Dedičstvo minulosti v strednej a východnej Európe Postkomunistická politika Doc. Marek Rybář, PhD. Minulosť je dôležitá 1/2 •množstvo anekdotických príbehov ilustrujúcich, že “minulosť” sa prejavuje v súčasných udalostiach •Maďarsko a dva historické regióny – Rímska ríša •Poľsko a jeho historické regióny – Ruská, Pruská a Habsburgská monarchia •Slovensko a regióny s podporou HSĽS a HZDS Minulosť je dôležitá 2/2 •korelácia alebo kauzalita? •chýbajú presne popísané mechanizmy, ktorými sa minulé rozhodnutia prejavujú v súčasnosti •dve výskumné “tradície”: •historický inštitucionalizmus •legacy (dedičstvo, odkaz) Historický inštitucionalizmus 1/3 •80.roky: „institutions matter“ •Širší a prepracovanejší význam pojmu inštitúcia: „stabilný, hodnotný a opakujúci sa vzorec správania“ •Niektoré inštitúcie sú organizácie •Formálne a neformálne inštitúcie •Inštitúcie vplývajú na konanie aktérov, vzájomné interakcie inštitúcií a aktérov • Historický inštitucionalizmus 2/3 •March a Olsen (1984) autonómnosť inštitúcií v ovplyvňovaní výsledkov politických procesov •inštitúcie menia hodnoty, normy, záujmy, identity a presvedčenie aktérov •ukotvenie inštitúcií v konkrétnom kontexte •inštitúcie nie sú výsledkom racionálnej kalkulácie, ich zmena je zložitá lebo veľa aktérov a kontextov • Historický inštitucionalizmus 3/3 •riešenia zvolené v minulosti obmedzili do budúcnosti možné či realizovateľné riešenia •inštitúcie sú teda ukotvené v minulosti, exitujú, aj keď ich pôvodný zmysel už pominul •QWERTY •základom mechanizmu identifikovaného HI sú critical junctures (bod zlomu), path-dependence (závislosť na zvolenej ceste) a reactive sequences (reakčná následnosť) • • Critical Juncture •mimoriadne historické okolnosti, v ktorých sa dramaticky zvyšuje autonómnosť aktérov (elít) od ich štruktúrneho prostredia •situácia dôležitého rozhodnutia, v ktorej majú na výber z viacerých odlišných riešení •tieto riešenia nie sú podmienené/determinované predchádzajúcimi udalosťami Path-Dependence a Reactive Sequence •závislosť od zvolenej cesty •primárna udalosť spustí v krátkosti za sebou nasledujúcu reťaz udalostí, ktorá je kauzálna •tieto udalosti sú takmer nenarušitelné •na pohľad malé rozhodnutia na začiatku procesu sa prostredníctvom PD a RS prehlbujú a upevňujú a na konci skúmaného reťazca spôsobujú zásadné následky Príklady 1/2 •Mahoney: rozdiely v parametroch pozemkovej reformy v strednej Amerike viedli v konečnom dôsledku k odlišným typom politických režimov: •Guatemala, Salvador, Nikaragua, Honduras, Kostarika •rozsah pozemkovej reformy •veľkosť rozdelených pozemkov •miera štátneho nátlaku pri realizácii • Príklady 2/2 •sociálne politiky a štát sociálneho zabezpečenia v západnej Európe •počiatočné podmienky (vysoká miera aktívnej populácie), typ rodiny a pod. •zavedenie štedrých soc. systémov •existencia a pretrvanie systémov aj v iných podmienkych •prvotné rozhodnutia ovplyvňujú záujmy a niekedy aj identity dotknutých aktérov •nezamýšľané dôsledky prvotných rozhodnutí • Legacy (Dedičstvo, Odkaz) •veľká miera neistoty a neurčitosti pri používaní tohto pojmu •“concept stretching” •typicky absencia mechanizmov, ktoré stoja v pozadí pretrvania a/alebo reprodukcie dedičstva minulosti •množstvo histórií – extra veľa v regióne SVE Pozitívny (?) príklad •Putnam: Making Democracy Work •Taliansko 1970: regionalizácia – 15 regiónov s takmer identickými právomocami •obrovské rozdiely vo fungovaní týchto regiónov: Sever/Juh •rozdiely spôsobené historickými vzormi správania: silné tradície samosprávy (cechy, spolky) a sociálneho kapitálu viedli k lepšiemu fungovaniu v 20. storočí •problém: nepreukazuje kauzalitu • • • Dedičstvo komunistickej minulosti •K. Jowitt (1992): “fragmentované a navzájom podozrievavé spoločnosti, s minimom podpory pre individualistické a samostatné správanie”; fragmentovaný región s navzájom nepriateľsky naladenými krajinami, čo vedie k podpore autoritárskeho, a nie liberálne demokratického systému •dedičstvo alebo dedičstvá? Dedičstvá komunistickej minulosti 1/2 •rozličné elementy života v komunizme môžu absentovať alebo naopak sa vyskytovať v rozličnej miere v krajinách SVE: •slabé štátne inštitúcie •nadmerná byrokracia •centrálne plánované hospodárstvo •monopolné štátne vlastníctvo •vysoké očakávania občanov od štátu ohľadom sociálneho zaopatrenia • Dedičstvá komunistickej minulosti 2/2 •dedičstvá/odkazy ako premenné a operujúce na rozličných úrovniach, ovplyvňujú : •inštitúcie a iné štruktúry •idey •vzorce správania elít •hodnotové orientácie v spoločnosti Dedičstvo minulosti “v akcii” 1/3 •1) ako závislé premenné: mechanizmy a roziely v prežívaní elementov komunizmu v postkomunistickom období – málo pokusov o vysvetlenie, prečo niekde pretrvali a inde nie? •2) ako nezávislé premenné: faktory ovplyvňujúce zmenu •M. Howard: nedôvera vo všetky formy verejných organizácií a existencia neformálnych rodinných/priateľských sietí •nízka miera občianskeho aktivizmu v SVE • Dedičstvo minulosti “v akcii” 2/3 •A.Grzymala-Busse: odlišné dedičstvo v spôsoboch regrutácie nových kádrov do kom. strany v CZE, SVK, POL, HUN •tieto odlišné postupy spôsobili odlišnú mieru získaných zručností a použiteľných skúseností v novom režime •odlišnosti v spôsobe transformácie komunistických strán v strednej Európe Dedičstvo minulosti “v akcii” 3/3 •3) ako intervenujúce premenné: premenné, ktoré ovplvňujú bezprostrednejšie kauzálne faktory •dedičstvo minulosti ovplyvnilo, aký typ lídrov získal moc po 1989 •aké možnosti/priestor mali politici v realizácii hospodárskych a sociálnych politík • Typológia komunistických dedičstiev (LaPorta a Lussier) 1/2 •dve dimenzie komunist. dedičstva: •oblasť, v ktorej sa nachádza: •politická, hospodárska, sociálna •analytická rovina, v ktorej sa dedičstvo prejavuje: •inštitucionálna, postojová, behaviorálna Inštitucionálna analytická rovina •organizácie a iné štruktúry a z nich vyplývajúce normy, interakcie a prax •hranice štátov/regiónov, silná centralizácia, •kolektivizované poľnohospodárstvo, centrálne plánované hosp., •sociálne politiky, zdevastované životné prostredie Postojová analytická rovina •postoje a očakávania jednotlivcov a sociálnych skupín •nízka miera dôvery v politické inštitúcie aj voči iným ľuďom •podpora vládnych zásahov do ekonomiky •očakávanie sociálneho zabezpečenia Behaviorálna analytická rovina •spoliehanie sa na neformálnu ekonomiku •spoliehanie sa na neformálne siete rodiny a priateľov •zásadným problémom ostáva preukázanie: mechanizmy kauzálneho vplyvu •“súťaž” komunistických a predkomunistických minulostí (dedičstva) Predkomunistické dedičstvo •Darden a Grzymala-Busse: načasovanie a obsah všeobecného vzdelávania pred zavedením komunizmu mal vplyv na výsledok prvých volieb po páde komunizmu •masové vzdelávania vplývalo na vytvárania / posilňovanie národnej identity •to viedlo k odmietaniu komunizmu ako cudzieho elementu Darden a Grzymala-Busse •predkomunistické vzdelávanie à indoktrinácia obyvateľov (história, národná literatúra, mýty a pod.) à delegitimizácia komunistického režimu à porážka komunistov •idey získané v školách àsúčasť ľudovej kultúry •organizovaný antikomunizmus (POL, MAĎ) •ľudový antikomunizmus (ČSR, Pobaltie, …) Darden a Grzymala-Busse •CZE, EST, HUN, LAT, SVK, SLO, POL, LIT, CRO, ROM, westUKR, ARM, GEOR, •vs. ostatné postkomunistické štáty •KULTÚRNE FAKTORY: “culture matters” – ale nie ako štruktúrna predispozícia obyvateľstva, ale ako historicky vytvorený súbor očakávaní o pôvode, legitímnosti a výkone vládnutia