Komunikácia ako sociálny konštrukt na odovzdávanie informácied a ako prostriedok smerujúci k tvorbe dôvery v športovom tíme alebo v dyadickom vzťahu tréner-športovec, prípadne tréner-športový tím.

paralingvistické aspekty komunikácie trénera, verbálna a neverbálna komunikácia trénera, rodiča, športovca...

Reč považujeme za sprievodný jav všetkých kognitívnych (poznávacích) procesov, je tiež nástrojom myslenia a najmä prostriedkom na komunikáciu ľudí. Učiteľovo využívanie reči a pracovanie s ňou v procese vyučovania v sebe skrýva veľkú moc v rámci rôznych psychických procesov žiakov. Z hľadiska základného delenia rozlišujeme reč vnútornú a vonkajšiu. Vnútorná reč
je rečou „pre seba“ a navonok sa neprejavuje žiadnou formou. Vonkajšia reč je reč
vyjadrená navonok – v podobe ústnej, písomnej alebo v podobe posunkov a gest.
Využívanie posunkov a gest má pre učiteľa rovnako dôležitý význam ako hovorená reč vo
forme prednášky alebo písomný prejav zaznamenaný napríklad na tabuľu. Dobrý učiteľ
využíva vhodne zvolené gestá nielen v triede, ale predovšetkým na hodine telesnej
a športovej výchovy. Okrem toho, reč môže byť zvuková alebo písaná. V rámci tohto
delenia ešte hovoríme o reči z hľadiska toho, či reč produkujeme alebo ju vnímame. V tomto
prípade ide o reč hovorenú alebo počutú. Obdobne je to aj v prípade písanej reči –
rozlišujeme reč expresívnu, ktorú sami vyjadrujeme a impresívnu, ktorú čítame (Gregor
2014, Nakonečný 1998).

Na reč učiteľa sa vzťahujú určité požiadavky ako napr. vhodne zvolený slovník,
primeraný veku športovcov, zrozumiteľnosť a správna výslovnosť, zdôrazňovanie cudzích
alebo neznámych slov, správna artikulácia a primeraná neverbálna komunikácia. V rámci
nej môže tréner pracovať so svojim hlasom, hlasitosťou svojej reči, s tempom reči, najmä
nové a neznáme pojmy je potrebné vyslovovať pomalšie a dôraznejšie tak, aby ich športovci
stihli registrovať alebo si ich zapísať, využívanie prestávok v reči, ktoré môžu slúžiť aj ako
apel na zvýšenie vnímania športovcovv prípade, že sa vyskytne prejav rušivého správania
športovcov.

 Prestávky v reči je však vhodné využívať aj v prípade, že učiteľ chce ponechať športovcom čas na to, aby si zapísali dôležité
poznatky z jeho výkladu, alebo aby si premysleli odpoveď na položenú otázku. športovci tiež
pozorne vnímajú trénerovu mimiku tváre, z ktorej dokážu vyčítať mnohé informácie – ako
napr. jeho spokojnosť alebo nespokojnosť, prekvapenie, pobavenie, hnev
a pod. Očný kontakt je rovnako dôležitý, a to najmä v prípade, ak tréner komunikuje
s konkrétnym športovcom. Tréner taktiež využíva gestikuláciu, ku ktorej radíme pohyby rúk
a hlavy. Gestikulácia väčšinou sprevádza výklad a ak pôsobí
nenútene, športovci ju obyčajne nijako špeciálne nevnímajú

Zdroje:

Informácie a poznatky z prednášok a diskusií na seminároch

Principles of Social Psychology (Orig.) : Základy sociální psychologie [Hayes, 1998] : Základy sociální psychologie [Hayes, 2003].

GALLWEY, W. Timothy. Inner game pro manažery : tajemství vysoké pracovní výkonnosti. 2. dopl. vyd. Praha: Management Press, 2010, 258 s. ISBN 9788072612130.

SVOBODA, Mojmir. Aplikace socialni psychologie. 2. vyd. Praha: SPN, 1988.

ELIÁŠ, Karel a Jan NOVÝ. Sociální psychologie : vybrané kapitoly z obecné a sociální psychologie. Vyd. 1. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1982, 195 s.