GEN104 Metodologie výzkumu gendrové problematiky Rešerš Katarína Gažíková, 386117 Techniky založené na rozhovore a ich využitie v gender studies Kvalitatívny a kvantitatívny prístup k rozhovoru V tejto práci sa budem zaoberať technikou rozhovoru pri výskumoch. Porovnám Kinseyho kvantitatívny výskum vedený pomocou rozhovorov a kvalitatívny výskum režisérky Heleny Třeštíkovej v dokumentárnom cykle Manželské etudy. V závere porovnanie zhodnotím. Aj kvalitatívny, aj kvantitatívny výskum môže byť vedený technikou rozhovoru. Kinsey, ktorý začal svoj výskum o ľudskom sexuálnom chovaní ešte v roku 1938. (O'Conneli 1994: 87) Jeho cieľom bolo získať čo najviac informácií od čo najviac ľudí. Jeho rozhovory boli dopredu naplánované, výskumníci mali dotazníky s otázkami, ktoré kládli skúmaným ľuďom. Ich odpovede si presne zapisovali a neskôr ich vyhodnocovali a hľadali medzi nimi vzťahy. Helena Třeštíková začala natáčať Manželské etudy v roku 1980. Skúmala šesť novomanželských párov po dobu prvých šiestich rokov ich manželstva (1980 - 1986). Zisťovala po akom dlhom čase známosti sa vzali, kvôli čomu, aké bolo ich zamestnanie (štúdium), ako sa spoznali, skúmala ich pocity. „Vznikla zaujímavá štúdia premeny ľudí a vzťahov.“ [ČT 2010] [C1] Počas prvých šiestich rokov sa niektoré páry rozviedli a Třeštíková skúmala, čo bolo dôvodom ich rozchodu a čo si o tom myslia. Po 13 rokoch skúmaným ľudí znova kontaktovala, a vo výskume pokračovala (1999 - 2005). Zisťovala, čo sa zmenilo. (ČT 2010) Oba výskumy, Kinseyho a Třeštíkovej sú jedinečné svojho druhu. Kinsey začal skúmať ľudské sexuálne správanie v dobe, keď bol sex tabu a neboli známe žiadne informácie o sexuálnom živote ľudí. Helena Třeštíková zasa skúmala vybrané manželstvá vo vtedajšom Československu a dnešnom Česku. Výskum tohto druhu bol v Česku unikát. Podnetom na Třeštíkovej časozberný dokument bola štatistika o vysokej rozvodovosti. Hlavnou otázkou teda bolo prečo. Čo manželstvo stmeľuje a čo ho rozvracia. Od počiatku bola snaha o reprezentatívnu vzorku. (Křížková 2008: 14) Třeštíkovej rozhovory vôbec neboli vedené cielene. Nepýtala sa konkrétne ako Kinsey, naopak, nechala ľudí rozprávať, ich odpovede neboli jednoslovné, mali oveľa väčší priestor na vyjadrenie. Skúmaní hovorili o svojom živote, práci, záujmoch a cieľoch. Po nejakom čase sa režisérka zaujímala o to, či tieto ciele dosiahli, aké sú ich ďalšie očakávania. Na rozdiel od Kinseyho jej rozhovory neboli kontroverzné, boli to rozhovory o bežných veciach. Naopak Kinsey chcel numericky vyjadriť sexuálny život Severoameričanov. Kritici jeho práce hovoria, že jeho vzorka nebola reprezentatívna. Pre získanie informácií využíval dobrovoľníkov. Týchto bolo vyše 18000. (O'Conneli 1994: 88) Jeho dotazníky, vedené výskumným týmom, boli pozostavené z uzavretých otázok. Výstupom Kinseyho výskumu boli knihy Sexuálne správanie muža a Sexuálne správanie ženy. Tieto knihy sú plné štatistík, ktoré vzišli zo spracovaných dotazníkov. Kinseyho otázky boli kladené priamo, bez citového zafarbenia, bez reakcie. Výskumný tým bol vyškolený tak, aby neprejavoval žiadne pocity, názory na odpovede skúmaných. (O'Conneli 1994: 128) Kinseyho cieľom bola štatistika, nie pochopenie dobrovoľníkov. Ťažké je aj povedať, či skúmaný odpovedali pravdivo. Prínos jeho výskumu je však značný. Aj keď sa kritikom mnoho Kinseyho metód nepozdávalo, minimálne jeho práca prebudila záujem Američanov a diskusiu o ľudskom sexuálnom správaní a tým prelomila obrovské tabu. Prísun výskumu Heleny Třeštíkovej je úplne odlišný. Z jej pozorovania nie je možné vyvodiť nijaké štatistické závery. Cieľom cyklu bolo ukázať problémy, s ktorými sa stýkajú manželské páry v bežnom živote. Diváci sa s nimi mohli stotožniť a sledovať ich osudy. Manželské etudy mapujú životy šiestich rozličných párov a zobrazujú realitu. Divák nahliada hlboko do ich súkromia, kde nie je žiadna pretvárka, len skutočnosť. Práve vďaka Třeštíkovej neinvazívnej metóde rozhovoru, sa jej ľudia dokázali takto otvoriť, práve kvôli tomu, že sa s ňou poznali a verili jej. Význam oboch výskumov z hľadiska gender studies je zrejmý. Režisérka Třeštíková neúmyselne dokumentuje aj postavenie ženy a muža v domácnosti. Obrovským prínosom je to, že Manželské etudy po dvaceti letech ukazujú, či sa toto postavenie zmenilo. Či mala zmena režimu a životného štýlu vplyv na ženu a jej status. Mnoho zo skúmaných žien však vo svojom postavení zostalo. Nepracovali na sebe a ďalej sa nevyvíjali. Cyklus nám vlastne nepriamo poskytuje možnosť pochopiť realitu iných ľudí, žien aj mužov. Práve vďaka tomu, že výskum nemal značné zameranie na gender, môžme vidieť a sami zistiť ako to vtedy v 80. rokoch bolo, a ako sa to v 21. storočí zmenilo a to z pozorovania správania manželov. Kinsey zasa svojou prácou vyvolal sexuálnu revolúciu. Reakcie na jeho výskum boli rôzne. Avšak tým, že odhalil tabu sexu zistil potreby, očakávania a túžby jednotlivých pohlaví, keďže aj jeho knihy sú presne rozdelené na sexuálny život muža a sexuálny život ženy – o ktorom dovtedy nebolo veľa zmienok. Nielen teda mužovi, ale aj žene venoval veľkú časť tohoto výskumu. Rozdiely v rozhovoroch v dvoch spomenutých výskumoch sú veľké. Kinsey sa snažil byť nestranný, systematický. Třeštíková naopak empatická, nezasahujúca, nekontrolujúca rozhovor. Každý z nich získal iné poznatky. Nedá sa povedať, že by jedny boli hodnotnejšie ako druhé. Pri technike rozhovoru je dôležité, na čo sa výskumník zameriava a takým spôsobom následne musí rozhovor viesť[C2] . Zdroje Česká Televize. 2010. „Manželské etudy: Marcela a Jiří.“ [online]. Praha: Česká Televize [cit. 3. 5. 2011]. Dostupné z: http://www.ceskatelevize.cz/porady/1014545549-manzelske-etudy-po-dvaceti-letech/. Křížková, Lucie. 2008. Helena Třeštíková a její časosběrný dokument. Brno: Masarykova Univerzita. O'Conneli Davidson, Julia., Layder, Derek. 1994. Methods, Sex and Madness. London: Routledge. s. 83 – 115. Třeštíková, Helena. 1980 – 1986. Manželské etudy. [dokumentárny cyklus]. Praha: Česká Televize. Vysielané v roku 2010. Třeštíková, Helena. 1999 – 2005. Manželské etudy po dvaceti letech. [dokumentárny cyklus]. Praha: Česká Televize. Vysielané v roku 2010. ________________________________ [C1]Oblé závorky [C2]Text má dobrou práci s odstavci a má logickou postoupnost myšlenek. Avšak většina textu je zaměřena na obsah výzkumů/studí, na jejich přínost a jejich cíle. V menší míře se autorka věnuje použitým technikám – rozhovorům. Z nadpisu bych očekávala detailnější rozpracování jedné techniky použité v kvanti a kvali metodě. Chybí zde větší rozpracování výhod, neváhod, třeba i etické problémy. A zejména použitelnost těchto technik ve vztahu k gender studies – než jaký přínos tyto výzkumy/studie měly, spíše se zaměřit na postavení těchto technik v metodologii zkoumání genderové problematiky. Jaké feministické přístupy kritizují Kinseyho nebo by jej mohly kritizovat za jeho přístup? Do jaké feministické epistemologie lze zařadit výzkum Třeštíkové?