Demokracie a diktatúry v strednej a východnej Európe Doc. Marek Rybář, PhD. Postkomunistická politika Prehľad prednášky •Problémy s definíciou a operacionalizáciou demokratického režimu •Demokracie, autokracie a hybridné formy režimov •Merkel: Zakotvené a defektné demokracie •Levitsky a Way: súťaživé autoritárske režimy •Rozdielnosť režimov v SVE 20 rokov po páde komunizmu: aké sú príčiny? Čo je to demokracia? •“Essentially contested concept“ •Minimalistické a maximalistické (inštitucionálne vstupy vs. substantívne výstupy) •Minimalizmus (Schumpeter) – volebné demokracie (Freedom House) •Polyarchia (Dahl) •Substantívne definície (verejná politika, kvalita života) Minimalistická definícia J. Schumpetera •Kritika tzv. klasickej koncepcie demokracie, podľa ktorej voliči definujú “všeobecné blaho” (common good) a politici ho uskutočňujú •Voliči sú manipulovateľní, takáto vízia vedie k pádu demokracie (fašizmus) •Realistická demokracia je elitistická •Demokracia je NÁSTROJ, ktorým voliči v pravidelne sa opakujúcich voľbách môžu vymeniť svojich vládcov Minimalistická definícia Freedom House (volebná demokracia) •Hodnotenie politických práv a občianskych slobôd na škále od 1 do 7 •Dva ratingy, jeden pre politické práva a druhý pre občianske slobody •Na ich základe sú krajiny charakterizované ako slobodné, čiastočne slobodné a neslobodné •Poskytuje časový rad (ročné zmeny) od roku 1972 Minimalistická definícia Freedom House (volebná demokracia) •Politické práva: •volebný proces: možnosť slobodne voliť v legitímnych voľbách •politický pluralizmus a participácia: slobodne sa zúčastňovať na politickom procese •fungovanie vlády: zvolení zástupcovia sa zodpovedajú voličom •Občianske slobody: sloboda prejavu a vyznania, združovacie a organizačné práva, vláda zákona, osobná autonómia a individuálne práva • Minimalistická definícia Freedom House (volebná demokracia) •Občianske slobody: •sloboda prejavu a vyznania: ich slobodné uplatňovanie •združovacie a organizačné práva: právo slobodne sa zhromažďovať a združovať •vláda zákona: systém vlády zákona, ktorý je stabilný a nestranný •osobná autonómia: sociálne a ekonomické slobody, rovnaký prístup k ekonomickým možnostiam vrátane práva na súkr. vlastníctvo Minimalistická definícia Freedom House (volebná demokracia) •Len nedávno začal FH zverejňovať aj viac než len dve skóre na stupnici 1-7 •40 bodov pre tri kategórie politických práv •60 bodov pre štyri kategórie občianskych práv •“Slobodné krajiny” sú de facto definované ako volebné demokracie: politickí predstavitelia volení v pravidelných, všeobecných a slobodných voľbách democracy.tiff Polyarchia 1/3 •Volebná demokracia je ešte užší koncept než klasická polyarchia Roberta Dahla: •(1) Volení zástupcovia majú kontrolu nad vládnutím a vládnymi politikami •(2) volení zástupcovia sú volení a odvolávaní v pokojných pravidene sa opakujúcich slobodných a spravodlivých voľbách s minimom násilia • • Polyarchia 2/3 •(3) prakticky všetci dospelí majú právo voliť •(4) väčšina dospelých má právo byť volený •(5) občania majú slobodu prejavu, vrátane práva kritizovať volených zástupcov, rozhodnutia úradov, a dominantný politický, ekonomický a sociálny systém Polyarchia 3/3 •(6) dostupnosť alternatívnych informácií nekontrolovaných vládou •(7) právo združovať sa do politických strán a záujmových združení, možnosť ovplyvňovať vládu prostredníctvom účasti na voľbách a aj inými prostriedkami • “Maximalistické” koncepcie •Dôraz nielen na (inštitucionálne) vstupy, ale aj na (substantívne) výstupy •Demokracia je viac než proces výberu vládcov, ale zahŕňa aj efekty, vplyvy (kvalita života, ekonomická rovnosť a pod.) •Rozličné formy participatívnej demokracie (rozširovanie účasti a samosprávy na oblasti mimo verejných inštitúcií: pracovisko, škola) •Demokratické inovácie: participatívne rozpočtovanie atď. • Nerealistické maximalistické definície? •Konsolidované demokracie (Linz a Stepan): •Arény: politická, ekonomická, občianska, štátna byrokracia a vláda zákona •Konsolidácia: ústavná, postojová a behaviorálna • W. Merkel: Ukotvená demokracia •Slobodné a spravodlivé voľby ako základ •interne ukotvené v: •Politických právach •Občianskych právach •Zárukách kľúčového postavenia volených politických lídrov •Horizontálnej zúčtovateľnosti Ukotvená demokracia •Externe ukotvená v: •Relatívne malých ekonomických rozdieloch a rozvinutom hospodárstve •Relatívne rozvinutej ekonomickej spoločnosti •Vhodnom medzinárodnom kontexte (napr. členstvo v medzinárodných demokratických inštitúciách) Defektné demokracie 1/2 •Interné predpoklady demokracie nemusia byť funkčné súčasne •Podľa defektnej arény vznikajú odlišné typy defektných demokracií •exkluzívna (časť voličov je vylúčená), •doménová (existencia nevolených hráčov s právom veta) Defektné demokracie •neliberálna (absentuje ústavnosť a vláda zákona) a •delegatívna (chýba horizontálna zúčtovateľnosť) •Pretrvávanie defektov = pretrvávanie defektných demokracií (nie iba prechodné štádium) •V nových demokraciách dominuje defektná demokracia, medzi defektnými demokraciami prevláda neliberálna demokracia • Súťaživé autoritárske režimy •Levitsky a Way (2002): hybridné režimy (ani demokracia ani autoritárstvo) majú sklon prežiť a existovať dlhodobo •politické inštitúcie (volené úrady) vnímané ako kľúč k politickej moci, •formálne pravidlá súťaže o politické úrady sú tak často porušované, že nemôžeme hovoriť o dodržiavaní demokratických pravidiel Súťaživé autoritárske režimy •príklady sú režimy počas vlád Miloševiča, Tudjmana, Putina, Kravčuka a Kučmu, Fujimoriho (Peru) •Bez veľkých volebných podvodov, zneužívanie štátnych zdrojov, manipulácia médií, šikanovanie opozície •Prenasledovanie zväčša jemnejšími metódami Súťaživé autoritárske režimy •Politický boj v týchto oblastiach: •volebná (voľba a volebný proces) •legislatívna (najviditeľnejšie tam, kde prezidentské exekutívy nemajú jasnú väčšinu v parlamentoch) •súdna (snahy exekutívy kontrolovať súdy = odpor súdnictva) •mediálna (nezávislé médiá nie sú zakázané, majú často aj veľký vplyv, snaha režimov o ich kontrolu a vytváranie rozličných tlakov) Politické režimy v SVE •Vytvorenie dvoch odlišných regiónov v SVE: •Stredná, juhovýchodná a baltická Európa (demokratické alebo hybridné režimy) •Východná Európa (autoritárske režimy) •tieto dva regióny sú ukotvené v odlišných medzinárodných prostrediach Politické režimy v SVE •Odlišnosti kvôli pákam západu a väzbám na západné demokracie •A) Páky západných demokracií: •(1) schopnosť vlád vyhnúť sa západným tlakom •(2) hospodárske, bezpečnostné a iné vplyvy aktivít západných štátov Úspešnosť pák •odlišné reakcie východoeurópskych štátov sú potom dôsledkom •(1) veľkosti štátu a jeho ekonomiky •(2) miery protirečivosti západných cieľov s ohľadom na východoeurópsky štát a •(3) existencie alternatívnej mocnosti podporujúcej východoeurópsky štát B) Väzby na západné demokracie: •Podmieňujú úspešnosť externého vplyvu •(1) hustota politických, ekonomických a ďalších väzieb •(2) vzájomné cezhraničné transakcie (informácie, tovary, kapitál, osoby, služby atď) •Domáci aktéri: kľúčoví, keďže demokratizačné vplyvy sa prejavujú hlavne prostredníctvom ich konania Politické režimy v SVE: policy odporúčania •Podpora demokracie v regióne východnej Európy zo strany západu musí obsahovať: •Vzdelávacie výmenné pobyty •Financovanie a podpora alternatívnych zdrojov informácií, napr. Zavádzanie internetu do rurálnych oblastí •Znižovanie obchodných bariér (množstevné, technické aj fyzické) Prečo existujú rozdiely v politických režimoch v SVE? •26 skúmaných krajín: demokracie (11), defektné demokracie (6), autokracie (9) v r. 2005 •Vysvetlenia: buď v štrukturálnych podmienkach jednotlivých krajín alebo v konaní/aktivitách kľúčových aktérov Štrukturálne podmienky •Politické dedičstvo (typ kom. Režimu) •Modernizácia (HDP na hlavu) •Blízkosť k západnej Európe (Viedeň/Berlín) •Kliatba nerastného bohatstva •19 z 26 krajín v súlade s teoretickými predpokladmi: •Štrukturálne demokracie – 9/11 (BUL, RUM) •Defektné demokracie – 6/6 •Štrukturálne autokracie – 4/9 • Vysvetlenia zamerané na aktérov •Prehra komunistov po prvých voľbách •Hospodárske reformy •Sila parlamentu •19 z 26 krajín v súlade s teoretickými predpokladmi: •demokracie – 9/11 •defektné demokracie – 4/6 •autokracie – 6/9 • Ako súvisia dlhodobé a krátkodobé vysvetlenia? •1. dlhodobé faktory porážajú krátkodobé faktory při vysvetľovaní typu režimu (legacies víťazia) •2. krátkodobé faktory sú „predĺženou rukou“ dlhodobých •3. krátkodobé faktory ako kauzálne faktory •4. ani dlhodobé, ani krátkodobé faktory nemajú vysvetľovaciu schopnost (náhodnosť)