Lííil
Monika Bosá
4. VÝCHOVA A PROBLÉM NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH
4.1. RODOVÉ STEREOTYPY AKO VHODNÁ PÔDA PRE VZNIK NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH
V súčasností vládne na úrovni OSN a EÚ konsenzus, že nerovnováha moci medzi ženami a mužmi je jednou z najdôležitejších príčin vzniku a tolerancie násilia páchaného na ženách, vrátane domáceho násilia. Napriek Formálne deklarovanej rovnosti medzi ženami a mužmi prevládajú na Slovensku mnohé rodové stereotypy postulujúce mužskú nadradenosť nad ženami, s ktorými sa spájajú sociálne normy prípustného správania sa mužov a žien.
„Patriarchálne usporiadanie vzťahov medzí mužom a ženou v spoločností vytvára aj v rodine sociálne prostredie potenciálne podporujúce výskyt násilia v párových vzťahoch. Muži ako sociálna kategória, ktorá je pri moci, majú „právo" kontrolovať správanie žien... a vymedzovať určité vzorce ich správania ako deviantné, alebo, naopak, dosiahnuť, aby deviantné (napríklad agresívne) správanie mužov bolo normalizované alebo tolerované... Patriarchálne definovanie sociálnej reality, teda aj normality a deviácie, je clo takej miery hlbokou súčasťou nasej kultúry, Že sa medzigeneračne reprodukuje vo forme rômych kulnímych vzorov, noriem, ideálov, rodových stereotypov prostredníctvom či už formálneho vzdelávania v Školách, alebo neformálnej výchovy v rodine, kruhu rovesníkov, alebo pod vplyvom médií" (Bartoňová, www.esfem.sk).
Významnou podmienkou eliminácie rodovo podmieneného násilia je reálna rovnosť medzi ženami a mužmi vo všetkých aspektoch spoločenského života. V rámci rodiny to znamená partnerský model spolužitia založený na rovnosti životných partnerov, na spravodlivej delbe práce a zodpovedností v rodine. Rodové stereotypy sú bariérou dosiahnutia takéhoto stavu. Po roku 1979, keď OSN prijala Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDÄW), sa signatárske krajiny postupne zaviazali odstraňovať stereotypné predstavy o úlohe žien a mužov v spoločnosti. Slovenská republika to urobila v roku 1987.
Rodové stereotypy možno zjednodušene rozdeliť do dvoch hlavných skupín: jedny vytvárajú alebo podporujú predstavu o mužovi (otcovi) ako hlave rodiny; druhé vedú ženy k tomu, aby sa identifikovali s osobou zodpovednou za „atmosféru rodinného kozubu" a prijali submisívne postavenie v rodine či v párovom vzťahu.
Predstavy o mužovi ako hlave rodiny sú charakteristické pre všetkých páchateľov násilia na ženách v párových vzťahoch, ktorí sa inak od seba v mnohom líšia. Všetci majú dojem, že takéto násilie je ospravedlniteľné, majú pocit, že svoju partnerku či rodinu „vlastnia". Vykazujú mnohé patriarchálne vzorce správania. Nie všetky takéto črty sú na prvý pohľad čitateľné a môžu pôsobiť navonok sympatickým dojmom. Spoločná je snaha „ochraňovať" partnerku. Často však dochádza k nebezpečnému zamieňaniu snahy o ochranu so snahou o kontrolu. Snahou o ochranu zvyknú potom páchatelia násilia ospravedlňovať kontroly telefonátov, pošty alebo to, že žene odopierajú možnosť trávenia volného Času podľajej predstáv, zamedzujú jej možnosť štúdia alebo zamestnania či dokonca samostatnú návštevu lekára.
Druhou stereotypnou mužskou vlastnosťou je snaha (diktát) byť silný. Predstavuje určenie „hlavy rodiny" ako autorit)'. U páchateľov násilia v párových vzťahoch sa často autorita prekrýva so schopnosťou presadiť či vnútiť svoju vôľu. V mnohých prípadoch dochádza k tomu, že páchateľ násilia si vynucuje vykonávanie triviálnych záležitostí (podávanie jedla v presne stanovenom čase, umývanie podrážok topánok, zoradenie šatstva podľa farby a pod.). Medzi stereotypné predstavy patrí aj tolerancia agresivity a výbušnosti ako prejavu „mužnosti".
Čo sa týka predstavy o žene ako „ochrankyni rodinného kozubu", patriarchálny model rodiny rozdeľuje kompetencie na základe rodu: ak muž je hlavou rodiny a autoritou, ženaje zodpovedná za emocionálnu či vzťahovú šminku života rodiny. Zodpovednosť ženy za rodinu (súkromnú sfém) sa týka všetkých činností, ktoré súvisia so starostlivosťou o deti, domácnosť a dokonca aj manžela. Žena sa považuje za „predurčenú" na činnosti ako upratovanie, varenie, zabezpečovanie hygieny, pranie, výchova, poskytovanie podpory a porozumenia, urovnávame sporov. Rodina je teda považovaná za hlavnú oblasť sebarealizácie ženy.
Stereotypná predstava, že prvotnou a hlavnou úlohou ženyje starostlivosť o domácnosť a atmosféru v nej, vytvára bariéru pri odhaľovaní a identifikácii násilnej situácie. Ženy tak často obviňujú zo vzniknutej situácie seba a svoju
Monika Bosá
'ť?
„neschopnosť" vytvárať harmonický vzťah. Takéto vnímanie „povinnosti" žien postarať sa o atmosféru v rodine vedie k tomu, že páchatelia násilia „ospravedlňujú" svoje správanie ako „potrestanie" a snahu o prevýchovu žien, ktoré si neplnia svoje povinností. Stereotypy vzťahujúce sa na celkové správanie ženy požadujú, aby bola citlivá, jemná, obetavá, vytvárajú predstavu o pasívnej, podriadenej, poslušnej žene obetujúcej sa pre druhých a potláčajúcej svoje potreby „v prospech blaha iných".
V dvojici „muž- žena" je na základe stereotypného rozdelenia úloh muž autoritou, silou, rozumom; žena je tou citlivejšou, nežnejšou, sub masívnejšou, teda - slabšou. Takéto ustanovenie (hoci nevedomé) utvára nerovnováhu moci.
Pre človeka pozorujúceho párový vzťah zvonka môže byť niekedy veľmi ťažké identifikovať také prejavy, ktoré môžu byť súčasťou rodiaceho sa násilného vzťahu. Je to jeden z dôvodov „neviditeľnosti" varovných signálov násilia. Aj predstava o romantickom vzťahu medzi ženou a mužom obsahuje také vzory správania, akým je napríklad „ochranca slabšieho pohlavia". Ak hovoríme o „gentlemanskom" správaní, často máme na mysli taký prístup k žene, ktorý predpokladá, že ako slabšia potrebuje ochranu, pomoc a sústavnú starostlivosť zo strany muža. Takéto správanie však môže vytvárať priestor pre zakrytie snahy o získanie kontroly nad ženou. Sociálne násilie sa nemusí prejavovať ako agresívne. Môže sa spájať s romantickým „jazykom lásky". V mnohých prípadoch je začiatok násilného vzťahu veľmi „romantický" - obsahuje prvky snahy o ochranu, z ktorej sa neskôr vyvinie snaha o kontrolu, snahy o dôveru, z ktorej sa vyvinie vypočúvanie a pod. Dokonca aj žiarlivosť sa zvykne považovať za súčasť romantického vzťahu, za „dôkaz lásky".
Prehnaná snaha ochraňovať sa často objavuje na začiatku vzťahu, v ktorom sa vyskytuje násilie. Správanie, ktoré sám páchateľ označuje za ochranu, hraničí s kontrolou aje základom sociálneho násilia - snahy partnerku izolovať. Po dosiahnutí izolácie a kontroly zväčša pribúdajú ďalšie prejavy násilia, ktoré sa dalej stupňuje (Bosá, 2003).
4.2. RODOVÉ STEREOTYPY A VÝCHOVA
Rodové stereotypy sú zdrojom nerovnosti medzi ženami a mužmi a ako také sú príčinou mnohých spoločenských negatívnych javov, vrátane rodovo podmieneného násilia. Úsilie o ich odstránenie by tak malo tvoriť súčasť stratégie predchádzania tomuto násiliu. Medzinárodné spoločenstvo si vytýčilo záväzok vykonať všetky opatrenia na odstránenie stereotypných predstáv o mužskosti a ženskosti z výchovy, a to aj revíziou učebníc, osnov a metodických postupov.
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) Článok 5: Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia;
•    na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklosti, pokiaľ ide a správanie sa mužov a Hen, s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na, myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na
■ stereotypných úlohách vndqva žien..
Článok 10: Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky priúuŠn éopatrenia na odstránenie diskriminácie žien, aby im boli zabezpečené
rovnaké práva ako mužom v oblasti vzdelania a najmä na základe rovnoprávnosti mužov a žien, opatrenia slúžiace na zabez^ pečenie:                              *                           '                                                                                                         '
•    odstránenia všetkých stereotypných koncepcií úlohy mužov a žien na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania presadzovaním koedukácie a iných foriem vzdelávania, ktoré pomôžu dosiahnuť tento cieľ, a to najmä revíziou učebníc a Školských programov a prispôsobením vyučovacích metód.
Pri rodovej výchove je potrebné vziať do úvahy tri jej kľúčové prostredia: rodina alio primárne prostredie (rodovej) výchovy, formálna výchova a neformálna výchova. Vo všetkých týchto prostrediach, kde prebieha rodová výchova, resp. rodová socializácia, sa môže zároveň odohrávať rodovo podmienené násilie.
Prostredie výchovy a vzdelávania využíva asymetriu moci ako do určitej miery nevyhnutný predpoklad výchovy. Vzťahy medzi rodičmi, vyučujúcimi, vychovávateľkami a vychovávateľmi, prípadne vedúcimi záujmových krúžkov na jednej strane a deťmi a mladými ľuďmi na strane druhej vychádzajú z nerovnováliy moci, ktorá je vopred zámerne ustanovená. Dospelí riadia proces, na ktorom sa deti spolupodieľajú, a na nich záleží, do akej miery im dajú možnosť spolurozhodovať. Nerovnováhu moci a prostriedky na jej podporu síce formálne vyvažuje mechanizmus kontroly jej zneužitia (legislatíva, sociálna kontrola), ale štát si ponecháva možnosť zabraňovať zneužitiu takejto nerovnováhy
Výchova a problém násilia páchaného na ženách
moci a tento mechanizmus ustavične zdokonaľuje. Napriek tomu však priame využívanie kontrolného mechanizmu v konkrétnych situáciách nieje vždy okamžité, dostatočne účinné a univerzálne.
Výskyt násilia a zážitok zneužitia moci má výrazný socializačný a výchovný efekt. Poukazuje na systém mocenských vzťahov v spoločnosti a konfrontuje detí a mladých ľudí s násilím, ktoré nie vždy býva potláčané, dokonca často nieje ani odsudzované. Takáto skúsenosť sa potom stáva pre deti a mladých lúdí signálom, že násilie páchané na ženách a dievčatáchje „normálnou" súčasťou spoločenského života a vzťahov medzi ženami a mužmi.
Akékoľvek násilie (nielen voči dievčatám), ktoré zažívajú deti zo strany dospelých, tak vedie k vnímaniu násilia ako bežného postupu ako použiť moc, prípadne vnútiť svoju vôľu. Zhovievavosť k používaniu násilia ako výchovného prostriedku je v spoločnosti na Slovensku ešte vždy vysoká (pozri Dieťa.,., 2001—í Bodnárová - Filadelfíová, 2003).
4.2.1 RODINA AKO CENTRÁLNE PROSTREDIE VÝCHOVY
Rodovo diferencovanému prístupu sú vystavení všetci už od narodenia. Každý sa rodí do vopred ustanoveného sociálneho poriadku. Jedným z kľúčových socializačných nástrojov je jazyk. Rodíme sa vždy ako syn alebo dcéra. V jazyku sú obsiahnuté aj symbolické vzťahy v spoločnosti. Zároveň s tým, ako sa dieťa učí jazyk, „učí" sa aj spoločenskej štruktúre a hierarchickým vzťahom. Predbežné očakávania dospelých sa odrážajú už v odlišnom prístupe k novorodencom dievčenského alebo chlapčenského pohlavia.
Na Slovensku sa zatiaľ neuskutočnili výskumy rodovo špecifickej socializácie v rodinnom prostredí v období útleho detstva. Možno však predpokladať, že situácia nebude velmi odlišná od iných krajín. Výskumy od 70. rokov 20. storočia poukazujú na značné, či už vedomé, alebo nevedomé rozdiely v prístupe k dievčatám a chlapcom zo strany dospelých. K rodovo diferencovanému prístupu dochádza už od narodenia.
Ukážky z výskumov
Príklad 1: Elizabeth Badinter vo svojej knihe XY- Identita muža (Badinter, 1999) uvádza výskum zameraný na rozdielny prístup okolia k deťom podľa ich pohlavia.pvom skupinám dospelých ľudí bol ukázaný novorodenec, j pričom jednej skupine bolo povedané, že je to chlapec, a druhej, že je to dievča. Dospelí boli požiadaní, aby dieťa ■ popísali. Skupina, ktorá dieťa považovala za chlapca, o ňom hovorila ako o veľkom, o tom, aký má sihrýhlas; kol-1 ko má vlasov a pod.; kým to isté dieťa sa skupine, ktorá ho považovala za dievča, zdalo maličké, milučké, hovorili o nej ako o peknučkej atď. Ešte zaujímavejšie boli reakcie dospelých, keď boli požiadaní, aby sa, s dieťaťom hrali, J V prípade, že im o dieťati povedali, žeje chlapec, orientovali ho dospelí smerom od seba, do priestoru, podávali mu. „chlapčenské hračky", zatiaľ čo „dievča" kontaktovali viac hlasom, verbálne. Vprípade, že nevedeli, čije dieťa chla-, pec alebo dievča.mali problémy s ním komunikovať, ale aj dotýkať sa ho, kým sa sami nerozhodli o jeho pohlaví.
Príklad 2: Rozdielny prístup v duchu stereotypných očakávaní sa postupne prehlbuje:... deťom, ktoré.sa nachádzali
'v rovnakom rozpoložení (spánok, plač a podobne) bola pozornosť zo strany matky rozdelená podľa pohlavia. Matky sa snažili-stiviulovať, Či uí taktilne, alebo vizuálne, vo väčšej miere chlapcov ako dievčatá. Neskôr sa pozornosť znova diferencuje: [ Matka poulím šablónu, aby zachovala kultúrne očakávania, podľa ktoiýcli sú muži asertívnejší a menej reagujú na socializáciu, ■ ako ženy. Zvýšenú dráždivosť potom klasifikujú ako „mužskosť", s ktorou nechcú ani nemôžu nič robiť QLukŠík- Supeková-2003, s. 64-65). .                                                     -'          .       -                                                       -          - ._.
Príklad 3: Ešte výraznejšie je možne sledovať výchovu zameranú ňä budúce dôsledné vykonávanie rodovej roly. v procese výchovy k čistote. Z výskumu, ktorý realizovali O. Brunet a I. Lézine, uvádza UrsulaScheu príklad: Matky; sú tolerantnejšie, pokiaľ.ide o chlapcov, keďfntsiia do plienok. ...Öd dievčat sa naproti tomu očakáva, že svoje potreby budú: vykonávať tak nebadane ako je len možné a že budú čistotné. Prirodzene, takýto spôsob sebakontroly sa požaduje od dievčätaj' neskôr. Cieľ je od začiatku zrejmý, ide o podstatnýfaktorpri neskoršo?n získavaní želaného správania (Scheu, 2000, s. B5). . ;
Príklad 4: Rodovo diferencovaný prístup k deťom nieje lěn odlišný, je> veľmi jasne'hierarchicky rozdelený: Vovejtu *
: dvoch rokov a štyroch mesiacov niet jednoznačného rozdielu v ŕo?ň, aké Materiály dievčatďuprednostmcfú: Auto sa napríklad j ešte neuznáva ako hračka Špecifická pre chlapcov, iió bábika sa-už uznáva ako dievčenská. Príznačné je tit opäť to, že „chlap- ■ Čenská " hračka tvori takpove.diac non/tu, hračku ak'o takú. S nou sá môžu vo výnimočnýchprípadoch „občas hrať1 aj dievčatá.'-. S „dievčenskou hračkou" sa však chlapci hraťnemôžu ani vo výnimočných prípadoch, pretože by nimi opovrhovali a-vysmievali,
.50 im (Scheu, 2000, s. 40).           '               \"      .'.          -          .'     .      : ;       ,*     :';.."; v'              -'■- --.-/-=■":
Mnohí rodičia volia takýto prístup k deťom vedome a zámerne -v snahe viesť deti k tomu, aby boli v spoločnosti úspešné, aby sa vedeli správne „zaradiť". Chlapci majú byť nezávislí, môžu byť aj trochu sebeckí, majú byť pripravení na podmanenie si sveta. Naopak, dievčatá by sa mali vedieť postarať o druhých, mali by byť pripravené obetovať sa, viac sa emocionálne angažovať. Prvé výsledky rodovo stereotypnej socializácie sa prejavujú už v období predškol-
Monika Bosá
ského veku. Raná socializácia je klučová. Napriek tomu sa eliminácii rodových stereotypov z rodičovskej výchovy v tomto ranom stádiu nevenuje takmer nijaká pozornosť.
Príklady dobrej praxe —práca v materských centrách
Dobrým prostredím pre komunikáciu s rodičmi aj o rodových aspektoch výchovy a ich možných negatívnych dôsledkoch by mohla byť rozrastajúca sa sieť materských centier (MC), ktoré sa zameriavajú na zvýšenie dôstoj-. nosti materstva a rodičovstva a na vytváranie neformálnych podporných skupín matiek a otcov starajúcich sa o' malé dieťa.
Príklad 1: Občianske združenie EsFemv spolupráci s materským centrom Čmeliačik uskutočnilo dve stretnutia pre ženy na materskej a rodičovskej dovolenke, kde sa diskutovalo aj o rodovo stereotypnej výchove ajej dôsledkoch, ako aj o rodových stereotypoch ako možnej príčine vzniku a tolerancie násilia páchaného na ženách'.
Príklad 2: Pokiaľ ide o násilie v párových vzťahoch, Ženy na materskej a rodičovskej dovolenke predstavujú zvlášť rizikovú skupinu. Materské centrá sa tejto téme venujú iba zriedkavo, no mohli by vyvíjať, aktivity smerujúce k eliminácii a prevencii rodovo podmieneného násilia. Združenie Fenestra, venujúce sa problematike rodovo podmieneného násilia, sa vyvinulo práve z materského centra (okrem bývalého MC Fenestra možno spomenúť napríklad MC Mymamy v Prešove alebo Mami-Oáza v Zlatých Moravciach).
4.2.2. FORMÁLNA VÝCHOVA: PROSTREDIE RÔZNYCH TYPOV ŠKÔL
V rámci snahy o prevenciu diskriminácie dievčat a žien v prostredí inštitucionálnej výchovy možno identifikovať tri prístupy k rodovým stereotypom. Prvé dva prístupy sú napriek snahe o odstránenie diskriminácie vo svojej podstate diskriminačné.
Prvý prístupje založený na predstave rovnosti v zmysle rovnakosti. Na Slovensku je známy z obdobia „reálneho socializmu", ked'sa snaha o dosiahnutie rovnosti dievčat a chlapcov obmedzovala najmä na koedukáciu. Rovnosť ako rovnakosť sa prispôsobuje mužskej životnej skúsenosti a od nej sa aj odvádza. Tento model prinášal predstavu úspešného človeka ako takého, ktorý sa naplno venuje svojej práci, využíva svoje schopnosti. Podmienky pre takýto „úspech" však neboli vytvorené porovnateľne. Súkromná sféra ostávala jednoznačne záležitosťou žien. Už vopred teda boli ženy postavené do značne znevýhodnenej pozície, ak chceli dosiahnuť „úspech" ako bol v spoločnosti definovaný. V prípade, že na takto definovaný „úspech nereflektovali", bojovali s pocitmi nenaplnenia a frustrácie a pocitom menejcennosti.
Druhý prístup vychádza zo striktne rozdelených úloh medzi mužom a ženou v spoločnosti. Na Slovensku čeq^á z tradície kresťanských cirkví, najmä katolíckej. Tento model fixuje stereotypné rozdelenie úloh medzi mužom a ženou, ktoré obsahuje nerovnováhu moci-v spoločnosti i v rodine. Túto nerovnováhu „vyvažuje" zdôrazňovaním úcty a „posvätnosti" žien-matiek. Uzatvára tak ženy v domácej sfére, prípadne v tzv. pomáhajúcich profesiách. Je vo svojej podstate diskriminačný.
Tretí prístup vychádza z filozofie rovnosti príležitostí. Znamená to, že muži aj ženy majú rovnakú možnosť venovať sa svojej profesionálnej sebarealizácii, podieľať sa spoločne na výchove detí. Eliminuje stereotypy, ktoré by uzatvárali jednotlivcov do nevyhovujúcich vzorov. Vytvára priestor, aby jednotlivec mohol využívať svoje schopnosti podľa vlastných predstáv. Tento prístup ráta s predchádzajúcou rodovo stereotypnou socializáciou a snaží sa minimalizovať jej negatívne vplyvy.
4.2.2.1. Predškolské prostredie
Materské školy predstavujú prvý kontakt detí s prostredím inštitucionálnej výchovy. Deti sa prvý raz konfrontujú s rovesníčkou skupinou a s dospelými, ktorí pre deti predstavujú autoritu, pričom s nimi nemusia mať emocionálny vzťah. Kľúčovú socializačnú úlohu pritom zohráva hra a vzoiy. So vstupom do prostredia materskej školy dieťa zažíva prvý kontakt so „svetom formálnych pravidiel a noriem". Dievčatá a chlapci tak postupne získavajú predstavu o tom, Čo je vhodné a čo nie, čo ako dievčatá a chlapci smú a čo nie.
Deti sa postupne oboznamujú s pravidlami rodovo diferencovaného postoja k iným ľudom a k vlastným aktivitám. „Tak ako sa hranie rol postupne rozvíja, do popredia zreteľnejšie vystupujú ľudské vzťahy. Dochádza ku kolektívnym hrám, v ktorých sa prejavujú činnosti späté s inými ľuďmi. Pri preberaní hrania rol tohto typu dieťa teraz reprodukuje aj sociálne vzťahy medzi dospelými, teda aj rodovo špecifické vzťahy žien a mužov, a tým aj špecifické pomery podriaďovania a nadraďovania medzi rodmi. Napríklad dievča v hraní roly „lekár - sestra" (alebo „pilot — letuška a „matka-otec") reprodukuje svoje podriadené postavenie a chlapec svoju nadradenú pozíciu. (...) Nejde len o „inakosti", aleje potrebné hovoriť o menejcennosti ženskej roly, pretože ženskú ponuku rol charakterizuje závislosť vo vzťahu k mužom. Mužské roly sa vyznačujú relatívnou autonómnosťou a nadradenosťou vo vzťahu k ženám. To je rozhodujúce" (Scheu, 2000, s. 42).
Výchova ;i problém násijia páchaného na ženách
Na Slovensku sa zatiaľ neuskutočnil komplexnejší prieskum spôsobu rodovej socializácie v predškolských zariadeniach. Prvou lastoviČkouje diplomová práca Markéty Filagovej na Pedagogickej fakulte Univerzit)' Komenského v Bratislave. Autorka sa zamerala na to, do akej mieiy rodové stereotypy ovplyvňujú prístup učiteliek k deťom.
Z výsledkov výskumu M. Filagovej
Učitelky v materskej škole dohliadajú na výber vhodných hračiek pre dievčatá a chlapcov, kontrolujú aj spôsob hry., Uskutočňujú vlastne prvú formálnu kontrolu „správnosti" rodovej sebaidentifikáde detí. Práve v prostredí mater-, skej školy dochádza k zámernej rodovej segŕegácií detí. Učiteľky delili deti do chlapčenskej a dievčenskej skupiny, pri všetkých činnostiach, ktoré deti vykonávali bez ohľadu na nevyhnutnosť takéhoto delenia. Deti mali oddelené; sedenie na „chlapčenskej" alebo „dievčenskej" lavičke bez ohľacluna to, kde bolo voľné miesto. Deti postupne toto; ' členenie preberali a samé následne vykonávali „rodovú kontrolu".                                                          .              :
V tejto súvislosti je zaujímavé, že učiteľky tvrdili, že pristupujú k dievčatám a chlapcom rovnako, že medzi nimi ne-j robia rozdiely. Toto zistenie poukazuje na skutočnosť, že rodové stereotypy sú y prevažnej miere neuvedomené,
Z hľadiska prevencie rodovo podmieneného násilia je dôležité, že učiteľky chlapcom väčšmi tolerovali neposluš-nosť, agresívne prejavy a celkové sebapresadzovanie sa na úkor druhých. Dievčatá boli naopak vychovávané k po-: slušnosti, mali za úlohu upratovanie v triede, a to často aj namiesto chlapcov (Filagová, 2004).
V období predškolskej výchovy už dochádza k internafizácii radových stereotypov u detí pod tlakom autority dospelých vychovávajúcich, ako aj k prvej rovesníckej rodovej kontrole.
„Dievčatá a chlapci sa v tomto štádiu vývoja najednej strane pripravujú na svoje špecifické úlohy žien a mužov, na druhej strane sa časť rozvíjaných schopností už teraz mení na realitu. Konkrétne to znamená, že dievčatá už v tomto veku musia pomáhať v domácnosti. Táto dievčenská práca má oveľa väčší rozsah ako sa doteraz predpokladalo"
(Scheu, 2000, s. 45).
4.2.2.2- Základná a stredná škola
Na základnú školu prichádzajú deti už rodovo socializované z rodiny a z predškolských zariadení. V procese výchovy a vzdelávania na základnej škole sa táto socializácia ešte viac prehlbuje a rozdiely v prístupe k chlapcom a dievčatám sa zväčšujú. Na stredných školách dochádza k prvej rodovej segregácii, ktorá má neskôr dopad na segre-gáciu na trhu práce. Už pri výbere strednej Školy deti často ovplyvňujú rodičia, výchovné poradkyne a poradcovia a vyučujúci, aby si vyberali strednú školu podľa toho, či sú dievčatá alebo chlapci, a nie podľa svojho skutočného záujmu a schopností. S postupujúcim vekom dochádza čoraz viac k explicitne odlišnému prístupu k dievčatám a chlapcom.
Fakty zo zahraničných výskumov (Pipher, 2000, s. 65)
•    Pravdepodobnosť, že v triedach budú považovaní za rolové modely chlapci, je dvakrát väčšia než v prípade dievčat.
■    Pravdepodobnosť, že im učitelky a učitelia venujú pozornosť, jé päťkrát väčšia, a že ich vyvolajú je až dvanásťkrát väčšia než v prípade dievčat.
■    Medzi deťmi zobrazenými na obrázkoch v učebniciach tvoria dievčatá jednu sedminu.
•    Triedne aktivity vyberajú učitelia a učiteľky oveľa častejšie tak, aby boli príťažlivejšie pre chlapcov než pre diev- -čata.                                                                                                                                                               -      :          í
•    Dievčatá absorbujú takmer trikrát viac príbehov s chlapcami v ústrednej úlohe než príbehov s dievčatami;
■    Chlapci sú zvyčajne zobrazovaní ako bystrí, statoční, kreatívni a vynachádzaví, kým dievčatá bývajú milé, nesamostatné a submisívne.
•    Dievčatá čítajú šesťkrát viac životopisov o mužoch než o ženách. Dokonca aj v príbehoch o zvieratách sú zvieratá' dvakrát Častejšie mužského rodu.
Počas štúdia na základných a stredných školách majú na rodovú výchovu vplyv viaceré Činitele:
A.  celkové zameranie výchovno-vzdelávacieho procesu vyjadrené v kurikule;
B.  vzoiy podávané v školskom prostredí;
C.  prístup učiteliek a učiteľov.
Monika Bosá
-iff
B. Vzory podávané v školskom prostredí         <\-.h^O
ľ
dostávajú do určitej mier)' kodifikačný charakter.
Štandardný postup na odhalenie rodovo stereotypného prístupu k deťom a mladým ľudom predstavuje rodová analýza učebníc. Ani táto oblasť však nieje v SR systematicky výskumné spracovaná. Existujú iba ojedinelé výskumné aktivity z dielne MVO. Napríklad v roku 2002 občianske združenie EsFern uskutočnilo monitoring učebníc sexuálnej výchovy. Sexuálna výchova sa na Slovensku nazýva „výchova k manželstvu a rodičovstvu". Už samotný názov vychádza zo stereotypnej koncepcie párových vzťahov a z preferencie manželstva pred ostatnými rormami spolužitia,' pričom nevyjadruje skutočnosť, že ľudská sexualita nieje obmedzená iba na „reprodukčný proces".
Na Slovensku sa používajú tri štátom schválené učebnice sexuálnej výchovy. Učkclia a učitelky však pri svojej práci využívajú aj množstvo iných, prevažne osvetových textov, ktoré boli'takisto zahrnuté do monitoringu, pričom sa sledovali iba explicitné vyjadrenia rodových stereotypov v texte.
Príklady explicitných vyjadrení rodových stereotypov v učebniciach výchovy k manželstvu a rodičovstvu
Vzor 1: Predstavy o mužskosti a ženskosti, ktoré sú uvádzané v učebniciach, odrážajú štruktúru rodových stereotypov podporujúcu asymetriu moci medzi ženami a mužmi:
•    V civilizovanej spoločnosti sa očakáva od každého muža a ženy, že sa budú správal'adekvátne svojmu pohlaviu. Dievča, ktoré • sa správa ako chlapec, vie je ideálom, jwdobne nieje ideálom ani zoienštený muž... (Rozinajová, 1992, s. .38).
•    Žena by mala byť v prvom rade ženou', zachovať si „ženskosť', lebo iba tak sa môže postaviť k mužovi ako jeho rovnocenná partnerka. Keď sa snaží podobať mužovi, zbavuje sa toho najcennejšieho, a pritom sa mu v lom zmysle vlastne ani nemôže T'_yrmmaŕ'(Rozinajová, 1992, s. 54).
■ Zenu obdarila príroda silným citom materstva a sklonom k. vlastnostiam, bei ktoiých sa materstvo nezaobíde, ako sú obetavosť, starostlivosť, poríadhumilovnosť, usilovnosť, trpezlivosť, ochota pomôcť, poskytovať lásku... (Rozinajová, 1992, s. 55).
Vzor 2: Zdôrazňuje sa potreba zhovievavosti a tolerancie k agresivitě chlapcov a mužov ako „prirodzenej" a dokonca. „žiaducej":
•    ...preto napríklad z chlapcov netreba robiť pokorných „baránkov", kedže majú v sebe od prírody zakódovanú neskrotnosť, prudkosť a aktívny prístup k životu (Prevendárová, 2000, s. 5).
•    Mužova psychika sa vyznačuje prevahou rozumu, vôle, disciplíny, samostatnosti, odvahy, Čo sa ešte väčšmi zvýrazní cieľové-' domou výchovou a prípravou, chlapcov na plnenie mužskej roly a úloh... U muža, prevláda viac pohlavnosť, u ženy viac cit, láska (Rozinajová, 1992, s. 55-56).
Vzor 3: Učebnice popisujú mužskosť a ženskosť tradične stereotypne. Mnohé vlastnosti sa používajú ako argumenty o predurčenosti mužov na úlohu „hlavy rodiny" a žien na „ochrankyne rodinného kozubu":
•    Ženské vlastnosti: neha, dobrosrdečnosť, starostlivosť, prirodzený ostych, láska k deťom, ochota pomáhať, sitcit, umenie potešiť iných, tolerancia, pochopenie, dobrý vzťah k Indom (Prevendárová - Kubíčková, 1995, s. 71).
•    Mužské vlastnosti: ambiaóznosť, analytické myslenie, fyzická sila, rozlioduosť, konkurenčnost] individualizmus, umenie pre- í sviedčať, nezávislosť, vodcovský duch, dominantnosť, spoliehanie sa na seba (Prevendárová - Kubíčková, 1995, s; 71).
Rodové stereotypy sú obsiahnuté aj v Metodickej príručke výchovy k láske a čistote (Melodická..., 1999). Ide o materiál, ktorý síce nebol schválený Ministerstvom školstva SR, ale napriek tomu sa často využíva na hodinách náboženstva a etiky, ako aj v rámci mimoškolskej činnosti uskutočňovanej cirkvami a niektorými kresťanskými MVO. Medzi tradičné kresťanské hodnoty postulované predovšetkým katolíckou cirkvou patria aj stereotypné predstavy o mužskosti
a ženskosti.
Príklady explicitných vyjadrení rodových stereotypov v Metodickej príručke výchovy k láske a čistote
Vzor 1: Striktná dichotómia a esenrializácia mužskosti a ženskosti je podporovaná biologizujúcou argumentáciou,: zvýrazňovaním rozdielov a potláčaním až popieraním podobností medzi ženami a mužmi:
"   ■.4)rednostiajnegativasú.prejavom,uratýchdanQstíiktoréviajú
chlapcov je prvým, ešte nezvládnutým prejavom energie, pevnosti v sledovaní cieľov, schopnosti chrániť seba a svojich drahých. Precitlivenosť dievčat je prejavom vnímavosti a starostlivosti budúcejmatky, bezktoreiby v rodinách chýbalo teblo.. (Metodická..., 1999, s. 24).
Výchova a problém násilia páchitnéhu na ženách
Vzor 2: Hierarchické rozdelenie mužskosti a ženskosti - z uvedených citátovje zrejmé, že pripisujú mužskosti vyššiu hodnotu (s výnimkou materstva, ktoré sa však Často využíva ako argumentácia pre poddajnosť dievčat a žien):
■   Pri argumentácii o Škodlivosti telenoviel sa uvádza, že sú: „... venované najmä ženskému publiku v domácnosti (muž si skôr vytvorí ilsudok)" (Metodická..., 1999, s. 40).
•   „Rozdiely medzi ženou a mužom" (Metodická..., 1999, s. 49):
Zena'1                                             .' -' \ ~	Muž
Citové závery Sklon ovplyvniť sa náladou Všímať si detaily Náchylnosť podliehať stresom Sklon pôsobiť na city Ochota vykonávať aj drobné domáce povinnosti Schopnosť pôsobiť ako nedobytná pevnosť Postoje tajomnejšie n rafinovanejšie Schopnosť zvládať viac Činností naraz Rýchle nájde riešenie, impulzívne Starosť o domácnosť, výchovu delí V priestore sa ťažšie orientuje Intuíciu má skoro každá žena	Logické postupy Pevnejšie postoje Schopnosť vidieť ceíok Väčšia odolnosť voči stresom Sklon byť autoritatívny Tendencia venovať sa len veľkým prácam Prejavy ctižiadostivosti Postoje otvorenejšie a priamejšie Sústreďuje sa na jednu činnosť Systémové riešenia, dlhšie uvažuje Starosť o vecné úlohy (živobytie) Väčšiu schopnosť priestorovej orientácie Intuíciu má len málo mužov
Žena má m?: Srdcom!	Muž MÁ mrľ: Hlavou!
Vzor 3: Z hľadiska prevencie rodovo podmieneného násilia je najnebezpečnejšie a neprípustné zdôrazňovať zodpovednosť dievčat za (najmä sexuálne) správanie chlapcov. Predznamenáva to opätovnú viktimizáciu obetí násuia a ospravedlňovanie páchateľov násilia. Na mnohých miestach sa doslovne zdôrazňuje „vina" dievčat a žien za násilie na nich páchané, prípadne sa rozlišujú dve kategórie ľudí - „Čistých" a „hriešnych" a vyvoláva sa ilúzia, že násilie hrozí iba hriešnym ľuďom - najmä dievčatám a ženám, ktoré ho samy provokujú. „Dievča je zodpovedné za čistotu svoju i chlapcovu...":
•    Najdôležitejšou vecou vo vzťahu chlajjca a dievčaťa je zachovanie čhtoty. Najväčším jmslaním dievčaťa je chrániť svoje panenstvo ako najväčšie dobro a najvzácnejšiu perlu a tým vo vzťahu s chlapcom ovplyvňovať aj jeho čistotu. Úlohou chlajsca je prejavovať dievčaťu úctu, byť jej ochrancom, rytierovi (Metodická..., 1999, s. 27).
•    Vnútorný svet ženy a muža je veľmi odlišný.... Zo začiatku je to aj u chlapca lak ako u dievčaťa, samozrejme u neskazeného chlaj)ca. Skôrä neskôrvšak začne u chlapca jnevládať telesná túžba. Stáva sauňho najsilnejšou, jeveľmi dôležité, aby dievča „neprovokovalo"'chlapca svojím nesprávnym vyzývavým správaním, aby nebolo naivné'a nehralo sa na lásku (neflirlovalo), aby nedovolilo chlapcovi žiadne telesné zblíženie a dôvernosti (Metodická..., 1999, s. 52).
•    Chlapec prijíma dievča a napĺňa sa jej prítomnosťou. „Ožení sa". Žene, keď je darom sebadarujúcim, hrozí, že ju môže niekto oklamať, okradnúť, môže ju uchmatnúť, preto musí byt'chránená. Úlohou mužov je chrániťnežnejšie pokolenie. Dievča svojím cudným správaním prebúdza v chlapcovi pravú mužnosť, tíši jeho žiadostivosťa vedie ho ku kráse mužnosti, byť charakterným, obetavým a zodpovedným. Tak v ňom vychová statočné srdce muža (Melodická..., 1999, s. 74).
Vzor 4: Takýto spôsob „prerozdelenia" zodpovednosti nevyhnutne vedie k ospravedlneniu znásilnenia. Násilie na ženách sa v celom texte chápe ako „daný stav", ženaje vždy „vystavená možnosti násilia". Ani na jednom mieste nie je pomenované násilie páchané na ženách ako trestný čin, ako neprípustné správanie, ako niečo, čo je potrebné odmietnuť. Dokonca ani o znásilnení sa nehovorí ako o trestnom čine. Na jedinom mieste, kde sa tejto téme venuje pozornosť, dochádza skôr k „ubezpečeniu", že znásilnenie neznamená skutočnú stratu „čistoty". Zároveň sa však podsúva vina žene, dokonca sa práve ona považuje za príčinu:
•    Pri znásilnení ide o akt násilný, morálne zlý. Chýba tu dobrovoľnosť. Prelo ajkeď'sa fyzicky panenstvo poruší, zasvätenie sa zachová, nenaruší, lebo chýba dobrovoľnosť. Častou príčinou znásilnenia je provokatívne správanie a obliekanie dievčat alebo zle trávený voľný čas (Metodická..., 1999, s. 76).
Uvedené citáty nie sú ojedinelými výnimkami. Reprezentujú „Štandard" súčasnej vzdelávacej politiky v tejto oblasti. Hoci explicitné vyjadrenia rodových stereotypov v učebných textoch a ilustráciách sú jasne čitateľné, ich efektivitu podpomjú aj ďalšie, menej zjavné mechanizmy šírenia a fixácie rodových stereotypov (prístup učiteľov a učiteliek, predmetová štruktúra, prostredie, ponuka mimoškolských aktivít atď.).
Monika Bosá
'%
C. Prístup učiteľov a učiteliek
V školeje z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu kľúčovým činiteľom interakcia medzi učiteľmi a učiteľkami a žiačkami a žiakmi, prípadne študentmi a študentkami. UčiLelia a učiteľky, tak ako každý z nás, boli objektom rodovo stereotypnej socializácie. Ich posLqje k rodovým rolám dievčaL a chlapcov sa prejavLtjú v ich správaní. Aj keď si myslia, že pristupujú k chlapcom a dievčatám rovnako, nieje Lo pravda. Inlernalizované rodové stereotypy reprodukujú prostredníctvom očakávaní a požiadaviek na žiakov a žiačky, študentov a študentky.
Na Slovensku sa doteraz nevenovala dostatočná pozornost; spôsobu, akým učiteľky a učitelia prispievajú k rodovej socializácii. K dispozícii je iba jediný prieskum na bratislavských základných školách a gymnáziách, ktorý uskutočnila Katarína Minarovičová ako diplomovú prácu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave (Minářovičová, 2003b). Výskum ukázal, že „ani v koedukatívnych podmienkach slovenských škôl, ktoré majú zabezpečit: rovnaké vzdelanie pre dievčatá a chlapcov, nevymizla výchova v zmysle sprostredkovania tradičných rodových rolí. Učitelia či učiteľky venujú viac pozornosti chlapcom ako dievčatám, a to vo viacerých ohľadoch. Napríklad pri inštrukciách, upozorňovaní na nevhodné správanie alebo pri komunikácii všeobecne" (Minarovičová, 2003b). Podľa autorky dostávajú chlapci na vyučovaní väčší priestor ako dievčatá a majú tak možnosť vyskúšať si širšie spektrum správania, aj vo vzťahu k sebadôvere a k schopnosti presadzovať sa. Chlapcom býva aj v diskusiách ponechaný väčší priestor na vyjadrenie svojho názoru. Pri riešení úloh učitelia a učiteľky trpezlivejšie komunikujú s chlapcami a snažia sa ich priviesť k tomu, aby odpoveď na otázku našli sami, zatiaľ čo dievčatám odpovedajú hneď a priamo na otázku. Pri chemických či fyzikálnych pokusoch si učitelia a učitelky častejšie vyberajú na demonštrovanie pokusu chlapcov ako dievčatá. Špecifický prístup pedagógov k dievčatám a chlapcom vplýva aj na záujmy chlapcov a dievčat, na výber záujmových krúžkov, športových aktivít a neskôr aj na výber povolania. Uvedený prieskum poukazuje aj na to, že na Slovensku je situácia podobná ako v iných krajinách.
Výber zo záverov diplomovej práce K. MinaroviČovej
■   Sexizmus a vtipy o ženách sú súčasťou každodenného humoru učiteľov. Poznámkami o „ženskej logike" otvorene diskriminujú dievčatá.
•    Na sLrednej škole, keď odpovedalo dievča z fyziky, učiteľ si nikdy neodpustil poznámku: „Pánboh to dobre zariadil: ženám nadelil krásu a mužom rozum." Alebo ak dievča na niečo odpovedalo nesprávne: „To je tá vaša ženská logika." Jeho obľúbená veta znela: „Načo vy dievčatá chcete ísť na vysokú školu? Aj tak sa vydáte: a budete doma s deťmi."
•    Učitelia a učiteľky by mali otvorene odsúdiť každé sexualízované a verbálne obťažovanie aj zo strany žiakov. Chlapci Častejšie zosmiešňujú a urážajú dievčatá ako dievčatá chlapcov (Minarovičová, 2003b).
Výber zistení zo zahraničných výskumov
Chlapci sa v triede tešia väčšej pozornosti a dostávajú detailnejšie inštrukcie než dievčatá. U chlapcov sa Častejšie cení akademická a intelektuálna práca, kým dievčatá dostávajú pochvalu za svoje oblečenie, dobré správanie a dodržiavanie pravidiel. Chlapci sú kritizovaní za správanie, dievčatá za nedostatočný intelekt. Posolstvo pre chlapcov znie: „Si šikovný, stačí ti len sadnúť si a dať sa do práce." Dievčatám sa zasa často odkazuje: „Asi v tom nie si dosť dobrá. Postupovala si podľa pravidiel, ale neuspela si." Keďže v prípade chlapcov sa neúspech pripisuje vonkajším faktorom a úspech ich schopnostiam, chlapci si zachovávajú sebadôveru, a to aj pri neúspechu. U dievčat je to presne naopak. Pretože ich úspech sa pripisuje šťastiu alebo usilovnej práci a neúspech nedostatočným schopnostiam, každý neúspech podkopáva sebadôveru dievčat. Výsledkom tohto nenápadného pôsobenia je, že dievčatá prestanú chcieť, byť astronautkami a neurochirurgičkami. Dievčatá nevedia vysvetliť, prečo pochovávajú svoje sny; jednoducho záhadne stratia záujem (Pípher, 2000, s. 65).
4.2.3. NEFORMÁLNA VÝCHOVA                í  '   X
Pri neformálnej výchove zohrávajú z hľadiska fixácie rodových stereotypov úlohu tri hlavné činitele: médiá, rovesníčka skupina a voľnočasové aktivity. Médiám sa venuje samostatná časť (kapitola 5). Nasledujúce riadky budú venované najmä vplyvu rovesníčky ch skupín.
So zvyšujúcim sa vekom zohrávajú v procese socializácie Čoraz väčšiu úlohu názory a postoje rovesníčky ch skupín. Zároveň s nárastom tohto vplyvu stúpa aj intenzita sociálnej kontroly zo strany rovesníkov a rovesníčok. Spolužiaci a spolužiačky, priatelia a priateľky čoraz častejšie určujú pravidlá a preberajú na seba úlohu „kontrolóra" konformity.
Výchova a problém násilia páchaného na ženách
V tejto súvislosti je dôležité venovať pozornosť tomu, ako deti samy vnímajú rodové stereotypy. Sondu o vnímaní rodových stereotypov deťmi realizovalo v roku 2000 občianske združenie EsFem. Ako vyplýva z jej záverov, deti vo veku 11-12 rokov jasne charakterizujú rodové roly mužov a žien. So zvyšujúcim sa vekom sa zmenšuje rozptyl charakteristík „typického muža" a „typickej ženy". Poznatky výskumu potvrdili niektoré známe
skutočnosti:
•    Oblasť sebarealizácie mužov a žien chápu deti oddelene - verejnú sféru a orientáciu na výkon ako oblasť mužského pôsobenia (deti uvádzali profesionalitu, majetok, sebavedomie, priebojnosť a pod. ako mužské typické vlastnosti) a súkromnú sféru a starostlivosť o vzťahy a okolie ako oblasť pôsobnosti žien (starostlivosť, obetavosť, neha, ernpatia, schopnosť odpúšťať atď.).
•    V oblastí partnerských vzťahov detí od mužov očakávali charakter, autoritu, prípadne majetok - ako schopnosť ekonomicky zabezpečiť rodinu, zásadovosť, oporu, sebavedomie, pričom od žien očakávali najmä dobrý výzor,
nehu, vernosť, schopnosť odpúšťať a pod.
•    Predstava detí o „typickom mužovi a žene" sa značne odlišuje od toho, ako si predstavujú „ideálnu partnerku alebo partnera". Hoci deti vnímajú rodové stereotypy ako niečo, čomu sa nedá uniknúť, predsa sa ich predstav}' o živote riadia odlišnými očakávaniami. Pri formulovaní obrazu ideálneho partnera alebo partnerky nie sú určujúce stereotypné „mužské" alebo „ženské" vlastnosti, ale skôr pozitívne charakterové črt}'. Neočakávajú teda za partnera alebo partnerku „muža" alebo „ženu", ale charakterného a príjemného Človeka.
Porovnanievýrokov'detí o typických vlastnostiach žien amužov      y íf^f§íy           ''š'-- -]":r'       .          \. :ŕf:; IVlIlI}
„Chlapec-12 rokov: \ y;U - ...".:.■'   yy^yyy^y-^
ív: Ženy-robiaväčsiiiou|p1rô                                                         '^p:-^:''  -^^|^Äfi^Í^S;vÍlLlí/l8^:':l^
í'l íyfliži |tž^                                                                                                                  ťelkuapijú pívola: čítajú;
yV .nbvihyľrf vf ;; |í   •--••'y   . -/ 'y  ■ '-y .-.yy-yý  :.. ••:•■'■•       y "v'"   ■ ■   -■■■'y'";-;'->  '\ y-"-"•'.- ' rí—y-'©'lt^\::y 'Dievča-14 rokov:'                                          .;■' y-y'••y:-y:y:. ;::'<:;;yř.\       -'.y-;'"'-           •'. ';>V';'y'''íy::.'-:-J
■    Žena-elegantnosť, dôstojnosť;citlivosť, zrÚčnpsŕľr';VV^'y^;"^'"5H; '                 '                  ,\'.;-> M "fyZy"-"t!-'■   Muž - bojovnosť, energickosť, podnikavosť   i:. /">• .--•"'•■ ;l--; \í!?:yyyy ^   "•'.••?.•".•'•..;.• y'y %.Myyl3l. -llllV'.-y
Chlapec-1 krokov: v-:    ' ; .    •'.'•'•• : '''.■.':-.■■'-  ■ •■•\/\yy^'yfy,y a':>.   - -.     ■' '-y^Wf "-.:^:I||Í^^';"'SB^S
■  ' Muž-scdíykrčme^čfe .•; ľ>Žénaf-7- vartft pere, hučí, rodí.-v riíylyi
Dievča- 15 rokov:
•    Muž - frajeřina, namyslenosť. = ;V •' -''Žena - obetavasť;Jdebetnosť; '•"'• Chlapec- 13apolraka:yyvŕi-y-ory;y--
Význam rovesníckych skupín ako „centier rodovej kontroly" potvrdzujú aj zahraničné autorky a autori: „So znižujúcim sa významom rodičov v živote dievčat sa zvyšuje význam rovesníkov... Rovesníčky schvaľujú ich rozhodnutia a podporujú ich novú, nezávislú osobnosť, je to čas na hĺbkové hľadanie seba samej vo vzťahoch. Je to nepretržitý experiment... Dievčatá trestajú iné dievčatá za to, že sa im nepodarilo dosiahnuť tie isté nemožné ciele, ktoré ony samy nedokážu dosiahnuť... Šikanovanie slúži ako vrcholná forma spoločenskej kontroly dievčat, ktoré nevenujú dostatočnú pozornosť spoločenským tlakom. Obetiam šikany sa každý vyhýba; tieto dievčatá sú vystavené výsmechu, tyranizovaniu a trápeniu na sto spôsobov. Pravdepodobnými obeťami šikanovania sú dievčatá bystré, asertívne, sebavedomé, príliš pekné alebo nie dostatočne pekné" (Piphcr, 2000, s. 65 - G8).
Aj výber voľnočasových aktivít v rámci záujmových krúžkov a športových klubov je ovplyvnený stereotypnými predstavami o chlapčenských a dievčenských krúžkoch, pripadne o mužských a ženských športoch. Navyše, po roku 1989 zaniklo množstvo záujmových krúžkov. Prázdne miesto po nich vyplnili centrá voľného času, ale najmä cirkevné organizácie a kresťanské MVO, ktoré vychádzajú z tradičného vnímania mužskosti a ženskosti. Dá sa preto predpokladať, že sa presadzuje rodovo stereotypný prístup k ponuke aktivít pre deti a mladých ľudí. V nastávajúcom období by bolo užitočné podrobnejšie zmapovať reálnu situáciu.
Monika Bosá                                                                                                                                        --,;?
& í.- '■---/
4.3. MOŽNOSTI PREVENCIE RODOVO PODMIENENÉHO NÁSILIA
4.3.1. VÝCHODISKOVÝ RÁMEC
Východiskovým rámcom rodovo citlivej výchovy a rodovo citlivej pedagogiky sú ľudské práva a ich garancia. Hlavným dokumentom poukazujúcim na potrebu rodovo citlivej výchovy je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Argumenty, ktoré môžu slúžiť pre zdôvodnenie potreby rodovo citlivej výchovy, je však možné nájsť aj v iných ľudskoprávnych dokumentoch.
Dohovor opravách dieťaťa
Ak vychádzame z Dohovoru opravách dieťaťa, fixácia rodových stereotypov vytvára takú situáciu, v ktorej nieje možné napĺňať nasledujúce práva detí:
Článok 29: Stály, Itlorésú zmluvnou stravou Dohovoru, sa zíwdujú, že výchova dieťaťa má smerovať:
•    h rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových aj fyzických schopností v Čo najširšom objeme;
"   k výchove zamemnej na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám a tiež h zásadám zakotveným v Charte OSN;
•    k príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti po- ■ hlaví a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami a osobami domorodého ■ pôvodu.
Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách
Vsúvislosti s potrebou rodovo citlivej výchovy ako prevencie rodovo podmieneného násilia je relevantná Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného naženách(lQQ3). Deklarácia „uznáva, že násilie páchané na ženách je demonštráciou historicky asymetricky rozdelenej moci medzi mužmi a ženami, ktorá viedla k nadvláde mužov nad ženami a k dislvi'iminácii žien, a ktorá bránila ženám naplno rozvíjať svoje schopností, uznávajúc tiež, že násilie na ženách je jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, pomocou ktorého sú ženy násilím zatláčané do podriadenej pozície oproti mužom."
Článok 1: „Termín „násilie na ženách" označuje pre potreby tejto Deklarácie akýkoľvek, čin násilia založený na rodovej nerovností, ktorého dôsledkom je, alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito čínmí, nátlaku alebo akéhokoľvek. . odňatia slobody, či už vo verejnom, alebo v súkromnom živote."
; Článok. 4j odporúča: „Prijať všetky príslušné opatrenia, najmä v oblasti vzdelávania, ktoré by pomohli zmierniť sociálne a kultúrne vzorce správania mužov a žien a odstrániť predsudky, zvyklosti a všetky praktiky založené na myšlienke podriadenosti alebo nadradenosti jedného z pohlaví a na stereotypných rolách mužov a žien."
Pekinská deklarácia a Pekinská akčná platforma
Aj Pekinská deklarácia a. Pekinská akčná platforma (1995) formulujú nový medzinárodný záväzok k vytýčeným cieľom rovnoprávneho postavenia, rozvoja a mieru pre ženy na celom svete:
."   „vyrovnať do roku 2000 priepastnú rodovú nerovnováhu v základnom a strednom vzdelávaní a zabezpečiť do roku 2015 univerzálne vzdelávanie bez rodových rozdielov vo všetkých krajinách;
■   navrhnúť a realizovať nediskriminujúce systémy vzdelávania a prípravy na povolanie."
Rada Európy
Pokiaľ ide priamo o prostredie formálnej výchovy a vzdelávania, najpodrobnejšie rozpracovaným materiálom j ' pojednávajúcim o rodovo citlivej výchove a pedagogike je Odporúčanie RE č. 1281 z roku 1995 o rodovej rovnosti; vo výchove (1995). Materiál obsahuje nasledujúce konštatovania a odporúčania:
•    Tradičné rodové roly vo výchove ešte vždy silne obmedzujú a redukujú možnosti volby oboch pohlaví... (článok; 4, u).     ,
" Dievčatám a chlapcom by mali byť prezentované pozitívne vzory žien z minulosti a súčasnosti, ako právoplatný výchovný koncept na prekonávanie stereotypov (článok 6).
Výchova n problém násilia páchaného na ženách
•    Rodová rovnosť vo výchove musí byť súčasťou širšej stratégie na dosiahnutie rovnoprávnejšej a demokratickejšej spoločnosti, uznávajúcej, že ženy v minulosti a súčasnosti zásadne prispeli k rozvoju európskej kultúry a spoločnosti a je nevyhnutné začleniť do výchovy informácie o tom, že feminizmus bol ústredným zdrojom tohto
prínosu (článok 9).
•    Zhromaždenie RE preto odporúča, aby Výbor ministrov požadoval od kompetentných autorít členských Štátov; realizovanie výchovy k ľudským právam rodovo tídívo a prijatie opatrení na zvýšenie rovnosti (de jure a de facto); vo vzdelávaní, aktívnu podporu rovností práv, rovnosti šancí, rovného rodovo citlivého prístupu k dievčatám a chlapcom, ženám a mužom (článok 12) vyhľadávaním a šírením príkladov dobrej praxe v oblasti rodovo citlivej výchovy, napríklad:
-    (ii) revíziou učebných materiálov a metód s cieľom posilnenia nediskriminujúceho jazyka a nésexistického
prístupu...;
-    revíziou stereotypných modelov a rolí pre dievčatá a chlapcov...;
-   lepšou prezentáciou dôležitého významu žien v európskych dejinách a kultúre;
-    začlenením rodovej cidivosti a podpory rovnosti do prípravy pedagogických pracovníkov."
4.3.2. RODOVO CITLIVÁ VÝCHOVA AKO PREVENCIA NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH
4.3.2.1. Primárna prevencia
S ohľadom na odstraňovanie základnej príčiny rodovo podmieneného násilia - rodovej nerovnosti -je kľúčovou úlohou eliminácia rodových stereotypov z výchovy a vzdelávania a presadzovanie rodovo citlivého prístupu v práci s deťmi a mladými ľuďmi.
A. Rodovo citlivá výchova
Rodovo citlivá výchova vyžaduje od učiteľov a učiteliek individuálny prístup k deťom a mladým ľuďom, ktorý nieje ovplyvnený predsudkami voči chlapcom či dievčatám. Vychádza zo špecifických potrieb oboch skupín, ktoré sú dôsledkom nerovného spoločenského statusu mužov a žien vyplývajúceho z rozdielnej socializácie. „Rodovo citlivým správaním môžeme rozvíjať emancipačný potenciál dievčat aj chlapcov a podporiť ich schopnosť kritického myslenia a kritického vnímania" (Egger, 2000, s. 127). Takýto prístup však vedia uplatniť iba tie učitelky a učitelia, ktorí dokážu rodové stereotypy a ich dôsledky identifikovať a reflektovať. Rodovo citlivá vychovaje na slovenských školách ešte vždy skôr ojedinelým úkazom než bežnou praxou.
Pre dôslednú rodovo citlivú pedagogickú prácu však nestačí len ďalej nešíriť a nefixovať rodové stereotypy. Je nevyhnutné pomáhať deťom, aby si ich uvedomili, a ponúkať alternatívne vzory konštrukcie mužskosti a ženskosti. Ukázať deťom, že neexistuje žiadna uniformná mužskosť a ženskosť, že muži a ženy majú podstatne viac podobných než rozdielnych charakteristík. Rodovo citlivý prístup je predpokladom úspešnej pedagogickej práce vo všetkých učebných a výchovných predmetoch, akjej cieľom má byť samostatne uvažujúca, slobodná ľudská bytosť vedomá si ľudských práv seba i ostatných. Medzi inšpiratívne príklady aktivít zameraných na elimináciu rodových stereotypov a ich negatívnych dôsledkov v zahraničí patria viaceré zahraničné projekty. Niektoré z nich, venované priamo prevencii rodovo podmieneného násilia, vychádzajú z potreby odlišného prístupu k dievčatám a chlapcom.
Príklady rodovo citlivého prístupu k dievčatám
Príklad 1: Rakúska pedagogička a psychologička Renate Egger, aktivistka pracujúca so ženami, ktoré zažili alebo zažívajú rodovo podmienené násilie, je presvedčená o tom, že rodovo citlivá pedagogika je súčasťou primárnej prevencie proti násiliu. Vypracovala projekt „Na stope sexizmu", ktorého cieľovou skupinou sú dievčatá od siedmej triedy základnej školy. Cieľom tohto projektuje, aby „dievčatá nevnímali narúšanie svojich hraníc a diskrimináciu ako individuálne záležitosti, ale aby rozpoznali spoločenský vzorec, ktorý sa za tým skrýva" (Egger, 2000, s. 123). • Je autorkou hier, ktoré sú určené dievčatám od prvej triedy, na posilnenie ich sebavedomia, schopnosti presadiť sa (bližšie pozri Aspekt 1/2000, s.i 13 -129).
Príklad 2: Vzhľadom na zvýšenie efektivity výsledkov práce v oblastí primárnej prevencie rodovo podmieneného násilia je nevyhnutný komplexnejší prístup k eliminácii rodových stereotypov a ich negatívnych dôsledkov. Ruth Dewime a Dagmar Benedikt, rakúske pedagogičky, ktoré uplatňovali princípy rodovo citlivého prístupu k dievčatám vo feministickej dievčenskej Škole Virginie Woolf vo Viedni, definujú základné princípy rodovo cidivej práce s dievčatami. Ich princípy môžu byť inšpiratívne pre prácu s dievčatami v každej škole:
Monika Bosá
'4?
a)   Dejiny žien. Dôraz sa kladie na to, aby sa hovorilo nie len o slávnych ženách, ale o všetkých ženách. Je potrebné upriamiť pozornosť detí na aktívne konanie žien, informácie a otázky, prečo niečo urobili alebo neurobili. Hovoriť je potrebné nie len o bielych stredoeurópskych ženách, ale o všetkých ženách na svete.
b)  Ženský, resp. žensky špecifický jazyk, je potrebné pomenúvať to, čo ženy a dievčatá robia tak, aby boli ženy v jazyku viditeľné a počuteľné.
c)   Antirasistícké, multikulturně učenie sa. Na svete žije veľa rôznych žien, ktorých skúsenosti sú pre nás dôležité. Rôznosť žien neznamená rozdiel v ich hodnote.
d)  Odhaľovanie každodenného sexizmu v knihách, filmoch, rôznych materiáloch. Nejde o cenzúru, ale o kritickú analýzu zobrazovania žien a toho, ä tento spôsob zobrazovania súvisí s našou realitou.
e)   Sebaobrana v najširšom slova zmysle. Dievčatám je potrebné ukázať, ako sa brániť sexuálnemu, sexistickému násiliu, slovnému či telesnému. Hovoriť by sa malo aj o tom, čo všetko súvisí s vnímaním vlastného tela.
f)   Priateľstvo medzi ženami a dievčatamije dôležitým prvkom v dosahovaní cieľov dievčat a žien.
Príklad 3: V Nemecku vypracovala pracovná skupina zaoberajúca sa rodovo ciüivou pedagogikou kritériá ústreto-vého správania v pedagogickej práci s dievčatami pod názvom „Hovorenie nás robí vidiacimi, mlčanie slepými" (Eg-ger, 2000, s. 127). Základné princípy týchto kritérií sú podobné ako princípy R. Dcwimc a D. Benedikt. Zdôrazňujú potrebu zviditeľňovania dievčat a žien ako aktívne konajúcich osôb. Dôležité pre dievčatá je, aby boli definované ako samostatné osoby, a nie len prostredníctvom chlapcov. Dievčatá by sme nemali robiť zodpovednými za správame chlapcov. Mali by sme ich posilňovať v ich kritickom odstupe voči role, do ktorej sú vdáčané a aj voči očakávaniam, ktoré sú s touto rolou spojené. V diskusiách by učitelky a učitelia mali dbať na to, aby bol vyvážený podiel chlapcov a dievčat pokiaľ ide o dĺžku a frekvenciu vystúpení. Dievčatá a ich argumenty je potrebné brať vážne. Samostatná pozornosť patri aj priestorom školy: je dobré, ak sa vyhradí miesto - oddychový kútik - iba pre dievčatá. Všetky pomôcky, učebne, športové priestory musia byť rovnako prístupné pre dievčatá aj pre chlapcov. Uvedené princípy rodovo cidivej práce s dievčatami sú zamerané na kompenzáciu nedostatkov, ktoré vznikajú obmedzeniami vyplývajúcimi z rodových stereotypov.
Princípy rodovo citlivého prístupu k chlapcom
Tradičná mužská/chlapčenská rola a očakávania s ňou spojené ochudobňujú aj chlapcov o individuálny rozvoj, napríklad o možnosť citových prejavov, priznania si chyby či väčšej samostatnosti. Rodové stereotypy spojené s mužskou rolou sú rovnako nežiaduce a obmedzujúce ako rodové stereotypy spojené so ženskou rolou. „Zlyhávanie voči požiadavkám tradičnej mužskej roly môže by C jednou z príčin násilného správania chlapcov, ale aj psychosomatických a psychických porúch" (Eggcr, 2000, s. 127 - 128).
Princípy radovo citlivej prace s chlapcami vypracovala nemecká pedagogická skupina. Chlapcov je potrebné upozorniť na to, že mužská rodová rola môže ohrozovať ich vlastné zdravie. Chlapci oveľa ťažšie ako dievčatá zisťujú nevýhody mužskej rodovej roly. Myslia si, že by sa museli vzdať privilégií. Prvoradým cieľom pri práci s chlapcami; je odstránenie stresu. „Pre chlapcov je velkou úľavou, keď zistia, že aj iní chlapci majú také problémy ako oni sami, < keď si môžu priznať zlyhania a chyby a nemusia byť stále dokonalí..." (Egger, 2000, s. 128).
Ďalšími dôležitými princípmi sú odstraňovanie nenávisti voči Ženám a homofóbie, posilňovanie sebadôvery a sily' vlastného ja. „Za maskou tvrdostí, chladu, istoty a dominantného správania sa zväčša skrýva obrovská neistota" {Egger, 2000, s. 129). Požiadavka sebapotvrdzovania síce môže znieť na prvý pohľad paradoxne, ale myslí sa tým potvrdzovanie a posilňovanie pozitívnych vlastností. Chlapci by sa mali naučiť riešiť konflikty tam, kde vznikajú, a pripúšťať si city. Mali by byť vedení k autonómii, pod ktorou sa myslí schopnosť postarať sa sám o seba. Musia sa naučiť zvládnuť starostlivosť o domácnosť a výchovu detí. Pri rodovo citlivej práci s chlapcami sa odporúča, aby chlapčenskú skupinu, s ktorou sa pracuje, viedol muž, ktorý pôsobí ako vzor. Nemusí to byť „perfektný muž", ide skôr o to, aby tematizovaí vlastné pochybnosti, slabosti, strach a obavy.
Práca s učebnicami
AkuČitelia a učiteľky, prípadne rodiäa, nemajú istotu v tom, do akej mieryje učebnica alebo iná kniha, s ktorou deti pracujú, rodovo stereotypná, môžu využi ť jednoduchý „návod" na identifikáciu rodových stereotypov v texte. Sú ním kritériá na hodnotenie kníh pre deti, ktorý vypracoval C. Koppermann (Koppermann, 2000, s. 148);
•    Koľko dievčat a žjen, á kolko chlapcov a mužov v knihe vystupuje? Kto vystupuje v hlavných a kto vo vedľajších úlohách?
•    Vystupujú dievčatá a ženy ako samostatné osobnosti plné fantázie a schopné vývinu?
"   Jev knihe vyjadrená mnohotvárnost' ženských skúseností a záujmov? Hovorí sa aj o vecných záujmoch žien? "   V akých profesiách sú ženy?
Výchova :i problém násilni páchaného na ženách
*    Pohybujú sa dievčatá a chlapci mimo tradovaných vzorcov mužskosti a hrdinstva? Je v knihe miesto pre citlivosť, starostlivosť, otvorenosť a obavy? Alebo sa ich konanie riadi bežnými klišé?
•    Kto má nápady, kto je iniciátorom, kto sa presadzuje? Sú aj dievčatá a ženy zaangažované a kompetentné? Sú v knihe rôzne formy spolužitia? Sú prezentované bez negatívnych predsudkov ako samozrejmé formy spolužitia?
■ Ako je to s dělbou práce v rodine a s pomerom medzi prácou v zamestnaní a v domácnosti? Zobrazujú sa riešenia vymykajúce sa z rámca strnulých rodovo stereotypných vzorcov? Ako sú vykreslené matky? Používa sa ženský
jazyk?
B. Tematizácia rodovo podmieneného násilia a jeho príčin v rámci práce s deťmi a mladými ľuďmi
Tento spôsob prevencie rodovo podmieneného násiliaje dôležitý najmä pre potrebu odbúravania mýtov, ktoré ešte vždy prevládajú v súvislosti s násilím páchaným na ženách. Pri takejto práci je potrebné pripomínať skutočné príčiny násilia a odmietnuť ich rovnako ako násilie samotné. Pri akejkoľvek práci venovanej tematizovaniu rodovo podmieneného násiliaje potrebné predpokladať, že medzi poslucháčmi a poslucháčkami je prítomná osoba, ktorá takéto násilie zažila alebo zažíva. Preto je tento typ aktivít možné vykonávať iba s ohľadom na možnú potrebu priamej intervencie (prednášajúca či prednášajúci musia byť pripravení na poskytnutie pomoci, rady atď.).
Rodovo citlivej výchove sa na Slovensku dlhodobo venujú tri organizácie: Aspekt, Centrum pre rodové štúdie a EsFem.
Príklady aktivít v oblasti rodovo citlivej výchovy na Slovensku
Aspekt svojou činnosťou prispieva k popularizácii a rozširovaniu širokého spektra tém súvisiacich s problematikou ľudských práv žien, feministického hnutia, feministickej teórie a kultúry. Okrem priamej práce s deťmi prostredníctvom rozhlasového vysielania podporuje problematiku rodovo cidivej výchovy a feministickej pedagogiky, najmä vydávaním publikácií. Medzi najdôležitejšie patrí monotematické Číslo časopisu Aspekt venované rodovej socializácii a výchove, publikácia Ružový a modiý svet: rodové stereotypy a ich dôsledky (v spolupráci so združením Občan a demokracia) určená predovšetkým pedagogickej verejnosti. Rovnako ako knihy pre deti vydané v Aspekte, aj táto publikácia je cennou pomôckou pre všetkých, ktorí chcú vo svojej práci pristupovať k deťom a mladým ľuďom rodovo citlivo. Rodovo cidivá pedagogika predstavuje jednu z centrálnych tém, ktorým sa chce Aspekt venovať,
Centrum pre rodové štúdie pôsobí pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a patrí medzí prvé organizácie na Slovensku, ktoré systematicky pracujú so študentmi a študentkami s ohľadom na princípy rodovo citlivej výchovy. Centrum ponúka viacero kurzov pre vysokoškolských študentov a študentky a zrealizovalo aj cyklus seminárov pre stredoškolských učiteľov a učitelky zameraný na rodové aspekty pedagogickej prace. Centrum prostredníctvom ponúkaných celouniverzitných prednášok pod názvom Úvod do rodových štúdií plní nezastupkeľ-nú úlohu vo výchove budúcich učiteľov a učiteliek, ale aj iných profesionálov a profesionálok. Členky Centra sú zároveň vysokoškolskými pedagogičkami a vo svojej práci uplatňujú zásady rodovo citlivej výchovy. Ako jediná organizácia na Slovensku zameriava aspoň čiastočnú pozornosť aj na skryté kurikulum školy. Realizuje výskum zameraný na situáciu žien-vedkýň v prostredí vysokých škôl.
EsFemje prvou organizáciou na Slovensku realizujúcou systematickú pravidelnú prácu zameranú na presadzovanie rodovo citlivej výchovy na stredných Školách. Prostredníctvom spolupráce s učiteľkami a učiteľmi ponúka dlhodobý projekt „Model rodovo cidivej výchovy", ktorý je jedným z ťažiskových aktivít organizácie. Projekt tvorí cyklus workshopov pre učiteľov a učitelky stredných škôl a iných pedagogických pracovníkov a pracovníčky zameraný na možností rodovo citlivej výchovy v ich práci. Okrem teoretickej prípravy ponúka aj precvičovanie konkrétnych aktivít využiteľných pri práci s deťmi na hodinách. EsFem okrem toho realizuje aj semináre pre stredoškolákov a stredoškoláčky zamerané na prevenciu rodovo podmieneného násilia v párových vzťahoch prostredníctvom eliminácie rodových stereotypov. Táto práca sa v roku 2000 na Informaöiom fóre Rady Európy v Bratislave dostala medzi záverečné odporúčania ako vhodný spôsob eliminácie rodových stereotypov. V spolupráci s materským centrom v Prešove vydali metodický list rodovo citlivej výchovy ako prevencie násilia, páchaného na ženách.
4.3.2.2. Sekundárna prevencia
Sekundárna prevencia rodovo podmieneného násilia znamená vytváranie podmienok na poskytovanie efektívnej pomoci ženám, ktoré takéto násilie zažili alebo zažívajú. V tejto oblasti je potrebné venovať pozornosť odbornej príprave budúcich profesionálov a profesionálok pracujúcich so ženami vystavenými rodovo podmienenému násiliu (bližšie pozri časť 3.3. alebo 3.4.).
Monika Bos;1
*'#
4.3.3. ZÁVER: PERSPEKTÍVY PREVENCIE NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH
V oblasti primárnej prevencie násilia páchaného na ženách je nevyhnutné rozvinúť nasledujúce aktivity:
1.   v oblasti výskumu je potrebné zamerať sa na nasledujúce témy: rodová analýza učebníc a učebných osnov; výskum skrytých kurikul; výskum rodovej socializácie v rodine; výskum rodovej socializácie v predškolských zariadeniach; rodová analýza využívania voľného času dievčatami a chlapcami;
2.   v oblasti prípravy učiteľov a učiteliek je potrebné zamerať sa na zaradenie rodovo citlivej výchovy do osnov stredných škôl pedagogickej a sociálnej práce, stredných zdravotných škôl a do kurzov vysokých Škôl pripravujúcich pedagogických pracovníkov a pracovníčky;
3.   vypracovať metodické postupy pre rodovo citlivú výchovu v jednotlivých učebných predmetoch;
4.   priebežne monitorovať a revidovať učebné texty a učebné pomôcky;
5.   ponúkať dievčatám a chlapcom pozitívne vzory žien a mužov;
6.   zdôrazňovať význam ženského hnutia pre rozvoj demokracie a garanciu ľudských práv;
7.   v rámci aktivít MVO sú žiaduce semináre a prednášky venované tematike rodovo citlivej výchovy, rodovo citlivé voľnočasové aktivity pre deti, vydávanie publikácií venovaných tejto téme.
V oblasti sekundárnej prevencie sú potrebné nasledujúce kroky:
1.   zaradiť problematiku násilia páchaného na ženách do osnov stredných zdravotníckych škôl;
2.   zaradiť problematiku násilia páchaného na ženách do kurzov vysokých škôl pripravujúcich profesionálov v oblasti medicíny a ošetrovateľstva, sociálnej práce a poradenstva, polície, advokátov a advokátky, sudcov a sudkyne, prokurátorov a prokurátorky, psychológov a psychologičky;
3.   podporovať aktivity MVO v tejto oblasti.
91
Adriana Mesochori tisová
5. MÉDIÁ A NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH
5.1 NÁSILIE NA ŽENÁCH V KONTEXTE RODOVEJ NEROVNOSTI
Problematiku násilia páchaného na ženách je potrebné vnímať v kontexte rodovej nerovnosti. Profesor Alberto Godenzi na základe medzikultúrneho komparatívneho výskumu poukázal na to, že hoci násilie páchané na ženách je integrálnou súčasťou takmer všetkých kultúr, v niektorých spoločenstvách muži používajú menej alebo žiadne násilie voči svojim partnerkám. Skupiny s nižšou mierou rodového násilia sa vyznačovali spoluprácou a rovnosťou všetkých členov (Godenzi, 1997, s. S). Takéto spoločenstvá sa stali dôkazom toho, že sociálne vzťahy možno organizovať spôsobom, ktorý obmedzuje alebo až odstraňuje násilie páchané na ženách. Godenzi dospel k záveru, že existuje zreteľná súvislosť medzi násilím a nerovnosťou: „Zloženie sociálneho sveta vplýva na sklony dopúšťať sa aktov násilia medzi ľuďmi, a teda aj násilia mužov voči ženám. Existujú aj iné premenné, ktoré môžu mať vplyv na použitie násilia, ale nerovnosť sa zdá byt rozhodujúcim faktorom..." (Godenzi, 1997, s. 8).
Skutočnosť, že násilie páchané na ženách je prejavom nerovnosti medzi mužmi a ženami, v súčasnosti akceptujú medzinárodné inštitúcie a je základným východiskom pri formovaní stratégií na elimináciu násilia aj v mnohých národných štruktúrach. Organizácia spojených národov (OSN) v Deklarácii na odstránenie násilia páchaného na ženách (1993) oficiálne uznala, že „násilie páchané na ženách je prejavom historicky asymetricky rozdelenej moci medzi mužmi a ženami, ktorá vedie k nadvláde mužov nad ženami a k diskriminácii žien a bráni ženám naplno rozvíjať svoje schopnosti." Konštatovala pritom, že „násilie na ženách je jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, pomocou ktorého sú ženy zatláčané do podriadenej pozície oproti mužom" (Deklarácia..., 1993).
Uznanie násilia páchaného na ženách za porušenie ľudských práv a poukázanie na nerovnosť ako rozhodujúci faktor, bolo jedným z najdôležitejších krokov OSN v oblasti eliminácie násilia. Prijatie tohto rodovo Špecifického východiska, ktoré zohľadňuje spoločenskú rovinu a štruktúry podnecujúce vznik násilia na ženách, sa ukázalo ako účinná cesta na vysporiadanie sa spoločnosti s mužským násilím. Podľa predstaviteliek a predstaviteľov Detský fond OSN (UNICEF) „násilie na ženách a dievčatách je na celom svete v mnohých kultúrach tak pevne zakotvené, že sa často vôbec nevníma ako násilie. Napriek tomu nieje táto brutalita nevyhnutná. Keď j u identifikujeme ako to, čím skutočne je- demonštráciou moci na udržanie status quo [t. j. podriadeného postavenia žien -pozn. autorky]
- možno ju aj ukončiť... Násilie voči ženám plní sociálnu funkciu: dáva mužom kontrolu nad životom žien a robí zo žien druhotriednych ľudí" (Fiala..., 2001).
Takýto prístup, ktorý zahŕňa rodovú a mocenskú dimenziu problému, otvoril nové perspektívy pre riešenie problému násilia páchaného na ženách, pretože jasne pomenoval jeho príčiny. A zo spôsobu vysvetľovania príčin a z ich analýz)' vyplývajú východiská preventívnej práce. Ak sa násilie chápe ako dôsledok rodovej nerovnosti, spôsob jeho eliminácie je jednoznačný: akýkoľvek sociálny, hospodársky či politický rozvoj, ktorý podporuje rodovú rovnosť a tým odstraňuje diskrimináciu žien, z dlhodobého hľadiska pomáha eliminovať násilie voči ženám, pretože obmedzuje moc mužov nad ženami -jednotlivo aj inštitucionálne (Jones, 2003, s. 19). Prevencia násilia voči ženám sa preto musí zamerať na zmenu postoja spoločnosti smerom k akceptácii rovnosti žien a mužov vo všetkých oblastiach
- na verejnosti, v rodine, resp. v súkromí.
5.2. RODOVO CITLIVÉ MÉDIÁ - SÚČASŤ PRIMÁRNEJ PREVENCIE
Základným cieľom každej primárnej prevencieje predchádzať vzniku násilia páchaného na ženách a akejkoľvek situácii, ktorá prispieva k jeho vzniku a tolerovaniu. Tento cieľ predpokladá zapojenie rôznych aktérov, ktorých práca má vplyv na formovanie verejnej mienky a spoločenských postojov. Príprava preventívnych stratégií preto musí zahŕňať aj prácu s médiami. Médiá formujú verejnú mienku a sú teda jedným z najvplyvnejších nástrojov na scitlivovanie verejnosti, elimináciu stereotypného vnímania mužskosti a ženskosti a na propagáciu nulovej tolerancie násilia páchaného na ženách. V odborných diskusiách o vplyve médií na násilie voči ženám sa však často poukazuje na ambivalencie v správaní médií. „Niektoré mediálně spoločnosti majú rozporný vplyv... Najednej stane reprodukujú rodové stereotypy a v tomto zmysle propagujú násilie, ale na strane druhej hrajú kľúčovú úlohu v prezentácii nových informácií a perspektív," konštatuje Záverečná správa. Exportnej .skupiny Rady Európy na potláčanie násilia na ženách (Záverečná..., 1997).
Adri;inu Mesochoriiisuvá
Mnohé médiá pomáhajú udržiavať rodovú nerovnosť necitlivým prezentovaním násilia, ako aj stereotypným zobrazovaním feminity a maskulinity. V súvislosti s rozvojom nových informačných technológií sa na medzinárodnej úrovni zvyšujú obavy z rozsahu a stupňa tolerovaného sexuálneho násilia produkovaného a distribuovaného
prostredníctvom médií, najmä intemetu (Záverečná..., 1997).
Vo všetkých kultúrach je nerovnocenné usporiadanie vzťahov medzi mužmi a ženami neodmysliteľným zázemím pre vznik násilia páchaného na ženách. Z tohto dôvodu sa každá účinná stratégia na jeho odstránenie musí vysporiadať so základnými postojmi danej kultúry a so sociálnymi štruktúrami, v dôsledku ktorých mocenské vzťahy pretrvávajú. „Každá spoločnosť má mechanizmy, ktoré legitimizujú, zahmlievajú alebo popierajú, a tým pestujú násilie," konštatuje záverečná správa Svetovej banky Násilie páchané na zimách (Heise - Pitanguy - Germain, 1998, s. 9). V spoločnosti existuje celá škála takýchto mechanizmov - od ústnej tradície po oficiálne edukačné, právne systémy a mediálně posolstvá, ktoré formujú stereotypné normy prípustného správania mužov a žien, a tým umožňujú viktimizáciu žien (napríklad ženám vystaveným násiliu je pripisovaná vina za takúto situáciu, sú okolím odsudzované či vylučované) (Mesochoritisová, 2001, s. 32).
V diskusii o vplyve médií na násilie páchané na ženách je dôležité pripomenúť aj Závery Valného zhromaždenia OSN o výsledkoch päťročného vývoja ud IV. Svalovej konferencie o ženách, ktoré za jednu z hlavných prekážok eliminácie násilia páchaného na ženách považujú práve spôsob prezentácie násilia a žien v médiách: „Pre mnohé krajiny je stále typický nedostatočný koordinovaný prístup k otázke, ako reagovať na násilie, vrátane zdravotníckeho systému, médií, vzdelávacieho systému. Stále pretrváva nedostatočná informovanosť o následkoch násilia, ojeho prevencii... V niektorých krajinách sa objavili problémy, ktoré spôsobilo využívanie informačných a komunikačných technológií na obchodovanie so ženami a deťmi a na páchanie všetkých foriem ekonomického a sociálneho vykorisťovania,.. Komunikačné technológie umožnili v niektorých prípadoch zvýšený výskyt negatívnych obrazov žien, vyobrazovanie násilia na ženách alebo ponižovanie žien vrátane pornografických produktov a stereotypných obrazov. V médiách naďalej pretrváva zaujatosť voči ženám" (Závery..., 2000, s. 25-28).
O rodovo negatívnych dôsledkoch socializačného vplyvu médií nehovoria len medzinárodné dokumenty (napríklad Pekinská akčná platfonna, ktorá zaradila oblasť „Ženy a médiá" medzi 12 kritických oblastí ľudských práv žien), ale aj množstvo odborných rodových analýz {Řeháková, 2002; Síbrt, 2004). Problémy, na ktoré tieto analýz)' poukazujú, si skutočne vyžadujú širokú spoločenskú diskusiu o potrebe a možnostiach meniť spôsoby mediálnych výpovedí smerom k väčšiemu rešpektovaniu princípov rodovej rovnosti. Ak chce spoločnosť zmeniť situáciu v oblasti násilia voči ženám k lepšiemu, musí sa sústrediť na hlavné príčiny tohto problému, a nie len liečiť jeho symptómy. Je teda potrebné začať spochybňovať spoločenské postoje a presvedčenia, o ktoré sa toto násilie opiera a prehodnotiť význam rodu, sexuality a rovnováhy moci medzi mužmi a ženami na všetkých úrovniach spoločnosti. V tomto kontexte hrajú médiá nezastupitelní! úlohu.
5.3. ÚLOHA MÉDIÍ: KONTEXT MEDZINÁRODNÝCH LUDSKOPRÁVNYCH DOKUMENTOV
V súvislosti s úlohou médií pri propagovaní nenásilných foriem správania, presadzovaní rodovej rovnosti a propagácii nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na ženách, vyvinula medzinárodná ľudskoprávna komunita množstvo stratégií a odporúčaní. Široká paleta opatrení umožňuje každej spoločnosti využiť tieto poznatky a v prípade potreby ich prispôsobiť vlastným podmienkam. Vzhľadom na diferencovanosť témy „Médiá a diskriminácia žien" a rôznorodosť prístupov k nej zatiaľ neexistuje ucelený dokument, ktorý by sa zaoberal výlučne touto otázkou. Na medzinárodnej scéne badať iba čiastkové snahy o zachytenie korelácie medzi rodovo stereotypnými produkciami médií a diskrimináciou žien, resp. násilím páchaným na ženách. Jedným z prístupov je postupné začleňovanie tejto agendy do dokumentov, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami žien vo všeobecnosti alebo konkrétne násilím páchaným na ženách.
5.3.1. PRÍKLADY POZITÍVNEJ PRAXE VO VYBRANÝCH DOKUMENTOCH OSN
Ako sa už spomínalo vyššie, z hľadiska ľudských práv žien je najvýznamnejším dokumentom Dohovor o odstránení všetkých foriem, diskriminácie žien (CEDAVV). Hoci nehovorí priamo o problematike médií, jeho preventívny charakter pre túto oblasťje nesporný. Štáty, ktoré ho ratifikovali, sa zaviazali prijať „všetky opatrenia na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí, pokiaľ ide o správanie sa mužov a žien, s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na myšlienke podriadenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien" {článok 5, odsek a). CEDAVV teda poskytuje široký priestor pre naštartovanie mnohých pozitívnych zmien smerujúcich k obmedzeniu diskriminácie žien, resp. diskriminačných spôsobov prezentácie žien v mediálnej oblasti. Otázkou však zostáva, ako sa s jeho realizáciou vyrovnávajú jednotlivé krajiny.
Médiá a násilie páchané na ženách
Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien v roku 1991 konštatoval, že násilie páchané na ženách je prekážkou v realizácii práv ustanovených CEDAVV a z týchto dôvodov vydal Doporučenie č. 19 (Doporučenie..., 1991).Vďaka tomu sa potvrdila skutočnosť, že pojem „diskriminácia" zahŕňa aj násilie páchané na ženách, t. j. všetky prejavy násilia porušujú CEDAVV. Doporučenie obsahuje celý rad krokov, ktoré by mali štáty uskutočniť, aby zabránili násiliu páchanému na ženách. Medzi inými sa v ňom objavuje aj konkrétne opatrenie pre oblasť médií: „Štáty by mali prijať účinné opatrenia na zabezpečenie rešpektu médií voči ľudským právam žien, ako aj podpoiy týchto práv na verejnosti prostredníctvom práce médií" (Doporučenie,.., 1991).
Médií sa dotýka taktiež spomínaná Deklarácia o odstránení násilia páchaného na zrnách (1993); ostáva však vo všeobecnej rovine a odvoláva sa prevažne na potrebu zavádzania preventívnych politík v zmysle negovania stereotypných úloh mužov a žien v spoločnosti.
5.3.2. KONKRÉTNEJŠIE OPATRENIA A STRATÉGIE PRE OBLASŤ MÉDIÍ
5.3.2.1. Príručka OSN „Stratégie boja proti domácemu násiliu"
Na základe Rezolúcie OSN č. 45/114 vydalo Centrum pre sociálny rozvoj a humanitárne otázky {Úrad OSN vo Viedni) príručku Stratégie bojaproli domácemu násiliu. Dokument konštatuje, že v rámci preventívnych stratégií je nevyhnutné začať so vzdelávacími stratégiami, ktoré by mali za cieľ nielen zvyšovať informovanosť odbornej i laickej verejnosti o násilí, ale aj prispievať k zmenám postojov v spoločnosti. Odporúča, aby sa jednotlivé štáty sústredili na realizáciu verejných kampaní - a to nielen tých, ktoré by sa explicitne venovali násiliu páchanému na ženách a informovali o možnostiach pomoci, legislatívny cli opatreniach, príčinách násilia, ale aj takých, ktoré by sa sústredili na propagáciu ľudských práv a pomohli by meniť zaužívané rodové stereotypy v spoločnosti (Stratégie..., 1993, s. 106 - 114). Príručka tiež vyzýva médiá na propagáciu verejného dialógu, ktorý môže slúžiť ako katalyzátor zmien, ale iba za predpokladu, že „propagované informácie budú viesť k eliminácii negatívnych postojov a predstavovať konštruktívne alternatívy" (Stratégie..., 1993, s. 110).
5.3.2.2. Pekinská akčná platforma (1995)
Nový medzinárodný záväzok k vytýčeným cieľom pre oblasť rovnoprávneho postavenia a rozvoja žien formulovala v roku 1995 Pekinská deklarácia a Pekinská akčná platfonna. Dokumenty vymedzili 12 problémových oblastí, kde sú sústredené prekážky zlepšenia situácie žien. Z hľadiska obsahu tejto kapitoly sú relevantné dve: strategická oblasť D - „Násilie páchané na ženách" a strategická oblasť J - „Ženy a médiá".
Strategická oblasť D — „Násilie páchané na ženách"
Obsah a dikcia Pekinskej deklarácie nadväzuje v oblastí násilia páchaného na ženách na CEDAW a Deklaráciu o odstránení násilia páchaného na ženách. Zdôrazňuje potrebu presadzovať rodovú rovnosť a ľudské práva žien ako základný predpoklad eliminácie násilia. Podstatný je však fakt, že zamerala väčšiu pozornosť na úlohu médií ako jedného z nositeľov spoločenskej zmeny. Deklarácia zdôrazňuje, že zobrazovanie násilia na ženách v médiách, najmä opisovanie znásilňovania a sexuálneho zotročovania, ako aj zneužívanie žien. a- dievčat ako sexuálnych objektov, vrátane pornografie, sít faktoiy, ktoré prispievajú k pretrvávajúcemu výskytu násilia a klaré nepriamo ovplyvňujú celú spoločnosť (oblasť D, s. 118). Vyzýva preto všetky vlády, aby vynaložili potrebné prostriedky na podporu a organizovanie celospoločenských kampaní, ktoré by informovali o násilí páchanom na ženách a scitlivovali verejnosť v prospech uplatňovania ľudských práv žien.
Deklarácia nezostáva iba pri potrebe kampaní, ale zdôrazňuje aj zodpovednosť médií pri presadzovaní princípov rovnosti príležitostí mužov a žien, ako aj nutnasiadstraňavaťmodcly prezentovane'v médiách, ktoré vedú k násiliu. Reflektuje skutočnosť, že iba málo krajín realizuje výskumy o vplyve médií na rastnásilíaa vyzýva vlády, MVO a výskumné inštitúcie, aby začali podporovať médiá pri skúmaní vplyvu rodových stereotypov, vrátane dlhodobého pôsobenia komerčných reklám, ktoré prispievajú k rodovo podmienenému násiliu, a aby podnikli opatrenia na odstraňovanie negatívnych obrazov s cieľom vybudovať spoločnosť bez násilia (D2, s. 129).
Strategická oblast'J- „Ženy a médiá"
Z hľadiska rozpracovania tejto problematiky Pekinská deklarácia predstavuje zatiaľ najkomplexnejší súhra opatrení pre mediálnu oblasť. Rezonuje v nej predovšetkým otázka zodpovednosti médií za zastavenie výskytu negatívnych obrazov žien, zobrazovania násilia na ženách a rodových stereotypov. Leitmotive m sa stáva výzva adresovaná všetkým aktérom zapojeným do mediálnej tvorby: ak chceme rovnoprávnu spoločnosť, ak chceme zmeniť svet, musí sa zmeniť spôsob prezentácie žien v médiách.
Adriana Mesocliori tisová
%
Oblasť J ponuka celý rad konkrétnych opatrení:
"   presadzovať pozitívne informovanie o ženách v médiách,
•    eliminovať používanie sexistického jazyka,
■    zvýšiť počet ženských skupín aktívnych v mediáhiej práci,
"   stimulovať médiá k odstraňovaniu rodových stereotypov v mediáhiej tvorbe,
■    organizovať rodovo citlivé vzdelávacie tréningy pre mediálnych tvorcov (aj tréning)' špeciálne o násilí páchanom na ženách),
•    podporovať výskumy s cieľom definovať potrebné zmeny na zabezpečenie rodovo citlivých mediálnych výstupov,
•    integrovať rodovú perspektívu do všetkých mediálnych politík.
Značnú pozornosť venuje aj potrebe zvyšovania účasti žien na mediálnej tvorbe. 1 keď sa počet žien v médiách zvyšuje, iba málo z nich pracuje v riadiacich a manažérskych pozíciách, čo v konečnom dôsledku znižuje ich možnosť ovplyvňovať rozhodovacie procesy. Deklarácia preto vyzýva vlády, aby podporili menovanie Žien do dozorných, poradných, manažérskych a monitorovacích mediálnych inštitúcií, a to tak do Štátnych, ako aj súkromných alebo verejných,
Upozorňuje, že na zabezpečenie reálneho uplatňovania ženských ľudských práv nestačí len deklarovanie potreby zmien. Ak médiá prijímajú zodpovednosť, ktorá vyplýva z ich možnosti ovplyvňovať spoločenské zmeny, mali by sa ich snahy premietnuť v čo najširšej miere do mediálnych legislatívnych procesov alebo samo regúl ačných mechanizmov. V súlade so slobodou vyjadrovania preto odporúča, aby mediálně a reklamné organizácie;
•    zavádzali profesionálne smernice a etické kódexy, ktoré by stimulovali rodovo nestereotypné zobrazovanie Hen a. vytvárali by mechanizmy na odstraňovanie zobrazovania násilia na ženách a deťoch.
Ďalšou alternatívou je vytváranie dozorných mediálnych rád, ktoré by mediálně procesy monitorovali z rodového hľadiska. Významnú úlohu by tu mali zohrávať MVO, ktoré sa venujú násiliu páchanému na ženách a ľudským právam žien. Mali by sa prizývať k tvorbe programových štruktúr a mediálnych výstupov s cieľom inkorporovať do nich rodové analýzy. V tomto kontexte vyzýva vlády, aby uznali prínos ženských MVO a vytvárali im vhodné podmienky na ich prácu, vrátane finančnej podpory.
Pozornosť venuje aj rozvoju nových technológií a upozorňuje na \721ram rýchlej výmeny informácií pri presadzova-" ní rodovo citlivých politík a zásad rodovej rovnosti. Vývoj informačných a komunikačných technológií by mal prispievať aj k interaktívnejvýmene vedomostí, ktoréby slúžili na podporu žien. Vzájomné odovzdávanie poznatkov, skúsenostía vytvorených .stratégií ženských skupínaktívnych v mediálnej'prácije vhodným spôsobom, ako zlepši ť postavenie žien v spoločnosti. Vďaka pretrvávajúcejnerovnosti však velké'množstvo žien nemá rovnaký prístup napríklad li hilem etovej infraštndilúre, nemajú rovnaké zručnosti pre prácu s počítačmi ako muži (zvlášťsa ta týka vidieckych žien). V reakcii na tieto skutočnosti Akčná platforma ako strategickú úlohu vytýčila aj podporu žienpii zvyšovaní zručností, vedomostí a prístupu k informačným technológiám.
Pekinská deklaráciu a Akčná platforma, zásadne ovplyvnili smerovanie diskusie o význame a dôležitosti médií pri propagovaní princípov rodovej rovnosti a ich implementácii do každodenného života. Všetky dokumenty, ktoré neskôr prijalo medzinárodné spoločenstvo, sa opierajú o pekinské kritériá. Nasledovná analýza sa preto sústredí iba na tie, ktoré nejakým spôsobom rozšírili prijaté opatrenia, resp. ktoré ponúkajú ďalšie návody a východiská pre mediálnu oblasť.
5.3.2.3. Odporúčania Expertnej skupiny Rady Európy (ES RE) na elimináciu násilia páchaného na ženách
Problematike médií v kontexte násilia páchaného na ženách sa opakovane venovala aj Expertná skupina Rady Európy na elimináciu násilia páchaného na ženách. Tento orgán bol kritizovaný za svoje odporúčania smerujúce na podporu rodovej rovnosti v médiách, ktoré bolí vnímané ako snaha o zasahovanie do tvorivých mediálnych procesov. V reakcii na túto kritiku expertná skupina na svojom zasadnutí v Štrasburgu v roku 1997 odmietla ideu „sloboda prejavu verzus zodpovednosť" a nahradila ju myšlienkou „sloboda prejavu so zodpovednosťou" (Záverečná..., 1997, Časť 15: Médiá). Expertná skupina zdôraznila, že jej odporúčania sa snažia podporiť článok 7 Medzinárodnej televíznej konvencie, ktorá zdôrazňuje význam rešpektovania ľudskej dôstojnosti (Záverečná..., 1997, časť 15.1.). Odkázala pritom na výsledky výskumov médií, ktoré podporujú presvedčenie, že „udržiavanie status quo je jednou z možných funkcií médií". Odporučila tiež, aby sa zistené závery z výskumných informácií o efektoch násilia prezentovaného v médiách nezjednodušovali a aby sa opierali o vedecky zdôvodnené fakty.
Zistenia výskumov citované podľa Odporúčania ES RE (Záverečná..., 1997, Časť 15.7.)
•    Ženy majú tendenciu k zvýšeným pocitom strachu následkom zobrazovania násilia v médiách, pričom ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, sú v tomto smere ešte viac zraniteľné ako ženy, ktoré takúto skúsenosť nemajú.
Médiá a násilie páchané na ženách
■    Mediálně prezentácie majú tendenciu potvrdzovať tradičnú maskulinitu, pdobrujúc „právo" mužov používať násilie.
•    Zobrazovanie sexuálneho násilia vyvoláva u priemerného muža sexuálne vzrušenie a môže podnecovať agresivitu.
•    Existuje prepojenie medzi sexuálnou aktivitou podněcovanou zobrazovaním sexual i zovaného násilia v médiách, vierou v mýty o znásilneniach a skutoaiými násilnými Činmi páchanými na ženách v ich každodennom živote.
■    Opakované zobrazovanie násilia páchaného na ženách zvyšuje nepriateľské postoje voči ženám, čo má spätný negatívny vplyv na vzťahy medzi ženami a mužmi.
Tieto zistenia dokumentujú, že médiá môžu svojím rodovo necitlivým prístupom vytvárať živnú pôdu pre vznik nielen individuálneho, ale aj sekundárneho násilia na ženách. Základným odporučením ES REjc preto „motivovať médiá k účasti na rozvíjaní princípov nulovej tolerancie a k participácii na národných a celoeurópskych vzdelávacích kampaniach propagujúcich nulovú tolerantnosť verejnosti" (Záverečná..., 1997, časť 15.10.).
Princíp „nulovej tolerancie" a programy na jeho implementáciu
Vymedzenie nulovej tolerancie - pojem „nulová tolerancia" je základným princípom Kanadského národného akčného plánu pod názvom Meníme krajinu: eliminujeme násilie - dosahuji'tc rovnosť. Znamená to, že žiadna forma násilia páchaného na ženách nieje akceptovateľná, pričom bezpečnosť a rovnosť žien sú prioritami. Princíp „nulovej tolerancie" bol prijatý aj ako podstata britskej vzdelávacej a preventívnej kampane uskutočnenej v Edinbourgu
.(Záverečná..., 1997, Časť 6.5.).
Programy na implementáciu filozofie nulovej tolerancie patria k vhodným strategickým krokom, ktoré by mali: iniciovať mediálniprofesionáli pracujúci v tlačových radách, rozhlasových a televíznych organizáciách, reklamných agentúrach a produkčných spoločnostiach. ES RE odporúča, aby súčasťou týchto dokumentov nebolí len etické kódexy a pi-ofesionálne smernice, ale „tam, kde sa etické kódexy preukážu ako neefektívne, mali by byť k dispozícii disciplinárne sankcie a Finančné pokuty" (Záverečná..., 1997, Časť 15.23.). Na zabezpečenie ešte účinnejšieho, zamedzenia diskriminácie žien odporúčajú expertky a experti RE, aby takéto programy bolí požadované od každej spoločnosti, ktorá má licenciu na vysielanie, a mali by byť súčasťou posudzovacích procesov pri ich udeľovaní.
Príkladom toho, Čo by mohli obsahovať samotné programy, je eliminácia zobrazovania násilia a sexistického a ponižujúceho obrazu žien, obmedzenie zamerania sa na senzácie (útoky „neznámeho" páchateľa, zobrazenie páchateľa ako monstra), posilnenie senzitívnych reportáží (ktoré by informovali o tom, že väčšina mužov - páchateľovje z blízkeho okruhu známych obete alebo by odbúravali ďalšie mýty o násilí, napríklad že ženy vyprovokovali násilie), propagácia vyváženého a realistického obrazu žien a mužov. Medzi všeobecnejšie ciele by mal patriť záväzok. k prezentovaniu rovnoprávnosti žien a mužov a podávanie čo najviac informácií o možnostiach pomoci pre ženy, ktoré zažili alebo zažívajú mužské násilie.
Rovnako ako OSN, aj RE vyzýva spoločností, aby zvýšili počet žien v mediálnych rozhodovacích inštitúciách, RE však ide ešte ďalej. Zdôrazňuje, aby takéto posty obsadzovali Ženy, ktoré chápu podstatu prepojenia rovnoprávnosti a násilia zobrazovaného v médiách. Medzi preventívne opatrenia by mali byť zaradené plány na zrovnoprávnenie žien a mužov v procesoch výberu zaměstnankyň či zamestnancov v médiách. Nezameniteľnú úlohu zohráva zvyšovanie vedomostí a zručností mediálnych tvorcov v oblastí rodovej rovnosti prostredníctvom Školiacich aktivít.
Kritická situácia v oblasti propagácie pornografie a násilia prostredníctvom nových informačných technológií podnietila expertnú skupinu na formulovanie opatrení aj v tejto oblasti. Odpoveďou by malo byt podporovanie vývoja autoregulácie intemetových spravodajských skupín cez správcu siete, a ak je to možné cez filtračné systémy, ľotrehné je rozvíjať aj ďalšie činnosti, napríklad vytvoriť systémy monitorovania ženskej a detskej pornografie a komunikácie medzi zneužívateľmi na internete.
Ku všeobecným odporúčaniam, ktoré už boli spomenuté aj v rámci OSN, patrí výzva pre jednotlivé vlády, aby založili a financovali autonómnu ženskú organizáciu pre monitorovanie násilia a sexizmu v médiách, aby podporovali výskumy o vplyve médií na zvyšovanie rodových nerovností, a teda násilia na ženách (hlavne v oblasti komerčných reklám), aby zabezpečili, že žiadne reklamné šoty nebudú propagovať sexistické alebo násilie obsahujúce prvky.
Ako vidno z uvedených odporúčaní a navrhovaných stratégií, vo všetkých záveroch medzinárodného spoločenstva rezonuje myšlienka zodpovednosti národných vlád za implementáciu vhodných stratégií v oblasti rodovej rovnosti a médií. Je zrejmé, že ani značný prínos MVO zaoberajúcich sa ľudskými právami žien nemôže suplovať podporu vlád stelesnenú do konkrétnych krokov, Či už inštitucionálnych alebo legislatívnych. Najvýstižnejším vyjadrením tejto diskusie by mohlo byť tvrdenie, že ľudské páva začínajú v hĺbke vedomia a končia v primerane ŕun-
A d r i a n ;t M e s o c h o r i i i s o v á                                                                                                                    'ň?
gujúcicli inštitúciách (Mesochori tisová, 2001, s. 42). Z tohto dôvodu je dôležité, aby prijaté záväzky nezostali iba v deklaratívnej rovine, ale boli zavádzané do každodennej praxe.
5.4. MÉDIÁ A NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH: SITUÁCIA NA SLOVENSKU
Ako ukázala predchádzajúca prezentácia problému, násilie páchané na ženách patrí na Slovensku ešte stále k problémom vnímaným prostredníctvom mnohých mýtov a predsudkov, čo zabraňuje uznaniu spoločenskej a štruktúrnej roviny problematiky — teda skutočnosti, že násilie páchané na ženách má závažné spoločenské príčiny, mechanizmy a dôsledky. Táto situácia sa negatívne premieta aj do presadzovania preventívnych opatrení v medi-álnej sfére.
Situácia na Slovensku v oblasti eliminácie násilia na ženách prostredníctvom práce s médiami nezodpovedá medzinárodným ľudskoprávnym východiskům a Štandardom. Nielenže chýbajú konkrétne stratégie na uskutočnenie zmien v mediálnom priestore, ale zo strany vládnych inštitúcií zlyhávajú aj snahy naštartovať preventívne opatrenia v tejto oblasti (pozri Infonnácia..., 2003). Hoci prijaté východiská v oblasti eliminácie násilia prostredníctvom pníce s médiami by mal prioritne zavádzal! do praxe štát, neplní si túto úlohu, a tak sa jej ujímajú (pre nedostatok finančných a personálnych kapacít však iba čiastočne) predovšetkým MVO (napríklad Iniciatíva Piata žena). Zlyhávanie štátu v tejto oblasti sa negatívne odráža najmä v ťažkostiach pri presadzovaní efektívnych celospoločenských stratégií a mechanizmov na odstraňovanie negatívnej rodovej stereotypizácie žien a mužov v médiách.
5.4.1 REALIZÁCIA OPATRENÍ V KONTEXTE LUDSKOPRÁVNYCH DOKUMENTOV
Z oficiálnych koncepčných a strategických materiálov, ktoré boli v SR prijaté pre oblasť ľudských práv žien a násilia páchaného na ženách, sa problematiky médií dotýkajú dva: Národný akčný plán pre zeny -a Stratégia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách.
5.4.1.1. Národný akčný plán pre ženy v Slovenskej republike (NAPŽ)
Spomedzi formulovaných národných priorít pre oblasť rovnosti žien a mužov sa o médiách priamo zmieňuje priorita IV b: „Prostredníctvom masmédií formovať verejnú mienku k rešpektovaniu rovnoprávnosti žien a mužov." V záujme jej plnenia bolo navrhnutých viacero opatrení.
Opatrenia Národného akčného plánu pre ženy v SR pre oblasťmédií
•    Monitorovať verejnoprávne médiá z hľadiska objektívnosti, pravdivosti, vyváženosti a koordinácie informácií o otázkach týkajúcich sa postavenia žien v spoločnosti
"   Presadzovať obmedzovanie prezentácie násilia v médiách a prispôsobenie programovej Štruktúry a vysielacích časov s cielom eliminácie násilia á drogových závislostí
•    Sprostredkovať najdôležitejšie informácie o záväzkoch, ktoré SR prevzala pri riešení postavenia žien v nasej spoločnosti v súlade s medzinárodnými konvenciami *
•    Uskutočniť výskum verejnej mienky, ktorý zabezpečí vyhodnotenie efektívnosti masmediálnych projektov garantovaných vládoti SR
"    Podporovať aktivity médií, najmä verejnoprávnych, pri zvyšovaní občianskeho sebauvedomovania žien
•    Využívať výsledky národných a medzinárodných projektov a informovať o nich verejnosť s cieľom zlepšiť postavenie ženy v spoločnosti
Pri sledovaní prijatých konkrétnych opatrení v rámci NAPŽ možno konštatovať, že ani jedna z formulovaných úloh nebola od roku 1997 až dodnes splnená. Konštatovalo to aj samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v správe o implementácii Pekinskej akčnej platformy: v časti J -Ženy a médiá hovorí: „spolupráca s médiami pri prezentovaní netradičného a od stereotypov oslobodeného obrazu ženy v nich je doposiaľ nenaplnenou úlohou pre Slovenskú republiku" (Implementácia..., 2004, s. 16).
Vo výročných hodnotiacich správach NAPŽ sa objavujú iba čiastkové informácie o plnení, často bez logickej súvislosti (podrobnejší komentáru autorky). Napriek tomu, že NAPŽ je považovaný za hlavný programový dokument vlády v oblasti postavenia žien, navrhované riešenia v mediálnej oblasti nezodpovedajú súčasným východiskovým
Médiá ;i násilie páchané na ženách
trendom v zmysle ľudskoprávnych dokumentov. Z vyhodnocovacích správje zrejmé, že nepodávajú presný obraz o situácii v mediálnej oblasti - niektoré informácie sú značne zavádzajúce. Jednotlivé rezorty, ktoré spolupracujú na vyhodnocovaní, neprichádzajú s vlastnými aktivitami, ale ho chápu ako formálny krok. V samotnom úvode Informácie o implementácii NAPŽ z roku 2001 sa uvádza: „...z hodnotenia vyplýva aj fakt, že mnohé opatrenia sa nestali náplňou osobitných aktivít, ale hodnotenie ich plnenia je len dodatočným hľadaním rodového aspektu v bežne plnených úlohách a aktivitách" (Informácia..., 2001).
Celkovo možno zhrnúť, že opatrenia NAPŽ v Časti IVb sú z hľadiska rodovej reflexie nielenže nekoncepčne formulované, ale ani v minimalistickej verzii nezabezpečujú pozitívne zmeny v mediálnej oblasti smerom k rešpektovaniu ľudských práv žien. Prístup vlády SR a jednotlivých rezortov svedčí o pretrvávajúcej ľahostajnosti k danej problematike: len minimum opatrení vykazuje aspoň čiastočnú realizáciu. V prípade nesplnenia úloh neboli prijaté nijaké špecifické opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov. Vláda nevytvorila žiaden kontrolný mechanizmus a nevyčlenila žiadne finančné zdroje na plnenie týchto aktivít.
5.4.1.2. Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách
Národmi stratégiu va prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách schválila vláda v novembri 2004 a stretla sa s velkou kritikou mimovládnych organizácií (pozri časť 3.1.). Dokument medzi jednodivými opatreniami obsahuje aj opatrenia zamerané na prácu s médiami.
Opatrenia Národnej stratégie pre oblasťmédií
•    Motivovať mediálně rady (tlačovú, rozhlasovú, televíznu, pre reklamu) a organizácie, ktoré sa podieľajú na produkovaní mediálnych výpovedí, aby implementovali vlastné postupy u stratégie na podporu nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na ženách a v rodinách, napr. vytvorením alebo doplnením profesijných smerníc a etických kódexov o tieto princípy
■ Motivovať médiá, aby do programových štruktúr zahŕňali programy, ktoré by obsahovali objektívne informácie o násilí páchanom na ženách a v rodinách a rozvíjali princípy nulovej tolerancie k násiliu
' Podporovať rozšírenie monitoringu médií o monitoring foriem prezentácie násilia páchaného na ženách alebo zvážiť vytvorenie špecifického monitorovacieho a analytického centra pre danú oblasť
•    Iniciovať účinnú spoluprácu a rozvíjať konzultačné procesy medzi médiami a mimovládnymi organizáciami, ako aj ďalšími expertmi a expertkami pracujúcimi v oblasti ochrany ľudských práv
Pozitívom je, že tieto opatrenia boli vôbec do stratégie zaradené, avšak najväčšou výhradou zostáva fakt, že opatrenia na podporu rodovej rovnosti a rodovej citlivosti, ktoré by mali byť kľúčovým prvkom prevencie násilia páchaného na ženách, neboli vôbec vzaté do úvahy. Stratégia prináša len opatrenia zamerané na násilie, t.j. nie na jeho spoločenský kontext. Tým však výrazne limituje šancu na úspešnosť prevencie (viac o pripomienkach MVO k Stratégii pozri stránku www.csfem.sk).
Zo všetkých predostretých skutočností vyplýva, že problematika „médiá a ľudské práva žien" stojí na okraji záujmu vlády SR a rezortných ministerstiev. Napriek deklarovaným záväzkom na medzinárodnej scéne, SR nezabezpečila realizáciu záverov z Pekingu a nepriblížila sa ku krajinám, ktoré naštartovali významné zmeny vedúce k uplatňovaniu ľudských práv žien prostredníctvom práce s médiami. Je zrejmé, že samotní predstavitelia a představitelky médií by sa mali rovnako zasadiť za úplnú realizáciu práv žien a prehodnotiť nimi prezentované postoje. Faktom však zostáva, že k udržiavaniu súčasného stavu prispieva vo velkej miere nezáujem najvyšších vládnych predstaviteľov. Pre Slovensko preto rozhodne platí konštatovanie z konferencie Peking +5: „Hlavnou prekážkou eliminácie násilia páchaného na ženách je nedostatočné chápaniejeho príčin a nedostatok politickej vôle a odhodlania. Situáciu ešte zhoršuje nedostatočné pochopenie rodovej rovnosti a nedostatočné začleňovanie rodovej optiky do programov a legislatív)', ako aj pretrvávajúce rodové stereotypy a diskriminačné postoje".
5.4.2. OBLASŤ LEGISLATÍVY
Keďže v zákonných normách platných pre mediálnu oblasť sa zásady pre podporu rodovej rovnosti neobjavujú, možno uviesť iba prehľad niektorých ustanovení dotýkajúcich sa všeobecne základných práv a násilia.
•    Zákon o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/200Z. z. o telekomunikáciách (č. 308/2000)
Zákon zakazuje zasahovanie do ľudskej dôstojnosti a priamo hovorí aj o zákaze zobrazovania násilia, a to v 5. časti § 19: (I) Programová služba a všetky jej zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasa-
A d r i a n a Mesochoritisová
hovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. (2) Programová služba a všetky jej zložky nesmú: a) propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, d) bezdôvodne zobrazovať scény reálneho násilia, kde sa nenáležitou formou zdôrazňuje skutočný priebeh umierania alebo sa zobrazujú osoby vystavovane fyzickému či psychickému utrpeniu spôsobom, ktorý sa považuje za neoprávnený zásah do ľudskej dôstojnosti. Platí to aj vtedy, ak dotknuté osoby s takým zobrazením súhlasili.
"   Zákon o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 147/2001)
Podľa §3, odsek 4 Zákona, reklama nesmie: c) obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu, d) propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas. ■
•   Zákon o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch {č.81/1966 Zb.)
Zákon v § 9, ods. 1 určuje: Vydavateľ periodickej tlače je povinný zabezpečiť, aby periodická tlač neobsahovala :
a) informácie, ktoré propagujú vojnu alebo opisujú kruté alebo inak neľudské konania spôsobom, ktorý je ich zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním..., (2) Za porušenie povinností podľa odseku 1 môže orgán uvedený v § 5 ods. 2 uložiť pokutu do 2 milióny Sk. Pokutu možno uložiť do 15 dní od vzniku skutočnosti odôvodňujúcej jej uloženie.
5.4.3. ETICKÁ SAMOREGULÁCIA
5.4.3.1. Kódex novinárskej etiky
Slovenský syndikát novinárov prijal v roku 1990 Kódex novinárskej etiky, ktorý určuje profesijné etické hranice pre novinárov. Okrem všeobecných etických noriem neobsahuje špeciálne ustanovenia, ktoré by sa dotýkali princípov nulovej tolerancie alebo rodovej rovnosti. Určitý priestor pre podporu pravdivých informácií o násilí páchanom na ženách v ich rodovom kontexte poskytuje záväzok, že: „novinár urobí všetko pre to, aby verejnosti podával informácie pravdivé a odborne fundované. Pravdivosť informácií predpokladá, že fakty ako ich základ sa podávajú čo najobjektívnejšie, v ich pravom kontexte, bez skresľovania a zamlčován Ja súvislostí" (ods. I).
Slovenský syndikát novinárov spolu so Združením vydavateľov periodicky tlače Slovenska založili občianske združenie Asociácia na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej vrcholným orgánom je Tlačová ruda. Tá dohliada na dodržiavanie etických zásad novinárskej práce, prijíma podnety sťažovateľov, prerokováva ich a na základe Kódexu novinárskej etiky vydáva rozhodnutia.
5.4.3.2. Charta spravodajstva a publicistiky STV
Charta STV patrí k najširšie vymedzeným etickým kódexom v SR, určujúcim princípy tvorby verejnoprávnej televízie v oblasti spravodajstva a publicistiky. Medzi základné princípy tvorby patria: pravdivosť, dôslednosť, nestrannosť, vyváženosť, korektnosť, aktuálnosť a profesionalita. Charta tiež explicitne vymedzuje etické princípy pre spôsob prezentácie žien v reláciách STV, a to v časti V, či. 16, Ženy: 1) Spravodajské a publicistické príspevky svojim obsahom ani podaním nesmú u žien vyvolávať pocity diskriminácie či nadradenosti a nemajú im poskytovať dôvody na sťažnosti, 2) Referencie o účasti žien na spoločenskom dianí nesmú chýbať vo vysielaní, avšak bez zdôrazňovania ženskosti. Účasť žien by mala byť zrejmá z volby tém, 3) Rôzne aktivity, na ktorých mali podiel aj ženy, nemožno prezentovať tak, ako by boli len mužskou záležitosťou. Práca žien sa nesmie bagatelizovať, 4) Názoiy o prirodzenosti či opodstatnenosti submisívneho postavenia žien nemajú vo vysielaní miesto.
Aj keď nie všetky formulácie sú s ohľadom na problematiku vhodne zvolené, predsa len ide o jednu z mála snáh zaradiť do vlastných etických mechanizmov problematiku žien. Okrem tejto oblasti Charta vymedzuje etické princípy aj pre ďalšie zraniteľné skupiny: mládež, ľudia v dôchodkovom veku, telesne a zdravotne postihnutí ľudia, národnostné a etnické skupiny a podobne. Keďže rodová problematika je prierezovou témou pri všetkých kategóriách, teda aj pri kategórii vymenovaných zraniteľných skupín, mali jej tvorcovia charty venovať omnoho väčší priestor.
Charta predstavuje záväzok pre všetky zamestnankyne a zamestnancov STV, externých spolupracovníkov i nezávislých producentov, ktorí sú povinní sa s ňou oboznámiť a dodržiavať jej zásady (časťi ľX, či. 2).
Medzi pozitívne aspekty Charty patrí fakt, že nezostáva iba pri deklarovaní etických zásad, ale uplatňuje aj sankčné mechanizmy: „ Porušenie zásad Charty spravodajstva a publicistiky STA7 sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, resp. zmluvných vzťahov s možnosťou vyvodenia zákonných dôsledkov" (časť IX, či. 3).
Médiá a násilie páchané na ženách
5.4.3.3. Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov Slovenského rozhlasu
Tým, že túto obvykle samoregulačnú normu stanovenú a prijímanú samotným médiom podľa Zákona, o Slovenskom rozhlase schvaľuje RozJdasová rada, nadobúda Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov podobu vykonávacej, záväznej normy. Najvyšším kritériom Štatútu je „v duchu humanistickej tradície rešpekt k ľudskej dôstojnosti založený na úcte ku všetkým prejavom existencie". Štatút obsahuje presne tie isté vymedzenia pre spôsob prezentácie žien v SRO ako Charta spravodajstva a, publicistiky STV.
5.4.3.4. Kódex reklamnej praxe
Etické zásady reklamnej praxe v SR vydala Rada pre reklamu v súlade s článkom III. svojich stanov. Účelom Kódexu je prispieť k tomu, aby reklama v Slovenskej republike čo najlepšie slúžila zadávateľom reklamy a verejnosti, aby spĺňala etické hľadiská reklamy požadované občanmi SR, aby bola predovšetkým pravdivá, čestná a slušná, a aby svojím obsahom a formou rešpektovala medzinárodne uznávané zásady reklamnej praxe vypracované-Mt'rfz/íjá-rodnou obchodnou komorou. Kódex je určený subjektom pôsobiacim v oblasti reklamy (zadávatelia reklamy, reklamné agentúry, prevádzkovatelia komunikačných médií) a formuluje pravidlá ich profesionálneho správania.
Hlavné zásady Kódexu, ktoré sa vo všeobecnosti dotýkajú témy násilia páchaného na ženách
•    Reklama nesnite obsahovať také tvrdenia a vizuálne prezentácie, ktoré by porušovali hrubým spôsobom všeobecné normy slušnosti a mravnosti. Predovšetkým prezentácia ľudského tela musí byť uskutočnená s plným zvážením jej vplyvu na všetky typy spotrebiteľov. Porušenie Kódexu sa posudzuje s ohľadom na celkový kontext, vzťah reklamy k produktu, zvolenú cieľovú skupinu a použité médiá.
•    Reklama nesmie obsahovať predovšetkým prvky ponižujúce ľudskú dôstojnosť.
■ Reklama nesmie bezdôvodne využívať motív strachu, vytvárať pocit strachu a prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu.
•    Reklama nesmie zneužívať predsudky a povery.
•    Reklama nesmie obsahovať nič, čo by mohlo viesť k násilným aktom alebo ich podporovať a popularizovať.
•    Reklama nesmie propagovať nadmierne podliehanie sexualite tým, že zobrazuje sexuálne stimuly, poddajnosť, nahotu alebo čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným spôsobom a nesmie bez oprávneného dôvodu prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie sexuálnych zábran.
Členovia Rady sa zaväzujú, že akceptujú Kódex a nevyrobia, neuverejnia a ani iným spôsobom nepodporia žiadnu reklamu, ktorá by s ním bola rozpore. Sťažnosti a podnety na prešetrenie konkrétnej reklamy môžu podávať akékoľvek právnické a fyzické osoby (s výnimkou členov Arbitrážnej komisia). V prípade, nk Arbitrážna komisia Rady rozhodne o nesúlade reklamy s Kódexom, zaväzujú sa vyššie uvedené subjekty bezodkladne uskutočniť všetky úkony k tomu, aby bolo zamedzené ďalšie šírenie tejto reklamy.
Veľkým nedostatkom reklamného kódexuje, že v ňom nie sú explicitne zahrnuté postupy alebo stratégie na podporu nulovej tolerancie voči násiliu na ženách a rodovej rovnosti, ktoré by určovali etické hranice tvorby reklamných produktov. Tieto opatrenia chýbajú o to väčšmi, že práve reklamná tvorba patrí k najproblémovejším mediálnym oblastiam podieľajúcich sa na šírení rodových stereotypov.
5.4.4. SITUÁCIA V SR V OBLASTI MED1AL1ZÁC1E ĽUDSKÝCH PRÁV ŽIEN A NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH
5.4.4.1. Spôsob mediálnej prezentácie problematiky
Existuje množstvo príbehov o ženách a deťoch vystavených bezohľadnému násiliu mužov, s ktorými spoločnosť zaobchádza nespravodlivo: súdy sa snažia ostať neutrálne, pracovníci pomáhajúcich profesií, ktorí by mali zasahovať v ich prospech, nevedia alebo nechcú konať a celá spoločnosť akoby sa zdráhala uveriť, že to, o čom ženy rozprávajú, je súčasť ich každodenného života. Príbehy týchto žien lákajú mnohé novinárky a novinárov, aby podali verejnosti obraz o ich živote a priniesli tak svedectvo o násilí, ktoré zažívajú. Otázka však znie, v akej podobe a v akom kontexte sa informácie o obetiach mužského násilia a všeobecne o diskriminácii žien dostávajú na verejnosť.
Ako konštatuje Ann Jones, „keď noviny a časopisy uverejňujú správy o zločinoch násilia na ženách,... znásilnenia, napadnutia a dokonca aj vraždy sú nezmyselne opisované v jazyku lásky". Tento citát vystihuje aj častý spôsob mediálnej prezentácie problematiky násilia na ženách na Slovensku. Médiá nás zásobujú množstvom článkov o „domácich hádkach", o „vyprovokovaných alebo psychicky chorých mužoch", o „hysterických ženách", o „domácich zabíjačkách" či o „krutej láske". Všetky tieto najčastejšie používané výrazy zľahčujú problematiku a prinášajú nepresný
Adrian ei Musoclioriiisová

obraz o tom, čo sa pod pojmom násilia páchaného na ženách skutočne skrýva. Len máloktoré novinárky a novinári si overujú poznatky o násilí u expertiek a expertov a vedia, že násilie nepáchajú psychicky chorí muži, ale naopak - tzv. normálni muži; že hystéria je príznakom neznesiteľnej emocionálnej reakcie na traumatizujúce udalosti; že nejde o hádky, ale o spáchané trestné činy. Zodpovednosť mediálnych tvorcov a ochrana ľudskej dôstojnosti, ktorá tak často rezonuje v mediálnych etických kódexoch, ostáva akoby bokom ich záujmu.
Na druhej strane treba pripustiť, že niektoré novinárky a novinári sa svojím profesionálnym a citlivým prístupom stali „prvými lastovičkami" zodpovedného postoja médií k problematike násilia. A takisto je nespochybniteľným faktom, že médiá vo výraznej miere pomohli otvoriť verejnú diskusiu o násilí páchanom na ženách. Mediálna analytička Daniela Řeháková však upozorňuje, že by bolo naivné posudzovať túto zásluhu vo svetle nezištnej spoločenskej angažovanosti, ktoní väčšina médií deklaruje. Podľa nej je dôvodom záujmu médií o problém násilia páchaného na ženách: „predovšetkým potenciál témy, ktorý nielenže sľubuje pritiahnutie divákovej pozornosti, ale tiež vyhovuje kritériám výberu správ. Medzi najvýznamnejšie spravodajské hodnoty patrí negativita, personalizáda, jednoznačnosť, blízkosť: „To znamená, že čím je napríklad udalosť negatívnejšia, tým skôr sa stane správou. Personali zácia zase odkazuje na skúsenosť, že udalosti, ktoré môžu byť interpretované ako dôsledky správania konkrétnych identifikovateľných osôb, majú väčšiu spravodajskú hodnotu ako abstraktne javy. Osoby totiž môžu slúžiť k identifikácii, a tým uľahčujú spravodajstvo - pomocou fotografií, filmov, rozhovorov" (Řeháková, 2003). V danom kontexte je preto zrejmé, Že téma násilia páchaného na ženách sa pre médiá stáva „dobrým tovarom".
Řeháková upozorňuje aj na to, že problematika násilia páchaného na ženách býva vo väčšine prípadov zobrazovaná oddelene od trestných činov, ktorými násilie často vrcholí. Najzávažnejšou skutočnosťou však zostáva, že mnohé médiá nepokročili smerom k senzitívnejšiemu a profesionálnejšiemu informovaniu o násilí na ženách, ktoré by rešpektovalo rodové perspektívy.
5.4.4.2. Oblasť monitoringu
V SR neboli doposiaľ komplexne spracované monitoring)' o násilí páchanom na ženách a o spôsoboch prezentovania rodovej problematiky v médiách. K dispozícii sú len čiastkové monitoringy mimovládnych organizácií alebo archívne informácie, ktoré na svoje spracovanie len čakajú. K najrozsiahlejším patril monitoring o.z. Fenestra za obdobie 1999/2000. Jeho cieľom bolo zistiť, či a ako sú medializácie reálne spáchaných prípadov násilia na ženách a deťoch zaťažené mýtami a predsudkami; počet medializácií v printových médiách; aký žáner preferujú novinári pri medializácií týchto udalostí; rozdiely v spôsobe medializácie medzi jednotlivými tlačovinami; umiestnenie na strane v periodiku.
Najvýznamnejšie zistenia monitoringu OZ Fenestra za rok 1999 (Piata..., 2001)
•    Všedto týkajúce sa života žien sa zhromažďuje v určitých rubrikách
•    Všetky témy, považované za výlučne ženské, sú podávané ako okrajové, oddychové, alebo je im venovaný priestor len v tzv. poradniach pre čitateľov
•    Články týkajúce sa žien sa zásadne nevyskytujú na prvej strane medzi dôležitými správami dňa
•    Reportáže a súdníčky sú výrazne viktimizačné (t.j. zraňujúce pre ženy trpiace násilím)
•    Tresty za vraždy žien, manželiek a za znásilnenia, o ktorých sa v súclničkacli hovorilo, sú veľmi mierne a tento fakt si novinári nevšímali a ponechávali ho bez komentára
•    Všedcy príspevky posilňujú rodové stereotypy, viktimizujú ženy a dievčatá, nevytvárajú priestor na diskusiu o rodových stereotypoch a ich dôsledkoch na život jednotlivcov v spoločnosti
•    Jednotlivé prípady násilia páchaného na ženách nedávajú clo kontextu, ktorý je im vlastný, Čím neprispievajú k postupnej zmene verejnej mienky, aby bola k násiliu na ženách menej zhovievavá
•  . Všetky rubriky venované ženám podporujú vnímanie žien a dievčat ako objektu, zameriavajú sa zvyčajne na
kozmetiku a módne poradenstvo
•    Právne rady v médiách existujú iba sporadicky, aj to v rubrikách, kde odborník odpovedá na listy čitateliek
•    Neexistuje rubrika š pracovnoprávnymi a lúdskoprávnymí informáciami, ktorá by plnila preventívnu a osvetovú; iünkciu
•    Príbehy, Články a reportáže o násilí sú plné mýtov o ženách a manželskom živote
Najbežnejšie prezentované mýty podľa monitoringu OZFenestra {Piata..., 2001)
•    Ženy z minorít sú týrané častejšie
Médiá u násilie páchané na ženách
■    Náboženská vieraje prevenciou i ochranou pred násilím
•    Násilníci sú neúspešní a neschopní vyrovnať sa so životom a okolím
■    Pitie alkoholu spôsobuje násilné správanie
■    Násilníci sú psychopatické osobnosti
■    Týraná žena môže kedykoľvek opustiť týrajúceho manžela
•    Týrané ženy si zaslúžia, aby bolí týrané
•    Domáce násilie nieje bežným javom, týka sa len malého počtu rodín.
•    Prípady násilia sú len drobné nezhody, nespôsobujú vážne zranenia, dochádza k nim v dôsledku momentálnej straty kontroly
•    Za výbuch násilia môžu ženy, lebo mužov provokujú
•    Násilie je vecou temperamentu, žena by nemala prekročiť mužove hranice schopnosti ovládať sa
•    V manželstve sú niekedy situácie, keď muž môže mať dôvod udrieť ženu
•    Násilie existuje ibav problémových rodinách
•    Ženy hovoria o násilí preto, aby získali byt alebo výhody pri rozvode
■    Ženy si samy volia partnerov, ktorí ich neskôr týrajú
■    Muži prejavujú násilie, lebo nedokážu vyjadriť svoje pocity iným spôsobom
Viaceré feministické organizácie majú svoje vlastné archívne záznamy o spôsoboch prezentácie problematiky násilia a ľudských práv žien, ktoré sú k dispozícii pre verejnosť (napríklad Dokumentačné stredisko záujmového združenia žien Aspekt, mviv.aspekt.sk; pozri Kútik Krvavej Medúzy). Iné na svoje spracovanie ešte len čakajú (napríklad EsFem zhromažďuje mediálně výstupy dotýkajúce sa rodovej rovnosti a tie využíva pri svojej prednáškovej
činností).
Z výsledkov monitoringov je zrejmé, že existuje iba málo mediálnych výstupov prezentovaných rodovo citlivým spôsobom. Dôležité preto bude, aby profesionáli v mediálnej a marketingovej komunikácii boli dostatočne pripravení na citlivé prezentovanie problematiky násilia páchaného ženách a rodovej rovnosti. To predpokladá zavádzanie vzdelávacích programov a zvýšenie úrovne diskusie a spolupráce s expertnými MVO. Osvojenie nových poznatkov a ich šírenie sa môže stať základom pre konštruktívne zmeny v postojoch celej spoločnosti (Mesochoridsová 2004).
Pre oblasť šírenia informácií, mediálnych kampaní, publikačnej činnosti a prednáškovej činnosti pre pracovníkov a pracovníčky z mediálnej sféry nie sú zatiaľ v SR vytvorené systematické postupy a štruktúry. Známe sú skôr ojedinelé aktivity, ktoré vychádzajú prevažne z mimovládneho sektora (pozri časť 6). Možno konštatovať, že hlavne vďaka feministickým MVO sa otázka násilia páchaného na ženách a rodovej rovnosti dostala do popredia diskusií odbornej a laickej verejnosti. Činnosť, ktorú tieto MVO vykonávajú, nesporne prispela aj k napĺňaniu opatrení Pekinskej akčnej platfonny za vyššie spomínané oblasti D - Násilie páchané na ženách aj - Ženy a médiá.
5.5. NÁVRHY NA ZMENU SITUÁCIE
Náčrt situácie a aktivít vo vzťahu k médiám napovedá, že Slovensko je z hľadiska komplexnejšieho prístupu k problematike ešte len na začiatku. Je zrejmé, že priestor na prácu v oblasti médií je veľmi široký. V SR nie sú vybudované monitorovacie a analytické centrá, ktoré by prinášali potrebné informácie pre nasmerovanie strategických aktivít. Legislatívne a samorcgulačné mechanizmy, ktoré by mali inkorporovať princípy rodovej rovnosti, sú skôr len náčrtkom, a nie skutočnými mechanizmami na podporu ľudskoprávnych záväzkov, ktoré na seba SR prevzala. Školiace aktivity v oblasti médií sú tiež len čiastkové a nespĺňajú požiadavky na systematické vzdelávanie potrebné na zmenu situácie. Príspevok vlády k aktivitám na scitlivovanie verejnosti a v oblasti kampaní je zatiaľ takmer nulový. Rozhodne sa nedá povedať, že SR pristúpila komplexne a systematicky k napĺňaniu cieľov Pekinskej deklarácie, najmä jej Časti J - „Ženy a médiá".
Vychádzajúc z existujúcej situácie možno navrhnúť viaceré ciele a opatrenia. V rámci primárnej prevencie zasadzujúcej sa za zmenu štruktúrnych podmienok by medzi základné ciele malo patriť:
1) Šíriť hodnoty rodovej rovnosti a postupne meniť zaužívané rodovo stereotypné postoje v spoločnosti, ktoré sa podieľajú na vzniku nerovnosti žien a mužov a na diskriminácii žien;
l2) informovať širokú odbornú i laickú verejnosť o skutočných príčinách a dôsledkoch násilia páchaného na ženách, aby sa dosiahla nulová tolerancia spoločnosti k násiliu.
A d r i a na M e s o c h o r i L i s o v ;í
Media môžu pôsobiť v rámci týchto cieľov priamo i nepriamo. Jednak sa môžu priamo zaoberať špecificky násilím páchaným na ženách a objektívne informovať verejnosť o skutočných príčinách a dôsledkoch násilia, podporovať nenásilné vzory správania sa, poskytovať informácie o zdrojoch pomoci pre obete, informovať o legislatívnych možnostiach, eliminovať mýty o násilí páchanom na ženách. Inými slovami, môžu sa zamerať na propagáciu nulovej tolerancie spoločnosti k násiliu na ženách. V rámci nepriameho pôsobenia sa môžu sústrediť na širšie súvislosti násilia páchaného na ženách. Keďže eliminácia násilia si vyžaduje zmenu spôsobu, akým spoločnosť artikuluje rodové roly a mocenské vzťahy, médiá by sa mali zamerať sa na propagáciu rodovej rovnosti; prebrať zodpovednosť za zastavenie necitlivých a stereotypných prezentácií žien (vrátane reklám); zohrať kľúčovú úlohu pri propagácii a presadzovaní politiky rovnosti medzi mužmi a ženami a pri odbúravaní negatívnych rodových stereotypov.
Na dosiahnutie týchto cieľov sú potrebné nasledujúce opatrenia:
■    vytvoriť podmienky pre vznik koordinačného centra pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách, ako aj centra na podporu rodovej rovnosti na národnej a regionálnej úrovni, ktoré by zhromažďovalo, posudzovalo a spracovávalo existujúce informácie a vydávalo súhrnné informačné materiály;
■    realizovať projekty, ktoré by motivovali médiá k účasti na rozvíjaní princípov nulovej tolerancie k násiliu a rodovej rovnosti, ako aj k participácii na mediálnych informačných kampaniach v tejto oblasti;
•    realizovať projekty, ktoré by motivovali mediálně rady (tlačovú, rozhlasovú, televíznu, pre reklamu) a organizácie podieľajúce sa na produkovaní mediálnych výpovedí, aby v spolupráci s odborníčkami a odborníkmi z MVO a výskumu implementovali vlastné postupy a stratégie na podporu nulovej tolerancie násilia páchaného na ženách a na podporu rodovej rovnosti - napríklad vytvorením alebo doplnením profesijných smerníc a etických kódexov
o tieto princípy;
■    realizovať projekty, ktoré by motivovali médiá, aby do programových štruktúr zahŕňali programy obsahujúce objektívne informácie o násilí páchanom na ženách a o ľudských právach žien;
•    realizovať projekty, ktoré by prispeli k legislatívnym zmenám a prostredníctvom nich dosiahnuť, aby verejnoprávne médiá mali záväzok prezentovať rovnoprávnosť žien a mužov;
■    realizovať projekty, ktoré by podporovali rozšírenie monitoringu médií o monitoring za rodovú oblasť, vrátane spôsobov prezentácie násilia páchaného na ženách, alebo zvážiť vytvorenie špecifického monitorovacieho a analytického centra pre danú oblasť;
■    realizovať projekty, ktoré by svojím výskumným a analytickým zameraním prinášali informácie, prispievajúce k strategickému nasmerovaniu aktivít potrebných na uskutočnenie zmien v mediálnej oblasti;
•    podporovať projekty, ktoré by iniciovali spoluprácu a rozvíjali konzultačné procesy medzi médiami a MVO, ako aj ďalšími expertmi a expertkami pracujúcimi v oblasti rovností príležitostí žien a mužov;
•    iniciovať a realizovať vzdelávacie aktivity v oblasti rodovej rovnosti a rodovo podmieneného násilia pre profesionálov a profesionálky z oblasti mediálnej a marketingovej komunikácie;
•    realizovať projekty, ktoré by prispeli k doplneniu vzdelávacích štandardov o oblasť rodovo citlivého prístupu v mediálnej práci na vysokých školách, a to v rámci pregraduálneho vzdelávania v oblasti mediálnej a marketingovej komunikácie.
JARMILA FILADELFIOVÁ
6. MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE A NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH*
6.1. ÚLOHA MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ PRI RIEŠENÍ PROBLÉMU NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH
Ako je zrejmé z predchádzajúcich kapitol, otázky násilia páchaného na ženách sa na Slovensku dostali do verejnej diskusie najmä vďaka mimovládnym organizáciám (MVO). Tieto prispeli rozhodujúcim dielom nielen k odtabuizovaniu témy, ale aj k priamej pomoci ženám trpiacim násilím, k výchovným a osvetovým aktivitám a k presadeniu legislatívnych zmien. Práve MVO „suplujú" v prevencií a odstraňovaní násilia páchaného na ženách dosiaľ iba slabo angažovaný štát. Podieľajú sa tak na napĺňaní záväzkov a opatrení obsiahnutých v medzinárodných, ale aj národných dokumentoch.
V súčasnosti na Slovensku pôsobia už desiatky organizácií s takýmto zameraním, pričom väčšinou ide o nové organizácie, ktoré začali pribúdať najmä koncom 90. rokov. Pred rokom 1995 v SR pôsobili iba štyri takto orientované organizácie: Pro Família, Aliancia žien Slovenska, Aspekt a Fenestra. Tieto ženské MVO, pre ktoré sú spoločné ľudskoprávne a feministické východiská, významne prispeli nielen k detabuizácii problematiky násilia páchaného na ženách, ale aj kjej začleneniu do agendy oficiálnych inštitúcií a štruktúr.
Po roku 1995 sa počet MVO zameraných na rôzne aspekty problematiky násilia začal rozrastať, na čom majú zásluhy predovšetkým dve okolnosti. Po prvé, rozhodujúci donori pôsobiaci na Slovensku pravidelne zaraďovali tému násilia páchaného na ženách medzi uprednostňované oblasti finančnej podpory. Po druhé, hneď ako sa začalo o probléme násilia páchanom na ženách verejne hovoriť, objavilo sa Í volanie žien o pomoc. A mnohé MVO na tieto výzvy reagovali a rozšírili svoju dovtedajšiu činnosť o aktivity súvisiace s týmto problémom. Vynorili sa tiež úplne nové MVO, ktoré sa špecializovali priamo na pomoc ženám trpiacim násilím alebo na prevenciu a elimináciu tohto javu.
Spolu s kvantitatívnym rastom spomínaných MVO sa zvyšovala aj ich rôznorodosť- z hľadiska hodnôt a základného prístupu, a tiež z hľadiska typu realizovaných aktivít alebo rozsahu činností zameraných na riešenie problému násilia páchaného na ženách. Podobne alio v rámci ženských MVO všeobecne (pozri Bútorová- FUadclfíová - Maro-šiová, 2004), aj v skupine MVO, ktoré sa venujú násiliu páchanému na ženách, sa dajú pozorovať rôzne štiepenia.
MVO sa odlišujú napríklad v prístupe k problému násilia páchanom na ženách. Niektoré k nemu pristupujú z ľud-skoprávnych pozícií (okrem štyroch spomínaných sem patrí napríklad EsFem alebo AdvoCats - Obhajkyne žien), iné sa opierajú o tradičné predstavy o rodine a role žien (napríklad Áno pre život alebo Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo). Jedny sa deklarujú ako pomocné alebo podporné skupiny pre riešenie problému. Iné v duchu medzinárodných dokumentov považujú za prvoradé práve širšie súvislosti tohto negatívneho spoločenského javu. Cieľom druhej skupiny je okrem priamej intervencie aj všeobecná podpora rozvoja žien smerujúca k odstraňovaniu nespravodlivosti; vykonávanie nátlaku a zvyšovanie povedomia o probléme násilia páchanom na ženách v širšej verejnosti. Práve tieto MVO sa vyznačujú zvýšenou aktivitou pri navrhovaní a presadzovaní legislatívy a stratégií súvisiacich s problémom násilia páchanom na ženách, ale aj so širšou problematikou rovnosti príležitostí v spoločnosti.
Spočiatku sa činnosť MVO sústreďovala zväčša na domáce násilie páchané na ženách, teda na sféru rodinných a intímnych vzťahov. Až neskôr sa začali otvárať aj otázky verejného násilia. I keď v menšom rozsahu, ale predsa sa aj na Slovensku objavili MVO zamerané na obchodovanie so ženami, prostitúciu, na násilie páchané na ženách z etnických a iných minorít, ako aj na násilie voči imigrantkám (napríklad Aliancia žien Slovenska, Dafné, Odyseus, Avelana, Podísea a pod.).
MVO zamerané na problém násilia páchaného na ženách využívajú vo svojej činnosti tie najrozmanitejšie postupy. Organizujú napríklad workshopy i lobovanie, realizujú tréningové programy, participujú na mobilizovaní komunít pri riešení problému násilia, poskytujú krízovú intervenciu, prevádzkujú zariadenia poskytujúce ubytovanie atď. Kým niektoré organizácie sú z hľadiska svojich aktivít skôr monotematické (t. j. preferujú jeden smer aktivít), činnosť iných je, naopak, komplexnejšia. Keďže každá kategorizácia pokrivkáva za bohatosťou života, aj nasledujúce členenie je potrebné vnímať iba ako pomôcku na predstavenie najvýznamnejších MVO a načrtnutie plastického obrazu ich rôznorodej činnosti.
*K;ipit.ol:i sa opiera o štúdiu Hútnľnvá - Filndclfiová - Marošiová, 200-1.