l&U&ŽŘr éAUMf Hodnotící kritéria eseje z předmětu SOCIÁLNÍ DEVIACE Co splněno (+) Co nesplněno (-) Formální náležitosti k celému textu Název práce (typ dilemat a místo zjišťování) úplný (Xlneúplný nebo chybí X Citace v textu (např, Vacek 1997: 192) přítomny X chybí X Plynulost vět dostačující X nedostačující X Část „Úvod" Název podkapitoly správný f x ^chybný nebo chybí X Cíl práce konkretizovaný nedostatečně specifikovaný flj 2 3 4 5 Zdůvodnění volby tématu je přítomné X chybí f X ) Způsob naplnění cíle uveden ÍX ) neuveden X Část „Charakteristika konkrétního pracoviště organizace v dané lokalitě/regionu" Název podkapitoly úplný p. )neúplný/jakého a kde? X Pracovníci, u kterých bude dilema zkoumáno specifikováni (x„ ^nespecifikováni X Charakteristiky klientů dostatečné fX Jnedostatečné X Charakteristiky pracovníků dostatečné X nedostatečné rX Část „Teoretické vymezení konkrétního dilematu" ^ .. *_ s* Název podkapitoly úplný X neÚDlavtaSkMyAého? IX ) Charakteristiky vybraného dilematu podle literatury dostatečné nedostatečné 12 3 4 5 Tabulka shrnující informace o dilematu přítomna X nepřítomna X Část „Otázky indikující přítomnost zvoleného dilematu na vybraném pracovišti a způsobu jeho řešení" Název podkapitoly úplný Cx\ neúplný X Oba typy otázek (indikující přítomnost d. vs. způsoby jeho řešení) přítomny X nepřítomny ^-^^T^N. ^ Formulace otázek ve standardizované podoby (s využitím formy „Vy") dostatečná —- nedostatečná! dvouhlavňové ot fjMM TI iW^-^ J nezacilene/obecne otr * I v\| X neprovázané s konceptem dilematu || X Část „Řešení zvoleného dilematu a jeho význam" *" Název podkapitoly úplný f X j neúplný X Způsob reálného řešení a jeho zdůvodnění dostavené nedostatečné (T} 2 3 4 5 Tereza Gálová učo: 343002 Riešenie dilemy neutrality a favoiutizmu v prístupe ku chovancom detského domova "ratolesť" {esej k predmetu: SPP803 Přistup k práci s klientem a kultura organizace) Úvod Cieľ svojej práce som vymedzila otázkou: Ako sú pracovnici detského domova „Ratolest"1 zvyknutí riešiť dilemu zachovania neutrality v prístupe k svojim klientom a favoriziícic niektorých z nich a význam riešenia tejto dilemy pre fungovanie tejto inštitúcie? Túto otázku som sa pokúsila zodpovedať v postupných krokoch, pričom som najprv stručne charakterizovala vybrané pracovisko a priblížila pracovnú náplň personálu detského domova, resp. jeho časti zodpovedajúcej za priamy kontakt s klientom. Ďalej som vymedzila jednu z dilem, s ktorou sa pracovníci daného pracoviska stretávajú pri každodennom plnení svojich pracovných povinností. Na základe uvedenej literatúry som sa pokúsila zhrnúť základné znaky vybranej dilemy neutrality a uprednostňovania určitých klientov do súhrnnej tabuľky a popísať rozdiely medzi oboma prístupmi. Snažila som sa sformulovať konkrétne problémy, ktoré možno chápať akD indikátory poukazujúce na prítomnosť dilemy neutrality a favoritizmu na vybranom pracovisku. V závere som poukázala na spôsoby riešenia tejto dilemy personálom detského domova a konfrontovala som dané zistenia s odbornou literatúrou. Napokon som určila význam riešenia tejto dilemy pre pracovisko ako také. Charakteristika pracoviska a všeobecné vymedzenie dilemy Rôzne skupiny klientov sociálnych služieb vyžadujú uplatňovanie rozličných pracovných metód a postupov. V nich sa okrem iného odzrkadľujú predstavy vedenia a tiež pohľad odborníkov, ktorí sú s klientami v bezprostrednom kontakte. Kým napríklad v starostlivosti o starších a handicapovaných zvyčajne prevládajú kontrolné metódy a postupy, ktoré zavádza manažment organizácie, kvalitatívne odlišná práca s deťmi a rodinami je v rovnakej miere otvorená prislupu odborného personálu, hoci manažérsky trend silnie i v tejto oblastí.s Jednou z organizácií poskytujúcich osobné služby nedospelým klientom je detský domov „Ratolesť" v Tŕní pri Zvolene. Domov vznikol v roku 2003 pretransformovanim zo Špeciálnej základnej školy internátnej a funguje ako zariadenie poskytujúce ubytovacie o špeciálne výchovno-vzdelävacíe služby 46 deťom vo veku 3-18 rokov, odobratých z biologických rodin a zverených do náhradnej ústavnej starostlivosti. Internátny typ detského domova nahradili samostatné skupiny rodinného typu so samostatným hospodárením, čo výrazne ovplyvnilo systém práce a napomohlo zlepšeniu kvality práce s klientami. Bezprostrednú starostlivosť o deti v každom byte zabezpečujú 4 pedagogickí vychovávatelia , ktorí vykonávajú výchovno-vzdelávaciu činnosť s cieľom rozvíjať tvorivé schopnosti deti a mládeže v čase mimo vyučovania. Ich úlohou je tiež vypracovávať programy výchovno-vzdelávacej a záujmovej činnosti pre deti so špeciálnymi potrebami, sprostredkovávať poradenskú činnosť spojenú s diagnostikovaním za použitia vymedzených diagnostických a kontrolných metód. Vychovávatelia si vedú záznamy o deťoch, hodnotia svoje poznatky o nich a zapracúvajú ich do terminovaných plánov činnosti. Spolupracujú s učiteľmi, internátnymi vychovávateľmi, sociálnymi pracovníkmi, psychológom, vedením as ostatným personálom detského domova, ich úlohou je udržiavanie kontaktu s prostredím, z ktorého dieťa pochádza, a pomoc pri sanácii pôvodnej biologickej rodiny, ak je to možné. Angažujú sa tiež pri hľadaní náhradných rodín- pestúnskych alebo osvojiteľských. 1 HOWE, D.: SocinJ Workers and Their Practice in Welfare Buícucracics. Gower, Aldcrsliot-Vermont 19BG, p. 136-na. 1 Zameriavam sa na pcdpyických vychovávateľov, ktorých možno označiť Lipskyho termíoam -„street level byrc-crats", tj.úradníci prvej linie, ktori sa dostávajú du bezprostredného kontaktu s klientom. Povinnosti vychovávateľa teda predstavujú pomerne široké spektrum úloh. Okrem nutnosti rešpektovať pravidlá a postupy organizácie, v ktorej pracuje, buduje vlastný tvorivý pristúp k práci s deťmi. Pri vykonávaní každodennej pracovnej činnosti si však prirodzene a mnohokrát mimovoľne vytvára akési obranné mechanizmy- stereotypy, ktoré mu pomáhajú zvládal* nápor náročného povolania. Rutinné riešenie problémov je síce menej vyčerpávajúce a omnoho pohodlnejšie, no zákonite uberá na kvalite poskytovaných služieb. Preto vyvstáva otázka, či je možné efektívne sa vysporiadať s pracovným stresom a redukovať pritom podobné psychologické konstrukty na minimum. To však znamená opíltovné sproblcmatizovanie bežne využívaných rutinných postupov a otvorenie otázky kontradiktorickosti tohto povolania.3 Jedným z neprekonaných stereoptypov, prítomných v danej organizácii je favorizácia určitých klientov pred inými, pričom častým ospravedlňujúcim argumentom zaznievajúcim z úst pracovníka je skutočnosť, že nieje v jeho silách „rozdať sa pre všetkých" a preto venuje pozornosť aspoň niektorým. Avšak prospech, ktorý vyplýva z riešenia individuálnych prípadov a poskytovaním služieb iba pre určitú časť klientely nemožno nazývať prospechom verejným.4 Intervencia pedagogického vychovávateľa v detskom domove je špecifická, pretože sa dlhodobo sústredí na určitú takmer nemennú skupinu ľudí. Hoci v rámci svojho postavenia nemá možnosť uplatniť svoje preferencie pri výbere klientov, má možnosť zvoliť vlastný pristúp k svojim zverencom. Tento postoj sa prejavuje v dileme rovnocenného zuobchádzania so všetkými deťmi a uprednostňovania niektorých z nich. 1 LIPSKY, M.: Street-level Bureaucracy. Dilemmas oľlhe Individual in Public: Services. Russell Saue Foundaliufl, New York 1080, p. Mt. tamže, p. 145. Dilema neutrality X favorotľsmu5 Znaky dilemy Neutralita Favoritizmus Postoj a prístup k osobe klienta (predstava o normalitě klienta) Neutrálny, nezaujatý postoj k osobnosti klienta Vytváranie alebo preberanie predsudkov, kategorizácia klienta podľa: individuálnych sympatií a antipatií - sociálnej hodnoty klienta - hodnoty, ktorú klientovi pripisuje organizácia (vedenie) Spôsob riešeniu problémov Rovnaký prístup ku všetkým klientom bez ohľadu na individuálne preferencie, vecné riešenie problémov Rozlišovanie medzi klientam i, ktoré môže viesť k úplnému alebo čiastočnému vylúčeniu časti klientov z intervencie poskytovaleľa služieb alebo zanedbávaniu riešenia problémov určitých klientov na úkor iných Kvalita v poskytovaní služieb Poskytovanie rovnako kvalitných služieb všetkým klientom bez rozdielu Poskytovanie služieb odlišnej kvality, favorizácia niektorých klientov v porovnaní s ostatnými. Očakávania prostredia Teoretická požiadavka zachovania morálnej neutrality a rovnosti v zaobchádzaní zo strany štátnej byrokracie, odborníkov i Širokej verejnosti Institutional izácia predsudkov prítomných v celej spoločnosti Zdroj získavania informácii potrebných na intervenciu Zreteľ na informácie z rôznych zdrojov Náchylnosť prijímať informácie iba zo svojho vlastného spoločenského prostredia. Alokácin zodpovednosti za problém Spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za problém medzi klienta a prostredie, v ktorom žije. Jednostranné prisudzovanie zodpovednosti za problém klientovi alebo prostrediu. Rozlišovanie medzi klienlami ako vinníkmi a | obeťami s TbIiuITíh zostavená podľa charakteristiky dilemy neutrality a favoritism« v maiiagrafii: MUSIL, L: „Ridn bycíi Vňm pomohla, alt\.."Ditcinnla práce 5 klíenly v o ry an iza cíc h. Marek Zeman, Brno 2004, s. 77'B9. Ukazovatele poukazujúce na prítomnosť dilemy neutrality a favoritizmu v detskom domove Prítomnosť diíemy neutrality n favoritizmu v mnou vybranej organizácii možno demonštrovať na konkrétnych skutočnostiach. Existuje niekoľko dôvodov rozlišovania medzi klientami. Jedným z nich je individuálny pristúp, ktorý je v súlade s očakávaniami spoločnosti.' Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby deti skutočne vyžadujú individuálny a jedinečný pristúp ku každému z nich, niekedy sa však tento sklzne do preferovania niektorých deti pred inými. Táto skutočnosť je v detskom domove ešte umocnená zavedením funkcie tzv. kľúčových pracovníkov, ktorý zodpovedajú za vedenie agendy, týkajúcej sa vybraných 2-3 deti v rámci vlastnej pracovnej skupiny a zabezpečovanie ich individuálnych potrieb. Nemožno konštatovať, že by kľúčový pracovník vždy prechovával väčšie sympatie k týmto svojim zverencom ako k svojim ostatným chovancom detského domova, faktom však zostáva, že ich problémom prirodzene venuje zvýšenú pozornosť a viac času. Prijima totiž osobnú zodpovednosť zu zostavovanie a dodržiavanie individuálnych plánov, podliehajúcich kontrole vedeniu. Tento postup sice umožňuje rovnomernejšie rozdelenie pracovnej záťaže medzi pedagogických vychovávateľov a prehľadnejšiu organizáciu práce v skupine, zároveň sa však dostáva do konfliktu s požiadavkou rovného prístupu ku všetkým klientom. Keďže ide o dlhodobú intervenciu zameranú na jednu skupinu ľudí, isté východisko pri riešeni tejto dilemy by som videla v časovom obmedzení funkcie kľúčového pracovníka pre jedno dieťa a jeho nahradení iným pedagogickým vychovávateľom. Striedanie vychovávateľov na pozíciách kľúčových pracovníkov pre určené deti by tak aspoň z dlhodobého hľadiska napomohlo riešeniu dilemy neutrality či uprednostňovania klienta. Ďalšou významnou skutočnosťou, na základe ktorej na uvedenom pracovisku dochádza k vytváraniu predsudkov a kategorizácii klientov, ktoré sú v rozpore s neutrálnym posiojom je fakt, že veľká väčšina deti využívajúcich náhradnú výchovnú starostlivosť je rómskeho pôvodu. I keď nemožno hovoriť o otvorenej diskriminácii, ktorá by sa prejavovala v rozdielnom prístupe k bielym a rómskym deťom, poukazovanie na neprekonateľné kultúrne rozdiely, ktoré sú prekážkou v interakcii medzi bielym vychovávateľom a jeho rómskym zverencom je častým argumentom podporujúcim neschopnosť pracovníka zaujať nestranný 0 MUSIL, Lr: „Rádo bych Vám pomohla, ale..."Dilcmaln práce s klienty v onjanizncicii. Marek Zcmnn, Brno 200<1. s. 77. postoj ku klientovi. Vychovávatelia častokrát pripisujú nezvládnuteľnosľ deti ich vrodenému temperamentu, akcentujúc vplyv prirodzeného prostredia, z ktorého deti pochádzajú. Spoločensky zaužívaný predsudok o obmedzenej „sociálnej hodnote" rómskej menšiny sa prenáša i na pôdu tejto organizácie a úlohou personálu je ochrániť svojich klientov proti podozrievavosti a nedôvere prostredia, v ktorom sa domov nachádza. Ani vychovávatelia však nezaprú svoje sociálne korene a častokrát sa riešenie tejto situácie prejavuje ako prebratie a inštitucíonalizácia predsudku o sociálnej hodnote klienta, dôsledkom takéhoto vnímania situácie je znížená motivácia deti vo vzdelávacej i záujmovej činnosti, prehlbujúca sa sociálna odkázanosť a na druhej strane tiež neschopnosť plniť požiadavky spoločnosti. To môže mladým ľuďom opúšťajúcim detský domov eäle viac skomplikovať ich už aj tak náročný štart do samostatného života. Nie iba spoločnosť vytvára určitú predstavu o hodnote klienta. Pracovníci môžu prejavovať rozdielny postoj k zvereným deťom i v snahe vyhovieť vedeniu organizácie. Ide predovšetkým o „čierne ovce" detského domova, ktorým sa venuje zvýšená pozornosť avedenie špeciálne dbá o dohľad nad nimi, aby sa eliminovali negatívne ohlasy školy a okolia. Pedagogickí' vychovávatelia sa potom v snahe vyhovieť vedeniu sústredia najmä na intervenciu u týchto klientov a snažia sa tak „zmierniť zlé svetlo", ktoré problémy s nedisciplinovanými deťmi vrhajú na celú inštitúciu. Dilema neutrality a favoritizmu sa však nepremieta iba v postojoch a prístupe pedagogických vychovávateľov k deťom, ale tiež v spôsoboch riešenia problémov. Rozlišovanie medzi klientami môže niekedy (aj keď nie príliš často) viesť až k vylúčeniu niektorých z nich z kontaktu s organizáciou. 1 detský domov sa vo výnimočných prípadoch vzdáva zodpovednosti za starostlivosť o klienta a na základe súdneho rozhodnutia zaraďuje deti a mládež s poruchami správania (prípady protispoločenskej činnosti, záškoláctva, krádeži, toxikománie a i.) do špecializovaných výchovných zariadení a reedukačných centier. Odchod deti býva obvykle pracovníkmi daného zariadenia prijímaný s úľavou, hoci občas môže vyvolať pocit osobného zlyhania vychovávateľa, ktorý nedokázal vyhovieť svojej profesnej úlohe a pomôcť svojmu klientovi vyrovnať sa s požiadavkami prostredia. Spoločnosť a pracovné okolie však väčšinou umlčia podobné výčitky a pod ich vplyvom pracovník zdôvodňuje a ospravedlňuje odchod dieťaťa slovami, že „mu už niet pomoci". Podobné riešenie prípadov je však zriedkavé, omnoho častejšie sa stretávame so zanedbávaním problémov niektorých detí a favorizovaním iných. Do konfliktu sa pritom dostávajú aj očakávania prostredia, ktoré by podľa ideálov modernej občianskej spoločnosti mali reprezentovať rovnosť v zaobchádzaní pre všetkých bez rozdielu. V skutočnosti je však celá spoločnosť pretkaná predsudkami o „spoločensky hodnotných" a „spoločensky menej hodnotných klientoch", kloré sa prenášajú i na pôdu inštitúcie najma ako už spomínaný problém „neprispôsob i vošli rómskej menšiny". Riešenie dilemy neutrality a favoritizmu a jeho význam Výskyt uvedenej dilemy v organizáciách poskytujúcich sociálne služby je veľmi častý a nie je jednoduché zbaviť sa je. Nútilo by nás to totiž otvoriť veľmi citlivú tému akou je spochybnenie nestranností a odbornej spôsobilosti pracovníkov sociálnych služieb. Odmietnutie predsudkov a posudzovanie klienta výhradne na základe jeho situácie alebo podľa dopredu určených postupov je pomerne ojedinelým javom. Omnoho jednoduchšie a tiež flexibilnejšie riešenie, ktoré využíva i detský domov „Ratolesť" je utvrdzovanie sa v oprávnenosti predsudkov, prítomných v celej spoločnosti a sprievodné eliminovanie pracovnej záťaže. V praxi sa inštitucionalizácía predsudkov prejavuje ako neochota prijímať nové informácie o deťoch, ktoré by nabúrali koncepciu rozlišovania. Pedagogický vychovávateľ väčšinou čerpá informácie z „overených zdrojov", ktoré výrazne nenarušia zaužívaný postoj ku klientovi. Určujúce sú pritom hodnotenia učiteľov, internátnych vychovávateľov a ostatných pracovníkov, ktorí sú v priamom kontakte s klientom a zaujímajú k nemu podobný postoj. Stereotypy a predsudky však možno najlepšie identifikovať v situácii, keď sa vychovávateľ dostane dD názorového konfliktu s osobami pochádzajúcimi z iného spoločenského prostredia, ktorých postoj ku klientovi je diametrálne odlišný- napr. s biologickými rodičmi dieťaťa. Inou spornou situáciou je návrat dieťaťa z reedukačného zariadenia z dôvodu zlepšenia správania. Vychovávateľ obyčajne s veľkou nedôverou prijíma spať bývalého chovanca detského domova a hlboko zakorenené predsudky a interpretácia predchádzajúcej osobnej skúsenosti vychovávateľa častokrát dieťaťu nedajú ani príležitosť „ukázať sa v lepšom svetle". Význam odvolávania sa na predsudky a ospravedlňovania nerovnakého zaobchádzania s klientami možno nájsť najmil v snahe pracovníka udržať pracovnú záťaž v preňho prijateľných medziach. Takéto psychologické zdôvodňovanie ešte umocňuje fakt, že favorizáciou niektorých klientov si pracovník vlastne vytvára akýsi vzorový model práce, lumžc, 5.82. ktorý navodzuje pocit, že aspoň u časti klientov sa dosiahnutý výsledok intervencie kryje s pôvodnými očakávaniami. Intervencia sa tak vlastne vysvetľuje teóriou menšieho zla, kde v prípade, že nemožno pomôcť všetkým, je nutné pomôcť aspoň „niektorým vyvoleným". Otázka ich výberu je však vždy v rukách intervenujúceho pracovníka, preto je nevyhnutné aby tento prijal zodpovednosť za svoje rozhodnutia a uvedomil si ich individuálny i celospoločenský dosah. Model poskytovania osobných služieb má totiž určité špecifiká v porovnaní s poskytovaním služieb mechanických. Klient je totiž priamo zahrnutý do intervencie a do rúk poskylovateľa služieb „vkladá svoj vlastný osud".1 A preto práca s ľuďmi a špeciálne práca s deťmi, vzhľadom na ich zraniteľnosť a intenzívne vnímanie rozdielov, vyžaduje veľmi citlivý přistup a potrebu prehodnotiť zaužívané praktiky. Použitá literatúra: 1. MUSIL, L.: „Ráda bych Vám pomohla, ale..."Dilemata práce s klienty v organizacích. Marek Zeman, Brno 2004. 2. LIPSKY, M.: Street-level Bureaucracy. Dilemmas of the Individual in Public Services. Russell Sage Foundation, New York 1980. 3. HOWE, D.: Social Workers and Their Practice in Welfare Bureucracies. Gower, Aldershoi-Vermont 1986. 4. MAWSON, C: Containing anxiety in work with damaged children. In: Obholzer, A., Roberts, V.Z. (eds.). The unconscious at work. Individual and organizational stress in the human service. Brunner-Routledge, Have-New Zork 1999, p. 67-74. 5. GOFFMAN, E.: Asylums. Penguin Books, London- New York- Ringwood-Toronto-Auckland- Harmortdsworth 1991. * GOFFMAN, EH: Asylums. Penauin Books, London- New York- Rtngwood- TotíhiiO' Auckbjnd-Hnrmondsworth 1991, |i. 285.