Masarykova univerzita Fakulta sociálních studií Čítanka pro kurs PSY 722 — 10. část (IV.) Tento text slouží výhradně jako učební materiál pro studenty kursu „Metody výzkumu v psychologii" (PSY 722), vyučovaného na Fakultě sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně. Další metody s důrazem na analýzu získaných dat — IV. část Metóda Q-triedenia1 4.5 METÓDA Q-TRIEDENIA 4.5.1 ÚVOD Metóda Q-triedenia patrí do kategorie jednoduchých lineárnych triediacich metód, ktoré od pokusných osôb vyžadujú jednorozmerné roztriedenie určitého 1 Zdrojem této části jsou strany 310-314 z publikace Metodológia a metody psychologického výskumu od L. Maršálové a kol. (Bratislava, Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1990). podobo seriálu, nap, obrázkov, výrokov podfe stuprtov skály predpisaním Po prvýkrát sa o tejto metóde zmienil C Burt v mt„ iqti . ■ , ' preskúmal jej poznávacie možnosti a opísal spôsob j ľpouľi ia TSTS *" v rámci svojej Široko koncim)vanei íiľ,Hi/Tn .ľ- •• Stephenson množstvo psychomelrickvcľo^čS .ľ, , Q;metodolóS»- ktorá obsahuje U nás možno m£f po'd obnrötÍl m ' ^ f°SIUP0V anal** V^ledk<>v-F. N. Kerlingera (e d ) J °rmaC,C ° lej'° melóde »W? v práei medziTromi ľ£ÄfÄLT*"? ŕ TÍ" ^"""^ **hov »«•by. odozvy a poltZU^ZĹT^ťJ^^"'""- """^ « z týchto troch kategórii sa dajú vylvo,if dve made, ™t\ !"oi"e>.dv°>™ vytvorenej •ento typ analýzy označenie z vémg'ptaen í Ä& «Ť"" " "" nazýva paradigma O-P-O-R S T v,ťoi!, i • V . ac>ecedy — cety postup sa je obr. 4.6. Q ^ Vzlahy medzi symbolmi a kategóriami znázorňu- gia skúma vzťahy medzi osobám f V £ ' "f*v* ,?-metodoIógia. Q-metodoló-podobajú nieLjp^ skuP-y osôb, ktoré sa Q-techniky. ^mym, vyjadrujú, stupeň súhlasu s rôznymi položkami ODOZVY (NA TESTY) SITUÁCIA (PODMIENKY) Obr. 4.6 Paradigma vzťahov med* danosťami psychologického výskumu 1 Q-triedenie je metoda veľmi vhodná aj v rámci výskumov typu N = I, kde opakovane skúmame tú istú osobu v rôznych podmienkach, napr. na začiatku choroby, počas liečenia a po vyliečení, a zisťujeme, ako sa zmenila štruktúra jej sebahodnolenia. Pri hromadnom nomotetickom použití Q-triedenia rýchlo získame porovnateľné údaje o intenzite jednotlivých charakteristík osôb. Hlavný význam Q-lriedenia však spočíva v tom, že odpovedá na výskumné otázky o štruktúre skúmaných charakteristík, umožňuje teda zovšeobecnenia o premenných a o podmienkach. Spôsob realizácie uvedieme ďalej. 4.5.2 KONŠTRUKCIA Q-TECHN1KY Podnetový materiál metódy sa skladá z určitého počtu položiek, ktorými môžu byť názvy charakteristík osobnosti, vlastností situácie, výroky opisujúce konanie osobnosti, obrázky a pod. Materiál musí zodpovedať účelu výskumu. I. ľrohburg (1973) kriticky zhrňuje rôzne názory na spôsob výstavby položiek Q-selov, ako sa nazývajú jednotlivé zoznamy položiek. Podľa jednej skupiny autorov treba venovať konštrukcii položiek osobitnú pozornosť, autor Q-setu musí presne definovať univerzum tej premennej (tých premenných), pre poznanie ktorej sa Q-sel zostavuje a musí dbať na to, aby formulované položky reprezentatívne vyjadrovali jednotlivé úseky univerza. Položky by mali byť vzájomne formálne aj obsahové nezávislé. Na rozdiel od toho Stephenson považuje za postačujúce, keď sa výber položiek opiera o existujúce dotazníky osobnosti a je ich prepisom. V tomto zmysle sme skúšali použiť položky Learyho oktantového modelu osobnosti a zistili sme oveľa väčšiu rozlišovaciu účinnosť a citlivosť získaných výsledkov. Administrácia je však pracnejšia a vyhodnocovanie časové náročnejšie. Najlepšie bude. keď uvedieme cvičný príklad, ktorý objasňuje lab. 4.6, aj s námetmi na spracovanie výsledkov. TABUĽKA 4. 6 Politiky Q-setu a odpovede na ne Položky Osoby 1. Vernosť 2. Doplňujúce síi vlastnosti 3. Vlastný okruh priateľov 4. Kamarátstvo 5. Spoločné záujmy 6. Voľnosť 7. Podobnosť pováh X. Uška 9. Spoloční známi 10. Rôznosť pováh M M' Z Z' 5 3 1 3 3 4 3 4 2 3 4 3 3 4 3 4 4 5 3 5 1 1 5 2 4 2 2 2 3 3 2 3 3 3 3 3 2 2 4 1 2 Chceme skúmal napríklad postoje k manželstvu. Vytvoríme zoznam oolo^W a pred.oz.me ,ch partnerom, ktorí chcú uzavrieť manždstvo s požlädľvko abv roztriedil, položky predpísaným spôsobom do 5 kategórií pod,inľenzitvsvoihn súhlasu s obsahom položiek (stĺpce M a 2). Polom sa zúčastni na pľa iclľbesedth (stjpce M a Z). Triedenie položiek uskutočňujú podľa pravidla Gaussnvhn rozdelenia, t.j. v uvedenom príklade 10 položiek roztrieďíú takto no f °H položke na maximálny súhlas a maximálny nesúhlas, ÄS*« itľÁ a nesúhlas a štyri položky na priemerný súhlas. Položkách na súhlas Pretože Q-triedenie má vopred zvolenú distribúciu škálových hodnôt (väčšinou a používa Gaussovo normálne rozdelenie, možno však predpísľť aj 3, rozdelenie alebo U-rozdelenie a pod.), je známy priemer aj rozptyl s> Q-se^ poľom sa jednoducho vypočítajú koeficienty korelácie alebo iné miery. Pre sÚčinovv koeficient korelácie sa používa vzorec sucinovy ri.j- I - ID3 2. N. s2 Ak vypočítame v našom príklade koeficienty korelácie medzi roztriedenými položkami, dostaneme takýto obraz uvedený v tab. 4.7. roztriedeným. TABUĽKA 4.7 Príklad korelačných vzťahov ako ukazovateľ zmeny postojov k manželstvu Pred besedami Po besedách Muž Žena M íl 0,250 41 -0,916 6 -0,250 M' -0,* 0,916 V tabuľke vidíme niekoľko pozoruhodných zistení- ^$ SeÄ^tSOV "1UŽa "eŽ5trUktÚrU ^ -, ÍS'd: ParlnerOV b0,Í Pred beSedamÍ lakm- opačné, po besedách sú Nahliadnutím do pôvodnej matice údajov možno zistiť, ktoré postoje sa zmenili a ktoré dominovali pred besedami a po besedách. J 3 4.5.3 METODOLÓGIA Q—TRIEDENIA Q-techniky sa väčšinou používajú ako metódy jednorozmerného nestrukturovaného triedenia. V štruktúrovanom Q—triedení výskumník vie, k akým premenným sa vzťahujú jednotlivé položky a podľa toho môže diferencovať tak osoby, ako aj zmeny v škálových hodnotách položiek. Aby boli Q-sety reliabilné, nemalo by v nich byť menej ako 60 položiek (krajná dolná hranica je 40 položiek) a nie viac ako 140 položiek; väčšinou sa považuje za vhodný počet asi 100 položiek. Počet skupín (kôpok), na ktoré pokusné osoby triedia položky, sa pohybuje medzi 7 až 13 kategóriami. Mladšie deti môžu používať aj 5 stupňov, väčšinou sa používa nepárny počet stupňov. V tabuľke 4.8 uvádzame percentuálne početnosti položiek pre niekoľko stupníc. TABUĽKA 4.8 Percentuálne početnosti stupnic Q—triedenia Minimálny súhlas Maximálny súhlas 7% 24% 38% 24% 7% 1 2 3 4 5 2% 7% 24% 34% 24% 7% 2% 1 2 3 4 5 6 7 7% 12% 20% 20% 17% 12% 7% 2 3 5 5 6 7 8 8% 11% 18% 18% 15% 11% 8% 3 4 6 6 7 8 9 Štruktúrované Q-triedenie využíva rovnaké zásady škálového triedenia položiek ako nestrukturované, odlišuje sa však tým. že „premenné teórie alebo hypotézy či radu hypotéz sú vstavané do súboru položiek podľa Fischerových experimentálnych zásad a podľa projektu analýzy rozptylu" (F. N. Kerlinger, 1972). Na princípoch štruktúrovaného Q-triedenia by sme mohli používať Learyho zoznam položiek, pojmy životných štýlov, vlastností osobnosti a pod. Štruktúrované viacnásobné .. Q-lriedenie, v.ktorom každá položka Q-setu musí zapadať do jedného políčka viacrozmerné!}© triedenia, je výskumné podnetné. Keby sme napr. chceli vytvoriť zoznam typologických charakteristík podľa extroverzie — introverzie a stability — lability, .potom každá položka musí byť buď introvertná alebo extrovertná a súčasne sa musí týkať buď stability, alebo lability. Napríklad veselý — extroverlovaný a stabilný, hncvlivý = extroverlovaný a labilný atď. Údaje lohlo triedenia možno analyzovať podvojnou alebo viacnásobnou analýzou rozptylu. Na údaje Q-triedenia možno aplikovať aj faklorovú a diskriminačnú analýzu a spätne z východiskovej matice údajov zisťovať, ktoré položky majú podiel na tom, že sa určité osoby dostali do jedného faktora, alebo ktoré položky najlepšie diskriminujú medzi osobami so známou príslušnosťou do určitej skupiny. Q-metodológia je štatisticky dosť náročná, ale efektívna. 4% 9 5% 2% 10 II 4