paperBackingColor.jpg Voľby a volebné systémy Postkomunistická politika Doc. Marek Rybář, PhD. Charakteristika volebných systémov vVýber volebného systému nie je len technická záležitosť, ale aj dôležitou súčasťou rozhodnutia o charaktere a rámci politickej súťaže vMedzi hlavné znaky volebných systémov patria volebný vzorec (electoral formula), veľkosť volebného obvodu, štruktúra hlasovacieho lístku a volebný prah (v príslušných systémoch) vDôležitosť týchto faktorov vyplýva z ich schopnosti ovplyvniť proporčnosť, resp. disproporčnosť Volebný vzorec vSystém relatívnej väčšiny (plurality), systém absolútnej väčšiny (majority) a pomerný (proportional) systém vMožnosť uplatňovať samostatne aj v ich kombinácii vHistorický trend bol od relatívnej väčšiny k pomerným systémom (ale Nemecko po 1945 a Taliansko po 1994) vKrajiny SVE: experimentovanie s volebnými systémami – „volebné inžinierstvo“ Systémy relatívnej väčšiny vFirst-past-the-post (UK) vObmedzené hlasovanie (volič má menej hlasov než je počet zvolených poslancov v obvode) vBlokové hlasovanie (USA – prezidentské) vSystém neprenosného hlasu (len jeden hlas v obvode s mnohými zvolenými zástupcami) v Systémy absolútnej väčšiny vNa zvolenie potrebná absolútna väčšina, inak druhé kolo s najúspešnejšími kandidátmi vNa víťazstvo v druhom kole stačí relatívna väčšina vAlternatívne hlasovanie – najslabší kandidát je eliminovaný, ďalšie kolo bez neho Pomerné volebné systém vKandidátske listiny alebo systém prenosného hlasu (Írsko, Malta, Estónsko) vKandidátske listiny – potreba rozhodnúť o ďalších charakteristikách volebného systému – veľkosť volebného obvodu, systém prerozdelenia hlasov, počet skrutínií, volebný prah atď. vVeľkosť obvodu: čím nižšie M (district magnitude), tým nižšia proporčnosť Zmiešané volebné systémy vParalelné systémy (bez korekcie) vKorekčné systémy (prepadnuté hlasy vo väčšinovej zložke sú prerozdelené v pomernej vSuperkorekčné – Maďarsko (do 2014) – PR a dvojkolový väčšinový, pomocou PR sa korigujú výsledky všetkých neúspešných (v predchádzajúcich kolách) Účinky volebných systémov vDuverger: mechanický a psychologický v(Sartori: reduktívny a obmedzujúci) vMechanický vplyv sa odvodzuje z metód prepočítavania hlasov na kreslá vPsychologický (obmedzujúci) vyplýva z tendencie voličov hlasovať strategicky (reálna možnosť prepadnutia hlasu) Voľby v SVE pred rokom 1989 vNedemokratické režimy, de facto monopol komunistickej strany vVäčšinové volebné systémy (jedno- i viac- mandátové) vNiekedy možnosť/povinnosť nominovať viac kandidátov (Maď 1983, Poľ 1984, ZSSR 1987) vLen kozmetické zmeny Prvé voľby v SVE vAko začiatok demokratizácie vAko súčasť prechodu k demokracii vAko súčasť demokratizácie a národno-štátnej emancipácie vAko výsledok prechodu k demokracii v(absencia prechodu k demokracii) Ako začiatok demokratizácie vZSSR a čiastočne slobodné voľby na Zjazd ľudových poslancov v marci 1989 vČasť poslancov zvolených v zväzových republikách nominovaných nekomunistickými organizáciami vProdemokratické hnutia v Pobaltí (Sajudis, Ľudové fronty) Súčasť prechodu k demokracii vPoľsko: čiastočne slobodné voľby ako výsledok rokovaní za okrúhlym stolom v35% mandátov zo 460 v dolnej komore parlamentu vVytvorenie 100-členného Senátu vDrvivé víťazstvo opozície, spojenie s prorežimnými malými stranami = prvá nekomunistická vláda v lete 1989 Súčasť národno-štátnej emancipácie v vSlobodné voľby do národných parlamentov v roku 1990 v Pobaltí, (poloslobodné v Estónsku) vSlobodné voľby v Slovinsku a Chorvátsku – vyhlásenie nezávislosti vSlobodné voľby v Macedónsku Výsledok prechodu k demokracii vSlobodné voľby sa konali po tom, ako bol koniec komunistického režimu (de facto) uznaný všetkými kľúčovými hráčmi vBulharsko, Československo, Rumunsko vVoľby ako „referendum“ o starom režime Žiadny prechod k demokracii vŽiadna zmena volebného systému (Turkménsko, Bielorusko) va pokračovanie inej formy nedemokratického režimu (napr. Azerbajdžán a ďalšie stredoázijské republiky) vBielorusko po roku 1996 v Charakteristiky demokratických volebných systémov v SVE vVäčšina štátov pomerné volebné systémy, zvyšok zmiešané volebné systémy vVšetky povoľujú účasť pozorovateľov OBSE vKontrolu nad voľbami nemá exekutíva vFormálne garancie, niekde menšie problémy Ako pracujú volebné systémy? vEfektívny počet volebných strán v SVE 4,08 a v ZE 3,72 (údaje do roku 2010) vEfektívny počet parlamentných strán v SVE 5,37 a v ZE 4,22 vRozdiel v SVE 1,29 a v ZE 0,5 vVolebné systémy majú teda v SVE reštriktívnejšie účinky než v ZE – „viac pracujú“ Ako pracujú volebné systémy? vPodiel dvoch najväčších strán v SVE je 62,2% kresiel, v ZE 69,71% vPriemerný najnižší počet strán potrebný na vytvorenie vládnej väčšiny (bez ohľadu na reálnosť takejto koalície) v SVE je 2,15 a v ZE 1,9 Ako pracujú volebné systémy? vPopularita kombinovaných volebných systémov (Taliansko, Nový Zéland, Japonsko) vOveľa častejšie v SVE, ale dve zložky zmiešaného volebného systému sú okrem Albánska a čiastočne Maďarska celkom oddelené (žiadna kompenzácia) vExistencia volebných kvór (vyššia v SVE, vyššia pre koalície) Bielasiak: Charakter režimu a volebné systémy po roku 1989 vSúvis medzi charakterom režimu a používaným volebným systémom v SVE vdemokratické režimy – otvorený (proporcionálny) volebný systém vautoritárske režimy – reštriktívnejší (väčšinový) volebný systém vpolo-autoritárske režimy – ktorýkoľvek alebo zmiešaný v závislosti od distribúcie moci asd.png adaads.png Ďalšie zmeny volebných pravidiel vVyššia politická stabilita ako motivácia na zmenu volebných pravidiel vpo prvých voľbách – vývoj k inkluzívnej (PR) formule, ale k reštriktívnejším pravidlám vrámci nej vvývoj k proporcionálnemu zastúpeniu, ale autor. režimy si zachovávajú väčšinové volebné systémy v v v v Ďalšie zmeny volebných pravidiel vVolebné kvórum a veľkosť parlamentu – zmena k reštriktívnejším pravidlám vveľkosť obvodov sa zväčšovala aj zmenšovala vnajčastejšie zmena sa týkala veľkosti obvodov vDôsledky: postupný pokles fragmentácie str. systémov, volatility, disproporčnosti a prepadnutých hlasov v v v Ako reagovali strany a voliči? vCiele (aj protichodné): maximalizácia kresiel, stabilita systému, reprezentatívnosť vVeľké strany: preferovali jednomandátové okrsky, vyššie volebné kvórum, d’Hontova formula – snaha najmä komunistických strán vMalé strany: proporčný systém, nízke alebo žiadne kvórum, Hareova alebo Sainte Lagueova formula – snaha nekomunistických aktérov v v Zmeny po prvých voľbách: reakcie politických strán vZníženie proporcionality: Zvýšenie kvóra, formuly odmeňujúce víťazne strany, úprava veľkosti volebných okrskov, vAlbánsko 1.voľby : 56% hlasov=68% kresiel vAlbánsko 3.voľby: 56% hlasov=87% kresiel vChorvátsko v prvých troch voľbách: HDZ mala vždy menej ako 45% hlasov, ale viac ako 50% kresiel v Zmeny po prvých voľbách: reakcie voličov vProces sociálneho učenia sa vPriemerný počet parlamentných strán: 1.voľby - 6.2, 2. voľby – 7.1, 3. voľby – 5.2 v(2. voľby – chýbal psychologický efekt zákonov?) vPočet relevantných parlamentných strán klesol z takmer 6 v 1. voľbách na približne 4 v 2. a 3. voľbách vZnižovanie počtu prepadnutých hlasov v Volebné systémy ako súčasť celku vJe zložité meniť pomerné volebné systémy na väčšinové varianty, ak sú súčasťou širšieho ústavného dizajnu konsenzuálnej demokracie vKonsenzuálna demokracia pozostáva z veľkého počtu hráčov s “právom veta” vSlovinsko (1996), Česko (1998) a Rumunsko (2008) – neúspech v zavádzaní nových systémov (Cs. Nikolényi) Maďarsko 2014: posilnenie väčšinových prvkov vol. zákona vMaďarsko 2014: zmenšenie parlamentu (z 386 na 199), čo je pokles na 52% oproti minulosti v106 jednomandátových obvodov (podiel tejto zložky na volebnom systéme sa zvýšil zo 45% na 53%) vzrušenie druhého kola vo väčšinovej časti kombinovaného volebného systému v 5% kvórum (10% pre 2 a 15% pre 3 strany) vNárast nerovnomernosti volebných obvodov (gerrymandering) v v