Európska vzdelávacia politika Mgr. Eva Krč-Jediná VPL151 Vzdělávací politka a rozvoj lidských zdrojů •Vzdelávacia stratégia EU: priority, aktivity (Európa 2020) •Otvorená metóda koordinácie •ET 2020 •Early school leaving •Dáta, výskum, inštitúcie – evidence based policy • • • Európa 2020 •Stratégia „Európa 2020“ – stratégia rastu EÚ •Stanovuje 5 cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté do r. 2020 •Členské štáty si stanovujú vlastné ciele •Oblasti: zamestnanosť, inovácie, vzdelávanie, sociálne začleňovanie, klimatické zmeny a energetika •Priority: inteligentný, udržateľný (ekonomický) rast podporujúci sociálnu súdržnosť (smart, sustainable & inclusive growth) •Témy: zamestnanosť, produktivita, sociálna kohézia Európa 2020 – ciele I. •Zamestnanosť: 75% osôb vo vekovej kategórii 24-60 rokov •Výskum a vývoj: investovať 3% európskeho HDP •Klimatické zmeny a energetika: znížiť emisie skleníkových plynov o 20-30% oproti r. 1990; zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na 20 %; zvýšenie energetickej účinnosti o 20% •Vzdelávanie: Zníženie miery nedokončenia štúdia pod 10 % (early school leaving); dosiahnutie 40% hranice vysokoškolskej vzdelanosti vo vekovej kategórii 30-34 rokov •Chudoba a sociálne vylúčenie : zníženie počtu ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení\ohrozených sociálnym vylúčením, na okraji chudoby o 20 miliónov Európa 2020 – ciele II. •Vzájomné prepojené\podporujú sa: zvýšenie výsledkov vo vzdelávaní = vyššia zamestnanosť a znižovanie chudoby •Väčší podiel výskumu, vývoja a inovácii v hospodárstve & rozumné využívanie zdrojov = vyššia konkurencieschopnosť, nové pracovné miesta •Atď. Európska vzdelávacia stratégia I. Lisabonský rámec •Kľúčové kompetencie pre meniaci sa svet •Poskytovanie ČŽV pre znalosti, tvorivosť a inovácie •Modernizácia vzdelávania a odbornej prípravy – príspevok k prosperite a sociálnej súdržnosti v Európe •Potreba reforiem Európska vzdelávacia stratégia II. ET2020 •Zásadná rola vzdelávania a odbornej prípravy pri naplňovaní stratégie Európa 2020 •Vzdelávanie a odborná príprava – „ET2020“ (strategický rámec pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy) •Vybavuje občanov kompetenciami a schopnosťami (dovednosti) k zachovaniu konkurencieschopnosti & inovatívnej povahy, napomáhajú podpore sociálnej súdržnosti a začleňovaniu •Nadväzuje na program „ET2010“ – reaguje na výzvy v oblasti rozvoja znalostnej európskej spoločnosti & ČŽV •Kompatibilita s kodanským (odborné vzdelávanie a príprava; VET – vocational education&training) a bolonským procesom ET2020 – strategické ciele •Celoživotné vzdelávanie a mobilita – realita pre všetkých (európsky kvalifikačný rámec, európska charta kvality mobility) •Zlepšenie kvality a efektivity vzdelávania a odbornej prípravy (kľúčové kompetencie) •Podpora spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva (tiež inkluzívne vzdelávanie) •Zlepšenie kreativity a inovácií, vrátane podnikateľských schopností, na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy (prierezové kompetencie, lepšie fungovanie vzdelanostného trojuholníka: vzdelávanie – výskum – inovácie) ET2020 – hlavné iniciatívy I. •Mládež v pohybe (Youth in Motion) –Zníženie počtu mladých ľudí bez ukončeného vzdelania –získanie základných znalostí (dovedností) potrebných pre ďalšie vzdelávanie pre každého –možnosti ďalšieho vzdelávania –kvalita a relevancia terciárneho vzdelávania (atraktivita pre širšie spektrum) –mobilita (formálne i neformálne vzdelávanie) –Skúsenosti priamo na pracovisku, v podnikoch –Možnosti dobrovoľníckej činnosti (tiež samostatne zárobková činnosť, vzdelávanie v zahraničí) – ET2020 – hlavné iniciatívy II. •Nové znalosti (dovednosti) pre nové pracovne miesta (New skills for new jobs) –Znalosti (dovednosti) pre vyššiu zamestnateľnosť –Identifikácia potrieb v oblasti odbornej prípravy –Relevantnosť vzdelávania a odbornej prípravy z hľadiska uplatnenia na trhu práce –Prístup k ČŽV a poradenstvu –Prechod zo sféry vzdelávania a odbornej prípravy do zamestnania –Prechod na kvalifikačné systémy založené na výsledkoch vzdelávacieho procesu –Zvýšenie miery uznávania znalostí (dovedností) a kompetencií získaných v rámci neformálneho a záujmového vzdelávania a informálneho učenia –Podpora a príležitosti pre znevýhodnených študentov (tiež „netradičné“ cieľové skupiny) • ET2020 - princípy •Perspektíva ČŽV •Prepojenie rôznych\jednotlivých sektorov vzdelávania a odbornej prípravy •Rešpektovanie zodpovednosti členských štátov za svoje vzdelávacie systémy & dobrovoľný charakter európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy •Otvorená metóda koordinácie –Napĺňanie strategických cieľov –Spoločné referenčné rámce a prístupy –Tzv. peer learning a výmena dobrej praxe & šírenie výsledkov –Periodické monitorovanie a hodnotenie –Dáta (evidence) zo všetkých relevantných európskych agentúr, sietí, medzinárodných organizácií –Využitie možností spoločných programov, predovšetkým LLP (lifelong learning) • Otvorená metóda koordinácie I. •Zakotvená v rámci Luxemburského procesu (1997) – súčasť európskej politiky zamestnanosti •Nástrojom lisabonskej stratégie (2000) – európska sociálna agenda, vzdelávacia politika, zdravotníctvo, starostlivosť o seniórov atď. •rámec pre spoluprácu členských štátov EU – nasmerovanie národných politík k naplňovaniu spoločných cieľov •medzivládna metóda vzájomného posudzovania\hodnotenia politík pod dohľadom EC •Proces horizontálnej „europeizácie“ národných politík; tzv. nový spôsob vládnutia • Otvorená metóda koordinácie II. •Umožňuje faktické jednanie Spoločenstva mimo rámec zverených kompetencií na základe medzivládnej koordinácie politík •Prekonanie rôznorodosti sociálnych systémov členských štátov, ich postupné priblíženie jednotnému sociálnemu modelu •Nie priama legislatívna harmonizácia (primárne práve neumožňuje) ale národné akčné plány •Výrazne neformálny charakter, dopĺňa legislatívne zakotvený systém deľby kompetencií – „soft-law“ Otvorená metóda koordinácie III. Nástroje a princípy •Stanovenie spoločných normatívnych smerov\cieľov –Guidelines (orientačné\hlavné smery) •Stanovenie spoločných nástrojov merania –Benchmarking (metóda stanovovania indikátorov – kvantitatívne a kvalitatívne) •Výmena skúseností a informácií –Best practice •Princípy: –Flexibilita –Subsidiarita • – • Otvorená metóda koordinácie IV. •Kontrola dosahovania cieľov stanovených akčnými plánmi v súľade so spoločnými smermi a cieľmi Spoločenstva prebieha prostredníctvom „peer review“ •Horizontálna koordinácia oblastí, mainstreaming •Priestor pre aktérov so súkromnej sféry, tiež neziskový sektor •Rola Rady Európy (ciele, guidelines), Európskej komisie (hodnotenie), Európska rada (dohľad), Európsky parlament (konzultovaný) • OMC a vzdelávanie •Členské štáty nesú zodpovednosť za svoje vzdelávacie systémy, organizáciu vzdelávania a odbornej prípravy, kurikulum a výukové programy •EÚ – podpora rozvoja kvalitného vzdelávania, podnecovanie spolupráce medzi MS, podpora a dotovanie programov •ET2020, LLP a transverzálne programy Evidence – based policy •Rámec indikátorov založený na dátach, predovšetkým Európsky Štatistický Systém (European Statistical Systém - ESS) •2 skupiny: –UNESCO, OEDC, Eurostat: dáta o formálnych vzdelávacích systémoch krajín EU, Continuing Vocational Training Survey a Adult Education Survey (každých 5 rokov) –Všeobecné zdroje: Labour Force Survey, EU Survey on Income and Living Conditions, ďalšie špecifické štúdi •Iné (mimo ESS): –Eurydice, CEDEFOP (dáta a tzv. context indicators VS core indicators) Hodnotenie dosahovania cieľov v rámci OMC – referenčné rámce, tzv. benchmarking •Viď http://europa.eu/legislation_summaries/education_training_youth/general_framework/c11099_en.htm •Seminár: identifikujte indikátory (tzv. core indicators) sledovania pokroku v rámci lisabonského procesu v jednotlivých oblastiach vzdelávacej politiky na úrovni EU (ET2020) • Domáci úkol •Na základe vlastného prieskumu literatúry\dostupných zdrojov pojednajte o úskaliach a legitimite OMC v kontexte vzdelávacej politiky