Masarykova univerzita Fakulta sociálních studií ČÍTANKA PRO KURS PSY 722 — 10. ČÁST (II.) Tento text slouží výhradně jako učební materiál pro studenty kursu „Metody výzkumu v psychologii" (PSY 722), vyučovaného na Fakultě sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně. Další metody s důrazem na analýzu získaných dat — II. část Psychosémantické metódy1 1 Zdrojem této části jsou strany 295-299 z publikace Metodológia a metody psychologického výskumu od L. Maršálové a kol. (Bratislava, Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1990). je potrebná pri interakcii s objektom (najmä ak ide o premenlivý a dynamieks Takto1 interpretuje jednotlivé dimenzie A. G. Šmelev (c. d.),Za zmienku tu stojí zhoda so základnými dimenziami emócií, ktoré rozlíšil už takmer pred 100 rokmi W Wundt Je tiež v súlade s informačnou teóriou psychických procesov, podľa ktorej sú základnými parametrami psychických obrazov akéhokolvek typu ich priestorové a časové charakteristiky, asúlad objektu s potrebami jednotlivca, leda opäť sila. aktivita, hodnotenie. v ' • V .•■j")i'i 4.J.4.2 Konštrukcia sémantického diferenciálu ■.'• Ako sme už uviedli. SD je sériou bipolárnych adjektiv usporiadaných v riadkoch pod sebou tak. že medzi každým párom je sedem čiarok alebo zátvoriek, resp. číselná stupnica, napr.: ' "•' >' dobrý hranatý ľvchlv zlý ( ) 3 , ( ) 2 ( ) 1 ( ): . o . (. ) WW i t) ; 3;,. oblý pomalý Protikladné adjektíva sa používajú na posudzovanie pojmov; ktoré sa tykajú oblasti nášho záujmu, napríklad pojmy predstavujúce objekty, udalosti a činnosti vvchow UČITEĽ, TREST. POCHVA LA. PÍSANIE ÚLOHY* pod. ' Každý pojem je predpísaný na samostatnom hárku so škálam, sémantického diferenciálu.ľojem má vlastne funkciu podnetu. _ Pokusné ošobv postupne vyplňujú jednotlivé hárky. U menších deti možno urobil takúto úpravu: namiesto bipolárnych adjektiv sa škály vytvárajú protikladnými schematickými obrázkami (napr. pekná tvár oproti škaredej, kruh oproti deformovanému plošnému útvaru., vlnovka oproti uhlu, kružnica oproti čiernemu kruhu malá bodka oproti veľkej ploche, schéma slnka oproti mraku, male závažie oproti veľkému závažiu, strom s korunou oproti Stromu so suchými holými konármi atď )• škála môže bvť len päťslupňová alebo dokonca dicholomická a diela môže prirovnávať všetkv posudzované podnety najprv k jednej a polom k dalsej skale. 7 metodolooického hľadiska ie to konkretizácia trojrozmerného modelu multiva-riačného výskumu: podnelv x reakcie x osoby, ktorý umožňuje zistovat vztahy medzi podnetmi vzhľadom na jednotlivé škály a pre všetky osoby, vztahy medzi škálami vždv vzhľadom na určitý podnet pre všetky osoby, rozdiely medzi osobami (skupinami osôb) pri používaní škál alebo pri posudzovaní podnetov.- Užívateľa SD však treba upozorniť na jednu podmienku prezentácie skal Ak chceme skúmať konolatívne významy objektov reprezentovaných vo vedomí subjekiu v podobe pojmov a obrazov, nesmieme do SD zaraďoval take škály, ktoré vecne súvisia s posudzovanými pojmami (napr. pre pojem DIVADELNÁ HRA by nemali bvť v škálach adjektíva tvpu veselá -vážna, lyrická - epická, klasická - moderná a pod.). Táto podmienka však neplatí, ak nás súčasne zaujíma, ci pokusné osoby dokážu posudzovaný podnet identifikovať a definovat (leda ci su schopne denotalívne ho posúdiť). 1 V sovietskej psycholingvistike sa nástroj na takéto posudzovanie objektov (najmä estetických alebo literárnych) nazýva sémantický integrál. V široko koncipovanom výskume estetického vnímania výtvarných maliarskych diel použil u nás J. Kurie (1986) SD zostavený z viac ako 60 škál, ktoré sa týkali tak konotácií. ako aj denotatívneho určovania estetických podnetov. Pre jednotlivé diela potom zostavoval profily jednak zo škál EPA, t. j. konotatívnych „osgoodov-ských", a jednak z denotatívnych škál, ktoré zostavoval podľa hľadísk: vecne opisné (napr. plošné — dekoratívne), estetické kategórie (napr. vznešený — nízky), kompozičné kvality formy (napr. symetrický — asymetrický) atď. Bežné SD obsahujú pätnásť až dvadsaťpäť škál a v jednom výskume sa posudzuje najviac okolo desať pojmov. Uvedieme základné škály každej dimenzie ako námet na cvičné výskumy. Hodnotenie je faktor, ktorého škály merajú afeklívne zložky významu v najvlastnejšom zmysle; najviac ho sýtia tieto škály: dobrý — zlý, krásny — škaredý, čistý — špinavý, sladký — kyslý, jemný — hrubý, príjemný — nepríjemný. Spomedzi škál faktora sila sú najvýdatnejšie: veľký — malý, hlboký — plytký, hrubý — tenký, široký — úzky, dlhý — krátky, vysoký — nízky, silný — slabý, ťažký — ľahký, mocný — bezmocný. Faktor aktivita väčšinou sýtia veľmi všeobecné a sémanticky nešpecifické škály, pričom niektoré predsa len vyjadrujú plynutie času, resp. pohyb objektu: rýchly — pomalý, aktívny — pasívny, ostrý — tupý. horúci — chladný, hranatý — oblý. napätý — uvoľnený, červený — zelený, premenlivý — stály. V záznamových listoch so škálami treba škály, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým dimenziám, zoradiť v náhodnom poradí a takisto náhodne usporiadať kladný a záporný obsah jednotlivých pólov adjektiv na ľavej a pravej strane (aby sa nestalo, že na ľavej strane budú napr. len záporne pôsobiace adjektíva). 4.3.4.3 Možnosti použitia sémantického diferenciálu Najprv uvedieme príklad výskumu vybraných pojmov, ktoré sa týkajú javov spoločenského vedomia. Výskum sa uskutočnil na skupine študentov strednej knihovníckej školy (SKS) a strednej priemyselnej školy strojárskej (SPŠS)' Z klasického SD sa vybralo 9 škál. Nebudeme opisovať podrobnosti celého výskumu, ale uvedieme len grafické zobrazenie výsledkov SD pojmov KULTURA a TECHNIKA. Škály sú usporiadané podľa dimenzií EPA s polaritou od záporného ku kladnému pólu, resp. od minima k maximu. (Pozri obr. 4.1—4.2.) Z grafického znázornenia vidieť, že študenti SKS sa odlišujú od študentov SPSS vo vyhranenosti sémantických reakcií, a to najmä v škálach faktora hodnotenia. Posledné dva obrázky (4.3 a 4.4) ukazujú možnosť syntetizujúceho zobrazenia pozjcie pojmov v sémantickom priestore. Z príkladu vyplýva, že SD je vhodný najmä na také výskumy, keď nás zaujíma, ako sa odlišuje reprezentácia objektov v sémantickom priestore vedomia u rôznych skupín osôb. Rovnako ho možno využiť na skúmanie zmien, posunu sémantickej pozície objektov po nejakom ovplyvnení osôb (psychoterapeutickým zásahom. 2 Obr. 4.1 Súhrnný profil pojmov KULTÚRA (—) ;i TECHNIKA (»--) u študentov SKS Obr. 4.2 Súhrnný profil pojmov KULTÚRA (—) a TECHNIKA (—) u Študentov SPSS sociotechnickým pôsobením a pod.). SD je metóda citlivá aj v idiograficky chápaných výskumoch, napr. pri skúmaní sémantickej reprezentácie osôb, udalostí, alebo javov vo vedomí jednotlivca a ich zmeny v čase vplyvom nejakého zásahu. Tak napr. možno hodnotiť aj zmeny vo vzájomnej sociálnej percepcii manželov alebo príslušníkov malých skupín. A. Hirner (cd.) referuje o použití SD na sledovanie dynamiky sociálnej klímy skupiny, ktorú členovia skupiny pravidelne posudzujú škálami SD. 3 Ľ -t mrzký E 7 špinavý...... • dobrý krásny čistý veľký silný hlboký rýchly ostrý nktívnv Ohr. 4.3 KULTURA (~) a Ti.CHMKA (---------1 iičíimi študentov SKS 1 E J zlý ............ , E 4 mrzký........ » E 7 špinavý ...... t P 2 malý.......... . ľ 5 slabý......... «• P S plytký........ * A 3 pomalý ...... » A 6 tupý .......... • A y pasívny...... * 3 4 5 b 7 o f \ * « dohry • « /t / t • krásny * 'N V r • « čistý * 1 / ft \ * \ • volky * K • • "> / • silný » jj> • í-v » hlboký 9 * • • rýchly <*■ » K-\ * ostrý m e r A w aktívnv Uhr. 44 KUI.TÚRA f—) n 1'H'HNIkA (--------1 mlami študentov SI'ŠS V. F. Pelrenko (1983) referuje o sérii výskumov s rôznymi variantmi S D. \' jednom výskume zistil sedem faktorov, ktoré extrahoval z matice 45 škál SD. ktorými 100 študentov psychologickej fakulty moskovskej univerzity hodnotilo 50 pojmov. Pretože jeho zoznam škál môže byť podnetný aj pre naše výskumy, uvádzame ho v plnom rozsahu v tabuľke 4.3. Tabuľka ukazuje, ku ktorým faktorom sa vzťahujú jednotlivé škály. Ako sme už prv uviedli, osoby, pojmy a vlastné škály sú zdrojom variability reakcií na škálach (a samozrejme aj chýb merania). Ktorýkoľvek z týchto zdrojov môžeme redukovať na jednotku, takže údaje skupiny osôb môžeme analyzovať rovnako ako údaje jednotlivca. Okrem rozdielov v reakciách na pojmy (objekty) medzi skupinami osôb. nás môže zaujímať aj analýza rozdielov alebo súvislostí medzi škálami vzhľadom na určité pojmy, ale tiež vzdialenosť medzi pojmami, pre 4 TABUĽKA 4.3 Cislo a názov škály F, F 2 F., F4 Fj F6 F, 1. čistý — špinavý x 2. silný — siahy x 3. ťažký — ľahký x 4. veľký — malý x 5. nebezpečny — bezpečný x 6. pasívny — aktívny x 7. rychlý — pomalý x x .s. plynulý — trhaný x x 9. spojený — oddelený ! x x Kí. riedky — častý ( x x II. krátkodobý — dlhodobý x 12. vášnivý — vyrovnaný x x 13. jedinečný — opakujúci sa x 14. stály — premenlivý x 15. predpovedaiefný — nepredpovedalefný x IŕV. rozmazaný — zreteľný ' ' x 17. teplý — chladný x x IK. tuhý — pružný x 19. usporiadaný — chaotický x 20. mäkký — tvrdý . . 1 . '; i x • 21. hrubý — jemný X ! x 22. svetlý — temný ■ x 23. tichý — hlučný x. 24. pohyblivý — nepohyblivý x x 25. pevný — tekutý x. , 2fv svieži — mdlý x x 27. tajomný — obyčajný x 1 2f>. vzostupný — zostupný x 29. trpiaci — radujúci sa x 30. surový — láskavý x 31. prijemný — nepríjemný x 32. živý — bez života x x 33. zdravý — chorý x x 34. veselý — smutný x x 35. nešťastný — slastný x 36. pesimistický — optimistický x 37. chvályhodný — trestuhodný x 3K. krásny — Škaredý x 39. zložitý — jednoduchý x 40. užitočný — neužitočný x 41. vedomý — nevedomý x 42. neobmedzený — obmedzený . x 43. vzrušený — pokojný x 44. vzdelaný — nevzdelaný x 45. konkrétny — abstraktný x i — je známy ľak'.or hodnotenia: z. malice škál odčerpáva najviac rozptylu, je najvýznamnejší ; —je to faktor aktivity, lak isto z pôvodného súboru faktorov i — lento faktor IVirenko pomenoval podľa hlavnej škály ako faktor usporiadanosti či stability j — faktor, klon možno interpretoval" ako zložitosť j — známy faktor sily. potencie r, — lento faktor možno interpretovať ako reprezentáciu komfortu i — faktor je reprezentovaný iba dvoma škálami, ktorých spoločným menovateľom je časiosť výskytu alebo bežnosť 5