POSTOJOVÁ ZMENA PSY 708 – Sociálna psychológia II Masarykova Univerzita Fakulta sociálnych štúdií 2007 Ing. Milan Kabát, Pavla Matoušová, Pavel Šťastný Čo sú to postoje: § stála evaluácia osôb, objektov a myšlienok – postoje sú evaluáciou v tom zmysle, že obsahujú pozitívnu alebo negatívnu reakciu na niečo § pozostávajú z: – afektívnej časti • emocionálna reakcia na objekt postoja – kognitívnej časti • naše myšlienky a názory o objekte postoja – behaviorálnej časti • činnosť alebo pozorovateľné správanie smerom k objektu postoja Pôvod postojov: § genetický pôvod – niektoré postoje sú nepriamou funkciou genetickej výbavy • postoje sú zviazané s naším temperamentom a osobnosťou, ktoré sú priamo viazané na gény (príklad identických dvojčiat) (Tesser, 1993) § sociálny pôvod – postoje sú do veľkej miery tvorené sociálnou skúsenosťou § hoci všetky postoje majú afektívnu, kognitívnu a behaviorálnu komponentu, každý postoj môže mať pôvod v inej z týchto komponent (Zanna, Rempel, 1988) Postoje s kognitívnym základom: § vychádzajú: – z poznania a presvedčenia o vlastnostiach objektu – z relevantných faktov § ich účel je: – ohodnotenie objektu § klasifikácia plusov a mínusov vlastností objektu § klasifikácia možnej odmeny / trestu súvisiacich s objektom Postoje s afektívnym základom: § vychádzajú: – z emócií a pocitou súvisiacich s objektom – z ľudských hodnôt – náboženská viera a morálne hodnoty – z výsledkov senzorickej alebo estetickej reakcie – chuť čokolády – z podmieňovania: § klasické podmieňovanie § operantné podmieňovanie § charakteristika: – nepochádzajú z racionálneho hodnotenia vecí – nie sú riadené logikou – sú zviazané s ľudskými hodnotami Afektívne postoje vzniknuté podmieňovaním: § klasické podmieňovanie Postoje s behaviorálnym základom: § vychádzajú: – z pozorovania správania seba samého smerom k objektu § sebepercepčná teória (Bem, 1972) – za určitých okoľností ľudia nevedia ako sa cítia kým nevedia ako sa správajú, napr. nové situácie § charakteristika: – postoje sú riadené viac zo správania ako z myslenia alebo pocitov – ľudia si vytvárajú postoje na základe ich chovania iba za určitých okolností Intenzita a dostupnosť postojov: § intenzita postoja – závislosť na genetických predpokladoch (Tesser 1993) § čím dedičnejší postoj, tým silnejší – dôležitosť postoja § čím dôležitejší postoj, tým silnejší § zmena postoja – čím je postoj silnejší, tým je odolnejší voči zmene § dostupnosť postoja – meranie intenzity postoja – sila asociácie medzi objektom a hodnotením tohoto objektu osobou – je daná rýchlosťou akou môže človek vypovedať o pocitoch k danému objektu – čím vyššia dostupnosť, tým menšia pravdepodobnosť zmeny postoja Zmeny postojov – hlavné vplyvy: § zmenou správania § presvedčovaciou komunikáciou § vplivom emócií Zmena postoja zmenou správania: § vychádza z kognitívne disonančnej teórie – ak sa človek správa v rozpore so svojím postojom § hľadá externé ospravedlnenie tohoto správania § ak nenájde externé ospravedlnenie hľadá interné ospravedlnenie, t.j. zbližuje svoj pôvodný postoj a správanie, ktoré sú v rozpore, tak dochádza k zmene postoja – obhajoba opačného postoja (counter–attitudinal advocacy) § ak sú ľudia nútený zastávať verejne názor alebo postoj, ktorý je v rozpore s ich súkromným postojom § ak sa to deje za minimálneho vonkajšieho (externého ) ospravedlnenia, zmení sa ich postoj smerom k verejnému prejhláseniu Zmena postoja presvedčovaciou komunikáciou: § vychádza z prístupu definovaného Hovlandom a spol. Na Yalskej univerzite (Yale Attitudes Change approach 1953): – zdroj komunikácie - KTO: § kredibilita hovorcu § atraktivita hovorcu – podstata komunikácie – ČO: § presvedčivejšie sú informácie vyzerajúce byť nevytvorené na presvedčovanie § lepšie je použiť dvojstrannú komunikáciu ako jednostrannú ak máme presvedčivé argumenty na vyvrátenie protinázoru § primacy / recency effect – je lepšie argumentovať ako prvý alebo posledný v závislosti od podmienok, kedy si poslúchajúci má čas vytvoriť vlastný názor – povaha publika – KOMU: § vyrušované publikum je náchylnejšie k zmene postoja § ovplyvniteľnejší sú ludia s nižšou inteligenciou, a ľudia so strednou sebaúctou § ovplyvniteľnejší sú ludia medzi 18 až 25 rokmi života, starší sú ťažšie ovplyvniteľný Centrálne a periférne dráhy presviedčania: § vychádza z modelu pravdepodobného spracovávania (elaboration likelihood model) (Petty a Cacioppo, 1986, Petty a Wegener, 1999) § dve dráhy presviedčania: – centrálna dráha presviedčania § ak majú ľudia možnosť a aj motiváciu pozorne sledovať argumenty presviedčania § ide o pozorné spracovávanie argumentov, t.j. počúvanie a premýšlanie o argumentoch § rozhoduje sila argumentov – periférna dráha presviedčania § ak ľudia nespracovávajú argumenty presviedčania – napr. slabá motivácia § ide o vnímanie vedľajších informácií – napr. atraktivita hovorcu Motivácia venovať pozornosť argumentom: § závisí od osobnej relevancie témy – čím je téma viac relevantná, tým väčšiu pozornosť jej venujeme § závisí od miery vplyvu na osobnú pohodu (well-being) – čím má téma väčší vplyv na našu pohodu, tým viac pozornosti jej venujeme § ak je väčšia motivácia venovať téme pozornosť – viac sa realizuje centrálna dráha presviedčania – ovplyvňuje ich presvedčivosť argumentov § interpersonálne rozdiely – potreba poznávania (need for cognition) – motivácia venovať pozornosť argumentom závisí aj od osobnosti človeka Schopnosť venovať pozornosť argumentom: § čo znižuje schopnosť pozornosti: – vonkajšie podmienky – hluk – vnútorné podmienky – únava – téma samotná – komplexnosť témy § ak sú ľudia neschopní venovať dostatočnú pozornosť argumentom – periférna dráha presviedčania – ovplyvňujú ich viac periférne záležitosti Časová trvácnosť postojovej zmeny: § centrálna dráha presviedčania – ľudia, ktorí dospeli k postoju pozornou analýzou argumentov – správanie konzistentné podľa daného postoja – postoj resistentný voči ďalšiemu presviedčaniu – dlhodobá stabilita postoja § periférna dráha presviedčania – ľudia, ktorí dospeli k postoju periférnymi informáciami – správanie menej konzistentné s postojom – postoj náchylný na zmenu – slabá stabilita postoja Vplyv emócií na postojovú zmenu: § vplyvom na emócie upútavame pozornosť § vplyv na dráhu presviedčania – ľudia s dobrou náladou § majú tendenciu k zmene periférnou dráhou presviedčania § znížená pozornosť - nechcú sa venovať aktivitám, ktoré by mohli ohroziť ich náladu – ľudia so smutnou náladou § majú tendenciu k centrálnej dráhe presviedčania, vnímajú argumenty § emócia strachu (použitá pri vyvolávaní strachu komunikáciou fear-arousing communication) – stredne vysoký strach vedie k zvýšeniu pozornosti, čo podporuje vnímanie argumentov a tým vedie k centrálnej dráhe presviedčania Použité zdroje: Textová časť: § Aronson, E., Wilson, T. D., Akert, R. M. (2004) Social Psychology. New Jersey, Prentice-Hall. § Aronson, E., Wilson, T. D., Akert, R. M. (2005) Social Psychology. New Jersey, Prentice-Hall. Obrázky: § Aronson, E., Wilson, T. D., Akert, R. M. (2005) Social Psychology. New Jersey, Prentice-Hall. § www.recepty.vareni.cz