10. Tušer, Andrej 1999. Ako sa robia noviny. S. 37-89, 149-160. Bratislava: SOFA. ANDREJ TUŠER QÜ®\I7[lffiK7 SOFfl Má 250 000 pravidelných čitateľov (výskum MEDIAScTGI 1997) a patrí medzi päť najčítanejších denníkov na Slovensku. Vychádza od roku 1946 ako celoštátny deanflc NajväSÍ náklad má sobotňajšie vydanie so štvorfarebnou tlačou a rozsahu 32 až 36 strán. Z toho viac než 10 strán tvorí inzercia. Až 64 % tvoria abonenti PHÁCE a ďalších 18 % fltateľov uvádza, že má PRÁCU predplatenú niekto z rodiny. Malé noviny okrem celotýždenného televízneho programu prináíajú i magazínové čítanie na volný čas. Ako čitatelia vnímajú denník PRÁCA? - ako politicky neutrálny - v porovnaní s konkurenčnými denníkmi prináša pestrejšie infonnáde pre väSÍ okruh čitateľov - obsahuje objektívne Informácie z politiky, ekonomiky, zo sveta odborov, zo zahraničia, z kultúry a Sportu - čitateľsky veľmi obľúbený je kaleidoskop zaujímavostí, rady so zdravotnou tematikou, čítanie na voľný čas - z príloh PRÁCE sú najčítanejšie Rodinný a spoločenský poradca, Záhradkár, Rozhovor na sobotu Kontakty: Denník PRÁCA, spol.s r.o., Odborárske nám. 3, P.O.Box 124,814 99 Bratislava, Slovenská republika odd. marketingu: tel.: 00421 07/50 23 93 37,50 23 93 47,50 23 93 49 fax: 00421 07/55 56 76 70,55 42 29 85 E-mail: redakcia@praca.sk, marketing@praca.sk Inzertná kancelária: Štefánikova 19,814 99 Bratislava tel.: 00421 07/39 60 91,39 24 90, fax: 39 26 06 37 Motto: Noviny ak nie sú umenie, sú určite náročné remeslo 2. časť NOVINY 2.1 REDIGOVANIE V úvodnej kapitole publikácie sme noviny definovali ako novinársky celok, pozostávajúci z novinárskych a nenovinárskych prejavov. Noviny vznikajú v tvorivom novinárskom procese, nazvanom aj proces redigovania. Opierame sa o Terminologický slovník žurnalistiky (Serafínová a kol. 1989, 170): redigovanie je tvorivý proces, ktorého výsledkom je novinársky celok v podobe apretovaných a technicky pripravených novinárskych prejavov. Na tvorbe novinárskeho celku (čísla novín alebo časopisu) sa podieľajú novinári (redaktori) ako jednotlivci, aj ako kolektív (redakcia). Vyplýva to z individuálneho a kolektívneho charakteru novinárskej práce. Zjednodušene môžeme povedať, že individuálny charakter má tvorba novinárskych prejavov, kolektívny charakter tvorba novinárskych celkov. Kedže redigovanie je proces, možno povedať že nepretržitý, pomocne ho členíme na niekoľko'fáz (etáp), ktoré za sebou (niekedy súčasne) nasledujú. V rámci nich majú jednotuvci-redaktori i kolektív-redakcia vymedzené funkcie. Na jednotlivé fázy novinárskeho procesu a ich počet sa novinovedci pozerajú rozdielne, no zhodujú sa v tom, že bez nich nemožno novinársku činnosť na tvorbe periodika realizovať. Ich genéza je nasledovná: Majchrák (1979, 20) rozdeľuje'proces redigovania do šiestich hlavných fáz: a) sledovanie udalostí a faktov, b) hodnotenie udalostí ä faktov, c) výber tém na spracovanie, d).stvárnenie témy do žánru, e) publikovanie stvárnenej témy, f) ohlas na publikovanú tému. Malá encyklopédia žurnalistiky (Jacz. a kol. 1982,403) rozoznáva štyri fázy redigovania: a) vyhľadávanie a výber aktuálnej spoločenskej reality, b) výber novinárskych a nenovinárskych prejavov, c) ich apretácia, d) komponovanie obsahovo vyváženej makety novinárskeho celku. 38 NOVINY Brečka (1985,25) člení tvorivý novinársky proces z psychologického hľadiska na štyri základné fázy: a) zhromaždbvanie informácií, b) spracúvanie informácií, c) pretváranie informácií (tvorba), d) komunikácia informácií. Charvát (1991,6) rozoznáva päť fáz procesu redigovania: a) získavanie novinárskych informácií, b) získavanie príspevkov, c) zostavovanie novinárskeho celku, d) realizácia (produkcia), e) získavanie recipientských ohlasov a zisťovanie postojov verejnosti. Veľas (1993, 38) rozlišuje v tvorivom novinárskom procese dve hlavné fázy: a) prípravnú a b) tvorivú; prípravná fáza má dva stupne, pričom v prvom stupni dochádza k výberu javov a volbe témy a žánru, v druhom stupni k hodnoteniu vyčlenených javov, tvorivá fáza má tri časti, pričom v úvodnej ide o načrtnutie plánov novinárskeho prejavu, v kreačnej vzniká novinársky prejav a v dokončo-vacej sa uzatvára. Vojtek (1995,125) člení proces redigovania na päť fáz: a) vyhľadávanie a výber (selekcia) aktuálnych javov spoločenskej reality, b) výber (selekcia) novinárskych a nenovinárskych prejavov, c) apretácia a adjustácia vybraných novinárskych a nenovinárskych prejavov, d) tvorba obsahovo i formovo vyváženej makety novinárskeho celku, e) získavanie čitateľských ohlasov na vydaný novinársky celok (najskôr na jeho jednotlivosti) ako jedno z východísk pre tvorbu nového celku. Z povedaného vyplýva, že redigovanie je náročný proces a od jeho dôkladnej realizácie v každej jednej etape závisí výsledná kvalita t- novinársky celok. Napriek rozdielnemu formálnemu (nie obsahovému) pohľadu na proces redigovania spomínaní autori rozoznávajú (aj keď ich rôzne pomenúvajú) prípravnú a kreačnú fázu tvorby novinárskeho celku, a to tak v individuálnom ako aj kolektívnom prístupe. Aby bola lepšie pochopená tvorba novín ako jednoliaty a nepretržitý proces, nebudeme ju členiť (kúskovať) na prv uvedené etapy (fázy), ale stručne budeme postupovať po fiktívnej redakcii až po prípravu novinárskeho celku. Novinár - redaktor najprv pozoruje prostredie, v ktorom sa pohybuje a zhromažďuje informácie. K udalostiam a javom prichádza už pripravený a z hľadiska tejto prípravy (vie, čo chce alebo pozná zámer redakcie) si pri výbere informácií ponecháva na spracovanie tie najdôležitejšie. Po voľbe novinárskeho žánru pokračuje napísaním príspevku (novinárskeho prejavu). Môže sa rozhodnúť pre akceptačné alebo stanoviskové stvárnenie, pre spravodajstvo alebo publicistiku. Žáner si volí sám alebo na základe redakčného zámeru. Doteraz sme svedkami individuálneho charakteru novinárskej práce, ktorý sa dokonca ani nemusí realizovať v redakcii: udalosti a javy sa nachádzajú v spoločenskej realite (jednoducho povedané „v teréne") a ich tvorba sa môže realizovať kdekoľvek aj mimo redakcie. REDIGOVANIE 39 Z napísaných novinárskych prejavov od jednotlivých autorov, redaktorov, externých spolupracovníkov sa vyberajú tie, ktoré sa budú publikovať (sú v súlade so zámermi alebo plánom redakcie, alebo z iných dôvodov sa s nimi ráta). Po výbere je potrebné ich pripraviť na publikovanie, to znamená musia sa apretovať a upraviť po jazykovej, štylistickej, vecnej a technickej stránke. Pri apretácii sa používajú korektorské značky, ktoré sa dálej ešte viac uplatňujú pri korektúrach novinovej sadzby. Je nevyhnutné, aby si novinár apretoval najprv sám svoj text (aby predišiel nielen jazykovým, ale najmä vecným chybám) a až potom ho odovzdal na redakčné spracovanie. Uvedený krátky príklad je z denníka, ktorý prevzal fotografiu aj s textom z medzinárodného spravodajského servisu: Seržant Michael Rauch na stráži na svojom poste na ceste neďaleko mesta Kladnj asi 80 kilometrov južne od Tuzfy- Dobre apretovaný text k obrázku mohol z jazykového hľadiska vyzerať takto: Seržant Michael Rauch má stráž na ceste neďaleko mesta Kladnj asi 80 kilometrov južne od Tuzly. Táto a nasledujúca časť tvorby (realizácie) novinárskych prejavov je nesmierne dôležitá, lebo tu sa už formuje budúce vydanie čísla novín alebo časopisu. Novinárske prejavy sa zaraďujú do jednotlivých strán, kde sa z nich pripravia. zrkadlá a zo strán sa pripraví maketa celého čísla. Pri príprave zrkadiel sa dostávame do etapy zostavovania (komponovania) novinárskeho celku a tvorba nadobúda kolektívny charakter novinárskej práce. Pri zostavovaní vydania novín alebo časopisu (makety) je potrebné pamätať na štruktúrne a graficky vyvážený novinársky celok. Vodidlom by mal byť krátkodobý a operatívny plán čísla. Noviny by mali zachovať jednotu obsahu (rešpektovať potreby a záujmy adresátov z hľadiska tematického, žánrového i oddychového) a formy (adekvátna grafická úprava). Lebo novinársky celok, ako sme už povedali, nepozostáva len z novinárskych prejavov (novinárske spravodajstvo a novinárska publicistika), ale aj z nenovinárskych (informačný servis, úžitkové, inštrumentálne informácie, inzercia, zábava, oddych, poučenie). Realizačná fáza predstavuje výrobu novinových strán a nadväzne na ňu výrobu novín. Novinové strany sa tradične realizujú v tlačiarni, ale mnoho redakcií má už vlastnú techniku, ktorá im umožňuje v osvitovej jednotke vyhotoviť dokonalé predlohy pre tlačiareň. Tá v konečnom dôsledku vykoná už iba poslednú - výrobnú fázu tvorby novinárskeho celku - vytlačí noviny. 40 NOVINY Do procesu redigovania niektorí autori zaradujú aj ohlasy na vydaný novinársky celok (Majchrák, Vojtek), iní autori (Charvát) tvrdia, že do tohto procesu nepatria, podobne ako tlačiarenská produkcia. V každom prípade je však recipient-ský ohlas dôležitý signál pre tvorbu nasledujúcich vydaní novinárskeho celku, pretože názory adresátov na obsah novín môžu redakcii pomôcť skvalitniť dalšie novinové číslo alebo čísla. Už aj preto, lebo čitateľ je vlastne ten, kvôli ktorému sa noviny alebo časopis vydávajú. Hovorili sme o nevyhnutnej povinnosti novinára prečítať si po sebe text. Pri tomto čítaní, alebo, správnejšie povedané apretovaní, ide o jeho gramatickú, štylistickú a vecnú úpravu. Môže sa stať, že v ňom nenájde žiadnu chybu, ktorá by text nežiadúco ovplyvnila. Ale je možné, že ho bude musieť znova prepísať, ak nie napísať. Na to, aký žáner zvoliť, predurčuje téma a danosti novinára. Volbu žánra je dôležité dobre premyslieť. Niekolko rád a podnetov prináša kapitola NOVINÁRSKE ŽÁNRE. 2.1.1 DIZAJN Stvárnenie novinárskeho (i nenovinárskeho) prejavu do podoby, ako sa ona nachádza v novinovom výtlačku, je úlohou dalšej etapy procesu redigovania. Ide o grafickú úpravu, ktorej sa zásluhou modernej výpočtovej techniky hovorí už grafický dizajn. Technicky upraviť a graficky realizovať sa musí nielen každý text sám osebe (rukopis), ale všetky texty (rukopisy) a strany ako celok. Z tejto fázy tvorby vychádza obraz konečnej tváre periodika. Podľa Vatrála (1997,21) jestvuje viac elektronických programových produktov umožňujúcich napísanie textov (T602, MS Word, WordPerfect), vyhotovenie sadzby a zalomenie strán (Ventura Publisher, Aldus PageMaker, QuarkXPress), vytvorenie grafických prvkov (Aldus Freehand, Adobe Illustrator, CorelDRAW) a spracovanie obrazových predlôh (Adobe Photoshop, Photostyler, Corel PHO-TOPAINT) v takých formátoch výstupných súborov, ktoré umožňujú vzájomnú výmenu dát. Novinársky prejav v podobe rukopisu sa musí adjustovať, technicky upraviť. To znamená, že je potrebné určiť druh, velkost' (stupeň) a rez (výraznost) písma, šírku sadzby a titulkov, prípadne iných súčastí textu (grafy, tabulky, fotografie). Dôležité je oboznámiť sa najprv s náležitosťami rukopisu. Najnovšie ich charakterizuje Beran (1994,6-20): Rukopis je text odovzdaný na dálšie polygrafické spracovanie. Mal by zodpovedať určitým zásadám, aj keďsa už norma STN 880220 Úprava rukopisov pre tlač striktne nedodržiava. ■REDIGOVANIE 41 Rukopis má byť napísaný podľa pravidiel slovenského pravopisu (alebo iného pravopisu, ak je písaný v inom jazyku) najednej strane formátu A4 na písacom stroji rovnakým druhom písma š riadkovaním 2, číslovaný v hornom pravom rohu alebo dolu v strede strany. Minimálne volné okraje strany rukopisu sú hore 2,5 cm, vľavo 3 ,5 cm, vpravo 1,5 cm a dolu 2 cm, čím sa zabezpečí počet riadkov na jednej strane maximálne 30 a priemerný počet úderov 60, pričom za znaky sa počítajú aj interpunkčné znamienka a medzery. Odsek sa zvýrazní piatimi medzerami. To nie je samoúčel - na 1 strane takto vyjde cca 1800 znakov, podľa čoho sa dobre počíta rozsah rukopisu. S týmto súvisí aj počítanie väčších rukopisov (napríklad pre knihy), kde sa text ráta na autorské hárky: 1 autorský hárok (AH) má 20 strán rukopisu. V rukopise musí byť jasné členenie na odseky, vrátane označenia titulkov, nad-titulkov, podtitulkov a medzititulkov (buďpriamo ich úpravou alebo vyznačením na ľavom okraji rukopisu). Tento okraj slúži aj na dalšie pokyny týkajúce sa sadzby či umiestnenia ilustrácií alebo iných prvkov. Niektoré redakcie majú na uľahčenie písania rukopisov a prepočítavanie rozsahu tzv. rámčekové (hlavičkové) papiere s potrebnými kolónkami (názov príspevku, meno autora príp. vedúceho oddelenia, dátum príp. čas odovzdania rukopisu, číslo novinovej strany, na ktorú text patrí, číslo strany rukopisu, druh písma, stupeň velkosti písma a šírku (formát) sadzby, na aký sa má text vysádzať, príp. iné pokyny, ktoré považuje redakcia za nevyhnutné). V opačnom prípade by sa rukopisy pri spracovaní v redakcii alebo v tlačiarni mohli pomiešať. Rámčekový papier má v záhlaví uvedený názov redakcie. Prílohy, tabulky, popisky k fotografiám a iné doplnky sa píšu na samostatné listy umiestnené na konci rukopisu a číslujú sa číslom strany, na ktorú patria. Ak je takýto rukopis z písacieho stroja napísaný kvalitne, nieje potrebné ho prepisovať, ale dá sa spracovať systémom automatizovaného čítania OCR (Optical Character Recognition). Odporúča sa spomenuté rukopisné zásady uplatňovať aj pri textoch vytvorených v textových editoroch. Rozdiel je v tom, že texty z písacieho stroja nerozlišujú číslicu 1 a písmeno 1, podobne ako číslicu 0 a písmeno O, ako je to v textovom editori. Ak chceme rukopis z písacieho stroja použiť pre systém OCR, treba tieto rozdiely vyznačiť tak, že malé písmeno 1 (ak má byť číslicou) upravíme na 1 a velkému písmenu O (ak nemá byť číslicou) pridáme háčik. V záujme operatívnosti a kvality výsledného produktu (novín alebo časopisu) musí mať rukopis všetky spomínané náležitosti (a je jedno, či je dodaný redakciou do tlačiarne, alebo si ho redakcia sama spracúva až po výstup v osvitovej jednotke, laserovej tlačiarni či inej technike). Po odovzdaní rukopisu pokračuje práca, spočívajúca v jeho prevedení na sadzbu. Preto je potrebné prepočítať rozsah rukopisných riadkov na sadzbové riadky. Rozsah rukopisu sa vypočíta tak, že vynásobíme počet znakov najednej 42 NOVINY rukopisnej strane počtom rukopisných strán (ak ide o viacstranový rukopis), pri rukopise kratšom ako jedna strana vypočítame rozsah tak, že vynásobíme počet úderov v jednom riadku (priemer 60) počtom riadkov. Prepočítanie na riadky sadzby sa robí podľa toho, aký typ, velkost' (stupeň), rez písma a dĺžka riadka (šírka sadzby) boli zvolené. Tento prepočet sa robí pomocou typografického pravítka alebo podľa vzorníka písma. Jednotlivé redakcie (alebo ich grafické pracoviská, ktoré pripravujú sadzbu až po výstup na osvitovej jednotke) majú vypracované vlastné systémy, mnohé tlačiarne ponúkajú zasa vzorníky písma vysádzané v rôznych modifikáciách, stupňov i rezov. Ďalšou etapou tvorby periodika je vyhotovenie zrkadla novinovej strany a obrazca sadzby. Ten sa môže v počítači predtlačiť už aj so stálymi grafickými prvkami (rubriky, zarážky, rámčeky). Takémuto obrazcu sa hovorí šablóna. Sadzač si v programe otvorí príslušnú šablónu a do nej podľa zrkadla umiestňuje texty a ilustrácie. Zhromaždeným rukopisom a zrkadlám všetkých strán novinárskeho celku sa hovorí maketa. Doteraz sme hovorili o príprave rukopisu a práci s ním v prípade, že je písaný na písacom stroji. V súčasnosti sa však už písací stroj používa veľmi zriedka a výhodnejšie je text písať priamo do počítača (v niektorom z textových editorov). Základom pre nekomplikovanú prácu v redakcii je hladký text od autora (z jedného druhu, rezu a stupňa písma), zarovnaný k ľavému okraju. Treba v ňom označiť odseky piatimi medzerami a je vhodné napísať zvýraznené časti vy-značovacím písmom (kurzíva, polotučné, tučné). Text od autora sa nemá formátovat', zarovnávať do blokov, komprimovať. Klávesa Enter sa používa iba na ukončenie odseku a nie po každom riadku, pretože zalamovací program pracuje s odsekmi. V prípade externých autorov (spolupracovníkov redakcie) možno text priniesť na diskete, ale súčasne priložiť jeho vytlačenú podobu. Pre názornosť ako príklad uvádzame časť procesu výroby Týždenníka o hospodárstve a podnikaní TREND, ktorý má v základnej štruktúre novinárskeho celku s pravidelnou sekciou Fakt rozsah 32 + 28 strán, s mimoriadnymi sekciami až 104 novinových strán veľkého (berlínskeho) formátu. Strany majú šesť stĺpcov šírky 9 cicier, čo sú 4 cm na jeden stĺpec. Veliký rozsah strán si vyžaduje dokonalú organizáciu redakčnej práce od rukopisu až po vyhotovenie predlohy pre tlačiareň. Redakcia pracuje s vlastným DTP pracoviskom (DeskTop Publishing - vydavateľstvo na stole - počítačové spracovanie textov a ilustrácií na publikovanie) REDIGOVANIE 43 na báze systému, ktorého jednotlivé zariadenia sú navzájom prepojené na všetkých pracoviskách, a používa textový editor T 602. Každá novinová strana má určeného zodpovedného redaktora, ktorého úlohou je podľa harmonogramu kompletne pripraviť stranu a odovzdať ju v čase uzávierky. Keďže novinových strán je veľa, zodpovední redaktori majú na starosti viac stráň. Prácu na čísle koordinuje zástupca šéfredaktora a zameriava sa predovšetkým na obsahovú stránku; hlavný sekretár zabezpečuje technickú stránku výroby a okrem toho je v úzkom kontakte s obchodným oddelením, určujúcim inzertné plochy v novinách. Tie sa striktne dodržiavajú. Náplňou práce šéfredaktora je dlhodobé obsahové zameranie periodika najmä z hľadiska perspektívy. Redakcia spravidla s rukopisom v klasickom ponímaní už nepracuje. „Rukopisom" je text príspevku na obrazovke počítača, kam si ho autori píšu a vykonávajú aj jeho apretáciu. Potom pošlú určeným povelom text na prečítanie do počítača redaktorovi zodpovednému za stranu, na ktorú prispievajú. Ak tento nemá námietky ku kvalite, obsahu ani k rozsahu textu, odošle ho povelom do počítača jazykovej redaktorke. Tá tnu ho po prečítaní a oprave (v zmysle Pravidiel slovenského pravopisu} vráti. Redaktor zodpovedný za stranu má pripravené zrkadlo alebo stručný náčrt strany (obr. 5). Takúto predstavu o strane s príslušnými textami, fotografiami, grafmi príp. tabuľkami odovzdá grafickému pracovisku, kde ju grafik upraví na zalamovacom termináli. Používa sa spravidla hladká sadzba, podľa potreby niekedy zúžená či rozšírená, alebo stupeň písma zväčšený či zmenšený. Z vyhotovenej strany urobí grafický redaktor odtlačok (obťah), ktorý dostane jazyková redaktorka a redaktor zodpovedný za stranu. Vykoná sa domáca korektúra (vyznačia sa jazykové i technické chyby), po ktorej príde strana opäť ku grafikovi. Ten opraví vyznačené chyby a urobí nový obťah strany (obr. 6, 7). Po porovnaní opravených chýb s vyznačenými a v prípade, že strana je bez chýb, odovzdá sa označená podpisom, dátumom a presným časom na ďalšie spracovanie. Korigovaná strana aj s príslušenstvom na ňu patriacim sa archivuje. V osvitovej jednotke sa definitívna verzia novinovej strany vyvolá na film, ktorý sa potom dodá tlačiarni. Ťažisko príspevkov v týždenníku je na vlastných redaktoroch, reportéroch a fotoreportéroch. Práca s textami je plánovitá, každý autor dodá dohodnutý rozsah príspevku v riadkoch. Redakcia nepoužíva pojem rukopis, pretože v pravom zmysle slova neexistuje. Príspevky spolupracovníkov prichádzajú buď na objednávku alebo spontánne. Niekedy ich dodávajú na disketách, inokedy ešte v klasickej podobe ako rukopisy písané na formáte A4 písacím strojom alebo počítačom. Tie sa v redakcii prepisujú a upravujú. V prípade, že príspevok spolupracovníka je neprimerane dlhý a ťažko upraviteľný, vráti sa autorovi späť na prepracovanie alebo skrátenie. 44 NOVINY Pri volbe písma majú redakcie viac možností. Klasické triedenie podľa cha-rakteristckých znakov pozná pre tento účel štyri základné typy, v našich podmienkach písmo latinky: medieval, antikva, grotesk, egyptienka. Najstarší druh písma je medieval. Je to tieňované písmo, má široký obraz, výrazné trojhranné šerify (patičky) a malé rozdiely medzi hrúbkou tieňových a vlasových ťahov: abcdefghijklmnopqrst ABCDEFGHIJKLMN 1234567890 & .,-:;!?' Medieval Klasickým knižným (i novinovým) písmom je antikva, hovorí sa jej aj bodoni (podľajej tvorcu, rímskeho typografa Bodoniho). Aj onaje tieňované písmo, ale na rozdiel od medievalu je vysoké a štíhle, má tenké vodorovné šerify (patičky) a výrazné rozdiely medzi hrúbkou tieňových a vlasových ťahov: abcdefghijklmnopqrst ABCDEFGHIJKLMN 1234567890 &.,-:;!?' Antikva Moderným jednoduchým písmom je grotesk (paličkové' písmo). Má rovnomerne hrubé ťahy bez tieňovania a šerifov, vyznačuje sa prísnou konštrukčnosťou a geometrickostbu: REDIGOVANIE 45 abcdefgriijklmnopqrst ABCDEFGHIJKLMN 1234567890 & .,-:;!? Grotesk Podobná grotesku je egyptienka (memfis), je takisto bez tieňovania, ale má výrazné a hranaté šerify. Jej použiteľnosť sa viaže viac na tlač titulkov (najmä) plagátových: . abcdefghijklmnopq ABCDEFGHIJKLMNOP 1234567890&.,-:;!? Egyptienka V súčasnosti toto členenie už nevyhovuje, používa sa klasifikácia písem (Beran 1994, 34-48) z grafického charakteru písmových znakov, ktorý má dva základné princípy: dynamický (rukopisný) a statický (kresebný). Dynamický princíp má tieňovanie (rozdiely medzi slabými a zosilnenými ťahmi písma) málo výrazné a os tieňovania je šikmá, pri statickom princípe sú prechody medzi jednotlivými ťahmi veľmi výrazné a os tieňovania je zvislá. Deliacim znakom sú aj šerify. Pri latinkovom písme existujú antikvy (základná forma latinkového písma, charakteristickým znakom je rozdiel v hrúbke medzi hlavnými a vedľajšími ťahmi a zakončenie písma šerifmi), lineárne, písané (kaligrafické) a lomené. Šerifmi je zakončené aj lineárne písmo (pôvodne egyptienka s rovnakou hrúbkou písmových ťahov), ktorého novšie je hrúbka hlavných a vedľajších ťahov mierne, ale viditeľne diferencovaná, má výrazné šerify štvorhranné alebo trojuholníkové. 46 NOVINY Lineárnym bezserifovým písmom je grotesk (nepresne označované), ktorý nemá tieňovanie, existuje aj lineárna antikva (tieňovaná a bez šerifov). Kaligrafické písmo (písané písmo, skript) má pôvod v historických písaných písmach. Toto písmo má často väčší sklon než kurzíva a je typické tzv. spojnicou, ktorá nadväzuje na dálšie písmeno. Voľne písané písmo (patrí do skupiny kaligrafických) nevyzerá dobre v dlhších textoch, používa sa v reklame, pri sadzbe titulkov, ako akcidenčné písmo. Lomené písmo je charakteristické lomenými ťahmi a výrazne diferencovanou hrúbkou písmových ťahov (švabach, fraktúra, textúra, rotunda a i.). Existuje ešte ozdobné písmo, ktoré je veľmi rôznorodé (antikvové, egyptien-kové, bezserifové, lomené a i.). Vznikajú aj zanikajú, využívajú sa najmä pri ak-cidenciách, niekedy aj pri titulkovaní. Pri úprave rukopisu sa nevolí len typ písma, ale aj jeho veľkosť (stupeň) a rez. Pre veľkosť, čiže stupeň písma je rozhodujúca veľkosť kužeľky a nie veľkosť obrazu písma. Termín kužeľka pochádza z kovovej sadzby, kde sú tlačové znaky písmen tvorené odliatkami z písmoviny. Každý základný stupeň písma (rozmer' kuželky v bodoch) mal v kovovej sadzbe svoje pomenovanie. Hoci dnes sa používa iba zriedkavo a starší novinári či sadzači si ho pamätajú, z tradičných a klasických dôvodov ho uverejňujeme (pozri obrázok s. 47-48). Aj dnes sa totiž ešte hovorí o petite, borgise, garmonde a cicere a súčasne aj dnes sa ešte používa klasický typografický systém. Napriek tomu, že práca s písmom a technológia tlače sa od základu zmenili a kovové písmená nahradili digitálne fonty, písmo ostalo. Preto i počítačové sádzacie systémy stále rešpektujú základné typografické zásady, ktoré vychádzajú z pôvodnej kovovej sadzby (Beran 1994,14—15): Európskym typografickým systémom je Didotov (1775), ktorý vychádza z veľkosti parížskej stopy (32,48 cm) a jeho mernou základnou jednotkou je typografický bod, pričom 12 bodov tvorí cicero. Popri ňom existuje angloamerický typografický systém, ktorý vychádza z anglickej stopy (30,47cm) a jeho mernou základnou jednotkou je bod - point. (pt). Didotov bod = 0,3759mm, 12 bodov = 1 cicero = 4,513mm. V angloamerickom systéme má bod (point) = 0,3528 mm, 12 bodov (12 points) = 1 pica = 4,23 mm. V programoch DTP sa stupne velkosti písma merajú v angloamerických a nie. didotovských typografických mierach (point, pica). Na prácu s typografickými mernými systémami sa ako pomôcka používa typografické pravítko. Najpoužívanejší rez predstavuje základné písmo (stojaté, obyčajné, normálne), od neho sa odvodzuje vyznačovacie písmo. Od základného sa líši kresbou a používa sa na zvýraznenie dôležitých slov, viet alebo celých odsekov. Patrí sem REDIGOVANIE 47 6 - kolonel Dynamický princíp má licitovanie (rozdiely medzi slabými a zosiinenými ťahmi písma) malo výrazní a os tieňovania je Šikmá, pri statickom princípe sií prechody medzi jednotlivými íahmi veľmi výrazní a os tieňovania je zvisiá. Deliacim znakom sú aj seriry. Pri laľinkovom písme existujú antikvy (základná ľorma latinkového písma, charakteristickým znakom je rozdiel v hrúbke medzi hlavnými a vedľajšími íahmi a zakončenie písma scriími), lineárne, písané (kaligrafické) a lomené. Šerifmi je zakončené aj lineárne písmo (pôvodne cgvptienka s rovnakou hrúbkou pfs-MOVÝČH ŤAHOV), KTORÉHO NOVSlE JE HRUBKA HLAVNÝCH A VEDĽAJŠÍCH ŤAHOV MIERNE, ALE 8-petit Dynamický princíp má tieňovanie (rozdiely medzi slabými a zosilnenými ťahmi písma) málo výrazné a os tieňovania je šikmá, pri statickom princípe sú prechody medzi jednotlivými ťahmi veľmi výrazné a os tieňovania je zvislá. Deliacim znakom sú aj šerify. Pri latinkovom písme existujú antikvy (základná forma latinkového písma, charakteris-TICKÝM ZNAKOM JE ROZDIEL V HRÚBKE MEDZI HLAVNÝMI A VEDĽAJŠÍ 10 - garmond Dynamický princíp má tieňovanie (rozdiely medzi slabými a zosilnenými ťahmi písma) málo výrazné a os tieňovania je šikmá, pri statickom princípe sú prechody medzi jednotlivými ťahmi veľmi výrazné A OS TIEŇOVANIA JE ZVISLÁ. DELIACIM ZNAKOM SÚ AJ SE 12-cicero Dynamický princíp má tieňovanie (rozdiely medzi slabými a zosilnenými ťahmi písma) málo výrazné a os tieňovania JE ŠIKMÁ, PRI STATICKOM PRINCÍPE SÚ PRECHOD 16- tercia .' Deliacim znakom sú aj šerify. Pri latinkovom písme existujú antikvy (základná forma toho LATINKOVÉHO PÍSMA, CHARAKTERIS 20 - text Pri latinkovom písme existujú formy LATINKOVÉHO PÍSMA, KTORÉ 24 — dvojcicero Deliacimi znakmi sú aj šerify. PRI LATINKOVOM PÍSME 28 - dvojstredné Deliacim znakom sú aj tie PRI LATINKO VOM PÍS 36 - trojcicero Deliacim znakom sú AJ TIE PRI LATIN 48 — štvorcicero Medzi slovami SA NÁJDU AJ kurzíva, polotučné, tučné, polotučná kurzíva, tučná kurzíva, kapitálky (verzálky), Na zvýrazňovanie slov sa používa aj riedéné písmo. Kapitálky sú veľké písmená vo výške malých písmen, minuskuly sú malé písmená, majuskuly sú velké písmená. Ak novinárstvo nieje veda,je určite umenie. Typ písma: obyčajné Ak novinárstvo nie je veda, je určite umenie. Typ písma: polotučné Ak novinárstvo nie je veda, je určite umenie. Typ písma: kurzíva Ak novinárstvo nieje veda, je určite umenie. Typ písma: polotučná kurzíva REDIGOVANIE 49 AK NOVINÁRSTVO NIE JE VEDA, JE URČITE UMENIE. Typ písma: verzálky AK NOVINÁRSTVO NIE JE VEDA, JE URČITE UMENIE. Typ písma: kapitálky V rukopise sa jednotlivé písma predpisujú nasledovne: • polotučné: text sa podčiarkne plnou červenou čiarou • tučné: text sa podčiarkne dvomi plnými červenými čiarami • kurzíva: text sa podčiarkne zelenou vlnovkou • polotučná kurzíva: text sa podčiarkne plnou červenou čiarou a zelenou vlnovkou • tučná kurzíva: text sa podčiarkne dvomi plnými červenými čiarami a zelenou vlnovkou • riedené: text sa podčiarkne prerušovanou čiarou • kapitálka (verzálka): text sa dá do rámčeka Súčasne s volbou typu, veľkosti (stupňa) a rezu písma sa predpisuje v rukopise aj šírka sadzby, akú má text mať v novinách. Podľa takto predpísaného textu v rukopise sa vytvorí sadzba. Vzniká v tlačiarni alebo (vdáka DTP) veľmi často už v redakciách. V ručnej sadzbe existovali sady a súbory písma. V elektronickej sadzbe namiesto nich sú písmové fonty. Podľa rezov písma sú nainštalované v počítači a po príslušných poveloch na základe sádzacích programov z nich vzniká sadzba a zo sadzby strana ako výstup z laserovej tlačiarne alebo osvitovej jednotky. Nebezpečenstvo pri elektronickej sadzbe je v tom, že písmo možno zužovať a rozširovať, čo pri nevhodnom použití môže sadzbu deformovať. Ďalšie nebezpečenstvo vzniká pri delení slov (Beran 1994). Slová sa nesmú deliť: - ak by ostalo na konci riadka jedno písmeno (a-pokalypsa) - ak by na nasledujúci riadok boli prenesené iba dve písmená (železni-ca) - ak by rozdelením slova vzniklo slovo nevhodného významu alebo vulga-rizmus (spisova-teľa, vytvo-riť) - nesmie sa deliť titul osoby a jej meno (Ing.-Hrúza) a skrátené krstné meno a priezvisko (A .-Hrúza) - čísla (20-000), číslovky so skratkami jednotiek (20-Sk, 50-cm) a dátumy vysádzané číslicami (22.4.-1997, alebo 22.-4.1997, alebo.22.-apríla 1997) - skratky (t.-j., s.-r. o., v.-o. s., š.-p.) 50 NOVINY 1fo£aj£e,l Delenie slov sa riadrpodla Pravidiel slovenského pravopisu, ale aj typografickými pravidlami, ktoré nepovoľujú na konci riadka ponechať okrem spojky „a" jednoslabičné a slabičné predložky a spojky. Pri zarovnanej sadzbe možno deliť iba tri riadky za sebou. Pri úzkej sadzbe do 30 písmen sa toto pravidlo nemusí dodržiavať, dokonca možno na konci riadka ponechať aj jednopísmenové predložky a spojky, pretože je to lepšie, než rozpálené jedno slovo na celý riadok. Pri sadzbe môžu nastať dalšie nedostatky, ktoré sa priečia typografickým zásadám. Je to tzv. rieka, ak v stĺpci vo viacerých riadkoch pod sebou vznikne súmerná medzera; alebo tzv. vdova, ak na konci novinového stĺpca sa začína riadok nového odseku; alebo tzv. sirota či pankhart, nedoplnený východový riadok na začiatku nového stĺpca. Prinášame ukážky z periodík (pozri obr. 1,2,3). Sadzba sa na rukopise predpisuje podľa toho, aký počet stĺpcov má novinová strana príslušného periodika (šírka stĺpcov sa meria na cicerá) a podľa charakteru novinárskeho prejavu. Keď sú všetky texty príslušnej strany predpísané, dostanú sa ku grafickému redaktorovi. Ten podľa vopred vyhotoveného zrkadla pripraví (zalomí) stranu. Po vyhotovení jej odtlačku (ob-ťahu) sa strana dostane na autorskú, resp. domácu korektúru (pozri príklad z redakcie Trend). Alžbeta imákovä, Radoslava Cvachová, Michal Vico, Aneta Drahnová, Zuzana Maigútová, Simona Dujčiková, Natália Vŕá-btová, Juraj Vlček, Lucia Stosar-číkova, Peter Kubinec, Jaroslav Ondák, Daniel Cigánik, Matej MaJHflr, Peter Butim, Andrei Kodaň, Katarína Kavacká, hrana Polesná, Dagmar Smre-kovská, Simona Belavé, Marek Murúrik, Lukái Púčak, Barbora VároSová, tubomlra Závodská, Mate] Šulla, Katarína Ťažká, Jakub Lacúch, Nikola Laurgnčf-ková, Tatiana Ďuračková, Romana Ktájové, Natália Fup-Sová, Marek Štektíč, Veronika Kubahvá, Natália Tomanová, Richard Košturiak, Markt Sř-voň, Martina Urbancová, Terézia Bohačiaková, Filip Palérec, Andraf Ahmadzada, Adam Líška, Daniel Samec Prečo čahali? Keď asi stočlenná výprava futbalistov bratislavského Slovana a ich priaznivcov pred týždňom priletela do Londýna na prvé stretnutie PVP s FC Chelsea, mnohých prekvapilo dlhšie čakanie na pasovú kontrolu. Presnejšie dva veľmi rozdielne rady. V prvom boli cestujúci z krajín Európskej únie, ti prechádzali rýchlo, stačilo im, že mali v ruke cestovný pas. V druhom rade boli cestujúci z nečlenských krajín a teda aj zo Slovenska. Museli počkať a ich prechod aj potom trval oveľa dlhšie. Pozorne im kontrolovali cestovné pasy a museli odpovedať na otázky. Výhoda členstva v EÚ sa ukázala aj na zdanlivej maličkosti. (mil) Obr. 1. Velký počet (5) delených riadkov za sebou, hoci sadzba má 40 písmen Obr. 2. Takto nepekne vyzerá v novinách rieka REDIGOVANIE 51 Orientujú sa na zákazníka, zavádzajú nový produkt: PRIORITNÉ Z Slovenská pošta sa mod Slovenská pasta deň čo doň musí neustále čeliť rozširujúcej sa konkurencii. Okrem výhrady na prepravu listových zásielok sa nachádza v silnom konkurenčnom prostredí. V peňažnej službe nám neustále konkuruje rozširujúca sa sieť bánk a v premlestňovacej činnosti súkromní prepravcovia. Vedenie Slovenskej pošty, aby mohlo čeliť tejto konkurencii, spracovalo "Projekt rozvoja poštovej voíujů, sú vyznačené žlté čiary. Zavádzanie nových produktov je tiež ústretový krok k zákazníkom. Tak ako pred časom sa zaviedol nový produkt zásielok EMS, teraz od 1.9.1997 zaviedla Slovenská pošta nový produkt "PRIORITNÉ ZÁSIELKY". Tento druh zásielok do 2 kg vypĺňa medzBru medzi obyčajnými listovými zásielkami a zásielkami EMS. Prioritné zásielky teda budú mať prednosť v preprave a v prípade, že budú podané do odchodu rozhodného spoja prevažne medzi 14 - 15 hod., budú doručené, alebo dodané nasledujúci pracovný deň. Samozrejme, za túto prednosť v preprave odosielateľ zaplatí + 4,-Sk. Prednosťou bude, že budú dodané skôr, ako obyčajné listové zásielky. Na prioritné zásielky za-tlaf nie Je možné požadovať ďalšie služby. Obr. 3. Málokedy sa stane, že v jednom stĺpci sa nachádza vdova aj sirota (pangliart). Na ukážke je to v strednom stĺpci Korektúry (Beran 1994, 44-48) sa vyznačujú čiernou, modrou alebo zelenou farbou, nikdy nie červenou, a to korektorskými značkami, ktoré určuje STN 880410 (pozri obr. 4-4e). Odtlačok sadzby (strany) sa porovnáva s rukopisom a odporúča sa čítať najprv sadzbu, pretože sa predíde zafixovaniu správnej podoby a tým prehliadnutiu chyby. Pri zistení chyby sa príslušnou korektorskou značkou přeškrtne chybné písmeno alebo chybná časť textu a na okraji rukopisu vo výške toho istého riadka sa napíše rovnaká korektorská značka s vyznačením správneho písmena alebo časti textu. Tá istá značka sa môže opakovať až po piatich riadkoch. Odlišné značky sa tvoria pomocou zástavok a iných doplnkov. Ak je korektorská značka vyznačená iba v texte a nie aj na okraji sadzby, sadzač-korigovač ju nerešpektuje. Ak sa pri vyznačení chyby pomýlíme, nesmieme ju vymazávať alebo opravovať bielym lakom, ale na okraji korektúrneho odtlačku přeškrtneme vyznačenú chybu a v texte ju bodkami alebo riedenými pomlčkami podčiarkne-me, čo znamená, že platí pôvodný text (pozri obr. 4f). V periodickej tlači sa na každú korigovanú stranu napíše dátum, presný čas a podpíše sa osobou, ktorá korektúru vykonala. Práve pri korektúre je dôležité dbať, aby .boli riadky vyplnené a slová správne rozdelené. Ak má strana mnoho chýb, odporúča sa vykonané opravy preškrtávať ceruzkou. Korektúrny odtlačok by sa mal archivovať, pretože je to významný doklad pre redakciu. 52 NOVINY Tvar znamienka Účel korektúrneho znamienka íLlDĽirjUTlTl nuuunrLnu -A VVVVY r-r 1/l/ln_lLJ-----1 ÍH3 - vymeniť alebo vsunúť písmeno v slove, znak alebo číslicu, obrátené alebo poškodené litery - vymeniť niekoľko za sebou idúcich písmen alebo celé slová - vymeniť text v rozsahu niekoľkých riadkov - vypustiť chybné písmená, slová, riadky a iné tlačové prvky - vsunúť slovo, prípadne niekoľko slov - vyznačiť pomlčku - vyznačiť spojovník (divis) rozdeľovacie znamienko - vsunúť riadok alebo niekoľko riadkov - vsunúť tabuľku, štočok, vzorec alebo vysvetlivku - zmeniť poradie susedných písmen alebo slov - zmeniť poradie slov (slovosled) - zmeniť poradie riadkov - presunúť slová, slovo alebo skupinu slov z jedného riadka do druhého - presunúť jeden alebo viac susedných riadkov - posunúť alebo roztiahnuť sadzbu k označenej zarážke - umiestniť exponent alebo index, exponent prvého stupňa, exponent druhého stupňa, index prvého stupňa, index druhého stupňa - zväčšiť medzeru medzi slovami v riadku - zmenšiť medzeru medzi slovami v riadku - zrušiť medzeru v slove Obr. 4. Korektorské značky REDIGOVANIE 53 Tvar znamienka Účel korektúrneho znamienka > k----------) ti 4 sT _-> J O x Jj------M - urobiť medzeru medzi dvoma slovami - zväčšiť medzeru medzi riadkami - zrušiť medzeru medzi riadkami - vysádzať zliatok alebo zrušiť chybne vysádzaný zliatok - urobiť odsek - vysádzať bez odseku - posunúť riadok na stred - vysádzať z odlišného druhu písma - zrušiť nesprávne vyznačenú korektúru - obrátiť písmeno, riadok alebo iné tlačové prvky - upozorniť na nejasnosť v rukopise (blokovanie) - označiť opakujúce sa nesprávne písmeno alebo nesprávne presádzaný riadok, presádzať riadok z technických dôvodov - vyrovnať okraj sadzby alebo iných tlačových prvkov. - vyrovnať účiarie písma, nerovnosť riadka alebo iných tlačových prvkov - odstrániť „rieku", t. j. súbežnú medzeru v niekoľkých riadkoch pod sebou - odstrániť v sadzbe hrotky, ktoré sa v sadzbe vyskytujú - zosilniť alebo zoslabiť tlač, odstrániť nečistotu pod sadzbovým materiálom, očistiť zašpinené písmená, opraviť spojenie liniek v tabuľke - zmeniť druh linky v tabulke - predĺžiť linku - skrátiť linku Obr. 4a. Korektorské značky NOVINY ZNAKY PRE VÝMĚNU VYPUSTENIE A VSUNUTIE Výmenu jedného písmena zgí iné označíme tak, {Gs že chybné písmeno v texte prečiarkneme zvislou ľ"^ čiarou (prípadne/doplníme vlajočkou) a ten istý znak opakujeme na okraji odtlačku. Vpravo vedľa L & neho napíšeme písmen^Správne. f^ Ak je v jednom riadku viac opráv, použijeme rôz£ , * o ne znaky, ktor^ opakujeme na okraji odtlačku -*- y ' ** v rovnakom poradí ako v teýte. Rovnaký jffíak sa 7 S. J jc nesmie opakovať v piatich nasledujúcich riadkoch. *-Túto zásad^j/šak nemožn^ůodržať pri veľkom po- ' ^ čte chýb. h M. f C Zliaíky oe, fi, /Vyznačujeme znakom pre výme- r-t ms nu dvoch správnych písmen a na okraji odtlačku ' Q^ vyznačíme uvedeným spôsobom s oblúčkom hore alebo dole. V sadzbe cudzích jazykov sa stretneme so skupinou týchto písmen: ftf, ffi, ffl. Zliatok je vždy pri poslednej dvojici. Ak je vysádzaný zliatok t * t n f/(fi, (I), hoci nemá byť vysádzaný, vyznačujeme U fť (ff ho ako výmenu nesprávneho písmena a na okraji U " vyznačíme oddelenie oboch písmen zvislou čiarkou. Poškodené písmená opravujen/e rovnako ako / /rru písmená chybné (a na okraji odtlačku ich raz pod-čiarkneme), —. Cudzie písmená, t. j. písmená z iného ťypu, / ffi opravujeme tiež ako písmená chybné (a na okraji {j odtlačku ich podčiarkneme dvakrát). Ak sa vyskytujú cudzie písmená v linotypovej (celoriadkovej) sadzbe v niekoľkých riadkoch, vyznačíme ich v odr tlačku podtrhnutím Rizikom a na okraj riadka vo- — X dorovnou čiarou a krížikom. Nečakáme až dočíta- __^ me stĺpec, ale ihnea upozorníme na chybu vedúceho korektorně. — X. Chýbajúce písmená, ak je v strede slova ___ m^ ^era, vyznačíme tak, že prečiarkneme pís- I I &MC/ meno pred medzerou i za ňou, spojíme ich vodo- Obr. 4b, Príklad použitia korektorských značiek REDIGOVANIE 55 íl rovnou čiarou a na okraji odtlačku sa napíšu spoločne s chýbajúcim písmenom. Ak nie je v slove medzera, prečiarkneme buď písmeno pred chýbajúcim písmgfiom, alebo za ním a na okraji odtlačku -j /rr\Jl, ich napíšeme spolu. Blokované písmená opravujeme ako písmená chybné. (Biofujeme, ak je nečitateľný rukopis.) Pri linotypovej sadzbe, kde je blokovanie písmen vylúčené, používame výrazné znaky, napr. ??? MMM a pod. Výmenu malého písmena za veľké alebo opačne, vyznačujeme ako chybné písmeno. (V štátoch RVHp, ktoré používajú Azbuku, sa ešte píšu dve čiarky nad písmenom, ak má byť malé, a pod ním, ak má byť veľké.) Dve alebo viac chybných písmen vyz/SZčíme fj /rVG/ tak, že prečiarkneme zvislou čiarou prvé a posledné chybné písmeno, spojíme vodorovnou čiarou a na okraji odtlačku vpravo od znaku napíšeme správne. Nadbytočné písmená alebo Jhtebj slová pre- t—j /t^ čiarkneme podobne a na okraji odtlačku vedľa znaku pripíšeme deleatur. ___ Môžeme použiť znaky /—j L__l t—f /•—/ f~]_ j_f~ Celý odsek alebo viac chybných riadkov prečiarkneme obáíkovite a na okraji odtlačku pripíšeme znak deleatur. •odsek alebo vine ohybných riodkg čiarkneme me znak_dj MP a na_j £- lujäme jednotlivé s$vá v správnom poradí a na okraji odtlačku čísla opakujeme. 12-3 Zabudnutú zarážku alebo posunutie textu vpravo alebo vľavo opravíme znakom, ktorého kolmé čiary značia, kam má byť vyčnievajúca časť , riadka posunutá (napr. zabudnut^zarážka, vy- ~J čnievajúcjriadok. » » Dva prehodené riadky označíme na okraji zna- "3~\sC kom, ktorého šípka značí správne umiestnenie. ,) (,, Viac prehodených riadkov označíme na okraji — ^ vodorovnými čiarami a očíslujeme ich v poradí — %j v akom majú nasledovať. — x Obr. 4d. Príklad použitia korektorských značiek REDIGOVANIE 57 Ak sú medzerv, medzi slovami nerovnaké, používame znakylprejzúženie alebo'fŕozšírenie fJ. "j^ mědzierjfypografické pravidlá vyžadujú, aby me- i^ dzery medzi slovami boli rovnaké. (Pre zúženiej uy rozšírenie Yí .) Ak chýba medzera medzi dvoma slovami, použijeme tentcjnak. ^ Ak jjemá byť medzera medzi slovami (napr, ,_, sladkokyslý) alebo medji písmenami, použijeme ^ v», uvedený znak. Ak je y^ slove rozdeľovacie znamienko (napr. pracovnqjprávny), ktoré tam nemá byť, opravíme £ znakom, ktorý môžeme použiť aj ak je uprostred slogya o jedno písmeno viac. T Menšie medzery medzi riadkami značíme___> r' znakom skladajúcim sa z vodorovnej čiary, a uzavretého oblúka. Keďže sa znak umiesťuje na okraji___ sadzby, netreba znak opakovať na okraji odtlačku.^ Vedľa znaku možno uviesť, o koľko sa má medze-' ra zmenšiť. Väčšie medzery medzi riadkami značíme zna- /• /■ • kom skladajúcim sa z vodorovnej čiary, ale s otvoreným oblúkom. Znak netreba opakovať na okraji ^___ odtlačku. Vedľa znaku možno uviesť, o koľko sa má medzera zväčšiť. ■ Titul, ktorý má byť umiestnený na stred samostatného riadku, sa vyznačí znakom —J Odsek značíme znakom _I pri ktorom __T~~ uvedieme, aká má byť veľká zarážka. Zrušený odsek vyznačíme znakom/*~" , kto- ^/~* rý spojí posledné slovo z prvého odseku s prvým slovom ďalšieho odseku. Slová vysádzané iným typom jjíjm^ pod- /w^v trhneme vlnovkou a do znaku na okraji odtlačku , * napíšeme, akým typom majú nyť/vyqÁdjrqnéJ /(7trHC. Obr. 4e. Príklad použitia korektorských značiek 58 Písmená alebo slová, ktoré sú v ^axis obrátené, podčiarkneme a na okraji korektúrneho odtlačku sa k vodorovnej čiare pripojí znak vertatur \J* („vertatur" = obráť). Opravy, ktoré sme vyznačili omylom, na okraji korektúrneho odtlačku prečiarknemeA*"' toittjf pod-bodkujeme. Obr. 4f. Príklad použitia korektorských značiek Pre názornosť ako príklad publikujeme novinové strany týždenníkov Trend a Žilinský večerník. V týždenníku Trend sa nerobia podrobné zrkadlá jednotlivých strán, ale iba ich pracovné náčrty. Ukážky predstavujú stranu č. 25A z č. 41 dňa 8. októbra 1997. Uverejňujeme najprv skicu strany, potom jej obťah s korektúrami a vynechanými miestami pre fotografie a nakoniec hotovú stranu v novinách (pozri obr. 5, 6,7). Krajský týždenník Žilinský večerník má rozsah 32 strán formátu A 3 s piatimi stĺpcami šírky 10 cm, čo je 5 cm na jeden stĺpec. Pracujú na systéme DTP, pripravujú si podrobné zrkadlá novinových strán. Uverejňujeme zrkadlo novinovej strany č. 5 zo 7. októbra 1997 a potom jej obťah s korektúrami, ktorý sa v konečnej podobe nelíšil od strany vytlačenej v periodiku (pozri obr. 8,9). Iný príklad tvorby zrkadiel a makety čísla je z redakcie štvrťročníka EURO-FORUM, ktorý vychádza na 92 až 108 stranách formátu A4. Grafik dostane v zmenšenom formáte maketu (na ukážke časť makety - 63 zrkadiel - s označením, čo sa na ktorej strane nachádza), k tomu texty, fotografie a tabuľky z diskety do terminálu (pozri obr. 10). Po vykonaných korektúrach dá redaktor (vedúci vydania, sekretár alebo iný poverený redaktor) zodpovedný za vytlačenie čísla novín alebo časopisu svojím podpisom na poslednej korektúre alebo náhľade súhlas na tlač. Tento úkon sa volá imprimatur. Novinársky tvorivý proces sa v redakcii dohotovením novinárskeho celku končí. V osvitovej jednotke sa vyvolajú definitívne verzie jednotlivých strán a odovzdajú sa tlačiarní. Ak redakcia nemá osvitovú jednotku, definitívne verzie novinových strán sa dokončia v tlačiarni. Výsledným produktom procesu redigovania je vydané číslo periodika. Ohlasy, ktoré naň redakcia dostane alebo dostáva, môžu byť zdrojom inšpirácie pre redakciu, ako pripraviť dälšie čísla. X** REDIGOVANIE 59 7/^.A. W/s^ /fn7£>nee/č.r Zš^ Vysvetlivky k značkám na náčrte.- Texty sa posielajú v navzájom prepojenej počítačovej sieti. Hore v strede je názov strany AUTOMOBILY, vpravo číslo strany 25. V kóde GvCAUTOl.417 + foto 2-krát, písmeno G znamená určenie pre grafikov, C je značka príslušnej jazykovej redaktorky, že text čítala (ak táto značka chýba, text nie je prečítaný), AUTO 1 je názov príspevku, po bodke nasleduje číslica 41, ktorá znamená dané číslo periodika, 7 znamená rok 1997, k textu patria dve fotografie. Podobne je to pri kódoch G:\ZAUT02.417 + tab. (text čítala iná jazyková redaktorka so značkou Z a k textu patrí tabuľka) a G:\AUTOS.417 (ide o stĺpec krátkych informácií). Pred bodkou, za ktorou nasleduje číslo 417, môže byť najviac 8 znakov. Údaje sa zaznamenávajú kvôli databáze Trendu, aby boli kedykoľvek ľahko identifikovateľné. Obr. 5 Pracovný náčrt strany č. 25/A týždenníka Trend zo dňa 8. októbra 1997 60 AKO SA ROBIA AUTOMOBILY Dva slovenské autosalóny si opäť šliapali na päty mm§§MWSmmwm ísssay ŕ f mwiw H/IH7. miříi)I*0/I»TTl 7732=3=*. :=SY,sruľ i U 1 U l.f I [M IW/ t*«l n—IM i SI > U U IW/7I t) anfckyck > ll> 1» UT/1H i) Cím K _ . •fnH-^ľnWllr «M-v. i», n »71 tu R. H« iíi — ■■M nrfni 11 Mlw< ú- ShmM «<■« pa«« J», tit if Biw • »Ms ■tab. Im rajCfapwnMTBitx- *Ťn (Airmi luk I I'll ■ ... .-.- <- - - ---.-, fc. stoW.f.&.-------------■---------» )*> m r—*> twfr-tr*'"*"**«'*" -J ■.HHllii,I>MiT>ľou konkurentom ftciuuHa je V«lluw>g«i f£ií"y *!*>—*.-"— 1 wfM )■ nJti -Jkfi» it- >*V «1—*JW—..* ^ \ .KU». ,.kr»ll k„l™u, T! '"S*.-'7!y n mmm [■■li-. fui-W^- rSEÍTS^: £Ä'=-ti1 ■Urt tt.1.^. r ^ÖCM Ľ~-" i2uiwTíi£.*li2iT /—•* Víi- ^^- ln.'. .*y t,.. *- í.»-- b-T 1 bili j K. H* 3 ■InM.nU.irt. «•*■*. to—f ■■ Hľa*** wfJlnintlilrHi 1 tii v-mW Mkm kir ■ iM^ Ochladenie na automobilovom trhu pokračuje ■f M. »w>> - . »v— .Wk «n ——■ «*— •** rm-r . ( puik ÍU*í •*»,•* —tk- ••*■■» JOJHii ■ ■■m c*- *x 1 krta*. —' .fill m.ll.nk-. t.pt p- imUm »*■ 1W* |M 1711«, ■Ír t^k, *n Äí=3»'««Wi- *&££&& /*3 1 \w+i* «• y— fclW.mir (___ tter^r—no. ... UM 4. jf—k. t-— k—t t-t— « Bfctŕm t'* «•■k» ■Mi» üs"^"".? Oir 6. Korektúmy odtlačok (obťah) novinovej strany č. 25A týždenníka Trend zo dňa 8. októbra 1997 { INFORMÁCIE V PRAVÝ ČAS (||||S VÁM PONÚKA BULLETINY V SLOVENSKOM JAZYKU Denný spravodajský monitoring - predstavuje denný anotovaný prehľad tlače a vybraných elektronických médií na tému Slovensko, ako aj ohlasov na udalosti v SR zo správ zahraničných agentúr a zahraničnej tlače /Á ,- AttPenné ekonomické informácie - denný /^rľ/súhrn najdôležitejších ekonomických "■*~"*, ■> udalostí doma i vo svete ffe. f Ekonomika SR - týždenný súhrn ^Liajdôležitejších ekonomických udalostí za Slovenska "ÍJ Banky, financie - týždenný súhrnný prehľad domácich i svetových udalostí z bankovej a finančnej sféry HP 'Monitor finančného spravodajstva ||ft tlačových agentúr - predstavuje prehľad Jjfl bankového a finančného spravodajstva sft:' ■ ' "' TASR «li»? Energetika Pg Automobilový priemysel Vodohospodárstvo a ine geografické a tematické bulletiny podľa požiadaviek klientov BULLETINY V ANGLICKOM JAZYKU Daily News Monitor - denný prehľad agentúrneho spravodajstva o najdôležitejších ekonomických, kultúrnych, diplomatických a športových udalostiach na Slovensku, doplnený o anotácie vybraných článkov zo slovenskej tlače. Vychádza v pondelok až piatok okrem dní, v ktorých noviny v SR nevychádzajú Economy and Business - týždenný výber ekonomických článkov z agentúrneho spravodajstva a slovenskej dače, zahrňujúci finančné a obchodné vzťahy, trendy, štatistické ukazovatele, profily a iné informácie o slovenskej ekonomike Slovak Weekly News - týždenný prehľad agentúrneho spravodajstva o najdôležitejších udalostiach v SR z oblasti politiky, ekonomiky, kultúry a športu, doplnený o výber článkov zo zahraničnej tlače Review of The News - týždenný výber správ, komentárov a analýz slovenskej domácej a zahraničnej politiky z agentúrneho spravodajstva i slovenskej tlače Tlačová agentúra Slovenskej republiky - Slovakia Pribinova 23, 819 28 Bratislava Odbor odbytu a marketingu E-mail: market@tasr.sk Judita Vámosiova á MEDIA PLUS Publishing House «F0-RUM «FORUM i.iluva. Slovenská republika REDIGOVANIE 63 Dva slovenské autosalóny si opäť šliapali na päty September sa pomaly stáva neofícitíinym musiacom motorizmu na Shvunsku. V tomto období táti f. v krátkom slede po sebe nasledujú dva najvýzntmnejHe autosalóny na Slovensku - v Nitre a timthlave. Ako prrf n prodaj«! Aulo- u ni Sknoukii íilur pmlJrjf nlon Nim "97 f 14.—21. iiji- Um iWiruirl »Wim t mim. lEnbn). Jeho netaníůiev Pro! ttmponi na trh bude Aarofaneplu-VfmmL-tvQ nW nobilitu pnuniidu, f rumni ™kw rnláňl kr*nl i uk mbalkiii inMurjiii fiu plochu tnijhfl in/iaeiúka n zidU otobru!, iíe ij M Ulam!, äJnŕ«, nl-^T, n* n*vbe, luwtüJutenami, arrmnu J jiriioťij IDCllBl tn,oi*re, nunvi. rltrjroru Wnliwrue mleaW rimer iki| inkrrr periodik TRHND, i).«/, ,4*í. i /i.» atruil pod lii*v«ni ,\uro Trufilm V?. fa t^WriIkr tím pihflfcrwiii i rxcvns 1Q/19Q7, BratMata p>litahia zapař htftid í f rankfuHU naryl» Nm-nuski obeť u mim Nim pfuaatmala Iikmr korno ictiui ponuk* moder» ')! V kjKfdrii rav>**¥tii hi mnnUkx, ktorí TXXXD pr«Jen4 prie- ^vliki« .»ŕ ■• c hneaf tlvt BxrinkT: Aim>> klirou je Sot Anw. - rslnlui- j nfch noJnl Sknraiot ij laplnm niikivji, H íoa BruuUTi *?7 {nit Aum-»!•• Vnrutan T7Í. ktwf ™-parádili larfarbi, >.•., Brat- ti,j rt,hEjrfir- Uí ti pn», k« bol hneď t OMtoliiJiki tfUtA fa w ponuir. u hunhtitmJi I rfre pohonne jtdnoáf iut 1,4 1(71 kW/107 kl — • l« kW/US k). m j» 4M*. Ä. ■' Will * liuutwjf.'* I -t*"* - lIJMIlHJl vytu»!™ J»M^nu-TjW pohoflBfM )aia«tk>ml .jťncí k^ärpdc (71 kW/ -1ST k,' rnp. 91 iW/111 i% Côu |r od W7-ň. A >rim nt Slmmiu vM*U 14 .Vjf l^onlntH Vutn, la it mni komM. FfTtUiW ■ »í- roka vyfaaumi bptaruu*r°ij ftO kX 1-A1 ' (M kW/7í k, rar. 7* iW/Ifwl ■) ■ «Au-Wrt Irdontkaml 1.« JDI (47 kW/M kj ■ Iff TBI {M kW/90 k). FotmJOnroh ItUmňnr nuKnub prada-fiiikfm ticHtät k<) bamtísc vena pÁBioni. I>e«ahu)a 1*0 lltnrA Cvnii iraitaT nciKindmc. Toyma Trub* Sbwiij». iia^ Importer* rxtikf Tornu, pmrňdta kolchcfu Rovehft rypgftŕMi radu Cr» roíb . ■ t$Q rrnv v alUuInn pcmidinT. Ürienta6ii ;to* oJ4 U It. 5k (lihiSc knbr-mark < tem* l>1UAa i frinUurskfl» uitoulé-nUT TIUiKnfr*0/lW7|. Ur/im prrknpufilro u y Rinku AWT Biím (bn-yvnh wiai'Jrk RMW, Rmtr a [ and Pjr«erl t>(^fflk> cfal-lia tan - ttrénu» [i(íir*nrwy Und rtö-T, Pntlmk, -rjBrvrtľŕ 1 ,KA\mrtým bit mrom{!l'kW/tlO k). V rjtpPTiíU Kmr Motor fir WicFcnrh*! mi xvkrj pu»r-rmil teiil noW mdrtik * hiaid-m Tnifcrptj h\w*df - 'Mera-iln-A«n* irir*U ŕí. V nanúti iq urúf t**r bcm'nvxj wrri« ■rhíhoräha ahfcmu 1,4 I (M kW/M ki i 1,41 Hirwikť Jidu i dielne fínúifi-•tím ľ.,,,™ 4M C'j~t^. Ii<-furnwnl lítJt n íj.ilftií Pni' Utuine uuckr v>viyn ntilkh ni »ItTt^n^rvn uhu rujvr^ chybili VW > AuJi • H». ť LTJkmj liruvni lutiwalonu CfijptU jKtvi hila (i, lfm eit-iri v^rrrmi plock) WhiviiIli Inüutrr «rlttU n> JU-tW. m1. tlníita «utuaMaav ku J« f*triŕo»»( r nm-ycK piHlinlrnkacfc [jiuitná rřnlíu uonch W-iraviuckvch orajnlzidt' [Aajokum|ilci. VfittniJCmi • tntr.tr-, u , nVuiJa.i} vldf prepukJ ntwmok pnitr * £uc katuruj ntwch auifitalr^iiu«. V mmui mku vtok rrtJimijc- Hitrlimly autnuMn )c m jitjl«p*q ente, aby ha Medň-nii^dni uritanfjalcui tulnrnu-btlm-yVh rfiubcuv 0.1C JI a r«iiU do Kuihr. Uo^lrt >u-inaji'inin v dníhtj putcrdri HBltnian IWir. Vurniln« ruihodmiK o rom ptijtnt na Who ufajmu 141 t« kW/ 90 k) a 2,0t (H kW/IIS k, nap. IM kW/11« k) r «s od MV 900 % VaipnaUl dohn Hmlt ^ nolocneaa Carpnrlc, tjjo^ McinŕW jinlnliiy hk BuOr - urusmobD sa tÓIW £a* l po- roW hauhkaik, Itraiiuaorf Iii f.JK<«na |oa>ioriy Inrá hetuŕncH^ if(rry*CT 1,4 J (Sk kW/7S 1;, I.S I (14 »W/114 k) ■ ilvu^itn^f dM (51 VM/n. k). Norí Coroüi je ut t predap t um fVmt Alk*, tj.rt, dukr iu-luvwUltv* 5k«fnrw, u mokli purbvUif ikmnikt i> mihsdujúcu lUobu v tomto uMR mhriu ih-e tuocHirau -na (ednif Hrane gtneríiuj da-direr fpoWiw4it A|mkom< pki-V/mmir™ UdMar in. htl i na ittane .lruhí| nnxi. Zdnitcnii Jiltumnbdo-í-hn pňrmrilu SA IZATl Jo«f Ubrik (Uoi knkk-uVnd» vrtlcnla VW tn< dHoi), k«f obaja UuU hl fck inotoenŕ lUIk bude korunorani liap* rbnm. Biirlc tn liitňrA impuk pre Imporiitav 1 ™-, .It porJpD- n, kuirf umrdnil v Bn- miAiífeli dcalcrOT M oojaW al na aaäataa UaaSkalM rule». A] «awf Coif Irtruj pirri« vzatia, kombi i nairtli. Jilw irmiliunrr f/r«ir pohiA* vlaikr Irwi ko- 11 ifjrAVrr-Um« rlau pa- atwnl nonnka * muri Hrutntf tritd« Otrrwa Xun. Ja nt-•ita^wa rfpBvebo »du ZX. V pmuka ;e píi bmtlwfíh ™jii • ért oaŕumT (So kW/ o« k aá 110 LVf 147 k). (75 kVV/101 k). Cuu fr fiJ0.il). Sk, rtap, 471 rit. il_ AthcnaLil rplmtú prtnWnt ml * BnitMai« if Mtrrtdtt. tit m IXK, ŕo j« itnaoMw klip« na hlK ™4j- C dU>ŕ-nnm naih-iniFldm na mtti* tL Cl atn-ltin« inAvniau* u ■ nJHtmtounl roatl» 4 |Mco MAtiirtfc, iurrir«i>hlkiTf >*-vorlMk, itarf na nirecak>h P. Nilri. Leo mi ft^ *td«nla biaďf nplbnlk» I.kiiku. VrhUacrrit (q («lllittlw rWlilrf. Ale-aandri F-oiina, it pri urů> vim'dJiuma bwidurbu luuwa-lAn» b-li rjthiiliJ it> aauf mo* '^tanoranftnf, p* uikbWrn lufiUlum * iwn amriit, if inr-dal nNmu pwh>(Hla -•:• Naivlrlfm konbu rentám Renault» ]e Volkswagen Rowuh uo karri hotoüi rWii odtrfT rMfleh h t pri™ Ochladenie na automobilovom trhu pokračuje mann« P"/* u«« it nii r na tornu faaifc- man (1* WJJ ■ ramikVm re>- ■n po- oobir* rofea ]V?o (40 571) je «tura* 1 vUAajtíf» miniím p^úcaii 1,1 »mj nVu«y. pndmnirf pc*le..lo »,» K T«B>éUa naanaliHll, kemŕ Avbk pri pcnmW pnOut » torr ■»0071, oelLlrinf ud pr- iŤVli nniJacmi tohto roku, u unml Jovnanl pnrllkL l»r ibiujr ■ n-nmUcn(, it aj kiai- ttrt t uré'tfýni DneakurtAfm, rü vaelíru an^Wk du Inn iti- rvrúint rf)lIinl. I-Umitý ptd nun! t máji (in iiwdtrf davarnVi tulun.it.lur. T^/m ink u na Slimniku pIniil,i dorrtvtrdi danuaitui. V )da nurmkirMIV wnl-nenw naiu- 74 (U nuvytli t ftadi&villí |iUinnflŕ rcrkrtiptr- inmubiLpvivn rrSu. ktorr urvr- nwbikvr. ri limit a prrrr^fc »ýiubou íuei keanperanas* inModl- IRlhT. Ich ■řalbr TTHCŕr^u .ViManon n 1 «Ikoať kt luiun wftfn, fi *alc« Volkmaan'.- « KU na pokraji bankrotu krabVna flOMlceA« konoas, 10a Cro^ ahwkro-Bti*. UrUa m lauuyM, ktorú »atiejnil Duan rlčonn-m" l~nnr». JuAoMnrjiki liudfa. aa prorl na| aaÍH aon-kURDC konania;. XU k ».i.-loni dlbanl im -Hic nanln ID.4 nid. USD).'Ľauroe-. ni. nim ■ f—-lí ommí n-<->W1>| iiUKtUrefAtj firmy br podlá lium Daň« ina- ->k Obchodná vojna na obzore HH«rt lanrnkyitt wlu. mrMtV do USA * tofntn ŕo ku rallia vAka näaaan«M kuriu (Clin. Naurufc, ni-VSA do lapomki rh «'»tírt on USA Utk-I 14 Almotnúi 1 £™ j Ountii WiíiiiiIw. Infornui- Obr. 7. Vytlačená strana č. 25A týždenníka Trend zo dňa 8. októbra 1997 NOVINY Obr. 8. Zrkadlo strany č. 5 týždenníka Žilinský večerník zo dňa 7. októbra 1997 REDIGOVANIE 65 • SPRAVODAJSTVO Mamograf včas zistí aj milimetrový nádor Ha [«iHlwn MM oooaktnJ * Ma-IMKnld UUtt. LiMlHI Hada» • J*oah« v Dolnom Kubtna Boto II. tacrlarnbvi m« t4 do BrwridiJiy nov* manroortňeiié Braeo.rtNo Ml u IiIh ntíltofíBírjťfvjíTi il*l(( udaní» mnatilihD idra- vraa f mmonov korún, «kg UT>a> dol pra iWňak» nCmni prtmér orXManla RtXL UUOr. Jan Konaj, m-nuv""» I« FMIotftefluneEt imIMi na Budúci vodiči musia prejsf Iskárskou prehliadkou ■BaUianw (o toaíný rnvl miterB, ČI u I vplyvom UBulíovinl», eiijcnavoan. ä na» dokom l*| civily, ta tikala lanadban* prísady )• tvtitť bohatl oplaať Oiavy, Lietava. Kya&t • Spila-. Harf mtmegranekf prua-sl. na roadial odjtorraf mmm r|moaMT+tir»(-pf,*(™**- vvuiiia" ^ IpKUlia nOOma a MaKno-vaela (BI». Wer* výříma mUup olvku »kMUfyiho áliíant*, Ukir t aarnotna paewAIfca al molu ná|iŕ utll* v pranlku aJ ad vafioatl lidMM cannmaira. raifta ntVtt ......>t[if pomocou »ípadna Ptrót* Vvf>lii«T ŕ. 164 Mi- nhieritva/iiravninieK'aSHi m 3uj4 19flía/atiivo(ni!jspu»cbľ tosti im VbUw-ihi r[wjlon/n*hu «*■ r'xiit. musia íAui«Tu:mNi u «>■ dusk» Ditri vr mri» ptt)*f rtli»-votnou proniiaouou a oaychoi(>Dií»ym vyénltortim. ProMiioku vykwiiva prakticky lekat pra doapalfdi. »lei» fekflr pra «n ■ doraat Pavehcarq«»:* vytaUMai * iSvavy 7. neha vyl»-ra kfinleký psyel.ulůg. Zévsry aírav«n* Br*nt#*Y '• p«ycno*> r»ck*he vytaü*™« platín sedM rak. Lekinuaju pnrftiiaAoij M ijaňji« labami vyika, j r«*, mjen ■ kontraindikacia itlra.olnai spuaobiloali. Ak iekií nauull v.ílrvo schar««;, »lete putko-parva xUi**ia, vydt fiatVtiofoti ?nl*r00niii c sehoptiaílí *«»f mownjrt i-aikío iMVi Ak h pottJa pwnfjrmTii S. iirjat 3 »potii ■ iiňíioj vyhltóvy ptntiliitdknu .rslf nojkwíenM; íúřuvía (íl* Mt)'* h'ulno JiHflaHfi jrr.aí len 7» diaatu^f idmvDínrí r«6sooiií' no vi et t MV. l*kif -JiSpsr.it! 3brľlHiJlBil:e Y-oclŕSkflCj oprAvnnntit lak. uey íoí^miíikIS' la liluivclno] kp&mIoHosíI ítad»-iťľa. f nivu nliavohi« »o6«ot"* íic iiaaala'n tno^nq ľzn.it u ItaltnogIGU rv- i vijyl- nwtoff, i intiortofa poť spin u( 1 ■esk« oprávnenia bud« viaj-and lan nu uitíté. tiktiMn» loenncky i««n-vimŕ MV. klar« umolrtu!« b«/(ntín4 owiaoniUc*w »M!flÍ^vAaŕciClaiTMV>a^<*ryni *-^ )>i*t*a t länou vnufii tfnÝm, rfmtfm a agualm/iiL Všade dobre, doma najlepšie NafŤawtea I eoMAltiw r Zfln» f» tladirUiy ofcnnjji«»*«! I>ka>a_ Radosť a očakávania zdobia Ich tváre •/tu. I napr*- tom»« rvokwrfcti pfltkaruui* • jICHHinůu pAkstxiOibu. Od Itt- níikyoi run. **j prv jHkuatý n-■wrlnlW VMiuí uí«Tnr Jra*Y. tevlk povouan «ma u«;Múr»«. FKHkyk»* »íl' pacianton-. rna/na«f hU-T» »«■», d domácu (tmH-OxfadftKTUcmaoontirMitdl.poit Udiv auroalilvaif frůta Son'idnm i.*lltHo»»nrcH /Sim- pmti wmJwj h »ofn ktkf poV*r •nrnrtn f*i>ar CVpíom iiulm <4af ti paeiantí. knryrn ul tiW ta i^vi >uf«f r> iwaaf ooou toaatah- puirvbna {pukyiovar lakaraiui u-ucaCaelMitoYaumijiNritnMBwl iwtívcaí v rWTDOiid > eacranm ataiaaj * iy. kkira navMina i Na zájazd do Budapešti Slowdmliý ritt i d r ■ v o t n a po» tíhnut* e h pn OV 3Z7P • Dla Klub oihamufú vtartkým tW»m aj n*«l*floni, la la-Jutf da Büria ' " [MatfarakD) uakutacnl SS. t »T. Odchod 1« od Jr,«-u (bývala |a-dalirt) v noct x piatu na toBotu 0 14. K Cena zé pudu pn «tan- r* US Bk ISO Sk. pHntaak aa moiata Ihnaď po vytómnt oxnatmi n> vľoVYpi illlna Ititia traatlia • tae- ,- kalMHltni. A M n»M vTlka Kh iiaroatfliifm *yenavivai»rom. kto» i« dinna-daitn* irtlt« . prla«a.ir kn p«««ry eroovam, a lak im »truj«( kaaok la tatn. Ul dlít u (u «nor» (UraH da«i UM n lunu«» pa oaoK bány. fiaaai nivltavulii «raCno, SurpviM ■aary. Ualaraltý hrad a In« tauji-nwrt manna, výwty im peatrytulii i/rarrwnt« m « präT>0« I rnalrwf MPiraaiiiicla. N*«»«na d.tt a ■voj »mal M* a naou|aiai nlrrvm PejAVa-Pamlnakt )a- arlanHrl *™Wn* aeanhy, mv t\ů tmi «ntsínoafím. ti Im pw*j "f-^0'' ťlf kiaioatllVoal a trň.'Mr'am**A**m«ii Vptipaila. frtU mtakteAy oöoniMu naako-vaaihHi aanaiKna/, čuda aa l» pf» larna uíaf pr,»fi Vy sa pýtate, my odpovedáme .Radívám KODAS CONSULTING laultmalo by ma. £1 )• [»»tiirtý katfly pwinlkatarakij tubktM tvorK »» oilny Jowl a m u rypoíluva lanie odvod. ŕji.Caocii^ Sotionv lomí p Janami, it»> tŕaťn: ivi;ha poulma tian-adtiflBlaiiyri»ÍTi lctfB>"|(tJ1 iiu«" -*--------*- '-----* ■"---■ ■•----------"------■-------- u ilarani o poriadok * ' C !■*.•?■ í ft. : 10 r »otri fett malnoiH. Hutaíu pk» vyuU»|d »a odrlren. I U, la u vt lioňíl« pr tianirtr dolt poel-(u[iL V Uli na VWncotn u vio*-lin|d. aI*Bln*t>lllIÉe>a. faho tdrivkt i irdKtlB panibult. ÍUU •■»lll.K. Tllriky «.ľom paaiytiíl» ntpolarapll ■ "iSia-votna riida' m konsEk. NW» flo.I(AU|. ich HW«. nalIRl ekrotleu ■ eatkavo pohybovú ■únavu, »t* prnlM I "»f» ooil- p™t*TT prmsadufd. i. M kn»MI,|i oocl*ra| uiM«üt nwannŕ krtaC* Imy TASO, á ou IS do 19. ■»VUniHa i*.«3.H v t>>r> Uni>y v £add akoký ao.^mHK tc**nt. LouVft r*> v*t.ii «üW - rk. .la* a*#iou nAaouAii oral«*.*] uctivou, o nt»i arfnu. im lUtUnym [vroarim, ti a alia >»c*i irmiř-Uí-jTi F- '■toa'. naň n* a> t B-lvnV), íl* 'idimu'. Ha rrkkvn lBtaň>u lotmlM AS "U .«vttntcai^aaCiBnA.ktjitrnvrrFjMi.oiKdi'liiracsitifcA.^na'-nB.li u. 5>Ov*nŕwi» x knurnr uuy*. •' « íaJSy. A :>**!. m Odbor kultúry M s Ú Bytča vás pozýva o vodí Mcr-j »pOKada ZO S22 oiCOOn DjíeiivpriotliioenBvnXV+ťnai' V an>>*t 3oknr 5«iln!»>W(i pasta« ĽiWuioím. MbOTTfK nn>*-JU«airi. Po!M do tfiilia poduiiiia. i**4» Mmv !*. ta tWI. okiorr Inero tvo* ' corrtidavarra II. 10.1W - Je už čas myslieť na budúci školský rok? ,-.,«=1"'*- ^ .,,„,. B»n,*flC* (•»Mxjííllni »poryvah vlaikittiiluŕ»flvtayni □trortoyen tfnarj dAa t*, tp. tfO' SH ,iby ■■lodPovaanaiamriMIn :fl 9v*rf. ■py h u .moctltŕiou. I« aim oil I aj í niBiffZt oobory t ti« « « tďotrvcnV' >baokraTil V limtl proftamu ElHOpaaa) anta Phara »varu). IkDta avparHiamalKy ircabnil tím výroba < nta. nbAKtva, ekaofnntl klorah« riv)il molnoal itaaat Vybríň' llac) t taňia oooom cnoOM utaorMn« mli»v»r iWMrmiil do ««Hm) t parinarakfcn *»ot • ŕtrmaelu, RakilrAu alaoo Catkaeb. tuls >a ul l(—ifc^M. tm neu OAm Dlmntcn ilrrl u uiiiHoírtu)« i lulbakirj lumai pra IJakev I. ■ t |f!.o itklaonytn tkal O po hl f tiidllafa sou. ZúClitnla aa no tla Urulatv*. Mori porUú rrplrriiw moiiamproairodkovairoutftoniiilakonivoiuorieri nvn'tei *CU .ŕjvif»«—nl uliiV .lirt »t-tko. to bUd* Ulil'lrur. ifsdpoxdM na .aU OUiky a 0^/: 9. Korektúmy odtlačok (obťah) novinovej strany č. 5 týždenníka Žilinský večerník zo dňa 7. októbra 1997 * 66 REDIGOVANIE i=Wlii?F(?ßUH ~L Obr. 10. Časť makety štvrtwčníka EUROFORUM c. 2/1998 vydavatelstva MEDIA PLUS Hospodársky klub Neformálne ekonomické fórum založený v auguste 1993 Združuje viac ako 400 domácich a zahraničných hospodárskych lídrov a verejných činiteľov. Telefón: 00421-7-63 811 288 68 NOVINY Proces redigovania, o ktorom sme doteraz hovorili, zabezpečuje redakcia. Podľa doslovnej citácie Voj teka (1995, 20), je to kolektív tvorivých i netvořivých pracovníkov, združených do určitej organizačnej štruktúry, z ktorých prví - redaktori - sú nositeľmi individuálnej i kolektívnej činnosti (zbierajú novinárske informácie, stvárňujú ich do novinárskych prejavov, apretujú objednané i neobjednána novinárske prejavy, ktoré vznikli v redakcii i mimo nej a zostavujú z nich novinárske celky) a druhí- neredaktori - poskytujú prvým rôzne služby. Rozoznávame tri typy redakcií (Drastich 1986,149-157): malé, stredné a veľké. K velkým patria redakcie ústredných denníkov, k stredným redakcie oblastných (býv. krajských) a mestských denníkov, k malým redakcie okresných, mestských, obecných a podnikových novín. Redaktorov možno deliť na redakčných funkcionárov a radových redaktorov, pričom redakčnými funkcionármi sú šéfredaktor, zástupca šéfredaktora, hlavný sekretár, sekretár, vedúci vydania, vedúci oddelenia. Sú redakcie, ktoré majú i zodpovedných a vedúcich redaktorov. Redaktormi sú aj reportéri, fotoreportéri, grafickí a jazykoví redaktori. Pomocný redakčný aparát - neredaktori - zahrnuje obsluhu dálekopisu, monitoringu, pisárne, motorového vozidla a doručovanie, podľa toho, aká je veľká redakcia. Organizačná štruktúra redakcie spravidla pozostáva z riadiacich a výkonných zložiek. K riadiacim patria šéfredaktor a jeho zástupcovia, sekretariát ako koordinačný útvar, redakčný kruh, resp. redakčná rada ako poradné orgány šéfredaktora. K výkonným zložkám patria oddelenia a pomocný redakčný aparát. Oddelenia majú v rôznych redakciách rôzne obsahové zameranie, zvyčajne sa konštituujú tematicky podľa odvetví novinárskej práce, alebo žánrovo. V malých redakciách nemusia ani existovať, ako píšeme v kapitole NOVINÁRI. Redakcie pracujú na základe plánov. Spravidla sú to plány dlhodobé, strednodobé a krátkodobé, v rámci nich plány osobitné. Podľa veľkosti redakcie sa me-. ní aj ich dlžka. • Dlhodobé plány môžu byť ročné až polročné a okrem iného obsahujú základnú orientáciu periodika, úlohy pre jednotlivé oddelenia a ťažiskové rubriky. • Strednodobé plány (štvrťročné) určujú hlavné úlohy oddelení a térey rubrík. • Krátkodobé plány (mesačné, týždenné, denné - podľa toho, o akú redakciu ide) určujú obsah jednotlivých čísel, pracovné tituly ťažiskových novinárskych prejavov, mená redaktorov, ktorí zabezpečia príspevok, prípadne aj meno fotografa (ak sa k príspevku ráta aj s fotografiou), žáner a rozsah príspevku, resp. termín dodania rukopisu. Obsahuje aj prípadné iné požidavky na ich grafické stvárnenie (mapky, grafy, koláže, kresby a pod.). V redakciách denníkov existujú denné plány, ktoré sa prerokúvajú na tzv. le-tučkách, operatívnych denných poradách o najbližšom čísle. • Osobitné plány sa dotýkajú mimoriadnych, kampaňových, tematických, slávnostných a im podobných čísel. REDIGOVANIE 69 Ako príklad uverejňujeme týždenný a dlhodobý harmonogram výroby redakčných strán týždenníka TREND (inzertné strany má na starosti obchodné oddelenie), (pozri obr. 11, 12). Pri grafickej úprave periodika ide redakcii o to, aby získala čitateľov, aby uspokojila ich záujem a potreby. Ak sme hovorili o vyváženosti novinárskeho celku, mali sme na mysli aj jednotu obsahu a formy. Z novinových strán nemožno robiť grafické obrazce bez prihliadnutia k obsahu textov. Obsah je dušou novín, ale grafická úprava ich tvárou. Prejavuje sa spôsobom zalamovania, používaním fotografií, uplatňovaním rôzneho písma, titulkov, pere.xov, rubrík, titulkov, grafických prkov, medzi ktoré patria zarážky, grafy, mapky, rámčeky, linky, šipky, farebné plošky, rastre a i. Harmonogram výroby redakčných strán TRENDU (platný od 1.9.1997) | i i I I I I Zodpovedný redaktor a počet vyrobených strán I Migm&i^mímí^z'^immmM bíjssšsr« asss «^^®'ííK« IHBÍBBSÉä^Säaä i 2 10 4 1 i 1. 2 1 1 ŠgrtoRiKí^l'EŠíši i i 3 4 1 1 1 1 T 2 RiátokJŕďS3£0;íi5čl? 1 2 1 1 Rófiděi0kí9.OQiiod<= 1 2 4 i 1 1 1 1 i l Poznámky I Redaktor vyrába strany v poradí podľa potreby. V procese prípravy čísla je však povinný dodržať počet vyrobených strán. Strany môže podľa dohody s grafikmi vyrábať aj v predstihu. | Ak nie je uvedané inak, strana musí byť podpísaná do 16,30 hod. Počet strán v 3. sekcii sa mení podľa aktuálneho stavu. | | Uzávierka 3. sekcií: v stredu pred týždňom uverejnenia o 14,00 hod. I ] Vysvetlivky B - Oliver B. J E - Eduard Ž. F - Milan D. H - Jozef H. I - Igor M. K-Ján K. t - Lora D. — M - Jaroslav M. N - Izabela N. R - Uubor K.' U -Jana J. V - Milan V. Y-Vojtech Q. X - Alex T I I Obr. Jl. Týždenný hannonogram výroby redakčných strán TRENDU 72 NOVINY rbské domino Tenis medzi kvapkami dažďa Pokrok? Ani o polkrok! Koniec koncov - päť Japoncov Pstruhy v klietkach Nevešajte sa, ste v poradí... Konkurz na zlodeja Belasí v červenom vybledli Scriptum, ale nie Post Prezident, ktorý „hryzie" Títo nie su Títo Obr. 13, Nápadité titulky REDIGOVANIE 73 KU SZTK MAPUJE SVOJU ČLENSKÚ ZÁKLADNU Slovenská delegácia NR SR na zasadnutí NAA Vyhlásenia V. V. Ž. Hotely mládeže Slovakia boli protizákonne prenajaté -čím štát stratil kontrolu nad polmiliardovým majetkom Aj fínsky smetiari sa narobia Výb or Únie slovenských televíznych tvorcov protestuje proti porušovaniu základných zásad verejnoprávnej inštitúcie vedením Slovenskej televízie Obr. 14. Chybné titulky 74 NOVINY Počiatok rokovaní v Javorine Ani v najbližšej budúcnosti Celodenné boje Ďalší úspech V podstate nič nové Pocta bojovníkom Kultúru potrebujeme Obr. 15. Nič nehovoriace titulky REDIGOVANIE 75 Titulky vyvolávajú pozornosť čitateľa. Z ich upútavacej funkcie vyplýva tlak na úmyselnú (zámernú) pozornosť, čo sa deje najmä vyjadrením hlavnej myšlienky v obsahu titulku: ZA KVETMI DO ZÁHREBU TAJOMSTVO JAZERA LUTRY Je pravidlom, že ak čitateľ vezme do rúk noviny, prvé, čo si začne všímať, sú práve titulky. Orientujú ho po novinovej strane, ukazujú, kde sa o čom píše, a tým vyvolávajú jeho spontánnu, neúmyselnú pozornosť. Dnes, keď život núti ľudí šetriť každým okamihom, orientačná funkcia titulkov zvlášť vystupuje do popredia. Klasicky sa titulky triedia podľa toho, nad akým novinárskym žánrom sú umiestnené: spravodajské, analytické (hodnotiace) a beletristické. • spravodajský: ZAČAL SA FESTIVAL • analytický (hodnotiaci): ZÁKON NIČ NEVYRIEŠI • beletristický: TANEC NAD PLAČOM PREBERIE KRAKOV Z psychologického hľadiska je dôležitá aj dĺžka titulkov. Brečková, Brečka, Hradiská (1984, 61), odvolávajúc sa na názory čitateľov, hovoria o optimálnej dĺžke titulku v rozsahu 16-20 písmen (znakov). Arnold (1991, 89) píše, že najlepšie titulky majú maximálne 45 znakov, pričom nie všetky riadky titulku by mali presahovať 32 znakov. Dvojriadkový titulok môže mať teda v riadku asi 22 úderov a trojriadkový asi 15 znakov v riadku - tieto údaje korešpondujú s našimi (16-20, 15-22). Jednoriadkový titulok by však nemal prekročiť 32 úderov (v češtine, zrejme i v slovenčine 30). Niektoré súčasné noviny však vysoko prekračujú uvedené čísla a nie je výnimkou, že sa stretneme aj s vyše 50-písmenovým titulkom. Je to vec redakcie, ktorá chce v titulku zrejme oznámiť čo najviac, ale vydáva sa riziku, že čitateľ to nemusí prijať. Ukážka chybných titulkov (pozri obr. 13) predstavuje v jednom prípade vyše 90 a v druhom dokonca 130 znakov (písmen) v dvoch riadkoch! -Rozoznávame tieto druhy titulkov: nadtitulky, podtitulky, jednoduché titulky, spoločné titulky, hlavné titulky, kombinované titulky, titulkové bloky, medzi ti tulky. Nadtitulky a podtitulky dotvárajú grafickú úpravu novinárskeho prejavu, ale aj celej novinovej strany. Ak sú v spojitosti s jednoduchým alebo hlavným titulkom, vytvárajú titulkový blok. Umiestňujú sa väčšinou nad rozborovými novinárskymi prejavmi: 76 NOVINY • nadtitulok: Prečo viazne výstavba bytov v Košiciach . titulok: ZBYTOČNÉ PRIEŤAHY OKOLO ASANÁCIE • podtitulky: Dvesto rodín v provizóriách - Aj rómski občania chcú byt - Banky zatiaľ s vysokými úrokovými sadzbami Proti zákonu o matrikách protestovali poslanci SN S a HZDS odchodom Ženy môžu mať mužské priezviská Činnosť komerčných právnikov bude len slobodným povolaním - O novele volebného zákona v utorok • Spoločný titulok sa nachádza na čele novinovej strany alebo časti cez celú jej šírku, nad viacerými obsahovo i žánrovo rovnorodými novinárskymi prejavmi (s vlastnými titulkami, ktoré plnia funkciu medzititulkov). Obyčajne býva nad skladačkou, ktorá je (Jacz a kol. 1982, 429) účelovo zameraným zoskupením jednotlivých správ na jednu tému do harmonického spravodajského celku spravidla so spoločným úvodom (perexom). • Hlavný titulok označuje ťažiskový text na novinovej strane, môže mať aj podobu titulkového bloku • Kombinovaný titulok sa uplatňuje z grafického hľadiska, keď redakcia chce zvýrazniť určitý text. V takomto titulku sa striedajú rôzne druhy písma kombinované s grafickými prvkami. Z typografického hľadiska sú naň protichodné názory (jednoduchosť je predpokladom zrozumiteľnosti, preto sa v jednom titulku má používať jeden druh písma, periodiká si dokonca výberom jednotného titulkového písma vytvárajú typickú grafickú tvár). Špecifickým druhom titulkov sú medzititulky. Môžu vychádzať z textu ako jeho pokračovanie, alebo môžu stáť samostatne s významom titulku nad dälším textom v stĺpci. Funkciou medzititulku je presvetľovať dlhšie texty, členiť ich na menšie časti. Najednej strane čitateľovi opticky vytvára oddychový čas pri čítaní a súčasne priestor na zvýšenie jeho pozornosti, na druhej strane redakcia si tak dynamizuje grafickú úpravu. V nasledujúcej ukážke však medzititulky pôsobia skôr rušivo (pozri obr. 16): REDIGOVANIE 77 cesta sa ukázala správna. V predajniach sa zvýšil MOO najmenej o 20-30 percent. Dosiahnuté výsledky v MOO i VO čiastočne a skvalitnenie obchodnej siete vytvárajú dobrú pozíciu pre ďalšie obdobie. HOSPODÁRENIE DRUŽSTVA V ďalšej časti pán predseda zhodnotil hospodárenie nášho družstva a jeho finančnú pozíciu. Ako uviedol účtovný rok sme vlani skončili s hospodárskym výsledkom stratou, ktorú ovplyvnili najmä nasledovné nákladové položky, ako spotreba materiálu 6,7 percent, energie 6,6, mzdové náklady 31,5, sociálne náklady 11,2, úroky 9,5 a odpisy 11,9 percent. Ďalšou nákladovou položkou sú aj manká, ktorých sme v minulom roku zaznamenali 78 a tie predstavujú viac ako 760 tisíc korún. FINANČNÁ SrTUÁCIA Finančná . situácia nášho družstva, pokračoval ďalej pán predseda, sa stabilizovala. Vo všetkých finančných ukazovate- (Dokančenle z 1. str.) NOVÍ ČLENOVIA .Na adresu členskej základne (CZ) pán predseda konštatoval: naše družstvo ku koncu roku 1996 evidovalo 78 členských základní s počtom 231 funkcionárov. Počas minulého roka sme prijali 48 nových členov a naša členská základňa má teraz 6068 členov. Na záver pán predseda poďakoval funkcionárom SZSD za metodickú pomoc a u-sroerňovanfe. Poďakoval sa kontrolnej komisii družstva za spoluprácu a príkladný prf- formou odpisov, daní s nehnuteľností, nevyhnutnej údržby prináša len straty a nie je perspektíva ho ani v budúcnosti využiť. Ku dňu konania zhromaždenia sme evidovali 37 nevyužitých objektov, ktoré'ponúkame na predaj. CIELE DRUŽSTVA Zámery družstva na tento rok, ako ich postavilo vedenie má vysoké ciele, zdôraznil predseda Ing. Šlauka. Predpokladáme, že po prírastkoch v obchodnej sieti výrazne prekročíme 400 mil. hranicu v MOO a dosiahneme prijateľný hospodársky výsledok. Aj veľkoobchodný obrat plánujeme prekročiť viac ako o 24 miliónov oproti minulému roku. V cenovej oblasti budeme naďalej plníť rozhodujúcu úlohu pri stabilizovaní cien na našom trhu. Uvedomujeme si, že bez funkčnej propagácie a obchodnej reklamy nemôžeme zlepšovať obchodné meno našej organizácie. (Pokračovanie na 2. strane) stup k plneniu úloh. Osobitne sa zavďačil všetkým a každému za porozumenie a konkrétnu pomoc pri zabezpečovaní našich zámerov. UŽITOČNÁ DISKUSIA V diskusii okrem iných vystúpil a rokovanie delegátov pozdravil hosť zo SZSD pán M. Katriak. Z pohľadu vedúceho funkcionára najvyššieho družstevného orgánu povedal, že situácia v SD na Slovensku sa začína krištalizovať. Zastáva názor, že naša Jednota je na dobrej caste napredovať v transformačnom procese. Obr. 16. 78 NOVINY Prirodzenou súčasťou grafickej úpravy periodík sú fotografie. Tie však neplnia len grafickú, príp. estetickú funkciu, ale aj úlohu primárnu, novinársku, ktorá spočíva v zachytávaní udalostí a javov života. Fotografie v novinách podobne ako novinárske prejavy musia spĺňať atribúty aktuálnosti a pravdivosti, navyše aj technickej dokonalosti a optickej účinnosti. Typickými fotografickými žánrami (Lofaj 1993,52-53) sú titulná fotografia, portrét, spravodajská, reportážna fotografia, ale aj fotospráva, fotoreportáž alebo fotofejtón. Fotografia môže plniť aj funkciu ilustračnú, keď sa umiestňuje sama osebe, mala by však mať popisok (text). Ak sa hovorí, že fotografia je za tisíc slov, potom sa nemajú v popisku opakovať známe fakty, ktoré sú zrejmé z fotografie. Napríklad, ak sú na snímke ľudia za predsedníckym stolom určitej konferencie a podávajú si ruky, nie je vhodné v popisku uvádzať, že aktéri „pri podávaní rúk". V novinách majú veľké využitie najmä aktuálne a dynamické fotografie, fotografie v pohybe. Pri zalamovaní je potrebné pamätať na to, aby sa nezmenšili na neprimeranú veľkosť, ktorá by osoby alebo dôležité detaily na nich znehodnotila. Ilustračnú funkciu tvoria pri grafickej úprave novín ilustrácie. Sú to rôzne kresby (slávnostné, portrétne, ilustračné, karikatúry, grafy, mapky) a grafické doplnky v podobe zarážok v texte (najčastejšie sa nachádzajú na stranách športových novinárskych prejavov - futbal,, hokej, volejbal, hádzaná a pod.), príp. hlavičiek rubrík (pozri obr. 18-19). V štruktúre novinárskeho celku majú prirodzené miesto rubriky. Sú dôležité najmä z grafického hľadiska, pretože orientujú čitateľa, kde nájde príspevok, o ktorý má záujem. Rubriky sa totiž v novinárskom celku nachádzjú spravidla na tom istom mieste. Úlohou redakcie je rubriky udržiavať, aby sa čitateľ mohol k nim pravidelne vracať. Často sú záhlaviami frekventovaných žánrov (spravodajských rubrík, komentárov, poznámok, rozhovorov, fejtónov, riportov). ' Rozoznávame stále a dočasné rubriky. Pri stálych ide o trvalé útvary, ktoré uverejňuje redakcia aj niekoľko rokov, dočasné sa vytvárajú pri príležitosti určitých kampaní (voľby, referendum). Redakcie využívajú rubriky aj ako významný grafický prvok, preto sú často výtvarne pekne riešené (farebná ploška, raster, negatívne písmo), (pozri obr. 17). 2.2 ŽÁNRE Žáner je kategória, ktorá sa historicky vyvíja a aj časové mení. Je to magické slovo, ktoré nás dennodenne obklopuje, stretávame sa s ním predovšetkým v našom povedomí. Žáner je abstraktný pojem, ktorý nemôžeme vidieť alebo chytiť do ruky. Ale jeho forma ako odraz skutočnosti je hmatateľná, počuteľná, viditeľná: so- ŽÁNRE 79 C ^s KOMENTÁR GLOSA WffggM^lB KOMENTÁR {^POZNÁMKA QG0tf3QWQ3\W Poznámka STRUČNE c STRUČNE ZHOVÁRAME SA iranreraarc ZAZNAMENALI SME aMMľWSDMííMl KRÁTKO Z DOMOVA BUDÚ MAŤ KDE BÝVAT? Zložitá bytová situácia sa čoraz naliehavejšie hlási o slovo nie- POZNÁMKA 12-bytov'ý obytný dom, ktorý je pred dokončením. Výhodné fi- len vo veľkých mestách, ale jej rie- nančné podmienky, ktoré môže šenie je problémom aj v obciach poskytnúť Štátny fond rozvoja bý- Obr. 17. Hlavičky rubrík Za chyby sa vždy platí NÍTRA - MARTIN 31:20 (15:8) - II. liga hádzane| mužov. Zostava a góly -v bránke: Mujgoš (chytil tri sedmičky), Gallo, v poli: Tuhý S, Ficek 4, Janík 3, Šranc 3, Maíovecky 2, Malík 2, Jusko 1, Gíreth, Čemák. Hostia doplatili na hrubé technické chyby pri vlastnej rozohrávke. Domáci to využili a v 4. minúte vyhrávali 3:0. Hostia však v 14. minúte vyrovnali na 5:5, šranc nepremenil sedmičku, vzápätí Mujgoš sa odplatil domácemu strelcovi. Potom mali hostia hluchú desaťminútovku a domáci im ušli o osem gólov. Pri vylúčení dvoch Martínčanov ešte stav zvýšili. Martin je na 10. mieste bod pred Prešovom B, ale ten má o zápas viac. Á „Spanilá jazda" futbalistov FC ViOn pokračuje... Po triumfe v III. C triede sa podľa predpokladov mužstvo so silným kádrom presadilo aj v „dvojke" a od novej sezóny už bude hrať v oblastných majstrovstvách Zlaté Moravce. Spolu s „vioňákmi" postupujú aj Čierne Kfačany a účasť v nitrianskej skupine oblastných majstrovstiev si vybojovali aj tretie Kolíňany a Štvrté Golianovo. STATISZTIKA ** Stolné/tenistky Plastiky Nitra už poznajú svoj zápasový program ďalšieho ročníka Superligy, ■ keď v úvodnom dvojkolá y sobotu a nedeľu 13., resp. 14. septembra nastúpia v domácej herni najskôr proti obhajcovi prvenstva Statisztlke Bu-depeär a v druhom zápase si budú * Už v predchádzajúcom čísle Nitrianskych novín sme vás inlormovali o tom, žb v dresB hokejistov MHC Plastika Nitra sa v novej sezóne objaví trojica hráSov spoza rieky Moravy. K Martinovi Miholovi, ktorý v Nitre už pôsobí niekoľko sezón, tak pribudli dvaja nováčikovia -Jiří Vítek a Jiří Novotný. Prvého z nich, 29-ročného Jirko Vítka sme počas práve prebiehajúce] dovolenky zastihli doma v jeho brnenskom byte, takže naša debata po telefonickej linke mohla začať. STRELEC 23.11.-21.12. Je veľká škoda, že Slováci sú schopní rozumne rozmýšľať iba na Detvianskom moste. Aj keď lie myšlienky sú často pesimistické, je v nich kus ľudovej múdrosti a možno by sme s nimi dobili (rozmýšľajte prečo „i"!) nielen európske, ale aj svetové filozofické nebo. Strelec O odpočinku nechcete ani počuť, považujete ho za stratu času. Túžite po účelnej činnosti, po práci. Stačí sa len poobzerať, možností je neúrekom. Obr. 18. Zarážky ŽÁNRE 81 r —j-—i STRELEC 23. 11. - 22. 12. ±JL> Najbližšie dni budú patriť k tým V» šťastnejším. S ľahkosťou zvládal I nete pracovná úlohy a v spoločnosti zistíte, že ani s vašim sexa-pelom to zrejme nebude najhoršie. Veľké sľuby nedávajte, zaväzovali by vás k tomu, čo neskôr nebudete chcieť urobiť... ZACHUT1L MU ĽAHKÝ ZÁROBOK Rodičia si veru svojho Maťka, ako ho nežne volali, užili viac než dosť. Už odmala bol nezbedným dieťaťom - kde mohol, tam urobil zle. V škôlke a neskôr na jednej nitrianskej základnej škole s ním boli veľké problémy. Vychodil akurát osem tried - a koniec. Škola ho nezaujímala a napomínania rodičov ešte menej... Keďže sa ničomu nevyučil, zarobiť pe- rún. Vidina ľahkých zárobkov sa mu za-niaze si mohol len príležitostnými prá- páčila, na Karola ako spoločníka už ani cami a brigádami. Lenže robota mu akosi nepomyslel, aby sa nemuseli o korisť de- Obr. 19. Zarážky cha, melódia, obraz, epos, reportáž, báseň a iné umelecké diela. Existuje teda v každej umeleckej oblasti ľudskej činnosti (výtvarné, hudobné, slovesné umenie), novinárstvo nevynímajúc. Typológia žánrov a ich vymedzenie je obsahom dlhoročných novinovedných bádaní, odvíja sa na báze novinárskej teórie i novinárskej praxe. Typické znaky možno nachádzať na základe charakteru témy, miery skúmania, hodnotenia a zovšeobecnenia, a spôsobu stvárnenia. Celý proces charakteristiky a určenia žán-rov ostáva však v pohybe. Príkladom toho môže byť vývoj fejtónu. Vznikol vo Francúzsku. V druhej polovici 18. storočia bol kultúrnou prílohou osobitne vkladanou vo forme listu do časopisu. Od začiatku 19. storočia to boli divadelné recenzie alebo satirické politické postrehy, graficky oddelené linkou v dolnej časti novinovej strany. Neskôr sa „pod čiarou" publikovali romány na pokračovanie, ale aj podčiarni-ky so zábavným či cestopisným obsahom, v ktorých sa využívalo emocionálne zobrazovanie skutočnosti. Postupne sa z fejtónu vyvinul novinársky prejav, ako ho poznáme v súčasnosti, a to vtipné, niekedy ironické alebo sarkastické obrazno-emocionálne rozprávanie, väčšinou pranierujúce nedostatky. Určitou formou fejtónu je besednica, ktorej rozprávanie má spravidla priateľský, pozitívny obsah. Pomerne rušný týždeň, v ktorom sa. vyskytnú situácie, o akých sa vám ani nesnívalo. Všetko však .prejde" pomerne hladko a vy sa môžete tešiť z víkendových dni. I 82 NOVINY Dnes sa však stretávame pod čiarou v novinách už takmer s každým novinárskym žánrom, rozšírenou "správou či rozhovorom počnúc a reportážou, rozborom či anketou končiac. Tu už nehovoríme o žánri, ale o zaužívanom názve podčiar-nik, v novinárskom slangu „podval". Napriek tomu, že v mnohých periodikách sa objavujú beletrizované satirické novinárske prejavy pod hlavičkou „fejtón", neznamená to, že sú skutočne fejtónmi, podobne ako nie všetky beletrizované správy pod hlavičkou „riport" sú riportmi. Každý žáner má spoločné všeobecné znaky, ktoré ho určujú, ale aj prevažujúce znaky, ktoré ho pomerne presne identifikujú. Na začiatku sme povedali, že žáner je osobitná forma odrazu skutočnosti, ktorá má ustálené znaky a je zakotvená v povedomí tvorcov i adresátov. Možno ho charakterizovať ako model, ktorého znaky sú pre určitý žáner spoločné. Pri stvárňovaní skutočnosti sa má v zmysle týchto znakov zachovávať jednota formy a obsahu, pretože práve určité znaky žánra sú typické pre určitú tému. Ani Vereš (1968, 122) nepovažuje za správne zavádzať do novinárskej praxe žánrové spojenia ako „reportážna črta", „reportážny fejtón", „reportážne interview", atď. Aj podľa neho existuje buď iba črta, iba fejtón alebo iba reportáž v charakteristickej podobe (i keď pripúšťa, že reportáž môže mať niektoré nedominujúce znaky črty alebo štylistiky fejtónu a pod.) Žánrové znaky vedú autora k dodržiavaniu určitých pravidiel, určitej metódy tvorby, sledu deja alebo udalosti, určitému jazykovému prístupu a štýlu. Vo vyhranených žánroch sa takýto postup žiada, lebo skvalitňuje efekt stvárňovanej témy. Na druhej strane však model nemôže byť tabu, aby sa nestal kazajkou. Život si žiada operatívny prístup a autor často nachádza a prináša nové pohľady i nové metódy na stvárňovanie skutočnosti. V takých situáciách možno hovoriť o hraničných žánroch, ktoré skíbujú rôzne žánrové znaky, obsahujú prvky rôznych novinárskych postojov, stanovísk v jednom novinárskom prejave. Nieje nedovolené ani „skĺbenie" akceptačného postoja novinára napr. s racionálnym, pretože si to môže stvárňovaná téma vyžadovať. Dôležitá je však miera použitia určitých žánrových znakov, pretože niektoré by mali v novinárskom prejave dominovať. Pri novinárskych žánroch hovoríme o systéme, ktorý zohľadňuje dané prvky a znaky. Mnohí novinári z praxe tvrdia, že pri písaní novinárskeho prejavu nepristupujú s predsavzatím alebo predstavou písať podľa „noriem" určitého žánra. Napriek tomu sa však nevyhnú tomu, že vzájomný vzťah témy, zámeru, žánra a jeho funkcie, aj keď podvedome, uplatňujú. Z definície vyplýva, že žáner je modelom nielen pre autorov, novinárov, ale aj pre adresátov. Aj čitatelia si vedia predstaviť fejtón či riport, vedia, čo majú očakávať od správy a čo od komentára. Siahajú po konkrétnom novinárskom prejave s určitými znakmi, v ktorom buď očakávajú stručnú pohotovú informáciu, a teda hľadajú správu, alebo chcú čítať stanovisko, postoj, a teda hľadajú komen- ŽÄNRE 83 tár. Ak hľadajú komentár, ako cudzí prvok by v ňom pociťovali spravodajský prístup (aj postup) a ak hľadajú správu, ako narušenie objektívnosti by v nej cítili stanovisko alebo analýzu. V takýchto prípadoch sa novinár (alebo noviny) minul cieľa. Podobne by sa mala zachovať vonkajšia podoba žánra pri publikovaní. Kurzívové písmo v komentári by čitateľa istotne rušilo. Historickosť kategórie žánra sa prejavuje aj v tom, že podľa spoločensko-poli-tických situácií v jednotlivých obdobiach niektoré žánre nachádzajú väčšie, iné menšie uplatnenie. Niektoré žánre zanikajú a iné vznikajú. Dá sa to posúdiť iba historickým skúmaním textov a ich porovnávaním. Zistíme, že sa v nich odráža dobový stav spoločnosti, stupeň jej schopnosti komunikovať, mentalita národa, úroveň vzťahov, jazyka, politiky, kultúry, techniky, ekonomiky, vzdelania, zdravia, jej spoločenské myslenie a iné atribúty, tvoriace spoločenskú formáciu. Vyvíja sa tak, ako sa vyvíja spoločnosť. Ako sme na inom mieste už spomenuli, spravodajstvo má viac ako dvetisícročnú históriu v médiu, o ktorom hovoríme - v tlači (aj keď to boli písané správy zo zasadnutí Caesarovho senátu). V slovenských podmienkach sa stupne vývoja novinárskeho spravodajstva začínajú v XV. storočí. Vyvíjalo sa s jazykom, s úrovňou spoločnosti, ktorá ho používala, s úrovňou jej vzdelania, ale aj v súlade s jej informačnými potrebami. ■ Osobitnú pozornosť si zaslúži spravodajstvo v Štúrových Slovenských národných novinách. Vidno markantný rozdiel medzi tým, čo sa dovtedy publikovalo v rôznych periodikách a akú kvalitu malo spravodajstvo v týchto novinách. Ľudovít Štúr sa považuje za zakladateľa moderného slovenského novinárstva nielen preto, že Slovenské národné noviny, ktoré založil a viedol, boli obsahovo kvalitné, ale aj vdäka tomu, že štruktúra správ a spravodajských rubrík, ktorá súvisí so skladbou celého novinárskeho celku, sa radí k modernému (dá sa povedať, že k vtedajšiemu európskemu) chápaniu poslania novín. Napriek tomu v porovnaní so súčasným spravodajstvom je viditeľný opäť veľký rozdiel. Až archaicky pôsobia správy zo Štúrových Slovenských národných novín: Denník zahraniční ŠPANJELSKA — Dňa 4. kvetná bola na královnu Isabellu z pištole dvojki strelene Strelia do nej istí advokát Angelo de la Riva, redaktor novín Clamor Publico menovaních. Bolo to práve vtedi, keď královna do Aranjuezu, svojho letohrádku, odchádzala. Budúcňe o tomto zločinstve vjacej. BELGICKÁ: BRÜSSEL- Vkrálovstve Belgickom tjei velká bjedapanuje. Nedávno zo samjeho Brussela jedno 1000 ľudí, ktorí z bjedi do tohoto hlavňjeho mesta prišli, vláda domov vypraviť dala. V Antverpách pribíjali ňespokojníci všelijaké ohláseňja na domi a ňjektorým prednejším pomstou hrozili. V Ziittichu pre nedostatok sú tjei medzi remeselníkmi nepokoje. 84 NOVINY Novinár je produktom spoločnosti a aj keď je daný osobitnými, jedinečnými subjektívnymi vlastnosťami alebo predpokladmi, jeho pohľad je determinovaný touto spoločnosťou. Neraz sa vzájomne odlišuje, pretože ná tú istú vec alebo činnosť môžu mať dve osoby úplne rozdielny názor. To je však dané už osobitosťami novinárovho subjektu, jeho svetonázorovou alebo inou orientáciou (pripomeňme si napríklad rozdielny postoj na vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968, alebo v súčasnosti rozdielny pohľad na integračné snahy vstupu Slovenska do NATO a Európskej únie). Ak sme spomenuli atribúty, tvoriace určitú spoločnosť, významný vplyv na jej chod má spoločenské myslenie. Ako príklad dobového myslenia sa môžu javiť dva nasledujúce texty (príklad A bol publikovaný v prvej polovici päťdesiatych, príklad B v druhej polovici šesťdesiatych rokov): A — „Naša ľudovodemokratická republika, ktorá so záujmom sleduje pracovne' úspechy maďarských bratov-súdruhov, oslávila tiež 60. narodeniny veľkého vodcu maďarského národa, Mátyása Rákosiho. Všetky noviny priniesli o ňom správu, o jeho boji za práva pracujúcich, o tom, ako smelo odpovedal na otázky sudcu, keď bol v r. 1935 väznený. Je velkým vzorom pre pracujúcich Československa i Maďarska a to najmä v spravodlivosti a húževnatosti. Robotníci v závodoch a žiaci v školách robili z tejto príležitosti rozličné záväzky. My všetci v ČSR sme si vedomí toho, že splnenie týchto záväzkov ešte viac prehĺbi priateľstvo pracujúcich ČSR a Maďarska a pomôže uskutočniť v našej vlasti krajší zajtrajšok -socializmus a mier." B — „Čínsky celok stolných tenistov je svojím tvorivým štúdiom a aplikáciou Mao Ce-tungovho učenia príkladom jednoty na športovom fronte. Jeho skvelé výsledky na turnaji vzišli z tvorivého štúdia a aplikácie práce predsedu Maa. Nové víťazstvá čínskych stolných tenistov by mali povzbudiť ostatných čínskych športovcov a všetok ľud v štúdiu a upotrebení diela predsedu Maa. Priatelia, ktorí sa zúčastnili na turnaji zo zahraničných krajín, mohli jasnejšie vidieť silu Mao Ce-tungovho učenia vo víťazstve čínskeho celku, čo v nich mohlo podnietiť vrúcnejšiu lásku k dielu a osobe predsedu Mao Ce-tunga." Pohľad na súčasné spravodajstvo má niekoľko dimenzií, pretože za súčasnosť môžeme z hľadiska niekoľkostoročnej histórie spravodajstva považovať ešte aj obdobie pred rokom 1989, dokonca aj šesťdesiate roky a ich vyústenie do rokov 1968-1969. Najprv silné cenzorské pôsobenie štruktúr moci, potom krátke obdobie demokratických slobôd vrátane tlačovej, a potom do roku 1989 opäť štát-nostranícky dirigizmus aj v mediálnej oblasti.. Bez vplyvu na profesionálnosť spravodajstva sa to neobišlo. Obdobie po roku 1989 možno charakterizovať výrazným uvoľnením a rešpektovaním slobody tlače, neskôr snahami ojej určitú reguláciu rôznymi metódami, najmä ekonomickými, ale i politickými. Ovplyvňuje to novinárske spravodaj- ŽÄNRE 85 stvo, pretože si ho nemožno odmyslieť od jeho miesta a pôsobenia v spoločen-. sko-politickej štruktúre. Nemalo by však vo svojej širokej žánrovej ponuke podliehať politike. Na stanoviská a analýzy je publicistika. Výraznou zložkou žánrového stvárňovania je postoj autora k spracúvanej téme. Aj podľa toho, aké stanovisko zaujíma novinár k aktuálnej udalosti alebo javu, určujú sa kritériá novinárskych žánrov. Má na to viac možností. Buď môže udalosť alebo jav prijímať ako tému spôsobilú na interpretáciu, buď ich môže vecne hodnotiť, alebo ich môže sprostredkovať umeleckými postupmi. Z týchto stanovísk novinára vyplývajú dve základné skupiny novinárskej tvorby: spravodajstvo a publicistika. Ak novinár zvolí interpretáciu udalosti, myšlienky, javu alebo faktu bez širšieho vysvetľovania či komentovania, ak ich spracúva jednoduchými a stručnými jazykovými vyjadrovacími prostriedkami, ak ich oznamuje, informuje o nich, teda ich iba akceptuje, jeho stanovisko nazývame akceptačným. Akceptačné stanovisko je charakteristické pre informačné, spravodajské žánre. Ak novinár udalosť, myšlienku, jav alebo fakt nielen akceptuje, ale aj vecne argumentuje, logicko-pojmovými vyjadrovacími jazykovými prostriedkami vysvetľuje a hodnotí, čím pôsobí na rozumovú stránku adresáta, jeho stanovisko nazývame vecným, resp. racionálnym. Racionálne stanovisko je charakteristické pre publicistické analytické žánre, pre žánre racionálneho typu. Ak novinár udalosť, myšlienku, jav alebo fakt po akceptovaní stvárňuje umeleckými postupmi, obraznými vyjadrovacími jazykovými prostriedkami, čím pôsobí na city adresáta, jeho stanovisko nazývame emocionálnym. Emocionálne stanovisko je charakteristické pre publicistické beletristické žánre, pre žánre emocionálneho typu. Pre spomínanú charakteristiku pôsobenia na rozum alebo na city adresáta možno ako typické porovnať poznámku a glosu. Oba tieto žánre sú publicistické, oba sú v rámci publicistiky najkratšie (maximálne 30 riadkov), oba sú príbuzné prvkom hodnotenia, obsahom oboch je.jav čiastkového významu, v oboch sa vyjadruje stručné stanovisko autora, oba majú adresný záver. Rozdiel medzi nimi je v tom, že poznámka má vecný jazyk a v závere argument, teda pôsobí racionálne, kým glosa reaguje vtipnou formou a v závere vyúsťuje do pointy, teda pôsobí emocionálne. V tomto zmysle možno prihliadnuť na názor niektorých novinovedcov o racionálnom alebo emocionálnom postoji autora aj v spravodajstve. Napríklad v referáte sa novinár okrem opisu nezriedka vyjadruje k priebehu a záverom udalosti a v riporte okrem jej vylíčenia sa prejavuje aj svojimi pocitmi a osobnými dojmami, ktoré podáva obraznými vyjadrovacími prostriedkami. Uverejňujeme zjednodušený príklad štyroch modelových udalostí, ako môže novinár s nimi pracovať podľa toho, aký postoj zaujme. 86 NOVINY Akceptácia: 1. Ak novinársky prejav o zasadnutí vlády bude obsahovať iba fakty o tom, kedy a kde vláda zasadala, kto sa na nej zúčastnil, prípadne kto ju viedol a o čom sa rokovalo, bude to novinářova výpoveď z hľadiska akceptácie tejto udalosti. 2. Ak novinársky prejav o verejnej diskusii k dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce prinesie iba informácie o tom, kde a kedy sa verejná diskusia konala, kto na nej vystúpil a čo sa na nej dialo, bude to opäť akceptačné stanovisko. 3. Ak novinár napíše o záplavách na Slovensku iba to, kedy a kde sa vyliali rieky a aké spôsobili škody, uvádza fakty, ktoré bez hodnotenia alebo analyzovania akceptuje. 4. Ak sa dočítame v novinárskom prejave o situácii v Izraeli iba holé údaje o tom, kde a kedy sa konkrétne uskutočnil bombový atentát, koľko bolo ranených alebo mŕtvych, bez zaujatia akéhokoľvek stanoviska novinára, možno opäť hovoriť o akceptovaní danej udalosti. Všimnime si teraz naznačené štyri novinárske prejavy. Každý z nich je o inej udalosti, ale každý z nich prináša iba fakty bez toho, aby nimi novinár nejakým spôsobom narábal, aby k nim zaujímal stanovisko (pozitívne, negatívne, súhlasné, nesúhlasné, polemické, analytické). Každý iba oznamuje, informuje, ale neovplyvňuje formovaním textu, to znamená, že i b a „dáva na znmosť". Získané fakty resp. údaje akceptuje a podáva dalej. Každý z naznačených novinárskych prejavov je síce o inom, ale každý má určité spoločné znaky: všetky štyri sú formou spracované rovnako, dominujú v nich prvky, ktoré sú typické pre akceptačné novinárske stanovisko - udalosť, myšlienka, jav alebo fakt sa interpretujú jednoduchými a stručnými vyjadrovacími jazykovými prostriedkami bez širšieho komentovania alebo vysvetľovania-, dominuje v nich oznamovací charakter. Ide teda o spravodajské novinárske prejavy ako o konkrétne výpovede, ale aj o spravodajské novinárske žánre ako o modely tvorby určitých novinárskych prejavov, v našom prípade spravodajských. Stanovisko: 1. Keby autor v novinárskom prejave o zasadnutí vlády popri konkrétnych základných faktoch použil aj hodnotenie prerokúvaných zákonov, alebo analýzu doterajších prístupov a z nej vyplývajúce nové opatrenia, už by to nebola iba akceptácia. Už by to bolo hodnotiace stanovisko a už by sa nedalo hovoriť o akceptačnom, oznamovacom, spravodajskom novinárskom žánri, ale o žánri, pre ktorý je charakteristické hodnotenie, rozbor, analýza a im podobné metódy so stanoviskom novinára. Hovorili by sme o analytickom hodnotiacom žánri, o žánri racionálneho typu, a to by sme sa nachádzali už v publicistike. 2. Podobne by to bolo v prípade diskusie o jadrovej elektrárni Mochovce, keby sa autor v novinárskom prejave zamýšľal nad bezpečnosťou či nebezpečnosťou tohto objektu, keby rozoberal názory zástancov environmentálnych skupín pre ŽÁNRE 87 a proti, alebo keby argumentoval číslami, ktoré by dával do určitých súvislostí v snahe podporiť alebo znemožniť ďalšiu výstavbu či dostavbu elektrárne. 3. Ak by v novinárskom prejave o záplavách na Slovensku autor popisoval situácie, ktoré prežívali obyvatelia postihnutých oblastí a vystupovali by v nich konkrétni ľudia so svojimi osudmi, prípadne by text vyústil do apelu na vládu. Že sa nepostarala o posilnenie hrádzí, na ktoré sa už predtým poukazovalo, a novinár by pritom použil obrazné vyjadrovacie prostriedky, uplatnený je nielen hodnotiaci ale i emocionálny prvok a už to nie je spravodajský text, ale publicistický. 4. A keby novinár v texte o situácii v Izraeli nepublikoval iba stručné fakty, ale analyticky sa zameral na príčiny, prípadne dôsledky bombových útokov, tiež by to nebolo spravodajstvo, ale publicistika racionálneho typu. Prv spomenuté príklady poznámky a glosy, ale aj tieto o akceptácii a stanovisku novinára, nám môžu poslúžiť na charakteristiku dominantných znakov v novinárskom prejave. V záujme žánrovej typológie hladáme spoločné znaky novinárskych prejavov a súčasne tie, ktoré ich odlišujú. Podľa toho sa určuje spoločný menovateľ. Vychádzajúc z rozdielneho postoja novinára, ako sme ho opísali v predchádzajúcich riadkoch, novinársky prejav dostáva typické, určujúce znaky. Všeobecne sa uplatňujú ako spoločné v kratších i dlhších textoch, no rozhodujúca je miera ich použitia. Konkrétny novinársky prejav má určitú funkciu: oznámiť, analyzovať, zabaviť. Podľa toho, ktoré prvky alebo znaky v ňom prevládajú, ktoré dominujú, sa určuje aj žáner. Dominujúcej skupine prvkov hovoríme žánrová dominanta. V doteraz povedanom sú frekventované dva pojmy: novinársky žáner a novinársky prejav. Tieto dva pojmy nie sú synonymom, ale úzko súvisia a každý z nich má vlastné poslanie a postavenie. Pod novinárskym žánrom sa chápe určitý model, pod novinárskym prejavom konkrétna výpoveď. Ak teda novinár napíše konkrétny text (novinársky prejav), nachádzajú sa v ňom určité znaky. Tie znaky vyplývajú z jeho postoja k danej udalosti, myšlienke, javu alebo faktu a z charakteru stvárňovanej látky či témy. Existuje nebezpečenstvo, že ak novinár pri stvárňovaní akokoľvek kvalitného základného materiálu (zaujímavej udalosti, myšlienky, javu či faktu) zvolí nevhodné vyjadrovacie prostriedky, nevznikne čistý žáner, ale hybrid. Aj tu platí jednota obsahu a formy, určitá téma alebo látka si vyžaduje adekvátny žáner. Priorita pri voľbe žánra vychádza z vnútorného obsahu témy, ktorá si vyžaduje stvárnenie znakmi zvoleného žánra. Ale - môžeme uplatniť jeden novinársky žáner na rôzne témy, napr. recenziu výtvarného diela, recenziu hudobného vystúpenia, recenziu výstavy fotografií, recenziu knihy, alebo môžeme použiť viac novinárskych žánrov na jednu tému, napr. správu o výstave fotografií, recenziu výstavy fotograf i í,fejtón o výstave fotografií, rozhovor z výstavy fotografií, riport z výstavy fotografií. NOVINY Nieje nevyhnutné za každú cenu tvoriť vzorové žánre. Jednotlivé novinárske žánre nie sú od seba príkro oddelené a môžu sa prelínať. Skúsený novinár si dokonca môže dovoliť pri stvárňovaní témy uplatniť viac žánrových prvkov. O type žánra rozhoduje jeho žánrová dominanta. Ide však o to, aby výsledok noviná-rovej tvorby bol adresátovi zrozumiteľný, odborne povedané, aby novinársky prejav bol pôsobivý, efektívny, účinný. Súčasťou účinnosti pôsobenia na čitateľa je popri zvolenom žánri, teda popri stvárnenom obsahu v určitej forme, ešte aj vonkajšia forma formy. To znamená; že ten-ktorý žáner (forma) má v novinách a časopisoch svoju adekvátnu grafickú podobu (vonkajšia forma), napr. druh písma, umiestnenie na novinovej strane, zvýraznenie grafickými prvkami. Zjavné je to pri riporte alebo fejtóne, kde ich typickou vonkajšou formou je ležaté, kurzívové písmo; pri komentári sa často objavuje text v rámčeku. V novinárskych žánroch sa uplatňuje predovšetkým publicistický štýl, prejavujúci sa informovaním, opisom alebo oznamovaním. Pri analytických žánroch (publicistike racionálneho typu) sa k nemu pridružujú prvky náučného, odborného štýlu a pri beletristických žánroch (publicistike emocionálneho typu) prvky umeleckého štýlu. 2.2.1 KLASIFIKÁCIA Novinárske žánre možno deliť na skupiny dichotomicky (spravodajstvo a publicistika) alebo trichotomicky (spravodajské, analytické a beletristické žánre, či spravodajstvo, publicistika racionálneho typu a publicistika emocionálneho typu). Toto delenie nieje samoúčelné a nieje ani škatuľkovaním. Je to snaha o žánrovú typológiu, ktorá by novinárom mohla pomôcť zvoliť si postup a formu pri spracovaní témy. Základnými skupinami novinárskych žánrov sú spravodajstvo a publicistika (pozri schému 4). Uvádzaná tabuľka zohľadňuje súčasný stupeň žánrovej typológie. Jej vývoj mal však rôzne etapy a podľa nich sa jednotlivé skupiny žánrov nazývali. Spravodajské žánre možno v novinovednej literatúre nájsť pod názvami oznamovacie žánre, informačné žánre. Publicistické žánre, v ktorých prevládalo logicko-pojmové stvárňovanie, sa nazývali aj hodnotiace žánre, analytické žánre, rozborové žánre, komentatívne žánre; tie, v ktorých prevládalo emocionálne stanovisko autora, možno poznať aj ako beletristické žánre, zobrazo-vacie žánre. SPRAVODAJSTVO 89 SCHÉMA 4 ZÁKLADNÉ SKUPINY NOVINÁRSKYCH ŽÁNROV SPRAVODAJSTVO PUBLICISTIKA RACIONÁLNEHO TYPU PUBLICISTIKA EMOCIONÁLNEHO TYPU 2.3 SPRAVODAJSTVO Novinárske spravodajstvo sa dá posudzovať v dvoch rovinách: podľa prostriedkov masovej komunikácie (médií) a podľa odvetví novinárskej práce. V prvej rovine ide o spravodajstvo agentúrne, novinové (tlačové), rozhlasové, televízne a filmové, v druhej rovine je to spravodajstvo domáce (vnútropolitické), zahraničné (zahraničnopolitické), ekonomické, kultúrne a športové. Popri týchto základných odvetviach novinárskej práce existujú v praxi ešte spravodajstvo regionálne, lokálne, obrazové, politické, parlamentné, vojenské, vojnové, reklamné, najnovšie finančné, dokonca i burzové a dälšie. Podľa základného odvetvového spravodajstva sa v jednotlivých periodikách.štrukturujú novinárske prejavy do rubrík, novinových strán alebo sekcií. Novinoveda rozoznáva štyri hlavné spravodajské žánre: správu, referát, spravodajský rozhovor a riport. S týmto základným delením v zásade možno súhlasiť. Pri dlhodobejšom porovnávaní jednotlivých spravodajských žánrov z hľadiska uplatňovania žánrových dominánt sa však natláča myšlienka, že celú skupinu spravodajských žánrov možno v prenesenom zmysle slova redukovať na pojem správa v rôznych jej podobách: na krátku správu, rozšírenú správu, úradnú správu, referujúcu správu, dialogizovanú správu a beletrizovanú správu (pozri schému 5). Teda na šesť základných foriem správy, z ktorých niekto- 149 Malý novinársky slovník A abonent predplatiteľ periodickej tlače administrácia hospodársko-prevádzkový útvar vydavateľstva alebo redakcie, ktorý má na starosti neredakčné záležitosti ako distribúciu, expedíciu, inzerciu, predplatné atď. adresát osoba, ktorej je určený novinársky prejav alebo celok akcidencia príležitostná tlačovina (napr. pozvánka, prospekt) aktualita správa o významnej aktuálnej udalosti, ktorá sa prednostne publikuje aktuálnosť jeden zo základných atribútov novinárstva, spočívajúci v časovosti (novosti) a spoločenskej naliehavosti almanach zborník literárnych, novinárskych, umeleckých alebo iných prác za určité obdobie, ročenka anály stručné záznamy o najvýznamnejších udalostiach určitého obdobia, kronika, letopis analytické žánre publicistika racionálneho typu, v ktorej dominuje analýza a hodnotenie analýza myšlienkový alebo faktický rozbor, metóda tvorby novinárskeho prejavu anekdota stručný príbeh alebo rozprávanie s humoristickou pointou anketa epištolámy publicistický žáner, v ktorom sa verejnosť vyjadruje k závažným problémom, faktom alebo udalostiam - patrí do publicistiky raionálneho typu anonym nepodpísaný, utajený autor anotácia stručný záznam o obsahu článku, štúdie, novín, časopisu alebo knihy antikva základná forma klasického latinkového písma, charakteristického výrazným odlíšením vlasových a tieňovaných čiar antológia zborník, výber z uverejnených prác literátov alebo publicistov apretácia jazyková, štylistická a vecná úprava rukopisu argument fakt alebo príklad na zdôvodnenie určitého tvrdenia archaizmus zastarané slovo alebo spojenie slov autentickosť hodnovernosť, pôvodnosť, pravosť zdroja informácií autograf text, písaný vlastnou rukou autora autogram vlastnoručný podpis autoperovka, autotypická perovka kombinácia autotypu a perovky autor pôvodca publicistického, literárneho, umeleckého alebo vedeckého diela autorizácia súhlas pôvodcu, autora novinárskeho prejavu na publikovanie po apretácii-autorská korektúra autorove alebo redakčné opravy v rukopise po jeho vysádzaní tlačiarňou autorská značka skrátené označenie mena autora alebo jeho pseudonym autorské právo súhrn právnych noriem upravujúcich vzťahy medzi autorom a vydavateľstvom autorský hárok merná jednotka rozsahu rukopisu autora (AH), jeden AH má 20 rukopisných strán -* vydavateľský hárok autotyp štočok, na ktorom je obraz rozložený do bodov, predlohou je fotografia, prľp. poltónová kresba azbuka slovanské písmo, ktoré vzniklo z cyriliky 150 MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK B beletristické žánre publicistika emocionálneho typu, v ktorej dominujú obrazné vyjadrovacie prostriedky beletrizovaná správa -* riport beseda -*■ redakčná beseda besednica publicistický žáner, v ktorom sa autor prihovára k adresátovi s občianskou tematikou - patrí do publicistiky emocionálneho typu bezplatná tlač periodická tlač, financovaná výhradne z inzercie a reklamy a distribuovaná zadarmo do domácností bezserifové písmo skupina písém bez pätiek (paličkové písmo) bibliografia zoznam záznamov článkov, periodík, kníh, hudobnín alebo súbor iných bibliografických údajov bibliový papier veľmi tenký nepriesvitný papier na tlačoviny s veľkým počtom stránok biografia chronologické vykreslenie života a diela určitého človeka blesk prvá veľmi stručná informácia spravodajskej agentúry o mimoriadnej udalosti (tiež blesková správa) bod ->■ typografický bod bodoni druh písma anükva (podľa jeho tvorcu, talianskeho typografa G. Bodoniho) bohemizmus jazykový prvok prevzatý z češtiny borgis klasický názov stupňa veľkosti písma 9 bodov, používaného na sadzbu kníh, ale aj novín a časopisov breviár klasický názov stupňa veľkosti písma 11 bodov, používaného najmä na sadzbu kníh briliant klasický názov stupňa velkosti písma 3 bodov, veľmi drobného písma, používaného ojedinelé brožúra knihársky jednoducho spracovaná menšia publikácia bulletin pravidelne vychádzajúci úradný spravodajca alebo časopis inštitúcie pre vymedzený okruh adresátov bulvárna tlač periodická tlač so senzácie-chtivým obsahom causerie publicistický žáner, v ktorom autor vtipným, ľahkým rozprávacím spôsobom podáva určitú tému - patrí do publicistiky emocionálneho typu cestopisná črta publicistický žáner, v ktorom autor dokumentámo-umeleckou fomou podáva zážitky z cestovania - patrí do publicistiky emocionálneho typu cicero základná dfžková jednotka európskej typografickej mernej sústavy (4,51 mm), aj stupeň veľkosti písma 12 bodov -f typografický bod citácia odvolanie sa na zdroj, z ktorého autor čerpal pri spracovaní témy citát presne ohraničený doslovne reprodukovaný cudzí výrok, výňatok z textu comics seriál kresieb alebo obrázkov obyčajne s komickým alebo dobrodružným dejom (comic strips) copyright medzinárodné označenie ochrany autorského práva, má podobu písmena C v krúžku cyklostyl jednoduchý rozmnožovací prístroj cyrilika slovanské písmo vytvorené z veľkých písmen gréckej abecedy časopis tlačené periodikum obyčajne so špecializovaným obsahom s prevahou publicistických textov čitateľ adresát resp. recipient, ktorý pravidelne alebo nepravidelne číta periodickú tlač článok zaužívaný názov pre publikovaný novinársky prejav črta publicistický žáner, v ktorom dominuje zobrazovanie vlastností ľudí a ich príbehov - patrí do publicistiky emocionálneho typu D ďalekopis zariadenie, ktoré pomocou elektrických impulzov prenáša na dialku texty; v novinárskom žargone text z tohto zariadenia (napr. dálekopisná správa) databanka súbor informácií v pamäti počítača (banka dát, banka údajov) dekádnik -+ desaťdenník MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK 151 deleatur korektorská značka v podobe gréckeho písmena théta, ktorá označuje vynechanie písmena, slova, riadka alebo časti textu dementi vyhlásenie o nepravdivosti alebo nesprávnosti publikovaného tvrdenia denník periodická tlač, vychádzajúca najmenej štyrikrát týždenne (ranník, poludník, večerník) depeša súrna správa s dôležitými informáciami desaťdenník periodická tlač, vychádzajúca raz za desať dní (nespr. dekádnik) dezinformácia nepravdivá alebo skreslená informácia dialóg rozhovor, jazykový prejav najmenej dvoch osôb, predpoklad spravodajského alebo publicistického interview resp. iného novinárskeho prejavu dialogizovaná správa -► spravodajský rozhovor diamant klasický názov stupňa veľkosti písma 4 bodov, veľmi drobného písma, používaného ojedinelé digest periodická tlač, obsahujúca zhustený výber najzaujímavejších článkov prevzatých zväčša z iných novín a časopisov diskusia epištolárny publicistický žáner, prinášajúci výmenu názorov viacerých ľudí na otázky spoločenského významu - patrí do publicistiky rcionálneho typu distributér organizácia alebo osoba, rozširujúca periodickú tlač domáca korektúra prvé vyznačenie chýb korektorom pri porovnávaní odtlačku sadzby (obťahu) s rukopisom domicil miesto, odkiaľ informácia pochádza, umiestňuje sa spravidla na začiatku prvého riadka textu dopisovateľ stály externý prispievateľ redakcie dotlač dodatočná tlač z tej istej alebo novej sadzby, ale bez podstatných zmien drobná inzercia druh inzercie, ktorou si občania riešia svoje drobné záležitosti, spravidla nemá komerčný charakter (malý oznamovatel) drobnička spravodajský žáner, krátka, obyčajne jednovetná správa menšieho spoločenského významu (lokálka, noticka) dvojcicero stupeň velkosti písma 24 bodov, používaný obyčajne na titulky dvojčíslo výtlačok periodickej tlače spravidla . s dvojnásobným rozsahom strán bežného čísla dvojdenník periodická tlač, vychádzajúca dva alebo tri razy týždenne (nespr. obdenník) dvojmesačník periodická tlač, vychádzajúca raz za dva mesiace dvojstípec krátky novinársky text, zalomený do dvoch stĺpcov dvojstrana v periodickej tlači koncepčne vytvorená časť dvoch protiľahlých strán k významnej téme dvojtýždenník periodická tlač, vychádzajúca raz za dva týždne dynamická grafická úprava celková úprava strán, vyznačujúca sa krátkosťou publikovaných textov, väčším počtom fotografií, väčšími titulkami a užšou sadzbou v stĺpcoch strany E editorial -+ úvodník egyptienka latinkové písmo bez tieňovania so šerifmi embargo pokyn spravodajskej agentúry na neuverejnenie informácie do vopred stanovenej lehoty alebo do súhlasu na jej publikovanie entrefilet emocionálne spracovaný krátky žáner na pomedzí spravodajstva a publicistiky, zachytávajúci všedné maličkosti, nachádza sa spravidla na čele drobných správ -> predchýr epištolárna publicistika druh publicistiky racionálneho typu, ktorý vzniká v kontakte s verejnosťou esej publicistický žáner, náročné spracovaná úvaha na spoločensky významnú aktuálnu tému - patrí do publicistiky emocionálneho typu etika novinára súbor mravných noriem profesionálnej cti novinára expedícia súčasť administrácie, ktorá má na starosti vypravovanie periodickejtlače externý spolupracovník osoba, ktorá sa podieľa na tvorbe novinárskeho celku (spravidla autorsky) a nie je zamestnancom redakcie F fakt odraz javu, ověřitelná skutočnosť daná činom, dejom, udalosťou, poznaním faktor vedúca funkcia sadziarne v tlačiarní 152 MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK fejtón publicistický žáner, vtipne resp. satiricky zobrazujúci zväčša negatívne stránky života - patrí do publicistiky emocionálneho typu filiálna redakcia vysunuté pracovisko ústrednej redakcie mimo jej sídla fleš spravodajský žáner, predbežná stručná dvoj-, trojriadková agentúrna správa o významnej aktuálnej udalosti fotomontáž spojenie niekoľkých fotografií alebo ich častí do jedného celku fotoreportáž súbor fotografií v logickom slede s krátkym informačným textom, publikovaný v periodickej tlači fotoreportér novinár, korého úlohou je zhotovovať pre periodickú tlač alebo spravodajskú agentúru aktuálne fotografie fotosadzba spôsob sadzby na svetlocitlivý materiál (film, fóliu, papier) fraktúra nemecké gotické lomené písmo s ostrou stavbou a štíhlym tvarom fráza myšlienkovo prázdne, nič nehovoriace vyjadrenie, znehodnocujúce novinársky prejav G garmond stupeň veľkosti písma 10 bodov, používaný na zvýrazňovanie podtitulkov, nadtitulkov a významných textov v periodickej tlači a na sadzbu kníh glosa publicistický žáner so stručným stanoviskom k čiastkovému faktu, podaný vtipnou formou — patrí do publicistiky emocionálneho typu grafická úprava výtvarné usporiadanie obsahu periodika, charakterizujúce jeho vzhľad (dynamická a statická grafická úprava) grotesk latinkové písmo bez tieňovania a šerifov, patrí k základným tlačiarenským písmam H hladká sadzba jednoduchá sadzba spravidla z jedného typu písma (rezu a stupňa veľkosti) hlaholika najstaršie slovanské písmo vytvorené Konštantínom z malých písem gréckej abecedy hlavička názov novín alebo časopisu uverejnený na prvej strane so stručnými vydavateľskými údajmi hlavičkové noviny vydanie novín s prevažne rovnakým obsahom ako ústredné periodikum, pri ktorom sa mení len jeho hlavička a zaradujú sa niektoré prejavy alebo strany miestneho významu hlavný sekretár vo veľkých redakciách funkcia, zodpovedajúca za koordináciu výroby novín a chod redakcie -v sekretár hlavný titulok titulok nad ťažiskovým článkom periodika hĺbkotlač technika tlače z hĺbky, pri ktorej sa farba nanáša na potláčaný materiál (papier) z vyhĺbených miest tlačovej formy honorár v redakciách finančná odmena za publikovaný text, fotografiu alebo inú prácu na tvorbe novinárskeho prejavu či celku I ilustrácia fotografia alebo kresba, ktorá dopĺňa a objasňuje, prípadne spestruje publikovaný text impressum starší názov pre povinné údaje -v tiráž imprimatur písomný súhlas na začatie tlače, umiestnený na poslednej korektúre informácia jazykový prejav, v ktorom sa objektívne, vecne a dokumentaristicky konštatujú určité fakty iniciála začiatočné písmeno textu, zdôraznené veľkosťou, farbou alebo zdobením interview novinársky žáner (spravodajský i publicistický), v ktorom novinár alebo publicista formou rozhovoru sprostredkuje výpoveď verejného činiteľa publikovaním v prostriedkoch masovej komunikácie inzerát platený oznam v periodickej tlači, odlíšený od redakčnej časti textu inzercia súhm platených oznamov v periodickej tlači, publikovaný v rôznej textovej resp. grafickej podobe -* drobná a -> plošná inzercia inzerent osoba alebo inštitúcia, ktorá inzeruje J jednorazový náklad počet výtlačkov periodika v jednom vydaní -+ náklad jednostlpec spravodajský žáner, krátka správa o aktuálnej udalosti alebo jave so samostatným titulkom, zalomená najeden novinový stĺpec MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK K kamelot pouličný predavač novín a časopisov kapitálka velké písmeno sádzané na výšku malých písmen, používa sa na vyznačovanie dôležitejších častí textu karikatúra textové alebo kreslené zobrazenie, spravidla komicky zveličujúce charakteristiku alebo podobu určitej osoby resp. veci klišé často používaný, stereotypný výraz, negatívne vplývajúci na kvalitu novinárskeho prejavu kníhtlač technika tlače z výšky, pri ktorej sa farba nanáša na potláčaný materiál (papier) z vyvýšených miest tlačovej formy kolonel klasický názov stupňa veľkosti písma 7 bodov, používaného najmä na sadzbu drobnej inzercie kolportáž rozširovanie (roznášanie) novín a časopisov kolportér osoba, ktorá roznáša alebo predáva periodickú tlač kolumna stĺpec textu na jednej strane viac-stfpcových strán komentár publicistický žáner, v ktorom autor vysvetľuje, rozoberá, hodnotí, zovšeobecňuje a zaujíma stanovisko - patrí do publicistiky racionálneho typu kompilát novinársky text, zostavený na základe poznatkov z cudzích prameňov komunikácia dorozumievanie medzi ľudmi na základe informácií komunikačná reťaz prenos informácie medzi komunikátorom (redaktorom, redakciou) a komunikantom (adresát, čitateľ, prijímate!', recipient) komunikačný kanál prostriedok, pomocou ktorého sa signály ako nosiče informácií dostávajú od komunikátora ku komunikantovi komunikant prvok komunikačnej reťaze, ktorý na konci komunikačného kanála prijíma informácie komunikátora a spätne ich transformuje (adresát, čitateľ, recipient) komunikát obsah, ktorý sprostredkúva komunikátor komunikantovi ->- novinársky prejav komunikátor prvok komunikačnej reťaze, ktorý informáciu odovzdáva komunikačnému kanálu pre komunikanta ->■ redakcia, -+ redaktor komuniké spravodajský žáner, úradná správa o významných udalostiach, ktorá sa podáva spravidla prostredníctvom spravodajskej agentúry korektor odborný pracovník, ktorý porovnáva rukopis (predlohu) s odtlačkami sadzby a vyznačuje zistené chyby korektorská značka normou určený znak na vyznačovanie chýb a technických nedostatkov na odtlačku sadzby (korektúme zanmienko) korektúra vyznačovanie chýb na odtlačku sadzby, ako aj odtlačok s vyznačenými chybami korektúrny odtlačok odtlačok sadzby pre potreby korektúry korešpondent spravodajca periodickej tlače krátka správa spravodajský žáner, stručná dvoj-, trojriadková správa -> noticka, -+ fleš, -* jednostfpec kurzíva ležaté písmo naklonené mieme šikmo doprava, používa sa najmä ako vyznačo-vacie alebo pri novinárskych prejavoch publicistiky emocionálneho typu kurzívka kratší vtipný novinársky prejav s aktuálnym obsahom, vysádzaný kurzívou kurzor svetelná korektorská značka pri foto-sadzbe, označuje opravu jednotlivých znakov na obrazovke kuželka v typografických bodoch vyjadrené, z kovovej sadzby pochádzajúce a už zriedka používané označenie stupňa veľkosti písma L lámanie umiestňovanie stĺpcov sadzby, titulkov, ilustrácií a iných grafických prvkov do jednotlivých stránok latinka písmo, ktorého veľké písmená pochádzajú zo starorímskej (latinskej) kapitály a malé písmená zo stredovekej minuskuly lístkový rukopis rukopis hesiel rozpísaný na jednotlivých lístkoch v abecednom alebo inom poradí lokálka spravodajský žáner, krátka správa prinášajúca základné fakty o dianí miestneho významu lokálna tlač periodiká vychádzajúce v určitej lokalite (mesto, obec, sídlisko, podnik) 154 MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK M magazín obrázkový časopis s pestrým obsahom majuskula písmeno veľkej abecedy -+ verzála maketa model čísla novín alebo časopisu, návrh rozmiestnenia novinárskych a nenovinárskych prejavov na zrkadlách strán makulatúra chybné alebo staré výtlačky novín a časopisov, určené na odpad manžeta úvodná časť novinárskeho prejavu, sádzaná iným typom písma, spravidla cez viac stfpcov (perex, rámcová správa) masmédiá zaužívaný názov pre prostriedky masovej komunikácie (médiá) masová komunikácia šírenie spoločenských informácií pomocou prostriedkov masovej komunikácie masovokomunikačné prostriedky synonymum pre prostriedky masovej komunikácie matrica forma na rozmnožovanie typografických znakov i celých strán novín alebo časopisov medieval stredoveké latinkové písmo so širokým rezom, rôznymi tvarmi pätiek a malými rozdielmi medzi vlasovými a tieňovými čiarami medzititulok druh titulku, rozčleňujúci novinársky prejav na menšie časti, aby bol pre čitateľa prehľadnejší memfis latinkové písmo, druh egyptienky so silnou kresbou, s výraznejšími a hranatými pätkami, využívané najmä v titulkoch memoáre písané pamäti,spomienky významných osobností merkantil obchodné tlačoviny (napr. ceniny, drobné akcidencie, faktúry, formuláre a pod.) mesačník periodická tlač, vychádzajúca raz za mesiac mikrointerview spravodajský žáner, druh krátkeho spravodajského rozhovoru, založený na podaní informácií formou stručných otázok a odpovedí -* interview minuskula písmeno malej abecedy montáž technika novinárskej tvorby, ktorej výsledkom je viac novinárskych prejavov pod spoločným titulkom; zalamovanie strán pri ofsete montážnik odbomík-typograf, ktorý v tla- čiarni zostavuje jednotlivé časti novinovej strany podľa zrkadla redakcie motto citát na začiatku novinárskeho prejavu, ktorý sa vzťahuje na jeho obsah mutácia nové resp. iné vydanie toho istého čísla periodika na základe výmeny niektorých novinárskych prejavov, alebo vydanie pre určitú oblasť N nadtitulok druh titulku, umiestnený nad hlavným titulkom, sádzaný menším stupňom písma ako hlavný titulok náhľad posledná kontrola korigovaných chýb na novinovej strane pred začiatkom tlače porovnaním s revíznym odtlačkom náklad počet jednorazovo vydaných výtlačkov jedného čísla periodika nedeľník rozšírené vydanie denníka s čítaním na dni pracovného pokoja negatívne písmo svetlé písmo na tmavom poli nekrológ spomienkový a hodnotiaci prejav pri úmrtí významných osobností, publikovaný v periodickej tlači spravidla v čiernom rámčeku nenovinársky prejav výsledok inej činnosti než novinárskej (aforizmus, báseň, krížovka a i.), šírený periodickou tlačou nonpareille klasický názov stupňa velkosti písma 6 bodov, používaného zväčša pri drobnej inzercii nóta úradné oznámenie medzi vládami jednotlivých štátov prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí alebo zastupiteľských úradov noticka spravodajský žáner, krátka jednovet-ná správa o aktuálnych udalostiach a javoch, ktorým sa obyčajne nepripisuje velký spolo-čensko-politický význam -> lokálka novinár tvorivý pracovník, ktorý je autorom novinárskych prejavov novinárska informácia každá spoločenská informácia stvárnená v novinárskom prejave a rozširovaná v podobe novinárskeho celku verejne a pravidelne s cieľom informovať adresáta novinárska kačica novinársky prejav, ktorý má nepravdivý, vymyslený obsah MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK 155 novinársky celok výsledok novinárskej redakčnej činnosti bez ohladu na prostriedok masovej komunikácie, ktorý ho šíri (napr. číslo novín alebo časopisu, novinárska rozhlasová a televízna relácia a dokumentárny, najmä spravodajský film) novinársky prejav výsledok individuálnej tvorivej novinárskej činnosti určený na šírenie prostriedkami masovej komunikácie novinársky žáner abstraktný model novinárskeho prejavu s ustálenými obsahovými a formovými znakmi novinárstvo tvorivá činnosť, ktorej výsledkom sú novinárske prejavy a novinárske celky s cieľom informovať verejnosť o aktuálnom dianí novinoveda sústava zovšeobecnených poznatkov o novinárstve ako osobitnej tvorivej činnosti novinovedec vedecký pracovník, ktorý z rôznych hľadísk skúma novinárske prejavy a novinárske celky noviny periodická tlač vychádzajúca v denných, dvojdenných resp. dlhších intervaloch, ktorej obsahom sú novinárske a nenovinárske prejavy univerzálneho charakteru nulté číslo výtlačok novín alebo časopisu totožný alebo podobný prvému číslu nového periodika O oblamovanie úprava sadzby do užších stfpcov (napr. okolo fotografií, titulkov a pod.), než má príslušné periodikum obrátená pyramída -> spravodajská pyramída obrazová agentúra agentúra, ktorá zhro-maždiije a šíri obrazové spravodajstvo obťah skúšobný odtlačok stĺpcov, sadzby alebo strany, na ktorom sa vykonávajú korektúry a iné úpravy ofsetová tlač technika tlače z plochy, nazývaná aj prenosná alebo nepriama tlač, pri ktorej sa farba nanáša na potláčaný materiál (papier) z ofsetovej matrice prostredníctvom gumového valca ohlas epištolámy publicistický žáner, vyjadrujúci stanovisko k uverejnenému novinárskemu prejavu - patrí do publicistiky racionálneho typu otvorený list špecifický novinársky prejav, ktorým sa redakcia (resp. iný subjekt) obracia na významných predstaviteľov, alebo odpovedá čitateľovi na problém, ktorý môže zaujímať širší okruh adresátov - patrí do epiš-tolárnej publicistiky racionálneho typu ozdobné písmo písmo, používané na sadzbu akcidencií (napr. čiarkované, tieňované, presvetlené ai.) oznámenie spravodajský žáner, stručná úradná správa určená širšiemu, často vymedzenému okruhu adresátov o pripravovaných podujatiach P paginácia stránkovanie panghart slangový výraz pre východový riadok -► sirota panna zaužívaný typografický výraz pre ko-rektúrny odtlačok, na ktorom sa nezistila ani nebola vyznačená nijaká chyba parafráza voľné opakovanie alebo tlmočenie cudzích myšlienok namiesto ich doslovného citovania (napr. pri referátoch) parangon klasický názov stupňa velkosti písma 18 bodov, používaného na nadtitulky, medzitituiky, ojedinelé i titulky perex per extensum, na celú šírku, sadzba je vysádzaná cez viac stĺpcov, obyčajne pri úvode novinárskeho prejavu, odlíšeného od dal-šieho textu -»■ manžeta periodicita jeden zo základných atribútov novinárstva, spočívajúci vo vychádzaní novinárskych celkov v pravidelných časových intervaloch periodická tlač tlačené noviny a časopisy vychádzajúce v pravidelných časových intervaloch perovka štočok vyhotovený z pérovej resp. štetcovej kresby alebo odtlačok z tohto štočka petit klasický názov stupňa písma velkosti 8 bodov, spravidla používaného v novinách a časopisoch písmo sústava písaných, kreslených, fotografovaných, tlačených, razených alebo inak vytvorených písmových znakov hlások, slabík, slov, čísloviek, interpunkčných znamienok, hudobných výrazov, matematických, chemických alebo iných pojmov 156 MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK písmový font digitalizovaná súprava písmen a všetkých znakov jedného typu a rezu písma v počítači plošná inzercia text i obraz inzerátu vtěsnaný do určenej plochy PMK skratka pre prostriedky masovej komunikácie podčiarnik rozsiahlejší novinársky prejav spravidla v dennom periodiku, umiestnený na dolnej polovici strany pod čiarou -» podval podtitulok druh titulku, umiestnený pod hlavným titulkom, sádzaný menším alebo odlišným písmom podtlač plošná alebo čiarová, obyčajne farebná tlač pod textom alebo ilustráciou podval hovorový výraz pre podčiarnik point bod, základná jednotka angloameric-kej mernej sústavy s hodnotou 0353 mm (12 points-bodov je 1 pica s hodnotou 4,23 mm) -*• typografický bod pointa nečakané, prekvapujúce vyvrcholenie záveru novinárskeho prejavu polotučné písmo vyznačovacie písmo so zosilnenou kresbou poludník denník, vychádzajúci na poludnie pomocný redakčný aparát novinársky netvořiví pracovníci redakcie, vykonávajúci pomocné redakčné práce popisok vysvetľujúci text k fotografii resp. ilustrácii povinný výtlačok výtlačok periodika, ktorý sa povinne posiela úradom a inštitúciám vymenovaným v osobitnej vyhláške poznámka publicistický žáner, vyjadrujúci spravidla kritické stanovisko k čiastkovému problému — patrí do publicistiky racionálneho typu predchýr entrefilet predloha tlačovina, kresba alebo fotografia, určené na reprodukovanie v periodickej tlači predstihová strana novinová strana, ktorá sa redakčne i tlačiarenský pripraví s predstihom pred vyjdením periodika prekladané písmo písmo sádzané s medzerami medzi hláskami (riedené písmo) prelamovanie nové zalamovanie sadzby na strane pri výmene textov alebo po veľkých, korektúrnych úpravách presadzba nadbytočná sadzba, ktorá zostala po zalomení novinárskeho celku obyčajne pri nesprávnom výpočte rozsahu rukopisu alebo po prelamovaní príloha tlačovina vložená do periodika, ktorú možno vyňať a zložiť z nej samostatný celok príspevok rukopis od dopisovateľa, spolupracovníka alebo redaktora dodaný redakcii, resp. ako novinársky prejav uverejnený profil publicistický žáner, približujúci osobu, ktorá je príkladom v určitej oblasti - patrí do publicistiky emocionálneho typu prostriedky masovej komunikácie prostriedky zhromaždujúce, tvoriace a masovo šíriace sociálnu informáciu (tlač, rozhlas, televízia) prvé vydanie časť nákladu denníka, tlačená z prvej sadzby publicista novinár alebo spolupracovník redakcie, ktorý publikuje príspevky o aktuálnych, spravidla spoločensko-politicky závažných otázkach publicistické interview publicistický žáner, v ktorom interviewovaný v odpovediach na otázky novinára posudzuje, analyzuje a zaujíma stanovisko k určitému problému -+ interview publicistický žáner novinársky žáner, ktorý sa neobmedzuje iba na informovanie, ale aj analyzuje, objasňuje, hodnotí a zovšeobecňuje publicistika jedna z dvoch základných zložiek novinárskej tvorby, súhm novinárskych prejavov o aktuálnych udalostiach, v ktorých sú javy východiskom pre zovšeobecňovanie -* spravodajstvo publicistika emocionálneho typu súhrn publicistických novinárskych prejavov, v ktorých opis podania je obrazno-emocio-nálny (beletristické žánre) publicistika racionálneho typu súhrn publicistických novinárskych prejavov, v ktorých opis podania je logicko-pojmový (analytické žánre) publicita jeden zo základných atribútov novinárstva, spočívajúci v rozširovaní informácií prostriedkami masovej komunikácie publikovanie vydávanie, uverejňovanie novinárskych alebo nenovinárskych prejavov tlačou MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK 157 R rámcová správa zhrňujúci text na začiatku novinárskeho prejavu, jeho stručný obsah alebo základné fakty, sádzaný odlišným typom písma (rámcovka, perex) ranník denník, vychádzajúci ráno recenzia publicistický žáner, v ktorom sa hodnotí umelecké, vedecké alebo iné dielo -patrí do publicistiky racionálneho typu recipient adresát (čitateľ, poslucháč, divák), príjemca obsahov šírených prostriedkami masovej komunikácie redakcia 1. kolektív pracovníkov redaktorov a pomocného redakčného aparátu, združených do organizačnej jednotky, ktorá pripravuje a tvorí novinárske prejavy a novinárske celky; 2. činnosť na úprave novinárskych prejavov a novinárskych celkov • redakčná beseda publicistický žáner, v ktorom viacero účastníkov (spravidla vedených redaktorom) osvetľuje podstatu a charakter problému a nachádza východisko - patri do publicistiky racionálneho typu redakčná rada pomocný a poradný orgán šéfredaktora alebo vedúceho redaktora redakčná uzávierka konečná lehota na odovzdanie rukopisov útvaru, ktorý tvorí maketu čísla periodika redakčné tajomstvo právo anonymity autorov informácií určených na uverejnenie redakčný funkcionár pracovník, ktorý riadi a organizuje prácu v redakcii (šéfredaktor, zástupca šéfredaktora, sekretár, vedúci oddelenia) redakčný kôš obrazné pomenovanie miesta v redakcii, kde sa ukladajú príspevky nevhodné na uverejnenie redakčný plán rozvrh práce,' základný dokument redakcie redaktor tvorivý pracovník redakcie, ktorý píše novinárske prejavy, rediguje príspevky dopisovateľov, spolupracovníkov a iných prispievateľov, alebo iným spôsobom prispieva k tvorbe novinárskeho celku redigovanie tvorivý proces, ktorého výsledkom je novinársky celok v podobe apretova-ných (redigovaných) a. technicky pripravených novinárskych prejavov referát spravodajský žáner, referujúca sprá- va, prinášajúca chronologický alebo voľne zostavený priebeh aktuálnej udalosti regionálna tlač periodiká vychádzajúce v určitom regióne (okres, oblasť, kraj) remitenda nepredaná časť vytlačeného nákladu novín alebo časopisu, vrátená vydavateľstvu reportáž publicistický žáner, v ktorom autor pri zobrazovaní životnej reality využíva obrazné vyjadrovacie prostriedky - patrí do publicistiky emocionálneho typu revízia kontrola a oprava chýb podľa poslednej kontroly na odtlačku strany revue periodická tlač literárneho, odborného alebo vedeckého charakteru, vychádzajúca v dlhších intervaloch rez písma charakter kresby písma (napr. obyčajné, polotučné, kurzíva ai.) riedenie vyznačovanie časti textu (slova, riadka) medzerami medzi hláskami (prekladané písmo) rieka zaužívaný typografický názov pre súvislý biely pruh v stĺpci textu, ktorý vzniká na seba nadväzujúcimi medzerami medzi slovami riport spravodajský žáner, beletrizovaná správa, v ktorej autor živo opisuje aktuálnu u-dalosť alebo jav pomocou obrazných vyjadrovacích propstriedkov ročník súbor všetkých čísel periodika vydaných zajeden rok rodina písma súhm písmen toho istého rezu (základné písmo, vyznačovacie písmo) rotačka tlačový (tlačiarenský) stroj, ktorý na princípe otáčajúcich sa (rotujúcich) valcov tlačí noviny a časopisy rozbor publicistický žáner, v ktorom sa podrobnejšie skúmajú a analyzujú aktuálne javy - patrí do publicistiky racionálneho typu rozhovor ->■ interview rozsah novín celkový počet strán v jednom čísle periodika rozšírená správa spravodajský žáner, ktorý podáva obšírnejšiu informáciu o aktuálnej udalosti alebo jave ->• situačná správa rubrika hlavičkou označený útvar pre tematicky rovnorodé novinárske (alebo nenovinárske) prejavy, umiestnený spravidla na tom istom mieste v periodiku rukopis definitívna podoba novinárskeho 158 MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK prejavu určeného na sádzanie a dklšie polygrafické spracovanie ryba zaužívaný typografický názov pre písmeno iného druhu v rovnorodej sadzbe S sádzanie zhotovovanie sadzby na sádzacom, fotosádzacom alebo písacom stroji; prenos rukopisu na diernu alebo magnetickú pásku, resp. iný nosič informácií sadzba vysádzaný text sekretár redakčný funkcionár, zostavuje plán novinárskeho celku, sústredúje a pripravuje novinárske prejavy do tlače a dozerá na výrobu periodika -+ hlavný sekretár sekretariát koordinačné centrum redakcie, ktoré skfbuje prácu všetkých jej útvarov serif priečne zakončenie ťahu písmena (ne-spr. pätka) siedma veľmoc zaužívané pomenovanie periodickej tlače, vyzdvihujúce silu jej pôsobenia (vzťahuje sa na všetky prostriedky masovej komunikácie) signálny výtlačok prvý výtlačok periodika, ktorý predkladá tlačiareň redakcii pred začiatkom tlače sirota zaužívaný typografický názov pre neúplný východový riadok na začiatku nového stĺpca ->■ panghart situačná správa spravodajský žáner, druh rozšírenej správy, ktorá popri už známej skutočnosti obsahuje nový aktualizačný moment skladačka zoskupenie jednotlivých správ na určitú tému do spravodajského celku spravidla so spoločným úvodom, perexom spoločný titulok titulok sádzaný nad celou novinovou stranou alebo jej časťou pre viaceré novinárske prejavy na tú istú tému správa základný spravodajský žáner, ktorý prináša stručnú a jasnú novinársku informáciu o aktuálnej, spoločensky významnej alebo zaujímavej udalosti (jave) spravodajca vysunutý redaktor periodika, ktorý určitý čas pôsobí mimo redakcie spravodajská agentúra tlačová agentúra spravodajská pyramída postup tvorby správy podľa klesajúcej dôležitosti podávaných informácií spravodajský rozhovor spravodajský žáner, dialogizovaná správa, v ktorej sa informácie podávajú stručne a vecne -»■ interview spravodajský žáner novinársky žáner, ktorého podstatou je informovanie o konkrétnych aktuálnych skutočnostiach spravodajstvo jedna z dvoch základných zložiek novinárskej tvorby, súhrn novinárskych prejavov, ktoré vecne, stručne a presne približujú aktuálnu alebo neznámu udalosť širšej verejnosti -+ publicistika stĺpcová korektúra vyznačovanie opráv (alebo vyznačené opravy) na odtlačku stĺpca sadzby stlpček publicistický žáner, na malom priestore ľahké a živé osobnostné uvažovanie, zobrazujúce nové skutočnosti - patrí do publicistiky emocionálneho typu štipec súvislá sadzba textu určitej šírky, zložená z väčšieho počtu riadkov rovnakej dfžky pod sebou (nespr. špalta) strana jednotka rozsahu novín a časopisov stránka jednotka rozsahu sadzby stránková korektúra vyznačovanie opráv alebo vyznačené opravy na odtlačku stránky stupeň veľkosti písma označenie veľkosti písma názvom, počtom typografických bodov, alebo v milimetroch -+ kuželka svadba zaužívaný typografický názov pre omylom dvakrát vysádzané slovo alebo časť textu Š šéfredaktor najvýznamnejší redakčný funkcionár, zodpovedajúci za obsah periodika štvorcicero stupeň veľkosti písma 48 bodov, používa sa na titulky štvorček štvorcový výplnok, ktorého šírka sa rovná kuželke, jeho formátu sa rovná verzálka M, preto je z angličtiny známy ako „em". štvrťročník periodická tlač, vychádzajúca raz za štvrťrok (nespr. kvartálnik) švabach novogotické lomené písmo (na prechode od gotiky k fraktúre) so širším, oblejším tvarom bez ostrých uhlov ■Bf MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK g? tercia klasický názov stupňa velkosti písma '■_ 16 bodov,-používaného' spravidla na nadtitul--f ky, podtitulky, príp. titulky "*? text klasický názov stupňa velkosti písma 20 bodov, používaného spravidla na nadtitulky, príp. titulky tiráž povinné vydavateľské údaje, ktoré sa podľa tlačového zákona musia uviesť na každom výtlačku periodickej tlače: názov vydavateľa, adresa redakcie, meno šéfredaktora a jeho zástupcu alebo zástupcov, miesto, dátum a číslo vydania, cena periodika a dálšie údaje, umiestňujú sa spravidla na prvom alebo poslednom liste titulkový blok názov pre kompaktný celok, ktorý tvoria hlavný titulok, nadtitulok a podtitulky titulná strana prvá strana periodika, na ktorú sa umiestňujú najaktuálnejšie a najvýznamnejšie novinárske prejavy titulok nadpis, nadpisový riadok (riadky), názov novinárskeho prejavu tlač 1. pracovný postup pri výrobe periodickej tlače, kedy sa farba prenáša z tlačovej formy na papier; 2. súhrnný názov pre polygrafické výrobky, ktorých spoločným znakom je spracovanie tlačou tlačiarenský škriatok zaužívaný názov pre chybu, ktorá mení zmysel novinárskeho prejavu tlačová agentúra inštitúcia, ktorá slovom a obrazom informuje odberateľov (tlač, rozhlas, televíziu a i.) o aktuálnych udalostiach tlačová beseda pracovné stretnutie, na ktorom novinári žiadajú zodpovedných zástupcov inštitúcií o stanovisko k určitej udalosti alebo problému tlačová forma sústava tlačiacich a netlačia-. cich prvkov, ktorá reprodukuje na papier presný obraz predlohy tlačová konferencia pracovné stretnutie, na ktorom štátni, politickí a iní predstavitelia odovzdávajú novinárom dôležité informácie na publikovanie tlačová oprava oprava vytlačenej nepravdi- Ivej alebo pravdu skresľujúcej informácie tlačovina tlačený polygrafický výrobok 159 tlačovka zaužívaný výraz pre tlačovú besedu alebo konferenciu tlačový hovorca -+ tlačový tajomník tlačový tajomník pracovník ústredného orgánu alebo inej inštitúcie, ktorý sa stará o všestranné styky s prostriedkami masovej komunikácie trojcicero stupeň velkosti písma 36 bodov, používa sa na titulky trojstípec novinársky prejav, zalomený do troch stĺpcov tučné písmo najvýraznejšie vyznačovacie písmo so silnou kresbou typ písma označenie konkrétneho písma s typickými, charakteristickými znakmi typografický bod najmenšia základná jednotka európskej typografickej mernej sústavy s hodnotou 0,376mm (12 bodov je 1 ci-cero s hodnotou 4,5 mm) -* point týždenník periodická tlač, vychádzajúca raz za týždeň U úprava rukopisu jazyková, štylistická, vecná a technická príprava textu do tlače úradná správa -+ komuniké, -*■ oznámenie ústredná tlač periodická tlač, vychádzajúca pre celé územie štátu úvodník publicistický žáner, v ktorom sa analyzuje, hodnotí a zovšeobecňuje závažný aktuálny problém, spravidla sa umiestňuje ako vstupný novinársky prejav periodika - patrí do publicistiky racionálneho typu V vdova prvý riadok nového odseku na konci stĺpca večerník denník, vychádzajúci v popoludňajších alebo večerných hodinách vedúci vydania redaktor, zodpovedný za všetky práce spojené bezprostredne s redakčnou etapou výroby periodika verzála písmeno velkej abecedy (aj verzálka) vestník periodikum, uverejňujúce oznámenia, inštrukcie, nariadenia, pokyny alebo organizačné opatrenia vlasovka jemný ťah v kresbe písma 160 _____________________ vsuvka doplnok textu pripísaný na okraj rukopisu alebo korektúry, resp: pripojený na osobitnom liste vydanie novín časť nákladu novín tlačená z jednej sadzby alebo súpravy tlačových foriem vydavatel inštitúcia, skupina ľudí alebo jednotlivec, ktorí sú oprávnení vydávať periodickú a neperiodickú tlač vydavateľský hárok memá jednotka tlačiarenskej produkcie, ktorá obsahuje okrem autorovho rukopisu aj redakčnú časť (VH) východový riadok posledný riadok v odseku sadzby, ktorým sa nemá začínať nový stĺpec (panghart, sirota) výstrižkový časopis ->■ digest výtlačok exemplár periodika vyznačovacie písmo písmo, používané na sadzbu titulkov alebo na zvýraznenie častí textu (kurzíva, polotučné, prekladané, tučné písmo) MALÝ NOVINÁRSKY SLOVNÍK Z základné písmo obyčajné, stojaté písmo, najčastejšie používané na sadzbu periodík íalamovací terminál zariadenie s velkoplošnou obrazovkou na zalamovanie novinových strán zarážka označenie prázdneho miesta na začiatku riadka alebo riadkov (odseku), resp. užšie a výraznejšie sádzaná časť textu, resp. miesto pre iniciálku zrkadlo podklad redakcie na lámanie strán, plán rozmiestnenia textu, ilustrácií a dälších prvkov na novinovej strane Ž žánrová dominanta najvýznamnejšia zložka novinárskeho žánru, určujúca jeho charakter žurnalista -» novinár žurnalistika -* novinárstvo 161 Kódex novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov „Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje prsvedčenie, a zahŕňa právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami bez ohľadu na hranice." (Článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z 10. 12. 194S). Z uverejneného práva verejnosti poznať fakty a názory vyplýva súbor povinností a práv novinárov. Zodpovednosť novinárov voči verejnosti má prednosť pred akoukoľvek inou zodpovednostbu, najmä pokiaľ ide o ich zamestnávateľov a štátnu moc. „Pri výkone svojich práv a slobôd sa každý podrobuje iba takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon výlučne preto, aby sa zabezpečovalo uznanie a zachovanie práv a slobôd ostatných a vyhovelo spravodlivým požiadavkám morálky, verejného blaha v demokratickej spoločnosti." (Článok 29 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv). V súlade s týmito ustanoveniami (článkami Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v súlade s duchom a textom Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) si novinári na Slovensku kladú tieto profesionálne záväzné etické hranice: L NOVINÁR A SPOLOČNOSŤ Novinár urobí všetko potrebné, aby verejnsoti podával informácie pravdivé, presné, overené, úplné a odborne fundované. Pravdivosť informácií predpokladá, že fakty ako ich základ, sa podávajú čo najobjektívnejšie, v ich pravom kontexte, bez skresľovania a zamlčovania súvislostí a s primeraným uplatnením tvorivých schopností novinára. Ak sa jednotlivosti prípadu nedajú overiť, treba to uviesť. Môže slobodne vyjadrovať osobné alebo skupinové názory v medziach pluralit-ného súťaženia myšlienok, ak tým neporušuje občianske práva inej osoby alebo skupín a ak neohrozuje spoločenskú mravnosť. Zároveň sa sám musí podriadóvať požiadavke slobodnej výmeny názorov a voľného toku informácií. Rešpektuje vždy mieru vkusu a primeranosť výrazových prostriedkov. Má právo i morálnu