstva navrchu pyramídy nad tukmi a olejmi.    V belgickej a švajčiarskej pyramíde tvoria tekutiny ďalšiu vrstvu v spodnej časti pyramídy. Oba modely navyše zahŕ�ajú fyzickú činnosť, aj keď mimo pyramídy.  Írska potravinová pyramída  Švajčiarska potravinová pyramída Belgická potravinová pyramída www.eufic.org  5   V španielskej potravinovej pyramíde sa odporúčania týkajúce sa vody a cvičenia nachádzajú pod základnou vrstvou pyramídy. Na bočných stranách pyramídy je zobrazené odporúčanie týkajúce sa  zachovávania striedmosti pri pití piva či vína.     Grécka aj španielska potravinová pyramída reprezentujú miestnu kultúru začlenením malej podsekcie s olivovým olejom do stredu pyramídy.  Španielska potravinová pyramída Grécka potravinová pyramída www.eufic.org  6   Rovnako ako ostatné príklady uvedené vyššie, aj lotyšské grafické znázornenie zahŕ�a dodatočné informácie na bočných stranách pyramídy. Okrem toho zobrazuje percentuálne hodnoty ideálnych  podielov jednotlivých potravinových skupín v rámci zdravého stravovania. Tekutiny tvoria základnú časť pyramídy.    Nemecko  používa  trojrozmernú  pyramídu,  ktorá  poskytuje  kvalitatívne  (výživová  funkcia  potravín),  ako  aj  kvantitatívne  (aké  množstvo  potraviny  v  porovnaní  s  inou  potravinou)  odporúčania  týkajúce sa konzumácie potravín.     Štyri steny pyramídy sú venované nasledujúcim skupinám potravín:   l Potraviny najmä rastlinného pôvodu, pričom kritériá na umiestnenie v základnej, strednej alebo vrchnej vrstve sú kalorická hodnota, výživová hodnota (vitamíny, minerály, fytoživiny,  vláknina) a preventívny účinok (rakovina, srdcové ochorenia).   l Potraviny najmä živočíšneho pôvodu, pričom kritériá na umiestnenie v základnej, strednej alebo vrchnej vrstve sú kalorická hodnota, výživová hodnota (napríklad vápnik, železo, zinok,  selén, vitamíny B a D) a kvalita tukov (nasýtené tuky, omega­3 mastné kyseliny).   l Potravinové tuky a oleje, pričom kritériá umiestnenia tukov sú: zloženie mastných kyselín: omega­3, omega­6, omega­9, nasýtené tuky, pomer omega­6 a omega­3 mastných kyselín,  vitamín E, cholesterol, nenasýtené tuky, použitie pri varení. A kritériá umiestnenia olejov sú: pomer omega­6 a omega­3 mastných kyselín, obsah vitamínu E.   l Nápoje, pričom kritériá umiestnenia sú: kalorická hodnota (stredná: < 7 % uhľohydrátov, vysoká: > 7 % uhľohydrátov), esenciálne látky, fytoživiny, stimulačné látky, sladidlá.   Farby  vľavo  na  každej  zo  štyroch  strán  nemeckej  pyramídy  predstavujú  semafory,  ktoré  naznačujú  výživovú  hodnotu  jedla  a  množstvá,  ktoré  je  potrebné  skonzumovať.  Semafory  platia  pre  potraviny v rámci rovnakej skupiny.     Lotyšská potravinová pyramída www.eufic.org  7   Na spodnej časti pyramídy 3D je kruh zobrazujúci relatívne podiely každej potravinovej skupiny v jedálnom lístku. Skupina rastlinného pôvodu je pritom rozdelená na ovocie/zeleninu a cereálie a  má oveľa väčší podiel ako potraviny živočíšneho pôvodu. Tuky majú v porovnaní s celkom veľmi malý podiel a voda zaberá celý stred.     Rakúska pyramída rovnako ako belgická a švajčiarska znázor�uje tekutiny ako dodatočnú skupinu v základnej vrstve dvojrozmerného zobrazenia. Od írskej pyramídy sa odlišuje v tom, že ovocie a  zelenina sú o jednu vrstvu nižšie ako cereálie, mliečna a mäsová skupina sú skombinované do jednej vrstvy a potravinám s obsahom cukru patrí vrstva navrchu pyramídy nad tukmi a olejmi.    Európska pobočka Svetovej zdravotníckej organizácie vytvorila pyramídu CINDI (na základe Celonárodného integrovaného programu intervencie proti neinfekčným chorobám).8 Špecifickosť tejto pyramídy  spočíva v používaní farebných kódov, napríklad takých, aké sa používajú v schéme so semaforom. Zelená farba sa nachádza v základnej vrstve pyramídy (cereálie, ovocie a zelenina), a preto naznačuje,  že tieto potraviny by mali tvoriť najväčší podiel jedálneho lístka. Mlieko a mliečne výrobky, mäso, ryby a vajíčka sa nachádzajú v oranžovej, strednej časti pyramídy. Oranžová farba znamená, že v rámci  zdravej a vyváženej stravy je potrebné uvedené potraviny konzumovať striedmo. Červená sa nachádza navrchu pyramídy a zahŕ�a tuky, oleje a cukry. Červená farba ľudí upozor�uje, že tieto potraviny sa  vyžadujú len vo veľmi malom množstve.   Nemecká potravinová pyramída Rakúska potravinová pyramída Potravinová pyramída CINDI www.eufic.org  8   Potravinové kruhy   Ďalšou obvyklou formou grafického zobrazenia stravovacích usmernení FBDG v Európe je kruh rozdelený na jednotlivé časti ako koláč. Každá časť predstavuje jednu skupinu potravín, podobne ako  pri  pyramídovom  znázornení.  Kruhové  zobrazenie  sa  vyvinulo  v  Portugalsku,  Švédsku  a  v  Spojenom  kráľovstve  (vo  forme  taniera).  Fínsko  a  Španielsko  používajú  rovnako  kruhové,  ako  aj  pyramídové zobrazenie, a nemecká trojrozmerná pyramída zobrazuje kruh na spodnej strane základnej vrstvy. Holandsko používa zobrazenie vo forme kolesa, v strede ktorého sa nachádzajú  stravovacie odporúčania. Väčšina kruhov je proporcionálne rozdelená v súlade s odporúčanými dávkami každej potravinovej skupiny. Portugalské a nemecké zobrazenia majú v strede kruhu vodu,  zatiaľ čo španielsky kruh zobrazuje v strede nielen vodu, ale aj cvičenie.   Ďalšie vizuálne pomôcky   Príklady  z  každej  skupiny  potravín  sa  vo  všeobecnosti  do  celkového  zobrazenia  začle�ujú  vo  forme  obrázkov  alebo  fotografií.  Výberu  a  dizajnu  obrázkov  je  potrebné  venovať  starostlivosť  a  pozornosť  s  cieľom  zabezpečiť,  aby  sa  použili  typické  potraviny,  aby  sa  nič  dôležité  nevynechalo,  aby  kombinácia  zodpovedala  miestnej  kultúre  a  aby  bola  vizuálne  príťažlivá.  Ak  sú  súčasťou  grafického znázornenia aj tekutiny a fyzická činnosť, sú vo forme ilustrácií.     Väčšinou sa pre rozličné skupiny potravín používajú rôzne farby bez špecifického významu, okrem pár výnimiek (napr. pyramída CINDI opísaná vyššie a nemecká pyramída, ktorá farbami označuje  kvalitu odlišných výrobkov v rámci potravinovej skupiny).     V Maďarsku sú usmernenia doplnené o obrázok v tvare domu, ktorý pozostáva z prízemia, prvého poschodia, strechy a komína. Tieto časti domu predstavujú jednotlivé skupiny potravín.     Francúzske  stravovacie  usmernenia  FBDG  sú  znázornené  ako  schody.  Potraviny,  ktoré  možno  konzumovať  vo  veľkom  množstve,  sa  nachádzajú  navrchu,  zatiaľ  čo  potraviny,  ktoré  možno  konzumovať v malom množstve, sa nachádzajú dole. Francúzske usmernenia sa tiež zobrazujú v tabuľke spolu s odporúčaniami v súvislosti s množstvom potravín z jednotlivých šiestich skupín, soli  a tekutín, ktoré treba prijať. Tabuľka rovnako zobrazuje aj odporúčania týkajúce sa fyzickej činnosti.     Tanier správneho stravovania  (Spojené kráľovstvo) Španielske koleso Maďarský dom Francúzske schody  www.eufic.org  9 Dodatočné informácie   Hoci  sú  grafické  formáty  stravovacích  usmernení  FBDG  navrhnuté  tak,  aby  vystupovali  samostatne,  vo  všeobecnosti  je  potrebné  pripojiť  dodatočný  text  na  ujasnenie.  Môže  to  byť  realizované  nasledujúcimi spôsobmi:   1. Text ako súčasť grafického znázornenia. Patrí sem označovanie potravinových skupín názvami (ako pri anglickom tanieri) alebo označovanie potravín v rámci jednotlivých skupín (napr.  nemecká pyramída 3D) či odporúčaného počtu porcií (napr. írska pyramída).   2. Text umiestnený v blízkosti obrázka na plagáte, letáku alebo na rovnakej webovej stránke. Text poskytuje ďalšie informácie a odporúčania v súvislosti s typmi potravín a množstvami, ktoré  je potrebné z každej skupiny skonzumovať, ako aj dodatočné tipy zahŕ�ajúce tiež odporúčania týkajúce sa tekutín, alkoholu, fyzickej činnosti či telesnej váhy.   3. Podrobnejší leták, malá brožúra či webová stránka poskytujúca ďalšie informácie a odporúčania vrátane údajov o živinách.   4. Väčšia brožúra nad rámec stravovacích usmernení FBDG s podrobnejšími údajmi o strave a výžive vhodná pre zdravotníkov, učiteľov a záujemcov z radu spotrebiteľov.   Potenciálne problémy grafického zobrazenia stravovacích usmernení FBDG   Stravovacie usmernenia FBDG nie sú exaktnou vedou ale odporúčaniami, ktoré majú ľuďom pomôcť pri kvalitnom stravovaní. Grafické zobrazenia s minimom sprievodného textu sú síce užitočné, no  môžu nepriamo naznačovať, že každý jedinec by mal každý de� skonzumovať rovnaké množstvo potravín z rovnakých skupín.     Každý  človek  má  iné  stravovacie  potreby  a  dobrý  zdravotný  stav  možno  dosiahnuť  viacerými  stravovacími  modelmi.  Jednotlivci  by  sa  mali  snažiť  dosiahnuť  vyváženie  v  stravovaní  v  rámci  niekoľkých dní alebo týžd�ov. Takto sa zabezpečí konzumácia aj takých potravín, ktoré nemajú byť súčasťou každodenného jedálneho lístka.     Grafické znázornenie stravovacích usmernení FBDG je problematické v prípade kombinovaných jedál a mrazených polotovarov. Kam napríklad možno zaradiť jedlá ako pizza či hranolčeky?   Hoci pyramída patrí k najbežnejším formátom, podaktorí kritizovali zobrazenie potravín s obsahom cukru a tuku, ktorých máme konzumovať len malé množstvá, na jej vrchu, pretože to pôsobilo  dojmom, že takýmto potravinám sa pripisuje najväčšia dôležitosť. Nedávno upravená americká pyramída („My Pyramid“) úplne zmenila typický vzhľad – skupiny potravín sú znázornené vertikálne a  nie  horizontálne.  Všetky  začínajú  dole  a  navrchu  sa  spájajú.9  Dôsledkom  toho  sú  pruhy  znázor�ujúce  jednotlivé  skupiny  potravín  v  spodnej  časti  širšie  a  vo  vrchnej  časti užšie,  čo  navodzuje  myšlienku, že nie všetky potraviny v rámci jednej skupiny majú rovnakú hodnotu. Upozor�uje nás to na to, aby sme konzumovali potraviny bez pridaných tukov a cukrov. Sladkosti a koláče nie sú  zahrnuté v grafike a nazývajú sa „diskrečné“ jedlá. Ich konzumácia je teda ponechaná na voľné uváženie spotrebiteľov.     Každá  krajina  vyvíja  značné  úsilie,  aby  stravovacie  usmernenia  FBDG  prispôsobila  národným  problémom  zdravia  verejnosti,  aby  boli  výživové  odporúčania relevantné, zrozumiteľné  a  vizuálne  príťažlivé pre spotrebiteľov. Na druhej strane sa však len málo skúma, aký účinok majú stravovacie usmernenia FBDG na to, čo ľudia naozaj jedia.     Záver   Takmer všetky európske krajiny vytvorili vlastné stravovacie usmernenia FBDG. Všetky sú založené na princípe poskytovania pomoci pri zdravom a vyváženom stravovaní, ktoré predchádza vzniku  neprenosných ochorení, ako sú srdcové choroby a rakovina. Bežné odporúčania zahŕ�ajú konzumáciu dostatočného množstva ovocia, zeleniny a komplexných sacharidov a výber potravín s nízkym  obsahom  nasýtených  tukov,  soli  a  cukru.  Použitie  jednotlivých  skupín  potravín,  ako  napríklad  v  potravinových  pyramídach  a  kruhoch,  zabezpečuje  zahrnutie  všetkých  základných  potravín  a  poskytuje pozitívne odporúčania, ako by sme sa mali stravovať, ako aj podrobnejšie informácie, aby sme nekonzumovali príliš veľké  množstvo určitej potraviny. Hoci v podrobnostiach sa môžu  stravovacie  usmernenia  FBDG  líšiť, keďže  ich  vyvinuli  rozličné orgány v rozličnom  čase a na používanie  v  rôznych  krajinách,  medzi  všetkými európskymi usmerneniami FBDG možno  nájsť veľa  spoločného.     Projekt Eurodiet, úrad EFSA a organizácie FAO a WHO poskytujú pomoc pri vytváraní, implementácii a hodnotení stravovacích usmernení FBDG. Kľúčovými prvkami vo fáze vytvárania usmernení  FBDG, ktoré je potrebné identifikovať pred finálnym sformulovaním odporúčaní, sú nedostatky vo výžive, vhodný príjem, typické jedlá a správny rozsah možností (pestrosť). Aby boli stravovacie  usmernenia  FBDG  účinné,  musia  byť  praktické,  „úderné“,  zrozumiteľné  a  kultúrne  akceptovateľné.  Len  tak  možno  zaistiť,  aby  ich  prijala  široká  verejnosť.  Možno  to  dosiahnuť  prostredníctvom  opakovanej  a  zacielenej  distribúcie  pomocou  rozličných  mediálnych  kanálov.  Monitorovanie  zmien  v  zložení potravín, spotrebiteľských  vzoroch  a  stave  zdravia  verejnosti  pomôže  pri  hodnotení  účinnosti stravovacích usmernení FBDG a realizácii príslušných úprav.   Ďalšia literatúra   1. World Health Organisation European Region. Food based dietary guidelines in the WHO European Region. Copenhagen: WHO, Europe, 2003 ­ www.euro.who.int/Document/E79832.pdf   2. Food and Agricultural Organization, World Heath Organisation. Preparation and use of Food­Based Dietary Guidelines. Report of a joint FAO/WHO consultation. Nicosia, Cyprus: WHO, 1996 ­  www.fao.org/docrep/X0243E/x0243e00.htm   3. International Life Sciences Institute (ILSI) Europe. National Food Based Dietary Guidelines: Experiences, Implications and Future Directions. Súhrnná správa z workshopu, ktorý sa konal 28. –  30. apríla 2004 v Budapešti, Maďarsko.   4. Gibney MJ, Sandstrom B. A framework for food­based dietary guidelines in the European Union. Public Health Nutrition 2001;4:293­305.   5. European Food Safety Authority. Development of Food­based Dietary Guidelines. EFSA Scientific Colloquium No 5 Summary Report. Parma, Italy: EFSA, 2007   Amerykańska piramida żywieniowa     www.eufic.org  10 6. European Food Safety Authority. Scientific Opinion of the Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies on a request from the EC on Food­Based Dietary Guidelines. Otázka No EFSQ­Q­ 2005­015c. Vydanie schválené 2. júla 2008 na konzultáciu s verejnosťou. Dostupné na adrese: http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1460.htm    7. Sieť excelencie EURRECA založená zmluvou Európskej komisie: n° FP6 036196­2 FOOD ­ www.eurreca.org    8. World Health Organization European Region. CINDI dietary guide. Copenhagen: WHO, Europe, 2000. ­ http://www.euro.who.int/Document/E70041.pdf    9. United States Department of Agriculture. ­ http://www.mypyramid.gov/   Odkazy na stravovacie usmernenia FBDG     Príloha 1      Country Weblink or reference Rakúsko http://www.gesundesleben.at/essen­und­trinken/gesund­essen/  ernaehrungspyramide/die­ernaehrungspyramide­baut­auf Albánsko Odporúčania pre zdravú výživu v Albánsku, december 2008.   Autori: Gazmend Bejtja, Marita Selfo, Nedime Ceka (Ministerstvo zdravotníctva), Rudina Cakraj  (Ministerstvo poľnohospodárstva, bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľov), Shpresa Rama  (Ministerstvo školstva a vedy), Jeta Lakrori, Jolanda Hyska, Engjell Mihali, Lindita Molla (Úrad  verejného zdravotníctva), Besa Shehu (Regionálne riaditeľstvo Úradu verejného zdravotníctva v  Tirane); Natasha Xhindoli, Suzana Gjipali (Centrum pre vývoj a vzdelávanie detí v Tirane).  Belgicko http://www.mijnvoedingsplan.be/  https://portal.health.fgov.be/pls/portal/docs/PAGE/INTERNET  _PG/HOMEPAGE_MENU/ MIJNGEZONDHEID1_MENU/PRODUITSDE  CONSOMMATION1_MENU/ALIMENTATION1_MENU/ PLAN  NUTRITIONSANTE1_MENU/ALIMENTATIONSAINE1_MENU/  ALIMENTATIONSAINE1_DOCS/GUIDE_GENERAL.PDF Bosna a  Hercegovina Názov: Vodic o ishrana za odraslu populaciju – bosniančina, Vodiq o prehani za odraslu populaciju –  chorvátčina.   Vydavateľ: Úrad verejného zdravotníctva federatívnej republiky Bosna a Hercegovina, 2004   Autori: A. Filipovic Hadziomeragic, A. Vilic Svraka, F. Jusupovic.   Redaktori: Z. Vucina, A. Filipovic/Hadziomeragic  Bulharsko Stravovacie usmernenia na základe potravín pre dospelých v Bulharsku 2006 MH, NCPHP   Authors: S. Petrova, K. Angelova, D. Bajkova et al.  Chorvátsko Stravovacie usmernenia pre dospelých, 2002. mr.sc. Katica Antonic Degac…et al.   Zagreb, Chorvátsky národný úrad verejného zdravotníctva, Akadémia medicínskych vied v  Chorvátsku  Česká  republika www.szu.cz/chzp/rep03/szu_03an/ka04_07.htm  Dánsko www.altomkost.dk/forside.htm Estónsko Vaask, S., Liebert, T., Maser, M., Pappel, K., Pitsi, T., Saava, M., Sooba, E., Vihalemm, T., Villa, I.   Estónske  odporúčania pre výživu  a  potraviny.  – Estónska  spoločnosť  vedy  o  výžive, Národný úrad  zdravia, 2006. Str. 117 (v estónčine)   Fínsko www.mmm.fi/ravitsemusneuvottelukunta/ Francúzsko http://www.inpes.sante.fr/  www.mangerbouger.fr/ Nemecko www.dge.de/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=40 Grécko www.nut.uoa.gr/english/index.asp?page=302 Maďarsko ftp://ftp.fao.org/es/esn/nutrition/dietary_guidelines/hun.pdf Írsko http://www.healthinfo.ie/  Taliansko www.inran.it/servizi_cittadino/stare_bene/guida_corretta_alimentazione/  Linee%20Guida.pdf Lotyšsko www.vm.gov.lv/index.php?id=198&top=117 Litva Recommendations on a healthy diet. 2005, Kaunas University of Medicine, National Nutrition Centre   under Ministry of Health, Faculty of Medicine of Vilnius University. Endorsed by Ministry of Health.   Published in Lithuanian. Holandsko www.voedingscentrum.nl/voedingscentrum/Public/Dynamisch  /hoe+eet+ik+gezond/hoeveelheden+per+dag/hoeveelheden+per+dag_.htm Poľsko Olej rzepakowy­ nowy surowiec, nowa prawda (Repkový olej – nová surovina, nová pravda).  Monografia redigovaná: Krzymanski J. et al, vydaná v Poľsku vo Varšave v roku 2009 vrátane  kapitoly, ktorou prispel Szostak W.B., Národný úrad pre potraviny a výživu, uvádzajúca, okrem  iného, 10 stravovacích usmernení FBDG a potravinovú pyramídu.   Szostak W.B., Cichocka A.: Dieta srodziemnomorska w profilaktyce kardiologicznej. Poradnik dla  lekarzy (Mediterranean diet in cardiovascular prevention. A guidebook for physicians.   1. Szostak W.B., Cichocka A.: Dieta srodziemnomorska w profilaktyce kardiologicznej. Propozycje dla  pacjentów (Stredomorská strava ako prevencia kardiovaskulárnych ochorení. Usmernenia pre  pacientov).   Stanoviská 2 a 3 sú momentálne v tlači a k dispozícii budú pravdepodobne v máji 2009 (v poľštine)  Rumunsko Srbsko Žiadne stravovacie usmernenia FBDG Slovensko Aktualizácia Programu ozdravenia výživy obyvateľov SR (schválené slovenskou vládou 17. decembra  2008), v slovenskom jazyku, www.uvzsr.sk, úradná správa hlavného hygienika. Slovinsko • Uznesenie o Národnom programe pre potraviny a výživu 2005 – 2010 (Úradný vestník, uznesenie č.  39/2005).)   • Prehrana za mladostnike­zakaj pa ne? 2005, Mojca Gabrijelčič Blenkuš, Slovinsko, Úrad verejného  zdravotníctva Slovinskej republiky   • Manj maščob­več sadja in zelenjave: Zdravo prehranjevanje s pomočjo prehranske piramide,  2001, Jožica Maučec Zakotnik, Verena Koch, Maruša Pavčič, Barbara Hrovatin; CINDI Slovenija   • Národný program zlepšenia fyzickej aktivity, 2007 – 2012, prijaté vládou Slovinskej republiky 7.  marca 2007  Španielsko Aranceta et al, 2001, Public Health Nutrition, 4(6A), 1403­1408 Albánska potravinová pyramída  Bulharská potravinová pyramída Chorvátska potravinová pyramída www.eufic.org  11     Švédsko www.slv.se/upload/dokument/rapporter/mat_naring/Report  _20_2005_SNO_eng.pdf  http://www.slv.se/  Švajčiarsko http://www.sge­ssn.ch/   Bývala  juhoslovanská  republika  Macedónsko Žiadne stravovacie usmernenia FBDG Turecko www.saglik.gov.tr/extras/birimler/temel/beslenme_rehberi.pdf Spojené  kráľovstvo http://www.eatwell.gov.uk/  WHO, CINDI www.euro.who.int/Document/E79832.pdf USA www.mypyramid.gov/  Česká potravinová pyramída Estónska potravinová pyramída www.eufic.org  12     Poľská potravinová pyramída Rumunská potravinová pyramída www.eufic.org  13   Slovinská potravinová pyramída www.eufic.org  14