122
práca v zahraničí a mada za ňu, ako 1 podmienky v ktorých tu Si Jú, neporovnateľné s ich podmienkami v ich pôvodnej krajine. Preto odchádzajú za prácou, a preto zostávajú tam žiť. Nenecháva však postavenie ľudí, ktorí často nie sú prijímaní ako domáce obyvateľstvo stopy na ich morálnom a psychickom vývoji? Je spravodlivé a je správne, ak milióny ľudí sa sťahujú sa prácou a vykonávajú prevažne len prácu málo kvalifikovanú. Dlhé roky nemajú prístup ani oni ani ich detí k lepšie plateným a lukratívnym miestam. Nezakladajú sa týmto korene pre novú tradíciu diskriminácie ďalších pokolení ľudí, tak o tom hovoríme v súvislosti s černošským obyvateľstvom v súčasných USA?
S problémom lacnej zahraničnej pracovnej sily sa stretávame aj v našich podmienkach. Z jednej strany naši občania často pracujú v zahraničí za nižšiu mzdu ako pôvodné obyvateľstvo. Z druhej strany naše podniky a firmy zamestnávajú zahraničných pracovníkov, ktorí vykonávajú práce, ktoré naši občania nie sú ochotní za tak nízku mzdu vykonávať, napr., ukrajinské Seny v textilnom alebo obuvníckom priemysle, ukrajinskí muži v stavebníctve a pod..
Ako sa dá diskriminácia odstrániť? Diskriminačné praktiky majú rôznu podobu a charakter. Často sa zaobaľujú do úplne iných javov a preto ich je ťažko odhaliť. Jednou z najdôležitejších ciest je legislatíva, vychádzajúca z rešpektovania základných ľudských práv a slobôd, s uznania ľudskej dôstojnosti ako základného princípu spolunažívania. Zákonné odstránenie diskriminácie sa pokladá za prvú etapu, na ktorú časovo nadväzujú ďalšie opatrenia. Štáty, ktoré sú zainteresované na odstránení diskriminácie, vytvárajú rôzne anti-diskriminačné opatrenia, napr. zvýhodňujú podniky, ktoré prijímajú viac žien, resp. zdravotne postihnutých občanov a pod. C Vtedy sa hovorí o diskriminácií s opačným znám i enkom.)
Diskriminácia z hľadiska nerovnakého odmeňovania je v stále väčšej miere odstraňovaná v súvislosti vytváraním nových štruktúr miezd. V súčasnosti sa najviac preferuje systém odmeňovania podľa tzv. porovnateľnej hodnoty. Hlavná myšlienka tohto prístupu spočíva v rozšírení princípu "rovnakú odmenu za rovnakú prácu" na princíp "rovnakú odmenu za porovnateľnú prácu". Mzda by potom mala vychádzať z hodnoty pracovného miesta. Porovnáva sa:
zručnosť
výcvik
zodpovednosť
pracovné podmienky
123
Miesta, ktoré majú porovnateľnú hodnotu by mali byť zamestnávateľom platené rovnako. Pri dodržaní tohto princípu by sa mohlo dospieť k odstráneniu diskriminácie a eliminovaniu mzdového rozdielu medzi mužmi a ženami tam, kde takýto rozdiel je.
Diskriminácia podľa rasy a pohlavia predstavuje komplexný jav. Jej odstránenie predpokladá komplexný sociálny, politický, ekonomický, etický prístup. Dejiny svedčia o tom, že aj na tomto poli sa dosahuje pokrok. Zároveň však svedčia o tom, že tendencie k diskriminaci í stále pretrvávajú.
5.4. Lojalita a poslušnosť zamestnancov ako etický probléi. Problém "whistlebloving".
Doteraz sme hovorili o tom, aké povinnosti majú zamestnávatelia k zamestnancom. Aby nedochádzalo k svojvoľnému vytváraniu pracovných podmienok, aby boli rešpektované základné ľudské práva, štát legislatívnou formou vytvára, hranice, v ktorých sa zamestnávateľské organizácie musia a-môžu pohybovať. Zamestnanci sú však tiež viazaní zákonmi, ktoré definujú ich základné povinnosti voči zamestnávateľom. Podľa Zákonníka práce k základným povinnostiam pracovníkov patrí najmä:
a)   pracovať svedomité a riadne podľa svojich síl a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými pracovníkmi,
b)   plne využívať pracovný čas a výrobné prostiedky na vykonávanie zverených prác, kvalitne, hospodárne a včas plniť pracovné úlohy,
c)   dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú; dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, pokiaľ boli s nimi riadne oboznámení,
d)   riadne    hospodáriť   s   prostriedkami  zverenými  im organizáciou a strážiť a ochraňovať majetok organizácie pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím   a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami organizácie. (Zákonník práce, par. 73, ods. 1)
Je zrejmá, že organizácia na právo požadovať od pracovníka pracovný výkon adekvátny jeho schopnostiam. Dodržiavanie pracovnej disciplíny a pracovného poriadku. Čo može požadovat organisacía ďalej? Zdôrazňovali sne, že sákladná etická požiadavka, ktorú proklaaat í vr.s prijíaajú všetky firmy a podniky, je jpipinolp - neškodit inýn. Firma může túto požiadavku aplikovať na svojich zamestnancov a zaviazať ich - neškodit firme. Čo sa však stane vtedy, ak zamestnanec zverejní o firme údaje, ktoré sú síce pravdivé, ale škodia firme? Ako sa rieši tento konflikt? Čo vlastne môže, smie alebo musí požadovať firma od svojich zamestnancov? Spravidla každá organizácia vyžaduje lojalitu. Čo znamená lojalita a  ako sa odlišuje od poslušnosti?
Lojalita je pojem na vyjadrenie požiadavky zo strany zamestnávateľov neškodit' firme a konať v súlade so záujmami firmy. Lojalita znamená rešpektovanie interných požiadaviek firmy, predpokladá pocit spolupatričnosti a vernosti firme, pocit spoluzodpovednosti za rozvoj firmy a osobnú zainteresovanosť na úspechoch firmy.
Niektoré firmy požadujú,resp. uprednostňujú pracovníkov, ktorí sú poslušní, t.j. vykonávajú bez kritických poznámok a prehodnotenia všetko, čo od nich firma prostredníctvom manažmentu vyžaduje.
V odbornej literatúra sa pre problémy vzťahu zamestnancov voči firme s hľadiska morálnej povinnosti neškodit firme zaužíval pojem "Whistle Blowing".
Pojem whistle blowing- sa používa pre celý rad aktivít, ktoré sú disimiláŕne (rozličné) z morálneho hľadiska, niekedy sa tento pojem používa pri odhalení zo strany zamestnancov v riadení firmy alebo medzi svcjirrii kolegami nevhodného správania, napr. keď uvádzajú nepravé údaje o nákladoch, alebo sú zaangažovaní na menšej alebo väčšej krádeži. (Podľa De George,1990, s. 2001
V  práci A.Lukniča "Štvrtý rozmer podnikania - etika" sa pojem whistle blowing prekladá ako "udávanie" a rozumie sa pod ním také správanie zamestancov, keď informujú svojich nadriadených alebo niekoho mimo podniku, o nejakom nespráv-vnoffl - nelegálnom alebo nemorálnom, konaní, ktoré odhalili v ich vlastnej firme.
V  danej práci používame tento pojem pre zverejnenie zo strany pracovníka organizácie informácie o konaní vo firme alebo v organizácii, v ktorej pracuje o konaní alebo činnosti, ktorú považuje za nelegálnu, alebo nemorálnu.
Intej.-ný     whistle     blowing   -    (internal v.b.)-  odhalenie alebo nedokázaná tvrdenie o nevhodnom  správaní urobené niekomu z vnútra organizácie alebo f i ray (De Georgs, 1990, s.2015
125
Ak sa napríklad študentom javí, že na skúškeboli oklamaní, whistle blowing je spravidla morálne akceptovateľný, ale nemá charakter morálnej požiadavky.
Interný whistle blowing nie je chápaný ako nelojalita alebo ako neposlušnost.
Personálny whistle-blowing (personal w.b.) sa týka zverejnenie skutku, ktorý sa netýka organizácie alebo systému, ale samej osoby. Osobný whistle blowing je morálne akceptovateľný, ale nie je morálnou požiadavkou, (napr. ak je pracovník sexuálne obťažovaný a osobný pohovor s danou osobou neprináša riešenie, potom ako ďalšia možnosť vystupuje zverejnenie tejto udalosti, obzvlášť pokiaľ by takéto správanie ďalej bezprostredne ohrozovalo iných ľudí).
Vládny whistle blowing (govermental w.b.) - keď ide o odhalenie, zverejnenie nemorálnych skutkov na úrovni vládnej byrokracie alebo štátneho aparátu. Napríklad, keď ide odhalenie veľkých korupčných škandálov.
Vo všetkých týchto prípadoch ide o odhalenie takých javov, ktoré sú z morálneho hľadiska chápané ako nesprávne. Spravidla firmy sú samé zaintersované na odstránení týchto javov a neprotestujú proti ich odhaleniu. Mnohé firmy vytvárajú také kanály, aby zamestnanci mali možnosť bez zbytočného psychického napätia na tieto javy upozorniť.
Existuje však i ďalšia forma whistleblowingu, ktorá sa nazýva - nevládny, nepersonálny, externý whistle blowing. (De George, 1990 s. 202) Hovoríme o nora vtedy, keď ide:
1.  o zamestnancov z prosperujúcej firmy, ktorí sú presvedčení, že produkujú bezpečný výrobok;
2.  o zverejnenie informácie o výrobku alebo o praxi firmy, ktorá urobila chybu v dizajne, pri používaní materiálu alebo  v dodržaní technických predpisov;
3.  o vážna škodu pre spoločnosť alebo pre individuálnych užívateľov.
Nevládny, nepersonálny, externý whistle blowing sa vždy uskutočňuje na verejnosti, spravidla na celospoločenskej úrovni, pretože je to verejnosť, ktorá utrpela nemorálnou činnosťou firmy škodu. Je zrejmé, že žiadna firma nestojí o zverejnenie údajov a skutočností, ktoré sú v rozpore s morálnymi predstavami spoločnosti, ktoré škodia nejakým spôsobom verejnosti, ale ktoré prinášajú firme veľký zisk. Ak firma vedome takýmto spôsobom profituje, potom je maximálne zaintersovaná  na  utajení tejto informácie. Z
.1&
126
firmy je konanie pracovníka, ktorý zverejni túto informáciuM nelojálne a neospravedlniteľné.
Vzniká otázka: Je whistle blowing z morálneho hľadiska akceptovateľný a ospravedlniteľný, alebo by mal byť zakázaný a nemal by sa tolerovať? Alebo, ci by nemal platiť ako morálna požiadavka? Neexistuje jednoznacnná odpoveď na tieto otázky.
Whistle blowing môže bytí v niektorých prípadoch definovaný ako morálne akceptovateľný a v niektorých ako morálne záväzný, povinný. Základným predpokladom pre posudzovanie akceptovateľnosti a oprávnenosti whistle blovingu je motivácia subjektu, ktorý činí toto odhalenie Je rozdiel, ak subjekt zverejňuje informáciu, lebo je hlboko presvedčený o nesprávnosti konania druhého človeka, alebo organizácie, alebo keď tak robí z eistej pomsty alebo z vlastnej ziskuchtivosti. 0 whistle blowing vo vlastnom zmysle slova hovoríme, keď ide o morálnu motiváciu.
Whistle blowing  ako morálne   neakceptovatsľný
Existuje názor, že whistle blowing je nemorálny a neospravedlniteľný. Zamestnanec nemá podľa tohto pohľadu právo zverejniť informáciu týkajúcu sa činnosti firmy, pretože tým firme škodí. Bráni jej v dosahovaní zisku a výsledkov, z ktorých sám doposiaľ profitoval, je voöi zamestnávateľovi nelojálny. Takýto človek-si nezaslúži uznanie, ale práve naopak, odsúdenie. V podobnom duchu vychovávame deti od útleho detstva, keď ich ucime, že "žalovať sa nepatrí" alebo "Ty si žalobababa, fuj!", alebo "Špinavé prádlo sa má prať doma, a nie na ulici". Podobne veľkú tradíciu má distanc od ľudí, ktorí majú renomé "udavačov" Veľmi ťažko nájde zamestnanie manažér, ktorý zverejnil údaje o činnosti firmy. Spravidla býva v okruhu svojho profesionálneho pôsobenia diskreditovaný. Základom tohto tvrdenia je, že zamestnanec musí byť lojálny voči firme za každých okolnosti.
Whistle blowing  ako morálne  akceptovateľný
Whistle blowing sa považuje  za morálne dovolený vtedy, keď  ide o  zverejnenie údajov  o neetickej  činnosti fif .'" ktorá  svojou činnosťou  škodi verejnosti, alebo jednotily, užívateľom.  To znamená,  Se svojím  výrobkom, službou ale inou aktivitou ohrozujú verejnosť.
127
p             Podľa De Georgea existuje päť podmienok, za ktorých je "j!  whistle blowing z  morálneho hľadiska prípustný. A to:
W 1.   Ak firma, prostredníctvom  svojho produktu alebo politiky
äf         spôsobuje vážne škody verejnosti, ci osobe, ktorá používa
«!         jej produkt, nevinným  divákom  alebo  celej spoločnosti,
W:          (štátu) .
U 2.   Ak raz zamestnanci odhalia nebezpečné konanie pre užívají:         teľov, mali by to bezprostredne oznámiť svojim priamym |í         nadriadeným a urobiť to ako morálnu záležitosť. Ak tak •i         hneď neurobia, akt whistle blowing nie je celkom ospra jyi          vedl n i teľný.
ff 3.   Ak  záležitosť oznámená vyššie nie je efektívne  riešená,
Ä        zamestnanci by mali využiť vnútorné procedúry a  možnosti
U        vo  vnútri firmy. Ak  dotyčná  osoba neuspeje  u priameho
|i        nadriadeného, mala  by  sa  obrátiť  na  vedenie podniku,
jt        resp. na radu riaditeľov.
i?
S'E
S't         Hhistle  blowing ako morálna požiadavka
1J Whistle blowing je morálne prípustný, ale spravidla nie -S je stanovený ako morálna povinnosť. Zamestnanci nie sú jgfzvycajne zaviazaní nejakým špeciálnym reglementom k tomu, B-laby zverejňovali údaje o firme.
Ü     Whistle  blowing je  morálne požadovaný,  ak sú splnené Ittieto podmienky :
§J4.      Whistle blowing  musí byť,  alebo má  byť prípustný,  ak
I*.          je  založený  na  dôkaze,   vychádza  z  presvedčenia  a
ji          racionality, z nezaujatosti, z korektného stanoviska, že
Í          spoločnosť produkuje a praktizuje veci, ktoré sú pre verejnosť alebo užívateľov nebezpečné.
„5     Zamestnanec si musí byť dobre vedomý toho, že zverejnenie
H       nevyhnutne  prinesie  so  sebou  zmeny. Možnosť dosiahnuť
IĽ      úspech musí byť takou hodnotou, äe vyváži  riziko,  ktoré
fc       sa po zverejnení predpokladá.
jp; Pred tým, ako sa ide s oznámením na verejnosť, llPotenci álny "whistle blower" by mal vedieť, komu chce ||poskytnúť dôkaz (vládnej byrokracii, novinám, televízii) a Ws kým chce komunikovať."Whistle blower" by mal dobre zvážiť feäké dôsledky bude mať jeho odhalenie, aké zmeny nastanú voöi 1|2° strany  ostatných.
Posledné dve podmienky whistle blowingu hovoria o tom, 3e ak sú dodržané, potom whistle blowing vychádza za hranicu
128
povinnosti, predstavuje  vědy morálny heroisinus  a tento nie je nikdy morálne povinny (De George, 1990, s. 213)
Týchto päť podmienok môže poslúžiť pri osobnom rozhodovaní, ci pre danú osobu vystupuje whistle blowing ako to, öo je dovolené alebo ako morálna požiadavka. Pri prvých troch požiadavkách je dôležité, Si whistle blowing je morálne motivovaný. Dá sa uvažovať o anonymnom zverejnení. Ale pri anonymnom zverejnení hrozí, že udalosť ostane bez povšimnutia, pretože každé seriózne zverejnenie musí byť založené na dôkaze.
Mnohí si myslia, že to, co nie je zakázané (permitted), nemusíme robiť. Veď neexistuje všeobecná morálnu' povinnosť robiť prevenciu voči všetkej amorálnosti.
129
6.
KAPITOLA
MANAŽÉRSKA ETIKA
6.1.  Význam a podstata manažérskej etiky.
6.2.  Problém morálneho rozhodovania.
6.3.  Eticky profil manažéra.
6.4.  Moderný systém riadenia - diskurz.
Danú kapitolu považujeme za jednu z centrálnych častí týchto skript. Jej cieľom je poskytnúť základné teoretické etické východiská pre manažérov, senzibilných k otázkam etiky, pre ktorých etika nie je brzdou ekonomického vývoja, niečím, co bráni rentabilite, efektívnosti, invencii. V tejto Sasti vystupuje etika ako súčasť manažérskej práce, ako integratívny element ekonomickej a sociálnej sféry.
6.1. Vyznal a podstata aanažérskej etiky.
Manažérskou etikou sa spravidla rozumie kriticko-normatívna relexia riadenia podniku, firmy, inštitúcie zo strany manažmentu. Manažérska etika je etika riadenia, ktorej centrálnym problémom je vzťah medzi predstavenými a podriadenými, t.j. medzi riadiacimi pracovníkmi a ostatnými pracovníkmi firmy alebo podniku. Úroveň, stav a kvalita manažérskej etiky ovplyvňuje kvalitu a rozvoj medziľudských vzťahov  na  pracovisku.
Manažérska etika plní pre každého manažéra dvojakú funkciu : poskytuje mu základnú normatívnu orientáciu vo vzťahu k ostatným ľuďom, s ktorými prichádza do styku a ktorí patria do kategórie "podriadených" a zároveň mu poskytuje návod na sebareflexiu, sebakontrolu a samoreguláciu vlastného správania. Manažérska etika je relevavantná s takými aplikovanými etikami ako je lekárska etika a učiteľská etika. (Ulrich, 1995)