94 4. KAPITOLA SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ PODHISOV 4.1. Ekonomická, úloha a spoločenská zodpovednosť podnikov. 4.2. Spoločenská zodpovednosť podnikov voöi jednotiivýa skupinám 4.3. Horálna zodpovednosť podnikov Aby sme mohl i zodpovedať na otázku v čom spočíva spoločenská zodpovednosť podnikov, musíme si predovšetkým vyjasniť otázku, v čom spočíva ich ekonomická úloha, ako ona súvisí s ich sociálnym poslaním v spoločnosti, resp. v riešení ktorých spoločenských problémov je .úloha podnikov a podnikania nenahraditeľná. Základným problémom ---- ekonomicko-etickou dilemou - je vzťah medzi maximalizáciou zisku a konaním dobra pre celú spoločnosť. .Otázka, morálnej zodpovednosti podnikov je otázkou riežsniä konf1iktu medzi profitom a morálkou. Každý podnik je súčasťou určitého spoločenského poriadku, a preto je nevyhnutné jeho činnosť chápať v kontexte týchto spoločenských vzťahov. Spoločnosť prostredníctvom ústavy, zákonodarstva, rozhodnutí štátnych a vládnych orgánov vytvára základný pol i ticko-právno-kultúrny rámec pre podnikateľskú činnosť ako takú. V podnikateľskej činnosti sa prelínajú všetky tri úrovne záujaov a sociálr.oa-tickej zodpovednosti - spoločenská , t.j. sakroúroveň, inštitucionálna, t.j. mezoúroveň a individuálna, ktorá sa nazýva mikroúrovňou. Vymedzenie týchto troch úrovni je dôležité z hľadiska uvedomenia, äe žiaden z týchto subjektov neexistuje oddelene, ale len vo vzájomnej podraienenosli a interakcii. 95 Padni k - základni jednc-tjca ekonomického systému Definície "podniku" sú rôzne. Spravidla sa pod týmto itom rozumie "ekonomická a organizačná forma usporiadania výroby, obchodu a služieb. Forma podniku je ...založená na dosahovaní zisku prostredníctvom podnikateľskej činnosti". (Kalý slovník trhovej ekonomiky, 1991, s. 143-144). Podnik predstavuje hospodársku jednotku, ktorá tvorí a zhodnocuje výkony na uspokojenie cudzích potrieb so zreteľom na hospodárnosť a finančnú rovnováhu.(Lexikon der Hirtschaftsethik, 1993, s. 143) V tejto definícii sa odrážajú dve najzákladnejšie črty fungovania podniku v každom hospodárskom systéme - tvorba výkonov a zhodnocovanie. Zároveň sa podnik cez túto definíciu charakterizuje ako technická, sociálna, organizačná a hospodárska jednotka. Podnik existuje v rôznych formách a v rôznych typoch. Typy podniku závisia od rôznych kritérií, napr. od typu produkcie, t echn i oko-organ i začnej charakteristiky podniku. od hospodárskeho odvetvia, veľkosti podniku, vlastníctva podniku, právnej formy podniku a pod. V našej transformujúcej sa ekonomike sa začínajú stále viac presadzovať akciové spoločnosti. K ich najdôležitejším prednostiam patrí, že majú k dispozícii viac financií na investovanie. Získavanie peňazí prostredníctvom predaja cenných papierov akcií a obligácií, patrí k najefektívnejším formám podnikovej organizácie na získanie finačného kapitálu. Kúpou cenných papierov sa tisícky ľudí a domácnosti stávajú akcionármi korporácie. Korporácia, resp. akciová spoločnosť nadobudne veľké množstvo financií na investovanie, čo je prakticky nemožné nadobudnúť inou cestou. Ekonomická úlohs podnikov Fungovanie každého ekonomického systému je spojené s činnosťou podnikov a podnikaním. K základným ekonomickým úlohám patrí: 1. Hospodárska a produkčná úloha. To znamená, udržiavavni e, výroba, distribúcia tovarov a služieb pre uspokojovanie aákladných i nadstandartných potrieb obyvateľstva. Produkčnou činnosťou vytvárajú podniky bohatsvo krajín a národov. 9S 2. Úloha zachovania spoločnosti. Prostredníctvom výroby a uspokojovania potrieb spoločnosti udržiava sa v spoločnosti stabilita a zabezpečuje sa kontinuita spoločnosti a spoločenských inštitúcii, prostredníctvom ktorých sa spoločností ďalej rozvíja. Vytvorením materálnych podmienok, hmotného bohatstva a blahobytu sú splnené základné predpoklady pre činnosť výchovných, zdravotníckych a kultúrnych instituci í. 3. Adaptívna úloha. Spoločnosť sa neprestajne vyvíja. Hospodárske jednotky poskytujú prostriedky pre vedeckovýskumnú činnosť akademických a univeraitných prostriedkov. 4. Riadiaca alebo politická úloha. Každá spoločnosť požaduje existenciu takých inštitúcií ako je vláda, právo, politické strany, armáda, ktoré koordinujú činnosť rozličných záujmových skupín a prostredníctvom ktorých sa regulujú konflikty medzi týmito skupinami. Hospodárska činnosť podnikania vytvára predpoklady pre činnosť vlády, súdov, armády a politických strán. (Cannon, 1992, s. 34) S rozvojom spoločnosti pozorujeme obzvlášť v 20.storočí, rast špecializácie v plnení týchto úloh. Zároveň sme svedkami, že tieto roviny podnikania a ekonomickej činnosti sú stále viac zviazané s ostatnými spoločenskými aktivitami. Je všeobecne známe ako rapídne ovplyvňuje rozvoj ekonomických aktivít umenie alebo poznatky medicíny, napr., v oblasti racionálneho stravovania. Podniky vo všetkých ich formách existujú teda primárne pre produkciu statkov a služieb, ktoré spoločnosť chce a potrebuje. Determinuje to objektívne ich prvú a dôležitú formu zodpovednosti v spoločnosti; ak plnia neúspešne túto funkciu, nemôžu pristupovať zodpovedne k plneniu ďalších úloh. (Cit. Task Force on Corporate Social Performance: Report on Business and Society: Strategies for the 1980s, Washington, US Department of Commerce, 1930 Profitujúca ľýrofcá, disiribúcia a predaj sú najcharakteristickejšie funkcie podnikania v spoločnosti. Výsledkom ich činnosti je produkovanie spoločenského dobra. Ostatné spoločenské inštitúcie však tiež produkujú spoločenské dobro, napr., nemocnice, školy, kultúrne inštitúcie. Mnohé z nich sa komerci ona 1 i zuj ú a tiež vytvárajú zisk, ale nie je to ich hlavným poslania. Len pri ekonom i oleosa podnikaní, len. pri hospodárskych subjektoch však ide o spojenie vytvárania dobra a Eaximalizovania zisku. A práve Eaxiaali -saciu zisku považujú mnohí ekonómovia za najdôležitejšiu spoločenskú zodpovednosť podnikania. V tejto súvislosti sa stal klasickým výrok amerického politologa a ekonóma K.Friedaana: Jedinou, sociálnou zodpovednosťou padniiíarľi a je i2axi,v2ai izacia zisku. 97 Podnik a spoločnosti. Spoločenské zodpovednosť podnikov Existuje explicitne aj implicitne väzba medzi podnikaním a spoločnosťou. Podnikateľ očakáva zveľadenie bohatstva, ponúka obchod, vytvára pracovné možnosti, inovuje a produkuje bohatstvo nevyhnutné pre výživu a pod. Vo svojej činnosti je však závislý aj od komunity, resp. spoločnosti, v ktorej sa realizuje. Podnikanie a obchod potrebujú ochranu ich existencie, ich realizácie, potrebujú vnútorný poriadok, pravidlá hry, potrebujú stanovenie mechanizmu presadenia týchto pravidiel, resp. garantovanie pravidiel pri zmenách, ktorými spoločnosť nepretržite prechádza. Pokiaľ podnikateľská sféra nemá takúto garanciu, jej aktivity sú zakaždým ohrozené a predovšetkým je ohrozené investovanie zo strany podnikateľov, čo má spätne ďalekosiahle dôsledky pre celú spoločnosť, pretože otázka investovania je otázkou budúcnosti. Investovanie dnes sa robí pre zajtrajšok. Takisto je veľmi zložité pre podnikanie prosperovať alebo realizovať plný potenciál v enviromentálnej oblasti, pokiaľ všeobecné platné podmienky v spoločnosti sú voči tomuto nepriaznivé. Spoločnosť očakáva od podnikov v celej škále ich rozmanitých foriem, ako i od oblasti podnikania vôbec, aktívnu participáciu predovšetkým v týchto sférach: x bohatstvo krajiny * pracovné príležitosti * sponzorstvo Fundamentálna úloha podnikania spočíva vo vytváraní prostriedkov, ktorými sa pokryjú materiálne potreby spoloč-spoločnosti. Äk teda podnikatelia investujú do rozvoja podnikateľskej sféry, vytvárajú týra predopklady pre rast bohatstva spoločnosti. Nezanedbateľnou stránkou podnikateľskej činností je vytváranie nových pracovných možností. Je to záležitosť, ktorá je takisto spojená s investovaním. Idea investovania do budúcnosti je dnes kľúčovou ideou teórie o kontrakte medzi spoločnosťou a podnikaním (Connan, 1992, s.31 - 32). Veľa zo sociálnej infrastruktury závisí od rozvoja priemyslu v krajine. Cesty, školy, nemocnice sú výsledkom dlhtrvajúcej strostiivosti vlády o blahobyt krajiny. Táto starostlivosť však musí byť krytá stavom bohatstva krajiny. 93 Od priemyslu sa očakávajú dlhotrvajúce investície v podmienkach dlhotrvajúcej konkurencie, vyššia kvalita produktov a služieb, nové pracovné odbory, nové pracovné príležitosti, dokonalejšie technológie, vyššia efektivita. Je skutočne veľkou dilemou, Si investovanie do budúcnosti so zreteľom na blaho spoločností by nemohlo priviesť podnik k bankrotu. Je dilemou, či zisk podniku aá byť , a ak áno tak potom do akej miery, použitý len v prospech podniku alebo v prospech spoločného dobra. Ak sa firmy alebo podniky dobrovoľne zriekajú iaaxína-lizácie zisku, t.j. neinvestujú ho vo svoj vlastný prospech, napomáhajú tým riešeniu vážnych sociálnych problémov, ktoré sa v literatúre označujú ako aktuálne sociálne výzvy. Všeobecne sa pokladajú sa najvážnejšie tieto sociálne výzvy: - nesamestnanosť - inflácia - úpadok miest a obcí - stagnácia produktivity ^ - níska životná úroveň Ak podniky vedome pristúpia na participáciu v riešení týchto základných výziev, doporučuje sa vytvorí Ľ taký systéa práce manažérov, ktorý by akceptoval daná úsilie podniku. Súčasťou strategických podnikových plánov by Eal i liy" nasledujúce okruhy probléacv: 1. Vzdelávací systéa firemnej etiky a hodnôt by mal byť súčasťou podnikania. 2. Na zreteľ by sa mali brať otázky ochoty a vládnutia. ' 3. Malí by sa zohľadňovať súčasne nielen ekonomické, ale aj sociálne škody. 4. Mala hy byť vytvorená inštitúcia na ochranu životného prostredie. (Cannon, I9S2, s. 5i) 99 Sociálne konanie POZITÍVNE HEGATIVHE POZITIVNY Podnikový záujem NEGATIVNY Verejné uznanie Horúčkov i t á konkurencia D i skr i m i nác i a Sojkot konzumentov Tab.: Formy sociálnej výzvy (Podľa: Cannon T.: Corporate Responsibility. Financial Times, 1992, s. 45) 4.2. Spoločenská zodpovednosť podnikov voči jednotlivým skupinái Ako celkový morálny rámec pre činnosť korporácii a rast ich morálnej aktivity vystupje systém hodnôt, ktorý funguje v tej ktorej spoločnosti. Dôveryhodné obligácie, právna aorálna záväznosť kontraktov, spravodlivosť vo verejnej správe. Garancia sociálnych vymožeností, garancia neprofitujúcim organizáciac a pod. sú ovplyvňované i-ozvojoa demokratických, etických a adrálnych hodnôt spoločností. Sociálnu zodpovednosť podnikov je nevyhnutné chápať komplexne. Spoločenská zodpovednosť podniku a podnikanie je mnohovrstvové. Je odrazom a prejavom vzťahov s týaí subjektami, s ktorými podnik prichádza do styku. Ani jeden Podnik nee:-:istuje ako osanotený ostrov v spoločnosti, ale je Poprepletaný mnohými väzbami s tzv. sáujmavýai skupinami. ktoré sa delia na vonkajšie a vnútorné, ku ktorýa patria zataestnaci, manažéri, akcionári, vlastníci, dodávatelia, konzucenti, veritelia, regióny, spoločnosť ako calok . 100 Každý podnik vstupuje do určitého vzťahu s každou touto skupinou. Ich vzájomné záväzky majú spravidla charakter právnej alebo spoločenskej zmluvy, ktorá obsahuje i popls sankcií 2a prípadné nedodržanie zmluvných záväzkov a pohľadávok. Žiadna zmluva však nedokáže obsiahnuť složitost; spoločenských vzťahov. Spoľahlivosti a dôvera, zodpovedný prístup k partnerom, korektné jednanie, schopnosť nezneužit; raomentálne ťažkosti partnera a pod. sú také fenomény, ktoré sa nedajú nadekrétovať, prikázať. Sú to etické princípy konania firmy alebo podniku, ktoré si firna či podnikateľ vypracuváva po dlhé roky prostredníctvom drobných, z hľadiska morálky, čestných krokov. Tak sa vytvára imidä firmy, tak sa vytvára meno firmy, ktoré je za určitých okolností (napr. keď sa firma dostane do finaäných ťažkostí) jediným kapitálom firmy, resp. jediným spoľahlivým ručiteľom pre banku pre poskytnutie úveru. Teár-ía. staiceftolderov Môžme teda povedať, že sociálna zodpovednosť podniku alebo firmy sa týka ako spoločnosti, tak aj všetkých skupín, s ktorými podnik prichádza do styku, čo vytvára zložitú štruktúru sociálno-etickej zodpovednosti -^ podniku k jednotlivým skupinám. Jednou z najvýznamnejších ekonomických teórií, ktorá sa zaoberá sociálnou zodpovednosťou korporácii je tzv. teória stakeholderov. Pojem "stakeholder" nemá v slovenčine priamy ekvivalentný výraz. Pod pojmom stakeholder! rozumieme tie spoločenské skupiny, ktoré sú ovplyvňované činnosťou, korporácie a ktoré samé túto činnosť ovplyvňujú, t.j. su rôznym spôsobom zainteresované na činnosti korporácie. Teória stakeholderov sa zároveň zaoberá pôsobením daných skupín navzájom. Jedným z kľúčových miest tejto 'teórie je riešenie konfliktu, ktorý môže vzniknúť alebo vzniká medzi rozličnýsí skupinami, pretože tieto skupiny "vstupujú do hry s rozličnými záujmami. Riešenie konfliktu záujmov sa stáva rozhodujúcou úlohou pre manažment. Avšak oddelenie vlastníctva od manažmentu je často samotným zdrojom konfli^" lov. V tomto oddelení je založená možnosť zneužitia postave nia manažérov a vznik ich absolútnej moci na úkor akcionárov alebo vlastníkov Je to spôsobené tým, že akcionári spravia» nemajú prehľad o efektivite riadenia spoločnosti so st-ra" manažérov. Hlasovacie práva si spravidla akcionár ne?'n ' a ak áno, tak ich prenáša na manažérov. Väčšina drobný^ akcionárov nejaví o riadenie a kontrolu činnosti spolocr.o záaj sa. STAKEHOLDER! ä ICH OCRKňVAKIÍi Stakeíio 1 der i Pr: rne beiíuncorns Vlastníci Zamestnanci Zákazníci Veritelia Dodavatel ia Spoločnosť Vláda Finančný zisk Mzda Dobrá ponuka Kreditné ocenenie Platbu Istotu, bezpečnost Podporu, súhlas Dodatočný profit Pracovné ocenenie Vzdelávanie Kvalita Bezpečnosť Dlhotrvajúce kontakty Kontribúciu Zlepšenie konkurencie Podľa: Cannon, 1992, s. 44. Corporate Resposibi1 i ty. Financial Times. Konflikty vo sfére- záujmov sú momentom, ktorý má prívlastok V akciových kapitálových spoločnos nálni manažéri (podľa J.K. Galbra ktorí majú dobré predpoklady pre relations a pre jednanie s ľuďmi', "byrokrati", ktorým ide nielen o osobnú prestíž. Preto môžu niekedy mické postupy, ktoré nie sú rentabi dividend môžu presadzovať také zás výhody akcionárov, ale preferujú je šérov, napr. vysoké platy pre nich priateľov. Z oddelenia vlastníctv otázka zodpovednosti manažérov akc ion árom. akcionárov a manažérov -t icko-ekonomický problém, tíach rozhodujú profesío-i tha "technoštruktúra") , činnosť v oblasti public Manažéri sú dnes viac zisk, ale aj o úspech a uskutočňovať taká ekono-Iná. V oblasti vyplácania ady, ktoré nezohľadňujú dnostranný záujem mana-iraých alebo pre ich a a manažmentu vyplýva predovšetkým voči firme a Obidve skupiny sú zainteresované na maximalizíoí 1 zisku firmy, resp. na zvyšovaní rastu príjmov firmy. Zvyšovanie Platov manažérov je jedna situácia, keď nastáva rozdiel aedzi záujmami. Druhá sožnos'J vzniká vtedy, keď manažéri z rozličných dôvodov neuskutočňujú rozdelenie celého zisku 102 firmy na dividendy. Manažéri majú tendenciu usilovati o to (podobne ako králi) , aby firmy rástli a uchovali sa. Častokrát by bolo jednoduchšie, keby firma zanikla a kapitál1 by bol rozdelený medzi akcionárov, avšak len veľmi zriedkavo sa stáva, aby sa manažment dobrovoľne zbavil svojich pozícií a aby firma zanikla. (Hrozba pohltenia inou firmou , podľa mnohých ekonomických expertov, do- určitej miery brzdí neefektivností manažmentu.) 4.3. Morálna zodpovedností podnikov Spoločenská zodpovedností a morálna zodpovedností nie sú totožná pojmy. Pri spolopcenskej zodpovednosti sa akcentuje plnenie úlohy podnikania z hľadiska jeho miesta a funkcii v spoločnosti. Centrálnym problémom je tu otázka spoluúčasti na celospoločenskom vývoji a raste bohatstva krajiny. Z hľa-' diska morálnej zodpovednosti ide o riešenie problémov spravodlivosti, čestného, férového prístupu podniku ku všetkým zainteresovaným stranám, o rešpektovanie základných etických noriem v podnikaní. Morálna zodpovednosť podnikov sa často vyjadruje tzv. etickým podnikovým minimom ■" po-i/innos" neškodí í? i nyiä , Ako podnadpis pre túto častí skript, by sme mohli použiť názov známej state K. E . Goodpastera a J. B. Matthewsa, Jr. : "MÔŽU MAŤ KORPORÁCIE SVEDOMIE?" iôo autori rozlišujú tri rozličné ponímania fenoménu zodpovednosti indivíduí. O zodpovednosti hovoríme ked': • niekomu niečo dávame sa vinu, z niečoho viníme ■ niečo má bytí urobené ■ alebo ide o očakávanú dôveryhodností. V prvom prípade ide o zodpovednosti spojenú s vinou, resp. so zavinením určitého konania, predovšetkým v zmysle:-^ práva. ; V druhom prípade ide o zodpovedností spojenú s plnení1-1:, __ určitých rolí, tak napríklad hovoríme o zodpovědnost V:-j rodičov za detí, lekára za pacientov, učiteľa za žiakov #; pod. io: 1°.' V tretíom prípade hovoríme o zodpovednosti za prijaté |, rozhodnut ie. V tomto zmysle hovoríme, že ľudia sú indivi-s duálně zodpovední, ak konajú dôveryhodne a spoľahlivo, ak s? berú do úvahy v procese rozhodovanania relevantné činitele. r Tento typ zodpovednosti predstavuje jednotu intelektuál-f neho a emocionálneho procesu individuálneho morálneho zvažo-|r; vania. Filozofi toto volajú "t.aking' s iaoral paint of t/ieu", z t. j. moirélne hľadisko a kontrastujú ho s iným procesom -t konaním na základe ekonomických pravidiel a konaním podľa i, právnych predpisov. V morálnom hľadisku jednotlivca sa vyskytujú dva kľúčo-t. momenty - racionalita konania a rešpektovanie úcty k ľudskej ;í bytosti. CW. K. Franken) S 1. Aspekt racionality v ľudskom konaní znamená, že rozhodil nut ie subjektu sa nerobí impulzívne, ale s rozvahou, so ; zreteľom na alternatívnosť a dôsledky daného konania, akcep-; tujúc jasnosti cieľov a účelov, ako i pozorností k detailom ?\ uskutočnen i a. ?• 2. Aspekt úcty k človeku predstavuje etiku v konaní ako Con- ř.ditio humana, keď sa vychádza v duchu Kantovho kategoric- "kého imperatívu. Rešpektuje sa ľudská dôstojnosť, človek nevystupuje ako prostriedok T?re dosiahnutie cieľa a vlastné rozhodnutie sa realizuje so zreteľom na iných. Vychádzajúc s týchto premís, dospievame k názoru, že ľudia, ktorí sú organizovaní jednej skupine môžu konať jednotne. Xaždý podnik, nezávisle od formy potrebuje vnútornú súdržnosť a jednotu. Skupina zvyčajne má nejakú vlastnú "logiku rozhodnutia, systém pravidiel obsahujúci autoritívne v3ájomné vzťahy a špecifické podmienky, v ktorých sa určité individuálne konanie transformuje do oficiálneho konania skupiny. Ak hovoríme, že osobné konanie kumuluje informáciu, ktorá je potrebná k jeho rozhodnutiu so zreteľom na iných, potom, môžeme za morálne zodpovedné • .subjekty, považovať aj organizácie, podniky, firmy a pod. (Goodpaster, Matthews, 1993) Teda, podniky môžu monitorovať svoje podnikateľské činnosti aj z morálneho hľadiska a efektívne, prostredníctvom Produkčných procesov participovať na tvorbe životného prostredia ako i prispievať k humánne orientovanému bohatstvu. A ťo takým istým spôsobom, t. j. s aspektom racionality a s rešpektom k ľudskej bytosti, t.j. práve tak ako morálne zodpovedné indivíduum. Teda, atribúty konania, stratégia, rozhodnutie a morálna zodpovednosť podnikov ako entít odl£-šiteľných od "klasických" individuálnych subjektov, nás vedie k záveru, že podnik vystupuje ako kolektívny subjekt. ,Subjekty7~-kí,oré majú kolektívny charakter, neexistujú však -'v tej ?odo>\' ako reálne osoby. V tomto zmysle aj pojem -právnická osoba" je iba fikciou. 104 POROVNANIE "ZA" A "PROTI" PRE POCHOPENIE KORPORÁCIE AKO MORÁLKE ZODPOVEDNEJ "OSOBY" PROTI-ARGUMENTY ZA-ARGUMENTY Podnik nie je možné nazývat! osobou. Korporáciu zastupujú vždy konkrétni ľudia. Profit je kategoricky imperatív podnikania. Zisk nemusí byť v protiklade s morálnymi pož i adavkam i Riaditelia podnikov nemajú spoločensky mandát pre etiku. Požiadavky morálnej legitímnosti nezávisia od politickej legi tInmosti 4. Právny systém určuje správanie manažmentu k majetku akcionárov Nie je jasné, trvajú len na kritériách. ci investori ekonom i ckých Moc korporácií je desivá, nedá sa vymanit! spod kotroly trhu. Disciplína trhu + disciplína morálky. Nestačí etika jednotlivca v podnikaní? Treba etiku korporác i e ? Ano - lebo vždy rozhoduje človek. Nie - lebo firma je štruktúrovaný celok. Platí téza o teľnej ruke" ruke vlády" neviai-a "pomocne j naďalej? Ano. Morálne stanovisko vytvára rámec pre nové videnie ekonomiky. Korporácie vždy berú na zreteľ záujmy iných strán - cez trh. Princíp voľného trhu je ideálny princíp - realita je iná. Dané porovnanie v prospech tvrdenia, že podniky môžu mat svedomie, ako i repliky proti tomuto tvrdeniu uvádzame podľa článku K.E. Goodpastera a J.B. Matthevsa "Can a corporation have a conscience?" (In: G.D.Chryssides, J.H.Kailsr, 1993) Tak, ako bolo povedané v druhej kapitole, podobne ako indivíduum, aj inštitúcie na aezoúrovr.i a na makroúrovní sú aktívnymi nositeľmi morálnej zodpovednosti. Proces morálneho rozhodovania a morálnej voľby je síce typický a špecifický len pre Sivé bytosti. Ha úrovni inštitúcií a na úrovni spoločnosti ako celku, keď hovoríme o kolektívnom subjekte, existujú koletívne rozhodnutia. V tomto smysle je faktom, že kolektívny subjekt nepozná zlé svedomie. Avšak, konkrétne indivíduá predstavujú autoritu určitých korporácií, firiem a spoločnosti a robia v ich mene určité rozhodnutia a činy. Tieto indivíduá ako členovia daných organizácií, poznajú veľmi dobre, čo to znamená mat! zlé svedomie. C Osobitnou otázkou by bolo do akej miery je tá ktorá firma postihnutá sa svoje neetické správanie fenoménom kolektívnej viny. Každá firma, by sa mohla usiloval! o to, aby vo svojej vnútornej organizácií, vo svojom vnútornom poriadku vytvorila systém procedúr, kanály a mechanizmy, prostredníctvom ktorých by sa etické princípy mohli uplatňovat! v každodenných morálnych dilemách. Ku konfliktom medzi ekonomickým i a etickými pravidlami dochádza na všetkých úrovniach hospodárskeho života. V procese rozhodovania hy sa mala každá firma, ktorej záleží na jej etickou profile a isidzi snažit! do svojej stratégie zahrnúť tieto základné etické princípy: i. NEŠKODIT INÝM. 2 KONAŤ FÉROVO.VOČI VŠETKÝM ZÚČASTHEHÝM STRANÁM. 3 KONAŤ VŠEOBECNÉ DOBRO. Prvý princíp sa považuje za morálne minimum, ktoré dnes akceptuje, resp. ku ktorému sa dnes verejne hlási väčšina firiem. Druhý princíp predstavuje vyšší stupeň morálnej zodpovednosti. Tretí princíp je najvšeobecnejší, predstavuje Pokus firmy založit! svoje konanie voči všetkým stakehol-3- derom na univerzalistických princípoch morálky. Podnik ako celok je zodpovedný za férové správanie, ktoré sa prejavuje predovšetkým v týchto aktivitách: r "o vzťahu k celej spoločnosti -■ " sa Sinnost!, ktorej dopady by pocítila celá spoločností, t. j. predovšetkým v oblasti životného prostredia, sa participáciu na spcIoSsriskcľ. bohatstve, pokiaľ ľ;*á k tomu predpoklady. 106 - za bezpečnost! a zdravotnú nezávadnosť svojich produktov, - za činnost!, ktorá by mohla viesť k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti pri používaní nebezpečných technológií a technického zariadenia. vo vztahu k regiónu, v ktorompôsobí•" - má obdobné etické povinnosti ako na úrovni spoločnosti, - základná povinnosť je: maximálne dbať o to, aby neškodil z hľadiska sociálneho a enviromenťálneho regiónu, v ktorom realizuje svoju činnosť. vo vztahu k svoj iní obchodným partnerom- - záväzne plniť všetky kontrakty a zmluvy voči iným firmám. vo vztahu k spotrebi teľos •' - je zodpovedná za výrobky, za ich zdravotnú a bezpečnostnú kváli tu, - je zodpovedná za poskytovanie pravdivých informácií o výrobku, Ide o vymenovanie len základných činností, v ktorých by mal podnik dodržiavať aspoň etické minimum "KESICODIT IHÝM" a "SPRÁVAŤ SA ZODPOVEDKE". V mnohých rovinách sa spoločenská a sociálna zodpovednosť prelínajú, čo len zvýrazňuje význam ich ekonomickej oblasti a jej obrovský vplyv na celé spoločenské dianie. Na záver by sme chceli skonštatovať, že morálna zodpovednosť podnikov je komplexný a zložito strukturovaný fenomén. Veď fungovanie podniku má svoj vonkajší a vnútorný organizačný rámec. Na jednej strane hovoríme o etickej zodpovedností podniku ako samostatnej hospodárskej jednotke, na druhej strane hovoríme o etickej zodpovednosti -jednotil" vých skupín vo vnútri podniku - o zodpovednosti správnej rady, manažmentu a zamestnancov. Základné etické princíp/ pre všetkých pracovníkov a všetky interné skupiny podniku sa zakotvujú spravidla v etickom kódexe podniku. (Bližšie o tom v S. kapitole) Kto je zí čo komu zodpovedný Správna rada zamestnáva manažment. Hanažffient sa zaobe: 107 otázkami organizácie podniku, spôsobmi zefektívnenia marketingovej činnosti i produkcie. - Manažment je zodpovený ra.de za to čo robí. - Manažment je zodpovedný za to čo sa produkuje a ako sa produkuje. Existuje aj vertikálna zodpovednosť vnútri manažmentu. - Manažment je zodpovedný rade za všetky rozhodnutia, ktoré urob í. - Manažment je zodpovedný akcionárom za poctivosť a efektivitu. - lianžment je zodpovedný pracujúcim za podmienky prÁce. Sem patrí" problém diskriminácie na báze pohlavia, rasy, náboženstva alebo iných pracovne nie relevantných charakteristík. Zamestnávatelia nie sú úplne slobodní a nezávislí pri vytváraní a dodržiavaní pracovných podmienok. - Hanaäment je zodpovený konzumentom za kvali tu produkcie. - Pracovníci sú zodpovední za prácu, za ktorú sú platení. - Každý člen korporácie je zodpovedný za škody,ktoré spôsobí svojou činnosťou. - Vo veľkých akciových kapitálových spoločnostiach spadá primárne zodpovenosť na radu direktorov C správnu radu). Členovia správnej rady sú zodpovení stakeholderam za práv-nosť, čestnosť, efektívne riadenie a špeciálne za výber prezidenta spoločnosti. Prezident a viceprezidenti sú zodpovední za meno spoločnosti - Členovia správnej rady sú ďalej zodpovední za väčšinu politických rozhodnutí spoločnosti a za jej všeobecné smerovanie. - Členovi s správnej rady nezöäu byt objektívni, ak sú tiež členmi manažmentu. Zodpovednosť by Eala byť spojená so sankciami vo vnútri Podniku. Cena za nezodpovednosť alebo za nemorálnosť by aa-ls platiť prísne pre všetky úrovne saasstancov. (De George, 1990)