Rešerš literatúry II. Techniky založené na rozhovoru a jejich využití v genderových studiích Metodologie výzkumu genderové problematiky (GEN 504) Ing. Ján Kriváň (347649) PSY – GEN kombinované studium Vyučujúci: PhDr. Iva Šmídová, Ph.D., Dátum odovzdania: 3.5.2015 Mgr. Petr Fučík, Ph.D. Fakulta sociálních studií MU, 2014/15 Existuje rada výskumných metód (kvalitatívnych i kvantitatívnych), ktoré sú vo výskumoch využívané. Otáznou však ostáva možná generalizácia [IS1] výstupov výskumov s využitím rôznych metód[DEL: . :DEL] [Disman 1993][INS: . :INS] Spomínajúc generalizáciu, je však dôležité sa zamyslieť, či je vôbec pri daných metódach a prístupoch možná. Davidsonová a Layder [1994] pripomínajú, že sexistické hodnoty a pohľad na svet, či už implicitne alebo explicitne, vplýva na to, čo bude skúmané a ako budú interpretované výsledky výskumu. Preto v posledných rokoch sa dostáva na povrch požiadavka po feministickej metodológii vo výskume, ktorá by sa odtrhla od maskulínneho zamerania. Táto metodológia vstupuje i do prístupu k rozhovorom. Napriek feministickému pohľadu však existuje rada ďalších a autori [IS2] tvrdia, že samotný psychologický a sociálny výskum bol často znehodnotený sexizmom. V rámci ortodoxného prístupu k tvorbe otázok v rozhovore existovalo presvedčenie, že vo svete sú skúmateľné tvrdé fakty, medzi sebou nezávislé a oddelené od spoločenského kontextu. Zástancovia tohto prístupu sa nespoliehali na subjektívne výpovede toho, aký sexistický, či rasistický je komunikačný partner v rozhovore. Rovnako oprosťovali subjektívne pocity výskumníka. Táto metóda chcela nájsť „objektívnu pravdu“ nevnímaním subjektívnych pocitov, ktoré ľudia dávajú realite[DEL: . :DEL] [Davidson and Layder 1994][INS: . :INS] Vzhľadom na to, že obaja participanti do rozhovoru vnášajú individuálne hodnoty a[DEL: :DEL] [INS: :INS] presvedčenia[INS: , :INS] je dôležité, aby výskumník podnikol kroky eliminujúce skreslenie[IS3] . To je v rámci tohto prístupu možné prostredníctvom štandardizovaného rozhovoru. V prípade, že sa výskumník pýta napr. na sexuálne chovanie, musí klásť vždy tú istú otázku aby boli dáta zrovnateľné. O to dôležitejšia sa štandardizácia stáva v prípade viacerých výskumníkov. Je preto dôležité im poskytnúť tréning, ktorý objasní ako pristúpiť k výskumným osobám, priebeh rozhovoru a zaznamenávanie odpovedí a ich kódovanie. Dôležitým sa stáva i vzťah výskumníka s výskumnou osobou. Ak bude výskumník nepríjemný, je omnoho vyššia pravdepodobnosť, že komunikačný partner nebude kooperovať a neodhalí pravdu[IS4] . Na druhej strane veľmi priaznivý vzťah môže skresliť výsledok tým, že sa komunikačný partner bude snažiť odpovedať tak, aby potešil výskumníka. Podľa autorov [IS5] je tiež dôležité, aby bol rozhovor kontrolovaný výskumníkom. V prípade, že by dostávala výskumná osoba priestor k otázkam, mohlo by to skresliť výskum tým, že by dostala odlišné informácie ako iná skupina. Preto je dôležité slušným spôsobom obrátiť dôraz na odpovede výskumnej osoby. Vo vzťahu je tak predpokladaná určitá hierarchia, neosobnosť a dôraz na kontrolu, čo podľa feministického pohľadu odzrkadľuje maskulínny pohľad na svet[DEL: . :DEL] [Davidson and Layder 1994][INS: . :INS] Silverman [2005] vo svojom diele tvrdí, že výskumník sa nemôže nikdy vztiahnuť len k štandardným, odosobneným rozhovorom, ale má prihliadať i na to, čo môže vidieť a to[INS: , :INS] akým spôsobom osoby v rozhovore interagujú. Davidsonová a Layder [1994] považovali eliminovanie subjektívnej stránky výpovedí za skresľovanie reality. Sociálna realita je práve budovaná prostredníctvom vnímania zážitkov a prikladanie im vlastného významu. Podľa Hesse-Biberovej, Leavyovej a Yaiserovej [2004] konceptualizácia pozitivistov a ich otázok bola jasne odzrkadlenou mocenskou štruktúrou v spoločnosti. Síce sa snažila byť čo najviac racionálnou, emócie sú [INS: však :INS] podľa [IS6] Halpinovej [1989 in Hesse-Biber, Leavy and Yaiser 2004] neoddeliteľnou súčasťou vedy a musia byť do nej integrované. Osobnejší prístup ponúkal kvalitatívny výskum. Davidsonová a Layder [1994] popisujú kvalitatívny rozhovor ako ten, v ktorom sa dôraz kladie na subjektívne významy. Otázky pri tejto metóde sú tak otvorenejšie. Rovnako sa mení i postavenie výskumníka a výskumnej osoby. Tá už nie je kontrolovaným subjektom, aktívne zapájajúc[INS: im :INS] [DEL: ou :DEL] sa do vysvetľovania, čo následne kladie podľa autora omnoho väčšie požiadavky na výskumníka a jeho flexibilitu. Rozhovor tak akceptuje jedincov a ich subjektívne vnímanie. Subjektivita sa na rozdiel od ortodoxného prístupu stáva dôležitou súčasťou rozhovoru. Flexibilita a reaktivita kvalitatívnych rozhovorov však neznamená, že nie sú vopred pripravované. Výskumník sa snaží udržať zámer rozhovoru a pokiaľ sa v prvej časti nedočká odpovedí na jeho otázky, ujasňuje si ich v neskorších častiach rozhovoru. Kvalitnejšie výpovede sa dajú očakávať pri kladnom vzťahu participantov rozhovoru. Dobrý vzťah medzi interagujúcimi pomáha i výskumníkovi lepšie kontrolovať a smerovať rozhovor. Podľa Hesslera [1992 in Davidson and Layder 1994] by kontrola mala byť budovaná prostredníctvom nedirektívneho prístupu, v ktorom výskumná osoba môže aspoň čiastočne budovať agendu. Na nedirektívny prístup nadväzuje feministický prístup k rozhovorom. Feministky kritizujú maskulínne prístupy. Síce oba predošlé prístupy [IS7] do určitej miery zmieňovali budovanie vzťahu medzi účastníkmi rozhovoru, O[INS: a :INS] kelyová [1982 in Davidson and Layder 1994] podtrháva dôležitosť nehierarchického vzťahu. Podľa nej je dôležité aby bol výskumník ochotný investovať vlastnú identitu do tohto vzťahu. Hlavným rozdielom medzi predchádzajúcim prístupom k rozhovorom je to, že vo feministickom prístupe si môže výskumník vybudovať priateľský vzťah s výskumnou osobou. Vplyv priateľstva na rozhovor je u feministiek naopak vnímaný pozitívne. V tomto vzťahu si účastníci rozhovoru najviac rozumejú, keďže zdieľajú podobné životné skúsenosti a genderovú socializáciu. Rozhovor sa tak stáva nevykorisťujúcim. [IS8] Napriek dôrazu na kontrolu u predošlých prístupov, feministický prístup necháva smerovanie spytovaným ženám a kladie dôraz na to, čo ony považujú za dôležité. Len tento prístup v sebe nesie emancipačný potenciál a dovoľuje študovať ženský pohľad na svet. Pomeroy [1972 in Davidson and Layder 1994] preto tvrdí, že pre podporu budovania dobrých vzťahoch je dobré odzrkadliť charakteristiky ako gender a rasu (ženy by tak mali viesť rozhovory so ženami[IS9] ). Použitá literatúra Davidson, O. J., D. Layder. 1994. Methods Sex and Madness. London: Routledge. Disman, M. 1993. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha: Karolinum. Hesse-Biber, S. N., P. Leavy, M. L. Yaiser. 2004. Feminist Perspectives on Social Research. New York: Oxford University Press. Silverman, D. 2005. Ako robiť kvalitatívny výskum. Praktická príručka. Bratislava: Ikar. [INS: Práce naplňuje z větší části zadání. Neproblematizuje překryv a :INS] [INS: :INS] [INS: odchylky :INS] [INS: mezi genderovými studii a feministickým výzkumným přístupem. Na některých místech příliš zjednodušeně prezenzuje některé aspekty :INS] [INS: sexismu (androcentrismu) v konvenčním výzkumu a naopak vulgarizuje (byť možná nezáměrně) přístup k rozhovorům ve výzkumu feministickém, genderovém. :INS] ________________________________ [IS1]A jak na tuto vámi nastolenou otázku v práci odpovídáte? Jak souvisí se sexismem či androcentrismem? [IS2]Je toto souřdné spojení částí vět? Jak spolu souvisí? [IS3]Naznačujete, že polostrukturovaný nebo nestrukturovaný rozhovor tedy zkresluje? [IS4]Chybí rexlexe toho, zda je možné vůbec ji odhalit a jak to poznáme? [IS5]Pokud v celém odstavci odněkud čerpáte, je třeba to čtenářům sdělit od místa, kde to děláta, ne až odkazem na konci odstavce. [IS6]nějak spojit? [IS7]Jsou podle vás oba předchozí přístupy vždy nutně nefeministické? Přesněji, jsou ve feministickm výzkumu snad nepoužitelné? [IS8]Má být toto všezahrnující vymezení rozhovoru ve feministickém výzkumu nebo snad feministického výzkumu jako takového? (Jde o velké zjednodušení a pouze dílčí přístup v jeho rámci.) [IS9]Chybí vymezení vztahu feministického výzkumu a užití rozhovoru v genderových studiích – či alespoň náznak toho, jak v tomto ohledu vaše práce naplňnuje zadání.