. JARMILA FILADELFIOVA /^vôlôä/6 fHU/ fK&tí?nJ ůá/i^L, /hteUvauuKx,/ Jims' tf 1 NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH: ZÁKLADNÉ POJMY A HLAVNÉ PRÍSTUPY Násilie páchané na ženách patrí k javom, ktoré sprevádzajú celé dejiny ľudstva. Vážneho záujmu o riešenie sa tento problém dočkal iba v posledných desaťročiach, keď ho odtabuizovala a do verejného priestoru vniesla druhá vlna feministického hnutia v západných demokraciách v 60. rokoch. Odvtedy sa boj proti násiliu páchanému na ženách stal trvalým obsahom verejnej diskusie a vážnym delom politickej agendy. Na medzinárodnej úrovni existuje jednoznačný konsenzus o potrebe aktivít a programov smerujúcich k eliminácii tohto negatívneho javu. Pre dosiahnutie tohto cieľa bolo vypracovaných a prijatých množstvo dokumentov a stratégií. V centre boja proti všetkým formám násiha páchaného na ženách je ľudská dôstojnosť a z nej odvodené práva, zahŕňajúce rovnosť pohlaví a absenciu diskriminácie (Modelové..., 1999). Na Slovensku bol problém násilia páchaného na ženách „odkliaty" oveľa neskôr, až po roku 1990. Arovnako ako v západných krajinách, kjeho tematizácii a odtabuizovaniu prispeli žensky, najmä feministické mimovládne organizácie (MVO). 11 ZÁKLADNÉ POJMY V odbornej literatúre i politických dokumentoch je možné nájsť množstvo definícií násilia páchaného na Ženách. Rozdiely v jednodivých vymedzeniach spočívajú v Šírke záberu a v účele, na ktorý sa definícia využíva, ale aj v tom, či sa zameriava na popis foriem násilia, jeho príčin či dôsledkov alebo na úmysel páchateľa násilia. Definície sa líšia i podľa toho, či chcú rozlíšiť medzi náhodným a rodovo podmieneným násilím (k analýze definícií pozri bližšie Cviková -Juráňová, 2001; Mesochoritisová, 2001; Bodnárová - Fiiadelfiová, 2002). Čo však majú všetky definície tohto javu spoločné, je jeho chápanie ako porušenie základných ľudských práv žien. Takéto vnímanie nieje „výsadou" násilia páchaného na ženách. Porušenie práva na dôstojný život, integritu osobnosti, práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim správaním a podobne je podstatou každého násilia. Podľa príručky Úradu Organizácie spojených národov vo Viedni z roku 1993 sa za násilie všeobecne považuje „akákoľvek činnosťjednej osoby voči druhej, ak táto činnosť obmedzuje jej zákonné práva a slobody a spôsobuje jej fyzické alebo psychické utrpenie a morálnu ujmu, alebo predstavuje ohrozenie fyzického alebo osobnostného rozvoja neplnoletej osoby" {Stratégie,... 1993). Ak sa do tejto všeobecnej definície násilia dosadia za aktérov násilia (za obeť a násilníka) členovia rodiny Či domácnosti, výsledkom je definícia domáceho násilia alebo násilia v rodine. Ku konkretizácii všeobecnej definície násilia sa dá pristúpiť aj iným spôsobom: ak sa do nej dosadí za násilnú osobu muž a za obeť žena, výsledkom môže byť najjednoduchšie vymedzenie násilia páchaného na ženách. Ide o akúkoľvek činnosť muža voči žene, ak táto činnosť obmedzuje zákonné práva a slobody ženy a spôsobuje jej fyzické alebo psychické utrpenie a morálnu ujmu (Stratégie,... 1993). Takáto definícia však nerozlišuje medzi náhodným a rodovo podmieneným násilím páchaným na ženách. Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách (1993) a Pekinská akčná platforma (1995), ktoré sú pre medzinárodné spoločenstvo i národné Štáty východiskom pri rozvíjaní aktivít zameraných na potláčanie násilia páchaného na ženách, prekonávajú takéto zjednodušené a nešpecifikované vymedzenie pojmu. V Deklarácii OSN sa pojmom násilie páchané na ženách označuje „akýkoľvek čin rodovo podmieneného násilia, ktorý spôsobuje alebo by mohol spôsobiť telesnú, sexuálnu alebo duševnú ujmu alebo utrpenie žien, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo úmyselného obmedzovania slobody, a to vo verejnom alebo súkromnom živote" (Deklarácia..., 1993, s. 1). Nekonkretizuje teda páchateľa násilia (môžu ním byť aj inštitúcie), ale okrem väzby na ľudské práva žien zdôrazňuje rodový aspekt tohto násilia. Zároveň explicitne hovorí o tom, že pojem pokrýva všetky rodovo podmienené násilné skutky - čí už sa objavujú v súkromí domácnosti, alebo kdekoľvek inde (súkromná i verejná sféra). Dokument ďalej vymenúva jednotlivé formy násilia páchaného na ženách: „fyzické, sexuálne a psychické násilie vyskytujúce sa v rodine, vrátane bitia, sexuálneho zneužívania dievčat Členmi domácností, násilia súvisiaceho s venom, znásilnenia v manželstve, mrzačenia genitálií Žien a iných tradičných zvykov poškodzujúcich ženy, ďalej mimomanželské násilie a násilie spojené s vykorisťovaním, sexuálne obťažovanie a zastrašovanie v práci, škole a inde, obchodovanie so Ženami, nútená prostitúcia a násilie páchané alebo tolerované štátom, pričom sa neobmedzuje iba na tieto javy" (Deklarácia..., 1993). Definícia uvedená v Pekinskej akčnej platforme, na ktorú sa odvolávajú všetky európske materiály a programy pre túto oblasť verejnej politiky i väčšina ženských MVO zaoberajúcich sa týmito otázkami, považuje násilie páchané Jarmila Filadelfíová j_i____»____.___________■ ■ - - - E na ženách za „prejav historicky nerovných mocenských vzťahov medzi ženami a mužmi, ktoré vedú k ovládnutiu a diskriminácii žien mužmi a k zabráneniu plného rozvoja žien" (Pekinská..., 1995, paragraf 118). Z citovaných dokumentov vyplýva, že medzinárodné spoločenstvo dospelo ku konsenzu v tom, že pod násilím páchaným na ženách vníma rodovo podmienené násilie (násilie páchané na žene na základe jej príslušností k ženskému rodu). Medzinárodne prijaté definície zdôrazňujú fakt, že v patriarchálnej spoločností Šíriacej á uplatňujúcej rodové stereotypy sú určité spoločenské situácie konštruované tak, že na základe prísluänosti k rodu dochádza k nerovnováhe moci, ktorej zneužitie vedie k vzniku násilia. Vyplýva z nich tiež, že násilie páchané na ženách sa prejavuje v rodine a intímnych vzťahoch, ako aj vo verejnej sfére a od cudzích mužov (Čo predstavuje priamu formu vikdmizácie žien), ale môže mať tiež charakter spoločenského a inštitucionálneho násilia, t. j. druhotnej viktimizácie žien zo strany spoločnosti a Štátnych inštitúcií. 12. Z EURÓPSKEHO D1SKURZU Napriek jasnému vymedzeniu chápania problému v záväzných medzinárodných dokumentoch, v pYaxi sa často objavuje množstvo diskusií a nejasností okolo pojmového aparátu súvisiaceho s násilím páchaným na ženách, ktoré sa premietajú i do politickej agendy. Snaha o Špecifikáciu problému nezriedka vedie kjeho „rozdrobeniu" a zužovaniu pri výkone politickej agendy. Napríklad obchodovanie so ženami alebo sexuálne vykorisťovanie (svojou podstatou rodovo podmienené verejné násilie páchané na ženách) sa rieši v rámci iných programových zameraní (napríklad v rámci boja proti kriminalite a organizovanému zločinu alebo imigračnej politiky), čo často vedie k tomu, že zostávajú mimo programovej agendy ľudských práv žien. Alebo naopak, snahy o rozšírenie konceptu na „násilie v rodine" či „domáce násilie" vedú k zahmlievaniu rodovej podmieneností násilia páchaného na Ženách, ako aj k zastieraniu skutočností, že výrazná väčšina domáceho násilia smeruje voči Ženám. V európskom priestore uplatňujú najkonzistentnejší prístup európske ženské MVO združené na platforme Európskej ženskej loby (EWL). Tieto MVO dôsledne vychádzajú z konceptu medzinárodných dokumentov o ľudských právach žien a používajú jednotný pojem „násilie páchané na ženách", pod ktorý začleňujú súkromné aj verejné formy násilia. Toto násilie chápu ako rodovo podmienené a vidia v ňom prejav historicky nerovných vzťahov medzi ženami a mužmi. Prístup oficiálnych európskych Štruktúr nieje taký jednoznačný ako prístup MVO združených v EWL. Hoci sú tieto Štruktúry rozhodne proti násiliu páchanému na ženách a chápu ho ako ľudskoprávny problém, z analýzy konkrétnej politickej agendy vyplýva, že sa nevedeli rozhodnúť, čí sa venovať každej forme tohto násilia zvlášť, alebo zvoliť „dáždnikový" prístup, t. j. riešiť všetky formy domáceho i verejného násilia páchaného na ženách v rámci jednej spoločnej agendy. Dôvodom je možno skutočnosť, že niektoré z verejných foriem násilia páchaného na ženách sa do politickej agendy Európskej únie (EÚ) dostali eSte pred prijatím Pekinskej akčnej platformy (obchodovanie Či sexuálne vykorisťovanie). Hlavná diskusia o probléme násilia páchaného na ženách a stratégiách jeho riešenia teda prebieha medzi ženskými MVO a oficiálnymi európskymi inštitúciami. V prístupe k problému násilia páchaného na ženách na pôde EÚ sa dajú identifikovať dve základné charakteristiky. Po prvé, agenda násilia páchaného na ženách sa jednoznačne zaraďuje pod agendu ľudských práv žien vnímaných ako „neodňateľná, integrálna a neoddělitelná súčasť všeobecných ludských práv" (Viedenská..., 1994). Po druhé, pretrvávajú nedostatky v plnej implementácii takéhoto chápania do politickej agendy. Nedostatky nie sú len v nedôslednom prístupe k násiliu páchanému na ženách ako k problému porušovania ludských práv žien, ale aj v uplatňovaní ľudských práv žien všeobecne. V rovine dokumentov je všeobecná ľudskoprávna stránka „ženskej" problematiky zachytená presne a pomerne široko. Všetky hlavné medzinárodné (záväzné aj pre krajiny EÚ) i európske ľudskoprávne dohovory zahŕňajú „pohlavie" ako jednu zo základných nediskriminačných požiadaviek. Stále vSak pretrvávajú rozdiely medzi „papierovou" existenciou práv Žien a ich efektívnym uplatňovaním. Za jednu ■ z príčin tohto rozporu medzi formálnou a reálnou rovinou sa všeobecne považuje „nedostatočný záväzok vlád" podporovať a ochraňovať ženské práva. Podľa názoru obhajkýň ženských ľudských práv budú Iudské práva žien existovať iba „na papieri" dovtedy, kým nebudú plne uvědomované a efektívne ochraňované, aplikované, implementované a posilňované v európskej aj národnej legislatíve, ako aj v praktickom uplatňovaní rodinného, občianskeho, trestného a pracovného zákonníka a v administratívnych pravidlách a nariadeniach - ako to vyžadujú medzinárodné dokumenty (EWL.., 2003, s. 1). Čo sa týka legislatívy EÚ, problematika násilia páchaného na ženách v nej nemá takú silnú oporu a široké rozpracovanie ako napríklad rodová rovnosť v zamestnaní. V súčasnosti ešte len prebieha diskusia ojej SirSom legislatívnom uchopení a v nastávajúcom období sa očakáva „dotiahnutie" tejto agendy v primárnom práve. Podľa hodnotenia európskych ženských MVO, do roku 2002 ženské práva na pôde EÚ zostávali iba „druhoradými" právami a stále neboli plne integrované do európskeho konceptu ludských práv. V súvislosti s násilím páchaným na ženách tieto MVO priebežne upozorňovali na nedostatočné uvedomenie si faktu, že pretrvávanie násilia pácha- Násilie pächané na ženách: základné pojmy a hlavné prístupy neho na ženách vo všetkých jeho formách a počas celého Života žien je základnou prekážkou toho, aby ženy mohli naplno využívať svoje základné ľudské práva a slobody, a aby sa dosiahla rovnosť medzi ženami a mužmi (EWL..., 2003, s. 3). Upozorňujú tiež, že na európskej, ale predovšetkým na národných úrovniach je vo vzťahu k tejto problematike možné pozorovať istú „depolitizáciu". Táto spočíva v postupnom narúšaní vnímania násilia páchaného na Ženách ako „prejavu nerovných mocenských vzťahov medzi Ženami a mužmi" a v inštitucionalizácii týchto vzťahov vo víetkých oblastiach verejného a súkromného života. Dokazuje to spôsob, akým sa na popísanie násilia páchaného na ženách používajú „neutrálne" pojmy. Násilie páchané na ženách sa často skrýva za pojem „násilie v rodine", čím sa vytvára situácia, v ktorej vystupuje do popredia rodinná dynamika (funkčnosť rodiny) a zahmlieva sa nerovnosť mocenských vzťahov medzi ženami a mužmi. Ďalším príkladomje preferovanie pojmu „obchodovanie s ludskými bytosťami". Hoci používanie takéhoto neutrálneho pojmu určitým spôsobom zdôrazňuje komplexnosť situácie, zároveň zakrýva skutočnosť, Že vo väčšine prípadov sú ženy obeťami mužského násilia a sú spolu s deťmi obchodované za účelom vykorisťovania mužmi. Z politickej agendy sa vytratil aj problém znásilnenia, hoci počet trestných činov znásilnenia a sexuálneho zneužívania narastá a ich objasnenosť klesá (EWL..., 2003). Z feministickej perspektívy maia väčšina aktivít EÚ zameraných na boj proti násiliu páchanému na ženách skôr krátkodobý charakter, čo neumožňovalo vyvinúť dlhodobé stratégie na elimináciu všetkých foriem tohto násilia. V rámci EU sa nevytvorila špeciálna politika, ktorá by sa venovala výlučne násiliu páchanému na ženách a navyše, aktuálne zakladajúce zmluvy Európskeho spoločenstva (ES) neposkytujú dostatočnú právnu bázu pre ta, aby EÚ mala kompetencie v tejto oblasti. Z uvedeného vyplýva, že nevznikol jednotný a ucelený prístup EÚ k problému. Jednotlivé otázky celkovej problematiky sú pokrývané v rámci rôznych častí agendy ES. Ochrana ľudských práv sa presadzovala cez medzinárodnú legislatívu (OSN), ktorou sú členské štáty EÚ viazané. Únia síce v roku 2000 zverejnila Chartu základných práv, ale jej status zatiaľ nie je jasný. V požiadavkách ženských MVO a odporúčaniach viacerých konferencií sa preto v 90. rokoch opakovane objavoval dôsledný ľudskoprávny prfstup^k problematike násilia páchaného na Ženách. V ostatnom čase (po roku 2002) sa na násilie páchané na ženách vnímané a uchopené ako symptóm nerovnosti medzi ženami a mužmi so štrukturálnou podstatou zamerali viaceré predsedníctva EÚ. Navyše, vývoj národnej legislatívy v niektorých členských štátoch EÚ sa vyznačuje pohybom k zmenám zameraným na lepšiu ochranu žien a tvrdSie tresty pre páchateľov násilia na ženách (napríklad vo Švédsku). Monika Bosá j 4. VÝCHOVA A PROBLÉM NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH 4.1. RODOVÉ STEREOTYPY AKO VHODNÁ PÔDA PRE VZNIK NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH V súčasnosti vládne na úrovni OSN a EU konsenzus, že nerovnováha moci medzi ženami a mužmi je jednou z najdôležitejších príčin vzniku a tolerancie násilia páchaného na ženách, vrátane domáceho násilia. Napriek formálne deklarovanej rovnosti medzi ženami a mužmi prevládajú na Slovensku mnohé rodové stereotypy postulujúce mužskú nadradenosť nad ženami, s ktorými sa spájajú sociálne normy prípustného správania sa mužov a žien. ^Patriarchálne usporiadanie yztahov medzi mužom a ženou v spolo^osü vytvára aj y rodine■§ potenciálne podporujúce výskyt násilia v párových vzťahoch. Muži akosôciálna kategória, ktorájejari moci,majú. správo" kontrolovať správanie žien... á N^in^ dosiahnuť, aby deviantné (napríklad agresívne) správanie mužov bolo normalizované alebo toleŕované.-Patríárr chálne definovanie sociálnej reality, teda aj normality a deviácie, je do takej miery hlbokou súčasťou našej kultúry, že sa medzigeneračne reprodukuje vo forme rôznych kultúrnych vzorov, noriem, ideáloy, rodových stereotypov prostredníctvom či už formálneho vzdelávania y školách, alebo neformálnej výchovy y. rodine, kruhu rovesníkov., álebopod vplyvom médií" (Bartoňová, www.esfem.sk). .• ',-.->, : ^»s .; 'v'.,,-%r. \S.ÍM ŕ Významnou podmienkou eliminácie rodovo podmieneného násilia je reálna rovnosť medzi ženami a mužmi vo všetkých aspektoch spoločenského života. V rámci rodiny to znamená partnerský model spolužitia založený na rovnosti životných partnerov, na spravodlivej deľbe práce a zodpovedností v rodine. Rodové stereotypy sú bariérou dosiahnutia takéhoto stavu. Po roku 1979, keď OSN prijala Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), sa signatárske krajiny postupne zaviazali odstraňovať stereotypné predstavy o úlohe žien a mužov v spoločnosti. Slovenská republika to urobila v roku 1987. Rodové stereotypy možno zjednodušene rozdeliť do dvoch hlavných skupín: jedny vytvárajú alebo podporujú predstavu o mužovi (otcovi) ako hlave rodiny; druhé vedú ženy k tomu, aby sa identifikovali s osobou zodpovednou za „atmosféru rodinného kozubu" a prijali submisívne postavenie v rodine či v párovom vzťahu. Predstavy o mužovi ako hlave rodiny sú charakteristické pre všetkých páchateľov násilia na ženách v párových vzťahoch, ktorí sa inak od seba v mnohom líšia. Všetci majú dojem, že takéto násilie je ospravedlniteľné, majú pocit, že svoju partnerku či rodinu „vlastnia". Vykazujú mnohé patriarchálne vzorce správania. Nie všetky takéto črty sú na prvý pohľad čitateľné a môžu pôsobiť navonok sympatickým dojmom. Spoločná je snaha „ochraňovať" partnerku. Často však dochádza k nebezpečnému zamieňaniu snahy o ochranu so snahou o kontrolu. Snahou o ochranu zvyknú potom páchatelia násilia ospravedlňovať kontroly telefonátov, pošty alebo to, že žene odopierajú možnosť trávenia voľného času podľa jej predstáv, zamedzujú jej možnosť štúdia alebo zamestnania či dokonca samostatnú návštevu lekára. Druhou stereotypnou mužskou vlastnosťou je snaha (diktát) byť silný. Predstavuje určenie „hlavy rodiny" ako autority. U páchateľov násilia v párových vzťahoch sa často autorita prekrýva so schopnosťou presadiť či vnútiť svoju vôľu. V mnohých prípadoch dochádza k tomu, že páchateľ násilia si vynucuje vykonávanie triviálnych záležitostí (podávanie jedla v presne stanovenom čase, umývanie podrážok topánok, zoradenie šatstva podľa farby a pod.). Medzi stereotypné predstavy patrí aj tolerancia agresivity a výbušnosti ako prejavu „mužnosti". Čo sa týka predstavy o žene ako „ochrankyni rodinného kozubu", patriarchálny model rodiny rozdeľuje kompetencie na základe rodu: ak muž je hlavou rodiny a autoritou, žena je zodpovedná za emocionálnu či vzťahovú stránku života rodiny. Zodpovednosť ženy za rodinu (súkromnú sféru) sa týka všetkých činností, ktoré súvisia so starostlivosťou o deti, domácnosť a dokonca aj manžela. Žena sa považuje za „predurčenú" na činnosti ako upratovanie, varenie, zabezpečovanie hygieny, pranie, výchova, poskytovanie podpory a porozumenia, urovnávanie sporov. Rodina je teda považovaná za hlavnú oblasť sebarealizácie ženy. Stereotypná predstava, že prvotnou a hlavnou úlohou ženy je starostlivosť o domácnosť a atmosféru v nej, vytvára bariéru pri odhaľovaní a identifikácii násilnej situácie. Ženy tak často obviňujú zo vzniknutej situácie seba a svoju Monika Bosá : . „neschopnosť" vytvárať harmonický vzťah. Takéto vnímanie „povinnosti" žien postarať sa o atmosféru v rodine vedie k tomu, že páchatelia násilia „ospravedlňujú" svoje správanie ako „potrestanie" a snahu o prevýchovu žien, ktoré si neplnia svoje povinnosti. Stereotypy vzťahujúce sa na celkové správanie ženy požadujú, aby bola citlivá, jemná, obetavá, vytvárajú predstavu o pasívnej, podriadenej, poslušnej žene obetujúcej sa pre druhých a potláčajúcej svoje potreby „v prospech blaha iných". V dvojici „muž - žena" je na základe stereotypného rozdelenia úloh muž autoritou, silou, rozumom; žena je tou cidivejŠou, nežnejšou, submisívnejšou, teda - slabšou. Takéto ustanovenie (hoci nevedomé) utvára nerovnováhu moci. Pre človeka pozorujúceho párový vzťah zvonka môže byť niekedy velmi ťažké identifikovať také prejavy, ktoré môžu byť súčasťou rodiaceho sa násilného vzťahu. Je to jeden z dôvodov „neviditeľnosti" varovných signálov násilia. Aj predstava o romantickom vzťahu medzi ženou a mužom obsahuje také vzory správania, akým je napríklad „ochranca slabšieho pohlavia". Ak hovoríme o „gentlemanskom" správaní, často máme na mysli taký prístup k žene, ktorý predpokladá, že ako slabšia potrebuje ochranu, pomoc a sústavnú starosdivosť zo strany muža. Takéto správanie však môže vytvárať priestor pre zakrytie snahy o získanie kontroly nad ženou. Sociálne násilie sa nemusí prejavovať ako agresívne. Môže sa spájať s romantickým „jazykom lásky". V mnohých prípadoch je zaöjptok násilného vzťahu veľmi „romantický" - obsahuje prvky snahy o ochranu, z ktorej sa neskôr vyvinie snaha o kontrolu, snahy o dôveru, z ktorej sa vyvinie vypočúvanie a pod. Dokonca aj žiarlivosť sa zvykne považovať za súčasť romantického vzťahu, za „dôkaz lásky". Prehnaná snaha ochraňovať sa často objavuje na začiatku vzťahu, v ktorom sa vyskytuje násilie. Správanie, ktoré sám páchateľ označuje za ochranu, hraničí s kontrolou a je základom sociálneho násilia - snahy partnerku izolovať. Po dosiahnutí izolácie a kontroly zväčša pribúdajú ďalšie prejavy násilia, ktoré sa ďalej stupňuje (Bosá, 2003). 4.2. RODOVÉ STEREOTYPY A VÝCHOVA Rodové stereotypy sú zdrojom nerovnosti medzi ženami a mužmi a ako také sú príčinou mnohých spoločenských negatívnych javov, vrátane rodovo podmieneného násilia. Úsilie o ich odstránenie by tak malo tvoriť súčasť stratégie predchádzania tomuto násiliu. Medzinárodné spoločenstvo si vytýčilo záväzok vykonať všetky opatrenia na odstránenie stereotypných predstáv o mužskosti a ženskosti z výchovy, a to aj revíziou učebníc, osnov a metodických postupov. Dohovor ó odstránenívšetkých foriem dukrimmáciéiiénfCEDAHO -^^ : ;-; í v:'" • mp^uspoloi^kýc " súdkov a zvykov a všýtkých inýchpraktík založených na myšlienke podradenosti a nadrade7wHniektorelwzpohlmrt;aUboTM .stereotypnýchúlohách muiov aiien. . , .,& ., - . ;> :i - Článok 10: $täty, zinluvnéstrany, pnjmú všetky p^úluŠ^^o^Mtŕenia na odstránenie diskmnihácieiien^abýpn boli zabezpečené rovnaké práva ako mužom v oblasti vzdelania a'najmä ria základe rovnoprávnosti mužov a žien, opatreniaslúžiacer nazabezpečenie:/y " '■' , \ •' '•■:•' -•' *IP '*r-'-* 4$r«:-Wf.W' \-~ ;*:?&&%&&£*}& -v. -v.-v .;'i>M--: %%&•%>. ■ h • odstránenia všetkých stereotypnýchkoncepcií úlohy mužova žien na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania presadzovaním koedukácíe a iných foriem vzdelávania, ktoré pomôžu dosiahnuť tento cieľ, a to najmä revíziou učebníc a školských programovä prúpôšob^ímvfáovacíctiínetód. í: ľ 1 ! ^ ... - - • ' ' Pri rodovej výchove je potrebné vziať do úvahy tri jej klúčové prostredia: rodina ako primárne prostredie (rodovej) výchovy, formálna výchova a neformálna výchova. Vo všetkých týchto prostrediach, kde prebieha rodová výchova, resp. rodová socializácia, sa môže zároveň odohrávať rodovo podmienené násilie. Prostredie výchovy a vzdelávania využíva asymetriu moci ako do určitej miery nevyhnutný predpoklad výchovy. Vzťahy medzi rodičmi, vyučujúcimi, vychovávateľkami a vychovávateľmi, prípadne vedúcimi záujmových krúžkov na jednej strane a deťmi a mladými ľuďmi na strane druhej vychádzajú z nerovnováhy moci, ktorá je vopred zámerne ustanovená. Dospelí riadia proces, na ktorom sa deti spolupodieľajú, a na nich záleží, do akej miery im dajú možnosť spolurozhodovať. Nerovnováhu moci a prostriedky na jej podporu síce formálne vyvažuje mechanizmus kontroly jej zneužitia (legislatíva, sociálna kontrola), ale štát si ponecháva možnosť zabraňovať zneužitiu takejto nerovnováhy i- Výchova a problém násilia páchaného na ženách moci a tento mechanizmus ustavične zdokonaluje. Napriek tomu však priame využívanie kontrolného mechanizmu V-konkrétnych situáciách nieje vždy okamžité, dostatočne účinné á univerzálne. Výskyt násilia a zážitok zneužitia moci má výrazný socializačný a výchovný efekt. Poukazuje na systém mocenských vzťahov v spoločnosti a konfrontuje deti a mladých ľudí s násilím, ktoré nie vždy býva potláčané, dokonca často nieje ani odsudzované. Takáto skúsenosť sa potom stáva pre deti a mladých ľudí signálom, že násilie páchané na ženách a dievčatách je „normálnou" súčasťou spoločenského života a vzťahov medzí ženami a mužmi. Akékoľvek násilie {nielen voči dievčatám), ktoré zažívajú deti zo strany dospelých, tak vedie k vnímaniu násilia ako bežného postupu ako použiť moc, prípadne vnútiť svoju yôfa. Zhovievavosť k používaniu násilia ako výchovného prostriedku je v spoločnosti na Slovensku eSte vždy vysoká (pozri Dieťa..,, 2001-> Bodnárová - Filadelfiová, 2003). 4.2.1. RODINA AKO CENTRÁLNE PROSTREDIE VÝCHOVY Rodovo diferencovanému prístupu sú vystavení všetd už od narodenia. Každý sa rodí do vopred ustanoveného sociálneho poriadku, jedným z klučových socializačných nástrojov je jazyk. Rodíme sa vždy ako syn alebo dcéra. Vjazyku sú obsiahnuté aj symbolické vzťahy v spoločnosti. Zároveň s tým, ako sa dieťa učí jazyk, „učf' sa $ spoločenskej Štruktúre a hierarchickým vzťahom. Predbežné očakávania dospelých sa odrážajú už v odlišnom prístupe k novorodencom dievčenského alebo chlapčenského pohlavia. Na Slovensku sa zatiaľ neuskutočnili výskumy rodovo Špecifickej socializácie v rodinnom prostredí v období útleho detstva. Možno však predpokladať, že situácia nebude velmi odlišná od iných krajín. Výskumy od 70. rokov 20. storočia poukazujú na značné, či už vedomé, aiebo nevedomé rozdiely v prístupe k dievčatám a chlapcom zo strany dospelých. K rodovo diferencovanému prístupu dochádza už od narodenia. Ukážky z výskumov ■■•■'■' Príklad 1: Elizabeth Badinter vo svojej knihe XY-Identita muža (Badinter, 1999) uvádza ^skum zameraný^na. .rozdielny-prístup okolia k deťom podľa ich pohlavia. Dypm skupinám dospelých ľudí bol uka>aný^ovorpdene£,.. pričom jednej skupine bolo povedané, že je to chlapec, a druhej, že jeto dievča. Dospelí !boli°požiaaaní, aby dieŕa\. popísali. Skupina, ktorá dieťa považovala za chlapca, o ňom hovorila ako o veľkom, oitom, aký má„5ilný hlas, koľko iná vlasov a pod;; kým to isté dieťa sa skupine, ktorá ho považoyál^za dievča, zdalo toaljčkév milučké,hovorili onej ako o peknučkej atd; Ešte zaujímavejšie boh reakdedospelýchVkedboIi požiadaní; kby Vprípade, Že imp dieťati povedali, že je chlapec, orientovali ho dospelí smerom od seba,d9;priési^ii)^podávali muí „chlapčenské hračky", zatiaľ Čo „dievča" kontaktovali viac hlasom, verbálne. V prípade, že nevedeli; čije dieťa chla^ péc alebo dievča, mali problémy s ním komunikovať, aleaj dotýkať saho, kým sa sami nerozhodli Ojjehp pohlaví:X Príklad 2: Rozdielny prístup v duchu stereotypných očakávaní sapostupne prehlbuje: v.:detain, ktoré sa nachádzali ý rovnakom rozpoloženi(spánok,plača podobne) bola pozornosť zo ďfaiŕ^ífoŕ^roz^ snážítii stimulovat] či už taktilrie, alebo vizuálne, vo vä^j miere chlapcov ako dievčatá. Neskôr sa pozornosť znova diferencuje^ Maika používa šablónu, aby zachovala kultúrne očakávania, podľa ktoyýchsúmuiiaseníviiejttámenej reagujú na socializáciu oko Ženy. Zvýšenú dráždivosť potom klasifikujú ako iityuiikosť', s ktorou nechcú ani nemôžu nič robiť, (Lukšík ~ Supeková-^Pp3,s..64-65).,:,^-.- "..^ > :-0^:^ ^■^^::f^v^í^;,/.:^;■v^fe Príklad 3:'ESte výraznejšie je možné sledovať výchovu zameranú ha budúce dôsledne^ vykonávanie rodovej roly v procese výchovy k čistote. Z výskumu, ktorý realizovali O. Brunet á l^Lézírie, uvádza; Ursula Šcheh príklad: Matky; SÚ tolerantnejšie, pokiaľ ide o chlapcov, keď pustia do plienok.:.. Od dievčat sa naproti tomu očakáva, že svoje potreby budú vykonávať tak nebadane ako je len možné a zebudufatotoiéfj^rodzéne", takýto spôsob sebakontroly sápóíadúje öddievčat "áj" neskôr. Cieľ je od začiatku zrejmý, ide o podstatný faktor pri'neskoršom zhkavaniželaného správania (Scheu, 20Q0ys.35). Príklad 4: Rodovo diferencovaný prístup k deťom nie je len odlišný, je veľmi jasne hierarchickyrozdelený: Vo veku dvoch roková štyroch mesiacov niet jednoznačného rozdielu v tom, aké'materiály dievčatá uprednostňujú. Auto sa napríklad ■ ešte neuznáva ako hráčka Specifická pre chlapcov, no bábikatä už uznáva ako dievčenská. Príznačníjeríu opaťtó/že ;,ehlap-} čenská" hračka ivoiitakpovediacnormu, hračku akotakú. Š JIM S „dievčenskou hračkou" sa však chlapci hráťnemôžúani vo-výnitnoČňýchfóp^uiochj pretože by näniopqvrhor^ia^pýmieval sa im (Scheu; 2000, s. 40). , ;/-K-;a \ Mnohí rodičia volia takýto prístup k deťom vedome a zámerne -v snahe viesť deti k tomu, aby boli v spoločnosti úspešné, aby sa vedeli správne „zaradiť". Chlapci majú byť nezávislí, môžu byť aj trochu sebeckí, majú byť pripravení na podmaněnie si sveta. Naopak, dievčatá by sa mali vedieť postarať o druhých, mali by byť pripravené obetovať sa, viac sa emocionálne angažovať. Prvé výsledky rodovo stereotypnej socializácie sa prejavujú už v období predškol- á- Monika Bosá ského veku. Raná socializácia je klučová. Napriek tomu sa eliminácii rodových stereotypov z rodičovskej výchovy v tomto ranom štádiu nevenuje takmer nijaká pozornosť. MflMÉEMflg Ů0Č11Í s Rodičmi äjo'r^ |d§íle^k^gh-^ý móhlarby'ť rozrastajúca sa sieť materských centier (MC), ktoré sa zameriayájú'na 'zvýŠém^ôsťoTT ■riosti materstva a rodičovstva a na vytváranie ri ;malé,dieťa * > ■ „- "■, '. / ■• » , -•„: . r . '■..'' -■•• .:. _ ,'■■"-■' ■■.■■■-'. Príklad'J:: Občianske združenie EsFem y spolupráci s materským centrom Cmeuačik uskutočnilo dve stretnutia pre} ■žeiriyna^rhatérskej äŕodičoy skej dóvolenke.Jtdesa diskutovalo aj p rodovo stereotypnej výchove a jej dôsledkoch, iákó äj ó'ŕpdových stereotypoch ako mo JPŕiklaCžrPoki^de'^ ;ŕizikóv#Ikupihu:>Mätére^ rmihäci^a;preventíi rodovo podr^ menéhoríás^aí^'^inulpptóvfczm |MCMyrhämy v Prešove alebp^Mam^Oáza v Zlatých: V ■ :.:?;-•;'—■>'■/> y-:- - ■ 4.2.1 FORMÁLNA VÝCHOVA: PROSTREDIE RÔZNYCH TYPOV ŠKÔL V rámci snahy o prevenciu diskriminácie dievčat a žien v prostredí inštitucionálnej výchovy*možno identifikovať tri prístupy k rodovým stereotypom. Prvé dva prístupy sú napriek snahe o odstránenie diskriminácie vo svojej podstate diskriminačné. Prvý prístup je založený na predstave rovnosti v zmysle rovnakosti. Na Slovensku je známy z obdobia „reálneho socializmu", keď sa snaha o dosiahnutie rovnosti dievčat a chlapcov obmedzovala najmä na koedukáciu. Rovnosť ako rovnakosť sa prispôsobuje mužskej životnej skúsenosti a od nej sa aj odvádza. Tento model prinášal predstavu úspešného človeka ako takého, ktorý sa naplno venuje svojej práci, využíva svoje schopnosti. Podmienky pre takýto „úspech" však neboli vytvorené porovnateľne. Súkromná sféra ostávala jednoznačne záležitosťou žien. Už vopred teda boli ženy postavené do značne znevýhodnenej pozície, ak chceli dosiahnuť „úspech" ako bol v spoločnosti definovaný. V prípade, že na takto definovaný „úspech nereflektovali", bojovali s pocitmi nenaplnenia a frustrácie a pocitom menejcennosti. Druhý prístup vychádza zo striktne rozdelených úloh medzi mužom a ženou v spoločnosti. Na Slovensku čerpá z tradície kresťanských cirkví, najmä katolíckej. Tento model fixuje stereotypné rozdelenie úloh medzi mužom a ženou, ktoré obsahuje nerovnováhu moci -v spoločnosti i v rodine. Túto nerovnováhu „vyvažuje" zdôrazňovaním úcty a „posvätnosti" žien-matiek. Uzatvára tak ženy v domácej sfére, prípadne v tzv. pomáhajúcich profesiách. Je vo svojej podstate diskriminačný. Tretí prístup vychádza z filozofie rovnosti príležitostí. Znamená to, že muži aj ženy majú rovnakú možnosť venovať sa svojej profesionálnej sebarealizácii, podielať sa spoločne na výchove detí. Eliminuje stereotypy, ktoré by uzatvárali jednodivcov do nevyhovujúcich vzorov. Vytvára priestor, aby jednotlivec mohol využívať svoje schopnosti podlá vlastných predstáv. Tento prístup ráta s predchádzajúcou rodovo stereotypnou socializáciou a snaží sa minimalizovať jej negatívne vplyvy. : • ... 4.2.2.1. Predškolské prostredie Materské školy predstavujú prvý kontakt detí s prostredím inštitucionálnej výchovy. Deti sa prvý raz konfrontujú s rovesníčkou skupinou a s dospelými, ktorí pre deti predstavujú autoritu, pričom s nimi nemusia mať emocionálny vzťah. Kľúčovú socializačnú úlohu pritom zohráva hra a vzory. So vstupom do prostredia materskej školy dieťa zažíva prvý kontakt so „svetom formálnych pravidiel a noriem". Dievčatá a chlapci tak postupne získavajú predstavu o tom, čo je vhodné a čo nie, čo ako dievčatá a chlapci smú a čo nie. Deti sa postupne oboznamujú s pravidlami rodovo diferencovaného postoja k iným ľuďom a k vlastným aktivitám. „Tak ako sa hranie rol postupne rozvíja, do popredia zreteľnejšie vystupujú ľudské vzťahy. Dochádza ku kolektívnym hrám, v ktorých sa prejavujú činnosti späté s inými ľuďmi. Pri preberaní hrania rol tohto typu dieťa teraz reprodukuje aj sociálne vzťahy medzi dospelými, teda aj rodovo špecifické vzťahy žien a mužov, a tým aj špecifické pomery podriaďovania a nadraďovania medzi rodmi. Napríklad dievča v hraní roly „lekár - sestra" (alebo „pilot - letuška a „matka - otec") reprodukuje svoje podriadené postavenie a chlapec svoju nadradenú pozíciu. (...) Nejde len o „inakosti", aleje potrebné hovoriť o menejcennosti ženskej roly, pretože ženskú ponuku rol charakterizuje závislosť vo vzťahu k mužom. Mužské roly sa vyznačujú relatívnou autonómnosťou a nadradenosťou vo vzťahu k ženám. To je rozhodujúce" (Scheu, 2000, s. 42). Výchova a problém násilia páchaného na ženách Na Slovensku sa zatial neuskutočnil komplexnejší prieskum spôsobu rodovej socializácie v predškolských zariadeniach. Prvou lastovičkouje diplomová práca Markéty Filagovej na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autorka sa zamerala na to, do akej miery rodové stereotypy ovplyvňujú prístup učiteliek k deťom. Z výsledkov výskumu M.FilágÓvé^^M Učitélky y-m^^ .'.tj^KutoČftjyÚYla^ skéjškoly^och^zaít^ ■pri yletk^ch^HnnQSpachíktpré ďeU,vykónávali bez-ohTádú -na nevyhnutnosť takéii Sédejiie.häj^^^ íčlenenié prebei^i ä samé jí^iéd^ - »v Š ■ -?"■• :-■■ ■■ •■■ -J- ■■■■ '< t 'V- -■-,':*-;*■ -."..•.".""' -'",■; :','; ,~f~y';- >'./■>.. 'y'.- ''' ■ - j£ ; Yťéjto súyUlostt ježaujímavé,.že učitélky tyrdilih že pristupujú k dievčatám a chlapcol roŠiározclieiý. To.tp zistenie^ žer^ •' "............------ ■ '.'_■■'. '"■'..' .;•*'■:-'■ :':';;- -'■""/>'* ■; '., . ^' ... .;:*■■■■>■/■'■■ **>* eotypy su Z hľadiska prevencie rodovo podmieneného násilia, je-dôležité, Žeu^itefky c^läpčb; V období predškolskej výchovy už dochádza k internalizácii rodových stereotypov u detí pod tlakom autority dospelých vychovávajúcich, ako aj k prvej rovesníckej rodovej kontrole. „Dievčatá a chlapci sa v tomto Stádiu vývoja najednej strane pripravujú na svoje špecifické úlohy žien a mužov, na druhej strane sa časť rozvíjaných schopností už teraz mení na realitu. Konkrétne to znamená, že dievčatá už v tomto veku musia pomáhať v domácnosti. Táto dievčenská práca má oveľa väčší rozsah ako sa doteraz predpokladalo" (Scheu, 2000, s. 45). 4.2.2.2. Základná a stredná škola Na základnú školu prichádzajú deti už rodovo socializované z rodiny a z predškolských zariadení. V procese výchovy a vzdelávania na základnej škole sa táto socializácia ešte viac prehlbuje a rozdiely v prístupe k chlapcom a dievčatám sa zväčšujú. Na stredných školách dochádza k prvej rodovej segregácii, ktorá má neskôr dopad na segre-gáciu na trhu práce. Už pri výbere strednej školy deti často ovplyvňujú rodičia, výchovné poradkyne a poradcovia a vyučujúci, aby si vyberali strednú Školu podľa toho, či sú dievčatá alebo chlapci, a nie podľa svojho skutočného záujmu a schopností. S postupujúcim vekom dochádza čoraz viac k explicitne odlišnému prístupu k dievčatám a chlapcom. ■.-■■■ Fakty zo zahraničných výskumov (Pipher, 2000, s. 65) "tiÉÉS -1^11^ • Pravdepodobnosť, že v triedach budú považovaní za rolové modely chlapci, je dvakrát vaČSia než y prípade ir: dievčat. > -_.-:'-':>..:--. '. ■ -".í ■■■ - ■ ■'..ír >,,,-. -c^- -. ■; ■:;. -;;.--'- . y\'y: ■ - ■" ".''T .'-'■': <■:-';'■'" ■. ' '"-* -.vv-viC&V"'-' • Pravdepodobnosť, že im učiteľky á učitelia venujú pbzornosŕ,jé päťkrát väČSiá, a 'žé ich vyvolajú j e až dvanásťkrát v väčšia než v prípade dievčat. ^ .... ',-WV '■*..; Medzi deťmi zobrazenými na obŕázkocHy učebniciach tvoria dievčatá jednusec • Triedne aktivity vyberajú učitelia a učiteľky oveľa Častejšie tak, aby boli príťažlivejšie pre chlapcov než prejiiev- , čata.\ .'■■:■. ";řvr .■,--' ■ ■ "«;■ ' "'«t; ■■>. -;■"-;■'.-"■# ■ ••:-.•■ ".". ':',?„>.' ""-'■ -." „-v \'Y-^&: ■ • Dievčatá absorbujú takmer trikrát viac príbehov s chlapcami v ústrednej úlohe než príbehov s diéyčätamiv^ -•. :- Chlapci sú zvyčajne zobrazovaní ako bystrí; statoční, kreatívni á i^riachádzaví, kým dievčatá bývajú milé, nesamostatné a submisívne. f .."'■'' : *Z'" - "' ■'■■J-'- • .íDievčaťá čítajú Šesťkrát viac žŕvotbpisov b'mužoch než ó Ženách. Dokonca aj v príbehoch o zvieratách sú zvieratá ľ vďyakrát častejšie mužského rodu. Počas Štúdia na základných a stredných školách majú na rodovú výchovu vplyv viaceré činitele: A. celkové zameranie výchovno-vzdelávacieho procesu vyjadrené v kurikule; B. vzory podávané v Školskom prostredí; C. prístup učiteliek a učiteľov. 80 Monika Bosá ---------------- A. Celkové zameranie výchovno-vzdelávacieho procesu Koncepcia štátnej politiky vo vztahu k deťom a mládeži do roku 2007 stanovuje ako hlavné oblasti podporu a ochranu detí a mládeže. Pod podporou sa rozumejú „opatrenia štátu v prospech riešenia problémov, ktoré tvoria prekážky rozvoja detí a mládeže. Trvalá podpora, ku ktorej sa štát hlási, smeruje k prípadom, kde zlyháva funkcia rodiny, alebo kde ide o znevýhodnených jednodivcov..." {Koncepcia štátnej politiky..., 2001). Ochrana znamená „pôsobenie štátu, ktorým zabezpečuje zoslabenie vplyvu negatívnych javov a dôsledkov a ich pôsobenia na detí a mládež, a to najmä: ochrana občianskych práv a slobôd, ochrana zdravia mládeže a jej všestranná podpora, ochrana pred týraním, pohlavným zneužívaním a šikanovaním, zanedbávaním, demoralizáciou, krutosťou a ďalšími javmi ohrozujúcimi zdravý morálny vývin detí a mládeže". Medzi strategické ciele dokumentu patria: „podpora rozvoja osobnostných vlastností, ochrana mladých Iudí pred negatívnymi vplyvmi spoločnosti, komplexné podchytenie všetkých determinantov, ktoré môžu spôsobiť vznik problémov u mladých Iudí v rôznych oblastiach života". Pokiaľ ide o rodinné prostredie, ktoré má zásadný vplyv na výchovu, Koncepcia konštatuje, že na Slovensku prevláda „kontinuita tradične vnímaného rodového správania", kde „muž zarába" a „žena vychováva"; toto vnímanie dokonca akoby v podmienkach transformačného procesu zažívalo renesanciu. V súvislostí s potrebou povzbudzovania rodinnej výchovy a zvyšovania jej efektivity zdôrazňuje potrebu kvalitnejšej prípravy učiteľov a učitel iel^zameraných na výchovu k manželstvu a rodičovstvu a aktívnej participácie rodičov. V celom vzdelávacom systéme zdôrazňuje nevyhnutnosť „vytvárať lepšie podmienky na prípravu a slobodnú volbu nie len v oblastí profesionálnej kariéry, ale aj na rodičovstvo, na materskú a otcovskú úlohu." Koncepcia pripomína, že „OSN už od roku 1968 presadzuje právo na plánované rodičovstvo ako jedno zo základných ľudských práv" (časť 1, odsek 5). Ako svoj ciel definuje aj podporu práce „cirkví a MVO v oblasti neformálneho vzdelávania a zvyšovania výchovných schopností rodičov ako prevenciu násilia v rodine". ** Takto stanovený rámec štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži by sa mal odrážať aj v iných dokumentoch, ktoré upravujú formálnu výchovu. Medzi hlavné východiskové dokumenty v súčasnosti patrí Národný program výcliovy a vzdelávania v SR na najbližších 15-20 rokov - Milénium (schválený vládou SR v decembri 2001) a pripravovaný Zákon o výchove a vzdelávaní - tzv. školský zákon (zatiaľ v návrhu, pozri www.cpvp.sk). Hoci oba dokumenty zdôrazňujú potrebu výchovy v zmysle humanizmu a demokracie a odmietajú diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu, nenašiel sa v nich priestor na podporu rodovo citíivého prístupu ani na zákaz Šírenia rodových stereotypov, k čomu sa SR zaviazala ratifikáciou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAVV). Samostatnú skupinu dokumentov, ktoré vytvárajú rámec pre tvorbu kurikúl a pre prácu pedagógov s deťmi a mladými ľuďmi v prostredí formálneho vzdelávania a výchovy, tvoria Zmluvy SR so Svätou stolicou (tzv. vatikánske zmluvy). Z medzinárodnopolitíckého hľadiska je zaujímavá skutočnosť, že kým napríklad Európska únia ponecháva úpravu vzdelávacej politiky na rozhodnutí národných štátov, vatikánske zmluvy majú ambíciu priamo zasahovať do tohto procesu. Celkový rámec upravuje Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou prijatá v novembri 2000. Z dodatkových zmlúv sú pre rodovú výchovu relevantné najmä dve: Dohoda medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosumi o náboženskej výchove a vzdelávaní (máj 2004) a pripravovaná Znäuva medzi SR a Svätou stolicou o práve uplatňovat'výhrady svedomia. Jtlapnévýhrady ľufckoprávnychMVO. k tzv^atýtáns^zmuve^oátohneý.K www.moznostvolby.sk). >:.. • 'Zmluva sa týka všetkých:óbčahov §R, nielen'ob^&pvjs'katolíckym vierovyznaním. Zmluva dáva cirkví právo 4 '"^využiť.všetkyryhoďnfeproštŕiedkýJna mŕa^^-.fp^pvaňie obyvateľov SR v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej riäuky ý súlade'.š präTOým^onä&omSR". ŕ -., ... ;;A ř,~?~ • tZmluva; podporuje zachovanie diskriminačného prísdipu k iný^ formám spolužitia nezje tradičný héteroséxu- álny manželský vzťah. •■" r , ; f , .- r»;i ■.. -■ :.; '^;5*t' '•"'•'•}**'"-? ''y- -'';'/■' \. ■? '■;. ~':~'-~" Kŕ?'. " :. ľ"-^1* ti,; "'A'"'"^--';>■'S ■/';•■■ - r :' _ '■ ■'"■■ '"■'r !*I|Zmluvajéy.rozpore smeäžmáŕpdnýmiďóhp a ratifikovala. Okrem iného ide koíi-' ■ff tä^U'DohovorQŠN'o ,. .. '•>;£' • ^Zruluya zakladajúcaautoritu katolíckej náukyý^näjrôznejších oblastiach života ohrozuje Koncepciu roymstip0eži-:~ tbstížttn'otä oblasti vzdelávania áŕeprpďukčných práv. Stereotypné chápanie mužskej ä ženskej roly i presadzovanie nespravodlivej deľby práce podľa pohlavia, ktoré potvrdzuje nerovné rozdelenie; moci medzi ženami a mužmi v spoločnosti, odporuje viacerým článkom CEDAW, hajmä.článku 5. ^; 'PivblemaiUkeustahwenia Dohody m jkgvýcfameôvzfolávaní,:,. .;:--;:.-; '■■-':1!--';?*!^\f?'r: "'?\'~; ■ ''■-h'Xy7 >''T^*': ••'"■■ :''"' í Z: •.'-*'•"•'. *;~X:-,. ''''■?'''"'■'': /Článok 1 (4):Slovenskárepublika nebude požadovať, aby cirkevné školy kúutoc^valitaké'výchox^ a vžžUlávatie programy, ktoré nezodpovedajú výchove a vzdelávaniu registrovaných cirkví á náboženských spoločností. Toto ustanovenie povyšuje ' ■.;-." "íí:.'',ŕ •:-':^i:-'-. '■;. -':•'.■ ■■■.•■■ ■ ■■:■'■' .'■■■" Výchova a problém násilia páchaného na í e nach práv. Konkrétne to môže znamenať, že prípadný zámer štátu implementovat rodovo citlivý prístup do oficiálnych rozhodnutí sa nebude týkaťcirkevtiých.äkôl. -' -"' , V ■ í Navyše, nazáklacle Článku 1 (12) budú môcť cirkvi a náboženské spoločnosti zakladať vlastné metodické centrá financované Štátom. Ťerito postup povedie k všťepóvarim náboženských hodnôt a princípov dó výchovy a.vzdélát, vaniä na cirkevných školách. . " :í\3dTa clár&ú 2;(^ chove ďetfv zmysle jedinej hodnotovej orientácie. S ohľadom na rodovo stereotypnú výchovu možno očakávať, že podpora rodových.stereotypov vo výchove ešte zosilnie.. Napriek tomu, Že Dohoda deklaruje uplatňovanie iba v súlade s platnou legislatívou, sama vytvára priestor na jej; porušovanie, najmä v článku 1. Kontrola na hodinách náboženskej výchovy podlá Článku 2 (9) a (10) bude zo strany ;.Ítóiú prakticky öcmoij^ dohode s príšMnóuvrclinoStbit registrovanejcirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Hospitáciima vyučovaní..-. vykonávajú osoby poverené príslušnou vrchnosťou registrovanejcirkvi akbo náboženskej spoločnosti... ' : ľ t Problematické ustanovenia pripravovanej Zmluvy o výhrade svedomia v V článku 4 (1) sa vyslovene uvádza možnosť odmietnuť výchovno-yzdelávaciu činnosť, poskytovanie právnych a zdravotníckych služieb. Vzhľadom na to, že v článku 2 zmluva.ustanovuje pod pojmom „vieroučné a mravoučné zásady" také zásady, ktoré sú vyhlásené Magistériom Katolíckej cirkvi, a pod pojmom „výhrada svedomia" rozumie odmietnutie konania toho, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad, jé možné predpokladať, že zmluvaustanoví nerovnováhu aj pokiaľ ide o svedomie katolíkov a nekatolíkov.Na výklad vieroučných a mravoučných zásad je oprávnená Svätá stolica > článok 6 (3), Opätovne možno predpokladať indoktrinádu katolíckeho hodnotového systému a rodových stereotypov s ním spojených do viacerých oblastí společenského života, a to aj do výchovy a yzd^^^ - . .' . . V oblasti formálnej výchovy v prostredí základných a stredných škôl zohrávajú kľúčovú úlohu osnovy a učebné plány. Na Slovensku sa doteraz neuskutočnil systematický výskum kurikul z hľadiska podpory či šírenia stereotypných koncepcií mužskosti a ženskosti. Osnovy a učebné plány niektorých predmetov však priebežne monitoruje občianske združenie EsFem. Sústreďuje sa najmä na tzv. výchovné predmety, akými sú výchova k manželstvu a rodičovstvu, etická výchova, občianska výchova. Uvedené predmety majú viesť deti k demokratickým hodnotám, prosociálnemu správaniu, pozitívnemu sebahodnoteniu, ľudským právam. S výnimkou osnov k predmetu „výchova k manželstvu a rodičovstvu" a osnov niektorých predmetov dievčenskej odbornej školy nemožno tvrdiť, že dochádza k potvrdzovaniu rodových stereotypov. -,-■*..-.■..■ ... ..■..-.-, ,.:-■:; íjpgij s # v-, j .. < ^ívísv- - ;■,.,/ ^ixm^^ms^^m^^^^^Vßf.§ ■-'-v?:>. ■^■f'^m^'m^i^^^^--.. \ i j Zo zistení monitoringu osnov a učebných plánov realizovaného občianskym zaučením EsFem ..."'.,■// • Osnovy výchovy k manželstvu a rodičovstvu medzi svojimi výchovnými delmijednoznačne uvádzajú „snahu viesť deti k tomu, aby sa stotožnili so svojou pohlavnou rolou". Táto formulácia je podDa názoru autorky v rozpore s ■"' ustanoveniami ratifikovaného GEDAW. \ £ • Samostatnú pozornosť si zasluhujú tzv. dievčenské odborné školy. Ich existenciu vyčítala Slovenskej republike ■ v hým ekonomickým školám a obchodným akadéřniám, odlišujú sa všalt niektorými „rozširujúcimi" predmeuňi, i' ktoré „pripravujú dievčatá na manžebtvo".Ťritomje manželstvo a povinnosti s ním spojené chápané veľmi ste-reotypne. Dievčatá sa učia základy rodinného alebo domáceho hospodárenia, výchovu detí a starostlivosť b ne,; itó spoločenské správanie, utváranie harmonických vzťahov v rodine, stolovanie a varenie; sťarosdtvpsť ó chorých alebo starých Členov rodiny ä pod. Všetky uvedené aktivity smerujú k socializácii dievčat v zmysle sebaobetovania, starostlivosti o druhých a zodpovednosti za vzťahy. Okrem oficiálnych kurikul ovplyvňuje výchovný proces aj tzv. skryté kurikulum školy, ktoré nieje formálne a oficiálne deklarované, ale do značnej miery ovplyvňuje proces výchovy a vzdelávania. Tvoria ho postoje učiteľov a učiteliek, ako aj hodnotový systém prevládajúci v škole. Štruktúra prostredia Školy, spôsob členenia priestoru, aké pozície zastávajú muži a ženy, ktoré predmety sú považované za dôležité v porovnaní s týra, ktoré sú považované za chlapčenské a ktoré za dievčenské, ponuka voľnočasových aktivít, osobné postoje učiteľov a učiteliek - to všetko je súčasťou skrytého kurikula školy, ktoré deti a mladí ľudia vnímajú veľmi zreteľne. Rodovým aspektom tzv. skrytého kurikula sa na Slovensku zatiaľ nevenovala výskumnícka pozornosť. 82 Monika Bosá ' B. Vzory podávané v školskom prostredí ■ •j Okrem vzorov, ktorými sú učitelia a učitelky či rovesníci a rovesníčky, podstatnú výchovnú úlohu zohrávajú modely mužskosti a ženskostí podávané v učebniciach. Učebnice, ktoré sa používajú na slovenských školách, podliehajú schvaľovaciemu procesu zo strany štátu. Obrazy mužskosti a ženskosti, s ktorými sú detí v učebniciach konfrontované, dostávajú do určitej miery kodifikačný charakter. štandardný postup na odhalenie rodovo stereotypného prístupu k deťom a mladým ľuďom predstavuje rodová analýza učebníc. Ani táto oblasť však nieje v SR systematicky výskumné spracovaná. Existujú iba ojedinelé výskumné aktivity z dielne MVO. Napríklad v roku 2002 občianske združenie EsFem uskutočnilo monitoring učebníc sexuálnej výchovy. Sexuálna výchova sa na Slovensku nazýva „výchova k manželstvu a rodičovstvu". Už samotný názov vychádza zo stereotypnej koncepcie párových vzťahov a z preferencie manželstva pred ostatnými formami spolužitia, pričom nevyjadruje skutočnosť, že ľudská sexualita nieje obmedzená iba na „reprodukčný proces". Na Slovensku sa používajú tri štátom schválené učebnice sexuálnej výchovy. Učitelia a učiteľky však pri svojej práci využívajú aj množstvo iných, prevažne osvetových textov, ktoré boli takisto zahrnuté do monitoringu, pričom sa sledovali iba explicitné vyjadrenia rodových stereotypov v texte. n~"-' -^lexplicitňých tvu a rod. |^i^^4^oy^l9gf^:^8)^ íšamôze'fyásiaviťkTifi^ om]CennejSéko, apritómšämu'vťomztny^le'vla^tne'anineniôže ^it^OTi^(Rozinajoýá3992. sr54).^ * Ženu obdarila príroda silným citom materstva a sklonoiri k vlastnostiam, bezktoiychsa materstvo nezaobíde, ako sú obetavosť, A ^^óstUv^\ ppriadkumiUm VzorŽí'ZdÔ^razňujé sa potreba zhovievavostí a tolerancie k agrésŕvité cHápcovämužpv ákó ^'prirodzenej" a dokonca idtaducej" ' ** : ujk* Íj!;ŽfreÍotmfáklad zctä pruafašťaaktívnýpkš^ ' :a' :; ■ ''-"*'*'"?-"■ "'%"'B^' $Šffc?& • 'W&k; • ^Múžo^psychito domou výchovou a prípravou chlapcov>na plnenie■ mužskej roly a MoK... Úmuža prevláda inacpohldvnosť,,u ženy viac cit, tósfei (Rozinajóvá, 1992, s. 55 t-56). ť Vzor 3: Učebnice popisujú mužskosť a ženskosť tradične stereotypne. Mnohé vlastnosti sa používajú ako argumenty pprédúrČenpstí mužov na úlohu „hlavy rodiny" a žien ňá „ochrankyne rodinnénb.kózubu": ' • ľ*''■' ??*'■- *';'!''Ženské vlastnosti: neha', dobrosrdečnosť, starostlivosť, prirodzený bitých, láska k deťom, ochota pomáhati súcit,'unjenie potešiť yŕ-'':~in$čh, tolerancia,pochopenie, dóbfývzťáhktudom (Pťeveridärová-r.Kubíčková, 1995, s. 71).":;1; ^fíľ'ľ;.''■;'*«-•■' ".\'.". '•' Mužské vlastnosti: amoKÍóznosť/ärialytické mýšlenieíjyzKkýJsu^,rozhoänósť, konkúrenčnosť, individualizmus, umeniepŕe-sviedčať, liézávislost, vodcovský duch) domindh^ošť,spbliehdniersa itaj«M(Prevěhdárová - Kubíčková,! 995, s. 71). :• Rodové stereotypy sú obsiahnuté aj v Metodickej príručke výchovy k láske a čistote (Metodická..., 1999). Ide o materiál, ktorý síce nebol schválený Ministerstvom školstva SR, ale napriek tomu sa často využíva na hodinách náboženstva a etiky, ako aj v rámci mimoškolskej činností uskutočňovanej cirkvami a niektorými kresťanskými MVO. Medzi tradičné kresťanské hodnoty postulované predovšetkým katolíckou cirkvou patria aj stereotypné predstavy o mužskosti a ženskosti. Príklady explicitných vyjadrení rodových stereotypov v Metodickej príručke výchovy k láske a čistote Vzor1: Striktná dichotómia a eseriČiálizáriá muřskpsti a ženskostí j ž^räzÄóvaníŕn rozdielov a potláčáním'až pÓplieran^ • J.,~,fredhosüajnegaMvd chlapcov je prvým, eíťe nezvládnulýmprejavom enej&f pevnosti v sledovaní cieľov, sčliopňosti chrániť seba a svojich drahých. ' Preculivenosťdievčatjeprejavotn vnímavostí ä starostlivostibiídůcejiňalký, bez ktorej by v rodinách chýbalo íepľS. .; (Melodic- ;;tó.::ři999,-sij Ť'j-.''ivr1'ľ:: ■..■??■£■%* ■:.:':■■■: ■;'" '»■':; ■}, 'm,:-A '■■}-£(■ -v%i3:'í-5 Výchova a problém násilia páchaného na ženich .Vzor 2: Hierarchické rozdelenie mužskosti a ženskosti -z uvédénýcKcitáťoyje zrejmé, že pripisujú mužskosti vyššiu ^hodnotu (s Výnimkou materstva, ktoré .sa však často využíva ako argumentácia pre poddajnosť dievčat á žien): |||í^'aj|ií^ * ^tRpzdieíy medzi ,žen$u \H mužom "^eÍo0_ká.,-.,\ 1999,-s.:'0)Q ■-■r£5?r*^- ■ -y^rrr^iTr -v.—--; Citové lávery Sklon ovplyvniť sa náladou V5ímať si detaily , >W Náchylnosť podliehať stresom Sklon pôsobiť na city \ Ochota vykonávať aj drobné domáce povinnosti Schopnosť pôsobiť ako nedobytná pevnosť Postoje tajomnejšie a rafinovanejšie Schopnosť zvládať viac Činností naraz Rýchle nájde riešenie, impulzívne Starosť o domácnosť, výchovu detí V priestore sa ťažSie orientuje Intuíciu má skoro každá žena Logické postupy Pevnejšie postoje " Schopnosť vidieť celok VäčSia odolnosť voči stresom Sklon byť autoritatívny Tendencia venovať sa len veľkým prácam Prejavy ctižiadost ivosti Postoje otvorenejíie a priamejšie Sústreďuje sa na jednu činnosť Systémové riešenia, dlhšie uvažuje Starosť o vecné úlohy (živobytie) Väčšiu schopnosť priestorovej orientácie Intuíciu má len málo mužov Žena má byť: Srdcom! Mut MÁ BYŤ: Hlavou! wmr ■' - . . -r'jlv*'1* 'Vzor 3: Z hľadiska prevencie rodovo podmieneného násilia je najnebezpécnejšié~á neprípustné zdôrazňpvaťzoď-; povedriosťdievčat za (najmä sexuálne) správanie chlapcov. Predmameniáya to ppätovnu^yiktimizáciu obetí násilia! a ospravedlňovanie páchateľov násilia. Na mnohých miestach sa doslovne zdôrazňuje ^inaujdieyčat^,Žien, za násilie na nich páchané, prípadne sarozlišujú dve kategórie ľudí-^Čistých" a „hŕieäných" á vyvoláva sa Uúzfa;:že "násilie hrozí iba hriešnym ľuďom - najmä dievčatám a ženám, ktoré ho samy provokujú. '„Dievča je zodpovedné začistotu svoju i chlapcovu...": -,-■•"?"''' f ' :~-S;^'' r'í:'^ ■ ; ^ r >,: -Najdôležitejšou vecou vo vďaku chlapca a dievčati je zachovanie, čistoty. Najväčším poslaním 'dievčatá jechrániť svoje-panenstvo ako najväčšie dobro a najvzácnejšiu perlu á tým vo vztahu š chlapcom ovplyvňovaťaj jeho čisiotui Úlohou chlapca ".'■■. je prejavovať'dievčaťu úctu, byť jej ochrancom, rytierom. (Meiodickái.;; 1999^s/27). "ŕí '.■"- -"'* ■' q» -- .. ■■. ■ ;: '■* '^Vnútorný světleny a muža je'veľmi odlišný. ...Zôzačiatkújetoajuchlapcaiakako^u ..'. cfdapca. Skôr či neskôr však začne u chlapca prevládať telesná túžba. Stáva sa uňho najsilneßöuije veľmi dôležité, aby dievča ■ „neprovokovalo" chlapca svojim nesprávnym vyzývavý spjávanim, aby nébphnaivnéa nehralo sa na lásku (nejßirtpvalo), : aby nedovolila chlapcovi žiadne telesné zblíženie a dóvernwti (Metodická..., 1999, s. 52). >, • Chlapec fáfima dievča a napifa sa jej prítmhntá oklamať, okradnúť, môže ju uchmatnúť, preto musí byť'chránená. Úlohou múiovje chrániťnežnejšjg pokolenie. Dievča svojím necudným správaním prebúdza v chlapcovi pravú mužnosť, tíši jeho žiadostivosť á vedie koku kráse mužnosti, byťcJuirákterným, ■^obetavým 1999, s. 74). \ Vzor4: Takýto spôsob „prerozdelenia" zodpovědnosti ňeyyrmutne vedie k ospravedlneniu znásilnenia. Násilie na ■ženách sa v celom texte chápe ako „daný stav", žéhajévždy „vystavená možnosti násilia". Ani na jednom mieste nie Je pomenované násilie páchané na ženách ako trestný čin, ako neprípustné správanie, ako niečo, čo je potrebné odmietnuť. Dokonca ani o znásilnení sa nehovorí ako ô trestnom čirié.Näjedinom mieste, kde sa tejto téme venuje pozornosť, dochádza skôr k „ubezpečeniu", Že znásilnenie neznamená skutočnú stratu ^čistoty"; Zároveň sa však podsúva vina žene, dokonca sa práve ona považuje za príčinu:"■'..'"■.'' • Pri znásilnení ide o akt násilný, morálne zlý. Chýba tu dobrovoľnosť. Preto ajked'sa jyzicky panenstvo poruší, zasvätenie sa zachová, nenaruší, lebo chýba dobrovoľnosť, ČaäoupríčmouznäsM zle trávený voľný Čas {Metodická.. 1999, s. 76); ■'-■■—■'.' -.rŤ-.'.'. '■'. .&■]■".Sv ^ÍMBf%', ■"■ -.fr^kji«*.. . m ■ Uvedené citáty nie sú ojedinelými výnimkami. Reprezentujú „Štandard" súčasnej vzdelávacej politiky v tejto oblasti. Hoci explicitné vyjadrenia rodových stereotypov v učebných textoch a ilustráciách sú jasne čitateľné, ich efektivitu podporujú aj ďalšie, menej zjavné mechanizmy šírenia a fixácie rodových stereotypov (prístup učiteľov a učiteliek, predmetová štruktúra, prostredie, ponuka mimoškolských aktivít atrf.). Monika Bosá • ' ' '•V: C. Prístup učiteľov a učiteliek V škole je z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu klučovým činiteľom interakcia medzi učiteľmi a učitelkami a žiačkami a žiakmi, prípadne študentmi a študentkami. Učitelia a učiteľky, tak ako každý z nás, boli objektom rodovo stereotypnej socializácie. Ich postoje k rodovým rolám dievčat a chlapcov sa prejavujú v ich správaní. Aj keď si myslia, že pristupujú k chlapcom a dievčatám rovnako, nieje to pravda. Intemalizované rodové stereotypy reprodukujú prostredníctvom očakávaní a požiadaviek na žiakov a žiačky, študentov a Študentky. Na Slovensku sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť spôsobu, akým učiteľky a učitelia prispievajú k rodovej socializácii. K dispozícii je iba jediný prieskum na bratislavských základných školách a gymnáziách, ktorý uskutočnila Katarína Minarovičová ako diplomovú prácu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave (Minarovičová, 2003b). Výskum ukázal, že „ani v koedukatívnych podmienkach slovenských škôl, ktoré majú zabezpečiť rovnaké vzdelanie pre dievčatá a chlapcov, nevymizla výchova v zmysle sprosu-edkovania tradičných rodových rolí. Učitelia či učiteľky venujú viac pozornosti chlapcom ako dievčatám, a to vo viacerých ohľadoch. Napríklad pri inštrukciách, upozorňovaní na nevhodné správanie alebo pri komunikácii všeobecne" (Minarovičová, 2003b). Podľa autorky dostávajú chlapci na vyučovaní väčší priestor ako dievčatá a majú tak možnosť vyskúšať si širšie spektrum správania, aj vo vzťahu k sebadôvere a k schopností presadzovať sa. Chlapcom býva aj v diskusiách ponechaný väčší priestor na vyjadrenie svojho názoru. Pri riešení úloh učitelia a učiteľky trpezlivejšie komunikujú s chlapcami a snažia sa ich priviesť k tomu, aby odpoveď na otázku našli sami, zatiaľ čo dievčatám odpovedajú hneď a priamo na otázku. Pri chemických či fyzikálnych pokusoch si učitelia a učiteľky častejšie vyberajú na demonštrovanie pokusu chlapcov ako dievčatá. Špecifický prístup pedagógov k dievčatám a chlapcom vplýva aj na záujmy chlapcov a dievčat, na výber záujmových krúžkov, športových aktivít a neskôr aj na výber povolania. Uvedený prieskum poukazuje aj na to, že na Slovensku je situácia podobná ako v iných krajinách. «• - ■-..■■ ■• r . . - - -- - - ' ---<_•. -g„ ^,. ..ř "•„• • , . » -r ~ ' ■- ,■ , • ., Výber zo záverov diplomovej práce K. MinaroviČovej 'V í, •>■■•-. -,; •'Sexízmus a vtipy o Ženách sú súčasťou každodenného humoru učiteľov Poznámkami o „ženskej logike" otvpr rene diskriminujú dievčatá. -í "* ' ; '- V - ,-. ; . Na strednej škole, keď odpovedalo dievča ž fyziky, učiteľ si.nikdy n^e^pustíjpóžnámkú: „Pánbohto dobre l^vváša ženskálogika." Jeho obľúbenáyetä'žnéíaViNäŽ^'ýy^idii^čatá.chcete ísť na vysokú školu? Aj tak sa vydáte; •'a budete doma s deťmi." .■■.■ ť ' ' ' , "' • - "^' ' -\\ ' " "* 'f:' *, • Učitelia á učiteľky by.mali otvorené ojdsúdiť.l^dé sé)cúalizôyané ä verbálne Obťažovanie aj zo straky* živlov..'; Chlapci častejšie zosmiešňujú aurážajú dievčatá ako dievčatá chlapcov (Minarovičová, 2003b). Chlápci sa v triede tešia väčšej pozornosti a dostávajú detailnejšie inštrukcie než dievčatá. U chlapcov sa častejšie cení akademická a intelektuálna prácá/kým dievčatá dostávajú pochvalu za svoje oblečenie, dobré správanie 'ä'dqdfžiávanié'pravicíiel. Chlapa sú kritizování zaspráyariié, ďiéyčatá za nedostatočný intelekt. Posolstvo pŕefl s chlapcov zruér ..SišikovnýrStačí ti lén sadnúť si ä dať sa äp práce." Dievčatám sa zasa Často odkazuje: í&sfcv tomt Jnié «i dosť dobrá;; Postupový'si *^ suje vonkajším faktorom a úspech ich'schopnostíam.^hlapci si zachovávajú sebadôveru; a to aj pri neúspechu.: Uidievčatje to presne naopak. Pretože ich úspech sa pripisuje šťastiu alebo usilovnej práci a neúspech nedosta-točným schopnostiam, .každý neúspech podkopáva^^sébädôverij dievčati Výsledkom tohto nenápadného pôso-, ;beniaje, že dievčatá prestanú chcieť byť astŕonautkäŕni a neurochiiôirgl^mi. Dievčatá nevedia vysvetliť, prečo pochovávajú svoje sny; jeplao^uäp^hádne stratíá záuje 4.2.3. NEFORMÁLNA VÝCHOVA Pri neformálnej výchove zohrávajú z hľadiska fixácie rodových stereotypov úlohu tri hlavné činitele: médiá, rovesníčka skupina a voľnočasové aktivity. Médiám sa venuje samostatná časť (kapitola 5). Nasledujúce riadky budú venované najmä vplyvu rovesníckych skupín. So zvyšujúcim sa vekom zohrávajú v procese socializácie čoraz väčšiu úlohu názory a postoje rovesníckych skupín. Zároveň s nárastom tohto vplyvu stúpa aj intenzita sociálnej kontroly zo strany rovesníkov a rovesníčok. Spolužiaci a spolužiačky, priatelia a priateľky čoraz častejšie určujú pravidlá a preberajú na seba úlohu „kontrolóra" konformity. Výchova a problŕm násilia páchaného na ženách V tejto súvislosti je dôležité venovať pozornosť tomu, ako deti samy vnímajú rodové stereotypy. Sondu o vnímaní rodových stereotypov deťmi realizovalo v roku 2000 občianske združenie EsFem. Ako vyplýva z jej záverov, deti vo veku 11-12 rokov jasne charakterizujú rodové roly mužov a žien. So zvyäujúcim sa vekom sa zmenšuje rozptyl charakteristík „typického muža" a „typickej ženy". Poznatky výskumu potvrdili niektoré známe skutočnosti: • Oblasť sebarealizácie mužov a žien chápu deti oddelene - verejnú sféru a orientáciu na výkon ako oblasť mužského pôsobenia (deti uvádzali profesionalitu, majetok, sebavedomie, priebojnosť a pod. ako mužské typické vlastnosti) a súkromnú sféru a starosdivosť o vzťahy a okolie ako oblasť pôsobností žien {starosdivosť, obetavosť, neha, émpatia, schopnosť odpúšťať atď.). • V oblasti partnerských vzťahov deti od mužov očakávali charakter, autoritu, prípadne majetok - ako schopnosť ekonomicky zabezpečiť rodinu, zásadovosť, oporu, sebavedomie, pričom öd žien očakávali najmä dobrý výzor,, nehu, vernosť, schopnosť odpúšťať a pod. • Predstava detí o „typickom mužovi a žene" sa značne odlišuje od toho, ako si predstavujú „ideálnu partnerku alebo partnera". Hoci deti vnímajú rodové stereotypy ako niečo, čomu sa nedá uniknúť, predsa sa ich predstavy o živote riadia odlišnými očakávaniami. Pri formulovaní obrazu ideálneho partnera alebo partnerky nie sú určujúce stereotypné „mužské" alebo „ženské" vlastnosti, ale skôr pozitívne charakterové črty. Neočakávígú teda za partnera alebo partnerku „muža" alebo „ženu", ale charakterného a príjemného človeka. iPorqvnániet výrokov'dětíoty^ckýchvI^^osti^hŽÍěnami^y^^;^r GhIapecW12rokov: * C - '■ , . ,. Ženy- robia väčšinou poriadok a varia. Robia domáce piŕäcé.-; MužiV- zarábajú, chodia do práce,Opravujú auto, Opravujú yed v domácnosti, kul^júteJlM a pijú pivo'Éŕ ■noviny. .:.-.:;'■-.. ::;-■* v- ■■ :'}/\ fii£ Ť:M'č ■ : ÔS Dievča-14rokov:. -, kiji :. ^\ Žehá ^elegantnosť, dôstojnosť, cidivosť, zručnosť Muž -:bojovnosť, énergickqsť, ppdiiikayosť Chlapec- II1 rokov: -. * ■ *'_' -V ■-, Muž - sedí y krčme, Číta noviny, pozerá TV. ; , Žena - varí, pere, hučí, rodí. ^ÍPi^^tSrokov:^/ í,:;^ Žena - obetavosť; klebetnosť■' .. - L * " . Chlapec-13 a pol roka:" . .,-',.. .,,'- . ;' ',,""' • Typické pre muža je vyspať sa so ženou a kedtá žena po čase zistí, že jetěhotná a povie to mužovi, on sa na ňu vykašle a ide za inou! A pre ženu je typické muža zviesť a keďzistí,:že je tehotná, tak to tomu mužovi vyčíta; • ■■** Význam rovesníckych skupín ako „centier rodovej kontroly" potvrdzujú aj zahraničné autorky a autori: „Sô znižujúcim sa významom rodičov v živote dievčat sa zvyšuje význam rovesníkov... Rovesníčky schvaľujú ich rozhodnutia a podporujú ich novú, nezávislú osobnosť. Je to čas na hĺbkové hľadanie seba samej vo vzťahoch. Je to nepretržitý experiment... Dievčatá trestajú iné dievčatá za to, že sa im nepodarilo dosiahnuť tie isté nemožné ciele, ktoré ony samy nedokážu dosiahnuť... Šikanovanie síúži ako vrcholná forma spoločenskej kontroly dievčat, ktoré nevenujú dostatočnú pozornosť spoločenským dakom. Obetiam šikany sa každý vyhýba; tieto dievčatá sú vystavené výsmechu, tyranizovaniu a trápeniu na sto spôsobov. Pravdepodobnými obeťami šikanovania sú dievčatá bystré, asertívne, sebavedomé, príliš pekné alebo nie dostatočne pekné" (Pipher, 2000, s. 65 - 68). Aj výber voľnočasových aktivít v rámci záujmových krúžkov a športových klubov je ovplyvnený stereotypnými predstavami o chlapčenských a dievčenských krúžkoch, prípadne o mužských a Ženských športoch. Navyše, po roku 1989 zaniklo množstvo záujmových krúžkov. Prázdne miesto po nich vyplnili centrá voľného Času, ale najmä cirkevné organizácie a kresťanské MVO, ktoré vychádzajú z tradičného vnímania mužskosti a ženskosti. Dá sa preto predpokladať, že sa presadzuje rodovo stereotypný prístup k ponuke aktivít pre deti a mladých ľudí. V nastávajúcom období by bolo užitočné podrobnejšie zmapovať reálnu situáciu. ■ . . ■ ■ ' ' . . . ■ 86 Monika Bosá 4.3. MOŽNOSTI PREVENCIE RODOVO PODMIENENÉHO NÁSILIA ■ ■ 4.3.1 VÝCHODISKOVÝ RÁMEC Východiskovým rámcom rodovo citlivej výchovy a rodovo citlivej pedagogiky sú Iudské práva a ich garancia. Hlavným dokumentom poukazujúcim na potrebu rodovo citlivej výchovy je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie Hen. Argumenty, ktoré môžu slúžiť pre zdôvodnenie potreby rodovo citlivej výchovy, je väak možné nájsť aj v iných Ridskoprávnych dokumentoch. radocha%£tautj&-% - * ■■■■■.' -;._■■ ' '*■-"' ■-.-■■ ■■usIíž. -: tStpohovoß^i " "Á viidie, >'e zameranejnapósMovankůcty k fiwfe vä medzi všetkými národ, o odstránení n ;reotypov vytvára takú situáciu, v ktorej nieje mpi- ■.':*:',: Í.-Í ■ a^ô^uiulíze'výčkomaWä&i iiiá'šTňefovW: :cA<^aí^|goíw^ 'nymďoboMmáiwiXjtásádám.'tä i a mo'o^ískphiskufn^imi ÚaŠobami 'domor^Rô. s potrebou rodovo citlivejyýčhôyy ako prevencie rodöyb podmieneného nási liaje relevantná Deklarácia bránení ná^Uta páchaného na £thách_ (1993J.|í)(;kfeLräcia >upiáva,že násilie páchané na ženách je demonäťrá-iQJfiíky. asymetrickýrozdelenej moci medzi 'mužmi a .ženami, ktorá viedla k nadvláde mužov nad ženami a mínácii žien, a któŕá bránila Ženám naplno'rozvíjať svojé^schopnósťi, úznávajäc tiežjle násilie ná ženách je jednom ž rozhodujúcich; spoločenských^mech^izmoy, pomocou ktorého sú Ženy násilím zadáčané do podriactenej pozície oproti mužom." -, ■.'.■■■■. - - "-.k1'" ''z -<',-- .. .^ : _ V1 >-' . . :> '■ ■ íjClánokl:^Termín „násilie iia ženách" označuje pre; potreby tejto Deklarácie akýkpTyek čin násilia založeny na rodovej nerovnosti, ktbrěhbMosledkom je) alebo ktorý smeruje k tomu, alŕy jeho dôslédKpmBolo fyzické^sexu-álhélalebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane Vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek odňatia slobody,"či už vö verejnom, alebo v súkromnom živote." - Ľ- .■-/■-, j■& - &&, r-;-.' „. .,y> '■:;-.- >Vi- : článok 4j odporúča: „Prijať všetky príslušné opatrenia, najmä y oblastí vzdelávania, kjtbré by pomohli zmierniť sociálne ä kultúrne vzorcesprávaniá mužov ä žien a odstranit* predsudky, zvyklosti a všetky praktiky založené ha ; myšlienke podriadenosti alebo nadradeností jéďnéhb z pohlaví ä na stereotypných roláth'rňužov a žien^" :fr?y Pekinská deklarácia a Pekinská akčná platforma;= ■. -.' . ' ; .Aj Pekinská deklarácia a Pekfnská akčná platforma (1995) formulujú nový medzinárodný záväzok k vy týčeným derom rovnoprávneho postavenia; rozvoja a mieru pre ženyna celom svete: '^-■ ---v - >v *t • ;j,vyrovnať do roku 2Q00. priepastnú r^ovú nerovnováhu v z^acmpm ä strednom vzdelávaní á zab -;:; iroku 201.5 .univeirzálně^yzdelayahičL bez rodových rozdielov vo všetkých krajinách;" ' "'-";?"; f.; h ávrhňu í a reáli zovaf nediskr i ruinujúce systémy vzděláván ia a prípravy n a povolanie."; ;ľ. ŕ; ^, . % RadaEurópy ',- .y.. ■./..''1 i, -.-. ;\-."':'\ľ"':^-.-'. ,ý, . ■ * y ! rV'-v- ŕPokiaí ide priamo b prostredie for^Inej výchovy ä vzdelávania, najpodrobnejšie rozpracovaným materiálom pojednávajúcimo rodovo citlivej výchove a pedagogike je Odponíčanie RÉ Č. 1281 z roku 1995 brodovéj rovhosti Vb^výcbpve (1995). Materiál obsahuje nasledujúce konštatovania a odpomčania: Tradičnérodové roly vovýchove ešte Vždy silne obmedzujú á redukujú možnosti yoIbyvpbo<^ pohlaví... (článok 4,ii),T '< - ~Vs . " . .-•:..■ í'k--; .^ ;. ; -> - .. ; ':. .- .; '■, . .', , - ■ ■ ' ; , , ,. • i/Dievčatám a chlapcom by mali byť prezentované pozitívne Vzory žien z minulosti a súčasností, ako präypplatný 'výchovnýkonceptriaprekonávanie stereotypov (Článok6). ;;, ':■;;;;;--o'% A- ■ •■■-.Tí'Vi- ';?■■"'" '- -íí= ■ . ■.■-::/■/'. ;■■; Výchova a problém násilia páchaného na ženách &®&m-. - f.i^^i^^.^i-íiiíi y*: j''*ťCV LvňejSej ä demokráockejsej i f^^c^pva ŕóvňosť ýp ^choyemü ^špoítôňósti, ;tó a súčasnosti-zasadÄe ipnspeji k ío^pju európskej iultú^a^pOŕi ^pčnosti äje nevyhnutnej fli^gj^deUva^^ •';,:.a äUapcom/äteriáín amužomL (článok] 2) yyhradá^im^Sŕ^jfm prOdadov dobrej^" .-"výchovy, napríklad: " ' '..' ■■ '>if''' >''': WĚĚĚĚĚĚĚĚĚA*r': ; ':'*•%$ ledj.skriminújuče í r=S(ii) revíziou učebných materiálov a metód s cieľom i ^W^ig^ziou stereotypných modelov" a" rolí pre dievčatá á'chíäpcovľ:!; '.w.;; -'; lepšou prezen V -: začlenením rodovej citlivostí ä podpory rovnostido prípravy pedagogických prac 4.3.2. RODOVO CITLIVÁ VÝCHOVA AKO PREVENCIA NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH 4.3.2,1. Primárna prevencia S ohľadom na odstraňovanie základnej príčiny rodovo podmieneného násilia - rodovej nerovnosíf-je kľúčovou úlohou eliminácia rodových stereotypov z výchovy a vzdelávania a presadzovanie rodovo citlivého prístupu v práci s deťmi a mladými ľuďmi. A. Rodovo citlivá výchova Rodovo citlivá výchova vyžaduje od učiteľov a učiteliek individuálny prístup k deťom a mladým ľuďom, ktorý nieje ovplyvnený predsudkami voči chlapcom či dievčatám. Vychádza zo Špecifických potrieb oboch skupín, ktoré sú dôsledkom nerovného spoločenského statusu mužov a žien vyplývajúceho z rozdielnej socializácie. „Rodovo citlivým správaním môžeme rozvíjať emancipačný potenciál dievčat aj chlapcov a podporiť ich schopnosť kritického myslenia a kritického vnímania" (Egger, 2000, s. 127). Takýto prístup však vedia uplatniť iba tie učiteľky a učitelia, ktorí dokážu rodové stereotypy a ich dôsledky identifikovať a reflektovať. Rodovo cidivá vychovaje na slovenských školách ešte vždy skôr ojedinelým úkazom než bežnou praxou. Pre dôslednú rodovo citlivú pedagogickú prácu však nestačí len ďalej nešíriť a nefixovať rodové stereotypy. Je nevyhnutné pomáhať deťom, aby si ich uvedomili, a ponúkať alternatívne vzory konštrukcie mužskosti a ženskosti. Ukázať deťom, že neexistuje žiadna uniformná mužskosť a ženskosť, že muži a Ženy majú podstatne viac podobných než rozdielnych charakteristík. Rodovo citlivý prístup je predpokladom úspešnej pedagogickej práce vo všetkých učebných a výchovných predmetoch, ak jej cieľom má byť samostatne uvažujúca, slobodná ľudská bytosť vedomá si ľudských práv seba i ostatných. Medzi mSpiratívne príklady aktivít zameraných na elimináciu rodových stereotypov a ich negatívnych dôsledkov v zahraničí patria viaceré zahraničné projekty. Niektoré z nich, venované priamo prevencii rodovo podmieneného násilia, vychádzajú z potreby odlišného prístupu k dievčatám a chlapcom. i.itEy-r"jiKr *A'n ■.'--■'■.■■'.-- r ;^. ■.? - -x*/r.-- '- f-- ŕ;-:^ -^4v.\^";i:y..-j,"r-7--^f?" Príklady rodovo citlivého prístupu k dievčatám' Príklad 1: Rakúska pedagogička a psychologička Renate Égger, aktivistka pracujúca so ženami; ktoré zažili alebo zažívajú rodovo podmienené násilie, jé presvedčená o tóŕnj;ze rodovo citlivá pedagogika je súčasťou primárnej prevencie proti násiliu. Vypracovala projekt „Na stope sexizmú", ktorého cieľovou skupinou sú dievčatá od siedmej triedy základnej školy. Gieľom tohto projektu je, aby^dievčatá nevnímali narúšanie svojich hraníc a diskrimináciu ako individuálne záležitosti, ale aby rozpoznali spoločenský vzorec.ktor^ je autorkou hier, ktoré sú určené dievčatám bd prvej triedy, na posilnenie ich sebavedomia, schopností; presadiť' sa (bližSie pozri Aspekt 1/2000, s/113-129). ;./ " Príklad 2: Vzhľadom na zvýšenie efektivity výsledkov práče y oblasti primárnej prevencie rodovo podrnieňehého! násilia jé nevyhnutný komplexnejší pVíštup k eiimiťiácu rodových '■ stereotypov .ä.' icHľnegatíyných.dôsťedkOy.:;Ruth j .JJewime a Dagmar Benedikt, rakúskepedagogičky;ktoré uplatňovali princípy rodovo cidivího prístupu kďieyca^ tám vo feministickej dievčenskej Škole Virginie Woolf vo Viedni, definujú základné princípy rodovo citlivej práce1 s dievčatami. Ich princípy môžu byť inšpiratívne pre prácu s dievčatami y každej škole: Monika Bosá 4.3.3. ZÁVER: PERSPEKTÍVY PREVENCIE NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH V oblasti primárnej prevencie násilia páchaného na ženách je nevyhnutné rozvinúť nasledujúce aktivity: 1. v oblasti výskumu je potrebné zamerať sa na nasledujúce témy: rodová analýza učebníc a učebných osnov; výskun skrytých kurikul; výskum rodovej socializácie v rodine; výskum rodovej socializácie v predškolských zariadeniach rodová analýza využívania voľného času dievčatami a chlapcami; 2. v oblasti prípravy učiteľov a učiteliek je potrebné zamerať sa na zaradenie rodovo citlivej výchovy do osnov stred ných Škôl pedagogickej a sociálnej práce, stredných zdravotných Škôl a do kurzov vysokých Škôl pripravujúcicl pedagogických pracovníkov a pracovníčky; 3. vypracovať metodické postupy pre rodovo citlivú výchovu v jednodivých učebných predmetoch; 4. priebežne monitorovať a revidovať učebné texty a učebné pomôcky; 5. ponúkať dievčatám a chlapcom pozitívne vzory žien a mužov; 6. zdôrazňovať význam ženského hnutia pre rozvoj demokracie a garanciu ľudských práv; 7. v rámci aktivít MVO sú žiaduce semináre a prednášky venované tematike rodovo cidivej výchoij, rodovo cidivť volnočasové aktivity pre deti, vydávanie publikácií venovaných tejto téme. V oblasti sekundárnej prevencie sú potrebné nasledujúce kroky: 1. zaradiť problematiku násilia páchaného na ženách do osnov stredných zdravotníckych Škôl; , 2. zaradiť problematiku násilia páchaného na ženách do kurzov vysokých Škôl pripravujúcich profesionálov v oblastí medicíny a ošetrovateľstva, sociálnej práce a poradenstva, polície, advokátov a advokátky, sudcov a sudkyne, prokurátorov a prokurátorky, psychológov a psychologičky; 3. podporovať aktivity MVO v tejto oblasti. Adriana Mesochoritisová 5, MÉDIÁ A NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH 5.1 NÁS1UE NA ŽEN ACH V KONTEXTE RODOVEJ NEROVNOSTI Problematiku násilia páchaného na ženách je potrebné vnímať v kontexte rodovej nerovnosti. Profesor Alberto Godenzi na základe medzikultúrneho komparatívneho výskumu poukázal na to, Že hoci násilie páchané na Ženách je integrálnou súčasťou takmer všetkých kultúr, v niektorých spoločenstvách muži používajú menej alebo žiadne násilie voči svojim partnerkám. Skupiny s nižšou mierou rodového násilia sa vyznačovali spoluprácou a rovnosťou všetkých Členov (Godenzi, 1997, s. 8). Takéto spoločenstvá sa stali dôkazom toho, že sociálne vzťahy možno organizovať spôsobom, ktorý obmedzuje alebo až odstraňuje násilie páchané na ženách. Godenzi dospel k závfcru, Že existuje zřetelná súvislosť medzi násilím a nerovnosťou: „Zloženie sociálneho sveta vplýva na sklony dopúšťať sa aktov násilia medzi ľuďmi, a teda aj násilia mužov voči ženám. Existujú aj iné premenné, ktoré môžu mať vplyv na použitie násilia, ale nerovnosť sa zdá byť rozhodujúcim faktorom..." (Godenzi, 1997, s. 8). Skutočnosť, že násilie páchané na ženách je prejavom nerovností medzi mužmi a ženami, v súčasnosti akceptujú medzinárodné inštitúcie a je základným východiskom pri formovaní stratégií na elimináciu násilia^y v mnohých národných štruktúrach. Organizácia spojených národov (OSN) v Deklarácii na odstránenie násilia páchaného na ženách (1993) oficiálne uznala, že „násilie páchané na ženách je prejavom historicky asymetricky rozdelenej moci medzi mužmi a ženami, ktorá vedie k nadvláde mužov nad ženami a k diskriminácii žien a bráni ženám naplno rozvíjať svoje schopnosti." Konštatovala pritom, že „násilie na ženách je jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, pomocou ktorého sú ženy zatláčané do podriadenej pozície oproti mužom" {Deklarácia..., 1993). Uznanie násilia páchaného na ženách za porušenie ľudských práv a poukázanie na nerovnosť ako rozhodujúci faktor, bolo jedným z najdôležitejších krokov OSN v oblasti eliminácie násilia. Prijatie tohto rodovo Špecifického východiska, ktoré zohľadňuje spoločenskú rovinu a štruktúry podnecujúce vznik násilia na ženách, sa ukázalo ako účinná cesta na vysporiadanie sa spoločnosti s mužským násilím. Podľa predstaviteliek a predstaviteľov Detský fond OSN (UNICEF) „násilie na ženách a dievčatách je na celom svete v mnohých kultúrach tak pevne zakotvené, že sa Často vôbec nevníma ako násilie. Napriek tomu nieje táto brutalita nevyhnutná. Keď ju identifikujeme ako to, čím skutočne je - demonštráciou moci na udržanie status quo [t. j. podriadeného postavenia žien - pozn. autorky] - možno ju aj ukončiť... Násilie voči ženám plní sociálnu funkciu: dáva mužom kontrolu nad životom žien a robí zo žien druhotriednych ľudí" (Piata..., 2001). Takýto prístup, ktorý zahŕňa rodovú a mocenskú dimenziu problému, otvoril nové perspektívy pre riešenie problému násilia páchaného na ženách, pretože jasne pomenoval jeho príčiny. A zo spôsobu vysvetľovania príčin a z ich analýzy vyplývajú východiská preventívnej práce. Ak sa násilie chápe ako dôsledok rodovej nerovnosti, spôsob jeho eliminácie je jednoznačný: akýkoľvek sociálny, hospodársky či politický rozvoj, ktorý podporuje rodovú rovnosť a tým odstraňuje diskrimináciu žien, z dlhodobého hľadiska pomáha eliminovať násilie voči ženám, pretože obmedzuje moc mužov nad ženami - jednodivo aj inštitucionálne (Jones, 2003, s. 19). Prevencia násilia voči Ženám sa preto musí zamerať na zmenu postoja spoločnosti smerom k akceptácii rovnosti žien a mužov vo všetkých oblastiach - na verejnosti, v rodine, resp. v súkromí. 5.2. RODOVO CITLIVÉ MÉDIÁ - SÚČASŤ PRIMÁRNEJ PREVENCIE Základným cieľom každej primárnej prevencie je predchádzať vzniku násilia páchaného na Ženách a akejkoľvek situácii, ktorá prispieva k jeho vzniku a tolerovaniu. Tento cieľ predpokladá zapojenie rôznych aktérov, ktorých práca má vplyv na formovanie verejnej mienky a spoločenských postojov. Príprava preventívnych stratégií preto musí zahŕňať aj prácu s médiami. Médiá formujú verejnú mienku a sú teda jedným z najvplyvnejších nástrojov na scitlivovanie verejnosti, elimináciu stereotypného vnímania mužskosti a ženskosti a na propagáciu nulovej tolerancie násilia páchaného na ženách. V odborných diskusiách o vplyve médií na násilie voči ženám sa však často poukazuje na ambivalencie v správaní médií. „Niektoré mediálně spoločnosti majú rozporný vplyv... Najednej stane reprodukujú rodové stereotypy a v tomto zmysle propagujú násilie, ale na strane druhej hrajú kľúčovú úlohu v prezentácii nových informácií a perspektív," konštatuje Záverečná správa Expertnej skupiny Rady Európy na potláčanie násilia na ženách (Závěrečná..., 1997).