Seminár 2 Antropológia a epistemológia 1: Epistemologické projekty MARTIN KANOVSKÝ Antropologie a filosofie Jaro - 2009 Poďakovanie za diskusie a údaje: Steve STICH, Rutgers Uni, New Jersey Antropológia a epistemológia Antropológia a epistemológia • Je veľmi zaujímavé a zvláštne, že antropologické výskumy mali mimoriadne výrazný vplyv na morálnu filozofiu Antropológia a epistemológia • Je veľmi zaujímavé a zvláštne, že antropologické výskumy mali mimoriadne výrazný vplyv na morálnu filozofiu • no nemali takmer nijaký vplyv na epistemológiu Antropológia a epistemológia • Najvýraznejší a najhlbší vplyv na morálnu filozofiu mali predovšetkým diela Antropológia a epistemológia • Už od 30-tych rokov ich diela hlboko vplývali na debaty o morálke a morálnych systémoch, mnohí filozofi považovali ich myšlienky za veľmi podstatné Antropológia a epistemológia • Už od 30-tych rokov ich diela hlboko vplývali na debaty o morálke a morálnych systémoch, mnohí filozofi považovali ich myšlienky za veľmi podstatné • Názor, zvaný „kultúrny relativizmus“ sa stal podľa všeobecnej mienky doktrínou, s ktorou je potrebné seriózne počítať, a mnohé antológie a úvody do morálnej filozofie obsahujú výber z textov Benedictovej a Meadovej a diskusiu o ich názoroch Antropológia a epistemológia • Dokonca aj v posledných desaťročiach, diela antropológov ako • Geertz • Shweder • Henrich výrazne formovali debaty o morálnej objektivite a morálnom relativizme Antropológia a epistemológia • Naproti tomu v epistemológii sotva nájdeme texty, v ktorých by sa diskutovalo o antropologických názoroch a etnografických údajoch Antropológia a epistemológia • Naproti tomu v epistemológii sotva nájdeme texty, v ktorých by sa diskutovalo o antropologických názoroch a etnografických údajoch • Výnimkou je zopár textov o racionalite, kde sa debatuje o interpretácii „iracionálnych vier“ iných kultúr Antropológia a epistemológia • Lenže tieto debaty sa nikdy neobjavili v „hlavnom prúde“ epistemológie, v dielach významných postáv filozofie a v prestížnych časopisoch Antropológia a epistemológia • Lenže tieto debaty sa nikdy neobjavili v „hlavnom prúde“ epistemológie, v dielach významných postáv filozofie a v prestížnych časopisoch • Cieľ tejto prezentácie: ukázať, že filozofi by mali poznať a brať do úvahy antropologické údaje, a antropológovia by mali reflektovať hlavné debaty v súčasnej filozofii Čo je „hlavný prúd“ v súčasnej epistemológii? • Antropológovia a psychológovia niekedy nazývajú „epistemológiou“ spôsoby, ako konkrétni ľudia ako jednotlivci či príslušníci kultúrnych skupín zastávajú a menia svoje poznatky a presvedčenia – teda niečo, čo sa dá skúmať empirickými metódami Čo je „hlavný prúd“ v súčasnej epistemológii? • Antropológovia a psychológovia niekedy nazývajú „epistemológiou“ spôsoby, ako konkrétni ľudia ako jednotlivci či príslušníci kultúrnych skupín zastávajú a menia svoje poznatky a presvedčenia – teda niečo, čo sa dá skúmať empirickými metódami Toto NIE JE ten význam termínu, v akom ho používajú filozofickí epistemológovia Epistemologické projekty • (1) NORMATÍVNY projekt • (2) DESKRIPTÍVNY projekt • (3) EVALUATÍVNY projekt NORMATÍVNY projekt Normatívny projekt sa pokúša určiť, ako by si ľudia mali vytvárať a meniť svoje presvedčenia – kedy a ako by ľudia mali prijať, pozmeniť či vzdať sa svojich presvedčení DESKRIPTÍVNY projekt Deskriptívny projekt sa usiluje opísať alebo „analyzovať“ hlavné epistemické pojmy ako - poznanie - zdôvodnenie - racionalita - vyplývanie… DESKRIPTÍVNY projekt Motivácia deskriptívneho projektu: - Mnohí filozofi sa domnievajú, že jestvuje vnútorné prepojenie medzi normatívnym a deskriptívnym projektom: Napríklad, ak chceme zistiť, ako by ľudia mali poznávať, potrebujeme presne zistiť, čo je to vlastne poznanie... DESKRIPTÍVNY projekt Alebo iný príklad: Chisholm a Pollock tvrdia, že by sme mali svoje presvedčenia upravovať tak, aby bola maximálna šanca, že dospejeme k pravdivému poznaniu... EVALUATÍVNY projekt Pokúša sa zistiť, do akej miery sú skutočné presvedčenia ľudí a praktiky ich osvojovania naozaj v súlade s normami z normatívneho projektu EVALUATÍVNY projekt Pokúša sa zistiť, do akej miery sú skutočné presvedčenia ľudí a praktiky ich osvojovania naozaj v súlade s normami z normatívneho projektu Samozrejme, to si vyžaduje určitý deskriptívny projekt, ktorý opíše (nie pojmy, ale) reálne spôsoby, ako si ľudia vytvárajú a menia presvedčenia Témy NORMATÍVNEHO projektu Teórie v rámci normatívneho projektu: - Deontologické - Konzekvencialistické Témy NORMATÍVNEHO projektu Deontologické teórie tvrdia, že správne vytváranie presvedčení spočíva v usudzovaní podľa príslušných pravidiel alebo princípov: - Napríklad, používanie pravidiel logiky či štatistickej teórie pravdepodobnosti... Témy NORMATÍVNEHO projektu Konzekvencialistické teórie tvrdia, že správne vytváranie presvedčení spočíva v takom usudzovaní, ktorým sa dosahujú určité ciele či výsledky: Témy NORMATÍVNEHO projektu Konzekvencialistické teórie tvrdia, že správne vytváranie presvedčení spočíva v takom usudzovaní, ktorým sa dosahujú určité ciele či výsledky: - Napríklad, dospieť k pravdivým presvedčeniam a vyhnúť sa nepravdivým (reliabilizmus) - Alebo dospieť k takým presvedčeniam, ktoré budú najlepšie vyhovovať uspokojeniu vlastných cieľov (pragmatizmus) Témy NORMATÍVNEHO projektu Konzekvencialistické teórie nepopierajú pravidlá či princípy usudzovania, ktoré postulujú deontologické teórie: tvrdia iba, že usudzovanie podľa takýchto pravidiel nie je konštitutívne pre správne vytváranie presvedčení Témy NORMATÍVNEHO projektu Konzekvencialistické teórie nepopierajú pravidlá či princípy usudzovania, ktoré postulujú deontologické teórie: tvrdia iba, že usudzovanie podľa takýchto pravidiel nie je konštitutívne pre správne vytváranie presvedčení - Používanie pravidiel môže byť prostriedkom na dosiahnutie cieľov… - Lenže konštitutívne pre správne vytváranie presvedčení nie je toto, ale efektivita týchto prostriedkov... Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Konzekvencialistické teórie hodnotia stratégie vytvárania presvedčení podľa toho, aké efektívne sú pri dosahovaní cieľov Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Konzekvencialistické teórie hodnotia stratégie vytvárania presvedčení podľa toho, aké efektívne sú pri dosahovaní cieľov LENŽE: Nejaká stratégia vytvárania presvedčení môže byť veľmi úspešná v jednej kultúre, no mimoriadne neúspešná v inej kultúre Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Konzekvencialistické teórie hodnotia stratégie vytvárania presvedčení podľa toho, aké efektívne sú pri dosahovaní cieľov LENŽE: Nejaká stratégia vytvárania presvedčení môže byť veľmi úspešná v jednej kultúre, no mimoriadne neúspešná v inej kultúre TEDA: Takéto teórie nevyhnutne potrebujú antropológiu, aby sa dozvedeli, čo funguje kde, a prečo… Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Pragmatický variant týchto teórií: Nejaká stratégia vytvárania presvedčení môže byť veľmi úspešná v jednej kultúre, no mimoriadne neúspešná v inej kultúre Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Pragmatický variant týchto teórií: Nejaká stratégia vytvárania presvedčení môže byť veľmi úspešná v jednej kultúre, no mimoriadne neúspešná v inej kultúre NAPRÍKLAD: Ak sa chce niekto stať bohatým a mocným, sebecké a egoistické presvedčenia mu v tom môžu pomôcť v jednej kultúre, no devastovať jeho cieľ v inej kultúre Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Reliabilistický variant týchto teórií: Nejaká stratégia vytvárania presvedčení môže byť veľmi úspešná v jednej kultúre, no mimoriadne neúspešná v inej kultúre Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Reliabilistický variant týchto teórií: Nejaká stratégia vytvárania presvedčení môže byť veľmi úspešná v jednej kultúre, no mimoriadne neúspešná v inej kultúre NAPRÍKLAD: Ak v nejakej kultúre platia sociálne normy, vyžadujúce si úprimne vravieť, čo si ľudia myslia, formovať si presvedčenia na základe svedectva iných je dobrou stratégiou… Lenže ak to tak nie je a sociálne normy pripúšťajú či dokonca vyžadujú tajiť svoje presvedčenia či hovoriť niečo iné, táto stratégia je zničujúca Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Už tieto zjednodušené príklady ukazujú, že je dramaticky nevyhnutné mať presné poznatky o skutočných normách a skutočných procesoch vytvárania presvedčení v kultúrach, pretože tie majú zásadný vplyv na reliabilitu a pragmatickú účinnosť stratégií vytvárania presvedčení Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Pre epistemológiu je to kľúčové, pretože ak antropológovia doložia množstvo podobných príkladov, vyplynie z toho, že obe verzie konzekvencializmu vedú priamo k epistemickému relativizmu: Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Pre epistemológiu je to kľúčové, pretože ak antropológovia doložia množstvo podobných príkladov, vyplynie z toho, že obe verzie konzekvencializmu vedú priamo k epistemickému relativizmu: Konzekvencialista bude nútený pripustiť, že stratégie poznávania, ktoré vysoko ocenil v jednej kultúre, bude musieť oceniť podstatne nižšie v inej kultúre… Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Antropológovia zozbierali mnoho menej bežných údajov, ktoré majú vplyv na epistemológiu (Rob Boyd a Pete Richerson): Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? „Conformist Bias“: Tendencia osvojiť si najrozšírenejšie presvedčenia, praktiky a normy v danej kultúre, pokiaľ: - Populácie sú aspoň čiastočne izolované - Populácie obývajú rozdielne prostredia, ktoré sa menia pomaly - Rozdielne kultúrne varianty sú výhodnejšie v rozdielnych prostrediach - Ľudia majú limitované informácie o tom, ktoré varianty sú výhodnejšie v ktorých prostrediach Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Samozrejme, Boydove a Richersonove modely nešpecifikujú, prečo je konformita v daných prostrediach adaptívna: Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Samozrejme, Boydove a Richersonove modely nešpecifikujú, prečo je konformita v daných prostrediach adaptívna: Ak ide o presvedčenia, potom to môže byť preto, lebo dané presvedčenia sú pravdivé Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Samozrejme, Boydove a Richersonove modely nešpecifikujú, prečo je konformita v daných prostrediach adaptívna: Ak ide o presvedčenia, potom to môže byť preto, lebo dané presvedčenia sú pravdivé Ak je to tak, reliabilistické teórie musia pripustiť, že nie usudzovanie, argumentácia a racionálne zvažovanie, ale priame osvojenie si lokálnych presvedčení je dobrou reliabilistickou stratégiou Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Veľká väčšina filozofov by tento záver považovala za bizarný, anti-intuitívny a istotne mylný: je to vlastne variant Baconovho „idolu divadla“… Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Veľká väčšina filozofov by tento záver považovala za bizarný, anti-intuitívny a istotne mylný: je to vlastne variant Baconovho „idolu divadla“… LENŽE: Ak sa má brať epistemológia vážne, nie je isté, že nebude musieť odmietnuť množstvo intuícií o poznaní, ktoré samy môžu pochádzať iba z našej kultúry a nemusia byť univerzálne zdôvodniteľné Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? „Prestige bias“ (Boyd, Richerson et al.): Prijatie čo najviac takých kultúrnych variantov, ktoré si osvojili prestížni jednotlivci… Pragmaticky povedané, ľudia môžu mať cieľ zvýšiť si prestíž… A ak k tomu cieľu vedie „prestige bias“, niet dôvodu nepovažovať ho za spoľahlivú stratégiu Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Etno-epistemológia: môže sa celkom dobre ukázať, že medzi ciele, ktoré ľudia sledujú pri osvojovaní presvedčení, nemusí patriť (iba) pravdivé poznanie či sledovanie individuálnych túžob, ale (aj): - Prežitie pekného života - Morálna stálosť a dôslednosť - Sociálna a rodinná harmónia - Súlad života s posvätnými tradíciami či textami - … Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Môže sa teda celkom dobre ukázať, že ľudia sú v poznaní konzekvencialistami (sledujú ciele), no tieto ciele nie sú ani reliabilistické (spojené s pravdivosťou presvedčení), ani pragmatické (spojené s osobnými túžbami) Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Témy na ďalšiu hodinu: Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Témy na ďalšiu hodinu: - Čo ak naše epistemické intuície, ktoré my považujeme za samozrejmé a univerzálne, takými nie sú? Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Témy na ďalšiu hodinu: - Čo ak naše epistemické intuície, ktoré my považujeme za samozrejmé a univerzálne, takými nie sú? - Čo ak naše epistemické intuície sú síce univerzálne, ale ľudia v iných kultúrach, ktorí ich tiež majú, ich aplikujú dramaticky rozdielnymi spôsobmi? Prečo epistemológia potrebuje antropológiu? Témy na ďalšiu hodinu: - Čo ak naše epistemické intuície, ktoré my považujeme za samozrejmé a univerzálne, takými nie sú? - Čo ak naše epistemické intuície sú síce univerzálne, ale ľudia v iných kultúrach, ktorí ich tiež majú, ich aplikujú dramaticky rozdielnymi spôsobmi? - Čo ak naše epistemické intuície sú síce univerzálne, a ľudia v iných kultúrach ich aplikujú rovnako či podobne ako my, no majú dramaticky rozdielne epistemické pojmy v týchto intuíciách?