GEN 504 Daniela Fejová 103000 Filozofické základy vedeckého prístupu a ich feministická kritika. (rešerš) Veda, ako jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, zakladá predmet svojho skúmania v hľadaní a riešení problémov. V ich hľadaní je opakovane používaná rovnaká metóda: metóda pokusu a omylu, teda opakované pokusné riešenia na určenie správnych a vylúčenie nesprávnych riešení. Významnou výskumnou metódou, ktorá odlišuje vedecký prístup a vedeckú metódu od postoja predvedeckého, je metóda falzifikačných pokusov. Aby bolo možné rozoznať pravdivé falzifikácie od zdanlivých, je nutné, aby problém prešiel racionálnou vedeckou diskusiou. [x1] „Mojou hlavnou tézou teda je, že to nové, čo odlišuje vedu a vedeckú metódu od toho, čo ešte vedou nie je, a od predvedeckého stanoviska, je vedome kritický postoj k pokusom o riešenie problému, je to teda aktívny podiel na eliminácii, sú to aktívne eliminačné pokusy, pokusy kritizovať, to znamená falzifikovať.“ (Popper 1998:23) Prostredníctvom falzifikácie možno zistiť nielen to, či je teória nesprávna, ale tiež to, prečo je nesprávna a tým dospieť k novému problému. Dynamiku rozvoja, ktorú v sebe zahŕňa tento proces, Popper vložil do novej schémy, ktorá obsahuje 4 štádiá: 1. starší problém 2. pokusné tvorenie teórií 3. eliminačné pokusy prostredníctvom kritickej diskusie, vrátane experimentálneho preskúmania 4. nové problémy, ktoré vyplývajú z kritickej diskusie o našich teóriách Z tohto procesu vyplýva, že staré problémy prinesú [x2] nové podnety pre nové problémy a tie sa stanú východiskom nového cyklu, teda nového vedeckého skúmania. Keďže takáto 4-stupňová schéma je vlastne cyklická, vedecké skúmanie možno začať na každom z uvedených stupňov. Teoretické koncepcie feminizmu zahŕňajúce v sebe odmietanie autonómie vedy a následne jej kritiku, sa primárne zameriavajú na otázky spoločenského postavenia a statusu žien, neprítomnosti žien v niektorých sférach spoločnosti, na otázky rodovej identity a hlavne na historickú neprítomnosť žien vo sfére vedeckého poznania. [x3] Podľa feministickej reflexie vedy Evelyn Fox Keller, možno identifikovať prvky androcentrizmu a mužskej predpojatosti v jednotlivých etapách vedeckého skúmania, napr. pri výbere problémov a metód, pri formulácii hypotéz, pri interpretácii dát a pod. (Keller 1998: 262), kde sa „mužská norma“ považuje za smerodatnú a podľa nej sa nazerá na jej výsledky. [x4] Ženy v klasickej teórii. „Klasická sociálna teória usilovala o pochopenie zmien súvisiacich s s industrializáciou, kapitalizmom, urbanizáciou a modernitou v najširšom zmysle.“ (Harrington 2006 : 314). Vpopise moderných podmienok uprednostňovala mužský subjekt a vylučovala ženy s tým, že ich vzťahy ležali mimo moderných inštitúcií a skúseností, ktoré boli predmetom, procesom i cieľom skúmanej zmeny. Ženy boli spájané s iracionalitou, tradíciou, telesnosťou a súkromnou domácou sférou. Neboli chápané ako priama súčasť sveta racionality, kapitalizmu, mesta a industrializmu v podobe námedznej práce. Ženské vzťahy boli považované za predindustriálne a nekapitalistické. Klasická sociálna teória mala sklon stavať ženy do protikladného vzťahu k modernému, mimo sociálno. Weber, Durkheim, Simmel z feminisrickej perspektívy Feministická kritika berie do pozornosti predovšetkým Weberovo poňatie prechodu od osobných tradičných foriem moci k neosobným, legislatívne racionalizovaným formám panstva, spôsobmi moci, ktoré sú charakteristické patriarchálnym panstvom, vládou otca a amanžela. Žena a deti sú podriadené autorite patriarchu. Moc patriarchu má sociálny pôvod, zatiaľ čo panstvo ženy sa odohráva cez nemenné vlastnosti vzťahov medzi mužmi, ženami a deťmi. [x5] Weber sa domnieval, že tento model panstva je základným princípom následných mocenských vzťahov a sociálnych formácií. Jeho teórie vychádzajú z genderovej duality, v ktorej je mužskosť príliš spájaná s racionalizáciou a ženskosť s iracionálnym. Domnieva sa, že ženy nedokážu dosiahnuť racionálny životný štýl, ktorý považoval za charakteristickú podmienku modernity. Podobne Durkheim ženy poníma ako neschopné prekročiť telesnosť, teda neschopné dosiahnuť duševný stav nevyhnutný na k účasti na moderných formách sociálneho jednania.[x6] Simmel rovnako zakladal svoju teóriu na argumente, že ženy si nedokážu osvojiť schopnosti potrebné pre účasť na sociálnom živote. Ženy z modernity nevylučuje, ale „ nediferencovaná celistvosť“, ktorou údajne ženy disponujú, ich udržuje sústredené v sebe a preto sa nezúčastňujú spoločenských zmien. Nie sú ani činiteľmi, ani prijímateľmi zmien natoľko, aby vývoj v spoločnosti znamenal zmenu v postavení a poslaní ženy. Marshalová a Witzová postoj Durkheima a Simmela k postaveniu žien v spoločnosti hodnotia, že „ženy sú uzavreté a zahltené svojou telesnosťou, zatiaľ čo muži sa nad ňu povznášajú a sú definovaní, určení a odlíšení svojou spoločenskosťou“ (Marshalová, Witzová, 2003 : 28) Feministická kritika klasických teórií Motívom budovania alternatívnych teórií zakladajúcich sa na kritike týchto klasických názorov na usporiadanie spoločnosti z pohľadu umiestnenia ženy a muža v spoločnosti je nespokojnosť feinistických bádateliek s viacerými teoretickými a filozofickými koncepciami vysvetľujúcimi ľudskú povahu, či prirodzenosť, vzťahy medzi ľuďmi a spôsoby ľudského prežívania sveta (hlavne v biologických vedách a v psychológii), ľudské dejiny (v histórii a archeológii), život ľudí v spoločnosti a kultúre, vzorce sociálnej interakcie a komunikácie (najmä v kultúrnej antropológii a iných sociálnych vedách). Literatúra: Harington, A.(2006).Moderní sociální teorie.Praha: Portál. Keller, E. Fox. (1998). Feminismus a přírodní vědy. In Libora Oates Indruchová (ed.). Dívčí válka s ideológií. Praha: Sociologické nakladatelství. Marshall, B., Witz, A.(2003). The Masculinity of the Social: Towards a Politics of Interrogation, in B. Marshall and A. Witz (eds.), Engendering the social: Feminist Encounter with Sociological Theory, Buckingham: Open Universuty Press. Popper, Karl R. (1998). Život je řešení problémú. O poznání, dějinách a politice. Praha: Mladá fronta. Teorie vědy ve vývojověteoretickém a logickém pohledu. Není mi jasné jak souvisí první část s druhou. Nejprve hovoříte o epistemologii a potom navážete klasickými teoriemi a jejich feministickou kritikou. To je ale něco jiného, než feministická kritika epistemologie založené na pozitivismu. ________________________________ [x1]Tohle je dost nejasné. Co znamená racionální diskuse a jak se liší od jiných? Proč by tato diskuse byla schopna rozlišit pravdivé falzifikace od zdánlivých? Není to vůbec jasné- [x2]Staré problémy nepřináší podněty, spíše jejich vyvrácená řešení jsou podnětem pro novou formulaci problémů [x3]Proč to sem píšete? Je to důležité? Jak to souvisí s feministickou epistemologií? [x4]Jaké jsou její argumenty? [x5]Citace? Doklady? [x6]Odkud čerpáte?