Občianska spoločnosť, záujmové skupiny a aktivizmus Postkomunistická politika Doc. Marek Rybář,PhD. Potiaže s kolektívnou akciou •Olson (1968): ľudia nemajú dôvod vstupovať do záujmových organizácií ak sú výsledky ich aktivít dostupné aj pre nečlenov •Problém čierneho pasažiera: nemá dôvod vynakladať úsilie (čas, preniaze atď.) ak má prospech z aktivít angažovaných aktérov •Prečo by mal zamestnanec vstupovať do odborov, ak sa nimi vyrokované výhody vzťahujú na všetkých zamestnancov? • Potiaže s kolektívnou akciou •Prečo by mala firma platiť členské v zamestnávateľskom združení, ak zisky, ktoré toto združenie vyrokuje, sa vzťahujú na všetky firmy? •Prípadne ak dokáže získať výhody len pre seba, vlastnými aktivitami a kontaktmi? •Možné riešenie spočíva v poskytovaní selektívnych (a nielen kolektívnych) benefitov • Metódy ovplyvňovania •Priame: •konzultácie s ministerstvami (byrokraciou) •ovplyvňovanie parlamentov (poslancov) •Podania na súdy (USA, EÚ, inde ako „posledná šanca“) • Metódy ovplyvňovania •Nepriame: •Prostredníctvom politických strán •V minulosti trvalé väzby s konkrétnymi stranami, dnes „diverzifikácia“ •Prostredníctvom médií so zameraním na širokú verejnosť • • • Environmentalisti v EÚ: Metódy ovplyvňovania (Dalton 2004) •Kontaktovanie médií (86%), mobilizácia verejnej mienky (72%) •Kontaktovanie exekutívy (53%), kontaktovanie poslancov (53%), kontakty s miestnou samosprávou (45%), kontaktovanie straníckych lídrov (11%) •Protestné aktivity (25%), podania na súdy (20%), odmietnutie spolupráce s vládou (13%) Pluralizmus •systém, v ktorom množstvo súťažiacich záujmových organizácií vyvíja tlak na responzívnu vládu •Každá z týchto skupín sa zameriava len na vybraný sektor/odvetvie (zdravotníctvo, vzdelávanie atď) •Žiadna skupina nekontroluje všetky sektory •Nové skupiny vznikajú ľahko, čo prináša konkurenciu • Pluralizmus •Spoločnosť dominuje nad štátom •Vláda reaguje na požiadavky, ktorým je vystavená zo strany súťažiacich záujmov •Dahl (1993): záujmy vzdelávajú občanov v politickom živote, posilňujú ich voči štátu, zabezpečujú, že žiadna skupina trvalo alebo pravidelne nedominuje • Korporativizmus •Systém vzťahov medzi vládou a záujmami, •významné rozhodnutia vznikajú v diskusii medzi exekutívou a niekoľkými strešnými organizáciami •Tieto organizácie zvyčajne reprezentujú zamestnávateľov a zamestnancov •Vláda poskytuje prístup, organizácie súhlas svojich členov s rozhodnutiami Korporativizmus •Štát vedie a usmerňuje spoločnosť •Vláda poskytuje vedenie organizovanej a integrovanej spoločnosti, s ktorou zdieľa vízie a ciele •Predpokladá hierarchiu organizovaných záujmov, zvýhodnenie najväčších a najsilnejších z nich •Predpokladá vysokú mieru (povinnej) organizovanosti • Korporativizmus v záp. Európe •Súčasný korporativizmus (niekedy aj liberálny korporativizmus alebo tiež neo-korporativizmus) má viacero historických ideových inšpirácií: •Fašizmus medzivojnového obdobia (TAL, POR) •Katolícka sociálna náuka •Povojnové vlády národnej jednoty •Väzba odborov a socdem strán Čo je korporativizmus? •Hospodársky rozvinutá demokratická krajina, kde existuje koordinovaný, kooperatívny a systematický manažment národného hospodárstva štátom, odbormi a zamestnávateľmi, ktorý je na prospech všetkých zúčastnených strán • Korporativistická politika •Štrukturálne predpoklady korportivizmu •Roly zúčastnených aktérov •Vzorce správnia aktérov •Podporný kontext Štrukturálne predpoklady •Väčšina zamestnaného obyvateľstva je organizovaná v malom počte odborových organizácií •Podnikateľskej komunite dominuje malé množstvo firiem združených v silnom zamestnávateľskom zväze •Centralizované dohadovanie miezd •Silná angažovanosť štátu v hospodárstve Roly aktérov •Účasť organizácií zamestnávateľov a zamestnancov na tvorbe parametrov verejných politík •Konsenzuálne rozhodovanie o najdôležitejších zmenách hosp. politiky •Zamestnávatelia a zamestnanci sa podieľajú aj na implementácií týchto rozhodnutí • • Vzorce správania aktérov •Zhoda všetých troch aktérov na najširších spoločenských hodnotách • •Kultúra konsenzu a kompromisu • •Uprednostňujú dojednané výsledky pred nanútenými výsledkami, resp. pred silným konfliktom zúčastnených Nápomocný kontext •Tradície sociálnodemokratických vlád • •Vysoké výdavky na sociálne programy • •Nízke výdaje na obranu • •Malá a otvorená ekonomika Korporativizmus •Nie je to len inštitucionálna štruktúra, združujúca špecificky definovaných aktérov, ale aj: •systém na alokovanie/rozdelenie hodnôt a •systém tvorby a implementácie rozhodnutí USA a Rakúsko •Pluralizmus a korporativizmus sú ideálne typy (modely) •USA ako príklad pluralizmu a Rakúsko (min. do 90.-tych rokov) ako príklad korporativizmu: •Rakúsko: všetci zamestnanci členmi jednej z troch komôr: zamestnaneckej, obchodnej alebo poľnohospodárskej • • Rakúsko a korporativizmus •Komory majú právo nominovať svojich predstaviteľov do množstva verejnoprávnych inštitúcií •Právo byť konzultovaný pri príprave dôležitých ekonomických a sociálnych politík •Navyše existovali aj dve organizácie s dobrovoľným (ale vysoko reprezentatívnym) členstvom: Rakúsko a korporativizmus •Odborová centrála ÖGB a Liga rakúskych priemyselníkov VÖI •Odborová centrála združovala všetky existujúce odborové zväzy a centrum malo väčšie právomoci než jednotlivé zväzy •Výrazné prepojenie komôr a zväzov s hlavnými politickými stranami: Socialisti s odbormi a zamestnaneckou komorou, ľudovci s obchodnou a poľnohospodárskou komorou a priemyselníkmi • Odbory a záujmy v komunizme •Štát ako nástoj na kontrolu spoločnosti •Komunistické spoločnosti boli vysoko organizované (existencia výlučných “spoločenských” organizácií) s de facto povinným členstvom •Nezávislá angažovanosť bola postihovaná •Strešné organizácie typu “Národný front” (komunistická strana, prípadne ďalšie strany, odbory, kultúrne a športové organizácie atď.) • Odbory v komunizme •Významná súčasť ideologickej legitimizácie režimu •Prevodové páky pri prenose a implementácii rozhodnutí zo štátu na spoločnosť •80. roky: oponenti režimu používali záujmové organizácie ako východisko pre svoju činnosť: •Odbory Solidarita (POĽ), Podkrepa (BUL), Nezávislé odbory (MAĎ), Reprezentácia záujmov v SVE •Transformačný korporativizmus?: tripartitné štruktúry s cieľom zabezpečiť sociálny zmier v ťažkom prechode od plánovanej k trhovej ekonomike •Vláda, odbory a zamestnávatelia (vtedy štátne podniky!) Reprezentácia záujmov v SVE •Vznik prvých tripartitných štruktúr už v roku 1990 (ČR, SR, BUL) •Všade len symbolický a formálny prístup k rozhodovaniu a fakticky žiadnu účasť na implementácii •Tripartita ako legitimizačný nástroj vlád s transformačnou agendou? Reprezentácia záujmov v SVE •Vlády (bez ohľadu na ich politické zafarbenie) sa snažili minimalizovať faktický dopad tripartitných rokovaní •Časté prerušenie “sociálneho dialógu” •Nízka triedna identita zamestnancov? •Prokapitalistická atmosféra 90.-tych rokov? •Porazenecká nálada a nezáujem odborárov Reprezentácia záujmov v SVE •Maďarsko: prorežimná Národná rada pre zmierovanie záujmov (1988) s cieľom legitimizovať prorežimné odbory v čase prechodu k (polo)trhovej ekonomike •Po voľbách 1990 nová rada s účasťou aj nezávislých odborov •Diskusie o minimálnej mzde a kolektívnych zmluvách , potvrdzovanie rozhodnutí vlády Reprezentácia záujmov v SVE •Maďarsko: žiadne zásadnejšie rozdiely medzi pravicovými a ľavicovými vládami •Príklon socialistov k liberalizačnej hospodárskej politike •ČR a SR •(federálna) Rada hospodárskej a sociálnej dohody (1990) •Po 1993 Rada v ČR existovala len formálne, vlády pripúšťala len formálnu diskusiu Reprezentácia záujmov v SVE •1994: odchod ČMKOS z rokovaní s vládou, až do roku 1997 •Mečiarova vláda v SR (do r. 1998) formálny dialóg a dokonca jednostranné zavedenie mzdovej regulácie v r. 1997 – odchod odborov z rokovaní • • Reprezentácia záujmov v SVE •Poľsko: vznik tripartity až v roku 1994 (Solidarita ako odbory nemala potrebu rokovať s “vlastnou” vládou) •Vzájomné ignorovanie sa a odmietanie rokovaní Solidarity a nástupníckych komunistických odborov (OPZZ) • Solidarita podporovala pravicu a ignorovala ľavicové vlády a OPZZ naopak Občianska spoločnosť v SVE •komparatívne dáta ukazujú na nižšiu mieru členstva v dobrovoľných združeniach a nižšiu mieru dobrovoľníctva aj protestných aktivít v SVE •nielen v porovnaní so záp. Európou, ale aj ďalšími krajinami tretej demokratizačnej vlny (južná Európa, Latinská Amerika) •to ale neznamená, že občianska spoločnosť v SVE vznikala až po páde komunizmu •ani to neznamená jej irelevantnosť Občianska spoločnosť v SVE •obrovské rozdiely medzi postkom. štátmi skryté za fasádou spoločného komunistického režimu •existencia inštitucionalizovanej sféry spolkov a združení kontrolovaných režimom (odbory, profesijné a záujmové zväzy, ekológovia) •počas komunizmu: silno centralizovaná, byrokratická a politizovaná sféra •postupne rozdiely medzi POL a MAĎ vs. ČS, RUM, NDR Rozdiely počas komunizmu •POL: časté protesty a odpor spoločnosti (robotníci, študenti, cirkev, rolníci) •kulminácia v roku 1980: vznik Solidarity, pokračovania v rokoch 1988-89: •najmohutnejšia obč. spoločnosť po 1989 •vplyvná Katolícka cirkev •porovnateľná situácia v Maďarsku – stratégie kooptácie počas komunizmu Rozdiely počas komunizmu •menší počet dizidentov v ČS, Slovinsku a pobaltských štátoch – existencia politických, náboženských a kultúrnych iniciatív •množstvo režimných organizácií prežilo rok 1989: stratili členov, zmenili lídrov aj názvy, udržali si ale časť zdrojov •pád komunizmu priniesol “organizačnú revolúciu” – vznik množstva charitatívnych organizácií, MVO a nadácií Rozdiely po páde komunizmu •obrovské rozdiely medzi demokratickými a nedemokratickými/hybridnými režimami: •počty organizácií •právna regulácia •v nedem/hybrid. režimoch často prevažujú organizácie zdedené z komunizmu •“nová” občianska spoločnosť bežne funguje na dizidentskom princípe – protesty a soc. hnutia ako reakcia na porušovanie noriem Rozdiely po páde komunizmu •silno autoritárske režimy (Bielorusko, Turkménsko, Uzbekistan) – pokusy eliminovať akékoľvek aktivity autonómnych organizácií •menej autorit/hybridné režimy (napr. Rusko): marginalizácia niektorých typov organizácií, silné reštrikcie činnosti MVO, dotácie pre “prorežimné”, často z komunizmu zdedené organizácie • demokracie v SVE: právny rámec a aktivity podobné ako v záp. Európe Rozdiely po páde komunizmu •ukazovateľom reálnej sily občianskej spoločnosti nie sú počty členov, ale skutočný vplyv organizácií na tvorbu vládnych rozhodnutí •rozdiely sú aj v postojoch obč. spoločnosti voči moci: prevládajú protesty alebo spolupráca? •nárast nového ideologického typu: “uncivil society”: Bul, Maď, Lotyšsko vs. Est, Pol, Slovinsko