PSY525 Psychologie leadershipu

CHARAKTERISTIKA LEADRA















                                        PRACOVIŠTĚ

                                                  Katedra psychologie, Fakulta sociálních studií

                                        PŘEDMĚT

                                                  PSY525 Psychologie leadershipu

                                        TYP STUDIA

                                                  magisterské studium

                                        AUTOŘI

                                                  Hana Psotková, 414636; Tatiana Rumanovská, 463825


Jorge Mario Bergoglio alebo František, 226. pápež Katolíckej Cirkvi



Františka vidíme ako prototypického lídra z teórie sociálnej identity. Snaží sa napĺňať kresťanské
ideály chudoby (odmietol luxusnú rezidenciu, nosí jednoduché rúcho, chodí MHD miesto limuzíny,
kupuje topánky sám v obchode), pokory a modlitby (neplánovane sa zastavuje, kľakne, modlí sa)
i kresťanskej lásky (myslí na núdznych, navštevuje chorých a postihnutých, krajiny postihnuté
konfliktom, prírodnou katastrofou) (Hogg, 2001). Vo vzťahu pápež-veriaci sa prezentuje ako rovnako
omylný smrteľník – hriešnik. Proklamuje členstvo v skupine bežných ľudí, ktorým je vzorom (Steffens
et al., 2014). Demonštruje to výrokom „Kto som ja, aby som súdil?“ a prosbami o modlitby, lebo aj
on potrebuje pomoc[JP1] [JP2] .

Môžeme ho označiť za charizmatického lídra. Nasledovníci veria, že je Bohom vyvolený zástupca –
musí mať teda výnimočné vlastnosti, požehnanie a poverenie. Prezentáciou seba ako nedokonalého sa
zároveň pripodobňuje nasledovníkom, čo je základ pre vzájomné puto a emocionálnu identifikáciu
s lídrom (Yagil, 1998). Ponúka atraktívnu víziu Cirkvi ako radostnej, milujúcej, otvorenej všetkým
a sám ju napĺňa. Zdôrazňuje, že každý je povolaný a dokáže konať dobro (i keď v malom) – podporuje
self-esteem a pocit kompetencie, zmocňuje nasledovníkov (Yagil, 1998). Spomenuté môžeme označiť i
za idealizovaný vplyv a inšpirujúcu motiváciu transformačného lídra (Bass, 1990[JP3] ). Presadzuje
zodpovedné, racionálne a mierové riešenie problémov (vojny, hlad, zblíženie veriacich rôznych
náboženstiev), čím intelektuálne stimuluje (Bass, 1990). Nabáda k prihliadaniu na osobné dôvody,
pozadie hriechu – individuálnemu prístupu[JP4]  (homosexuáli, rozvedení a sviatosti) (Bass, 1990).
Ukazuje ho i návštevami chudobných častí rodného mesta, spovedá bežných veriacich, zastavuje sa
a individuálne žehná, berie na ruky deti[JP5] .




Použitá literatúra

Bass, B. M. (1990). From transactional to transformational leadership: learning to share the
vision. Organizational Dynamics, 18(3), 19-31.

Hogg, M. A. (2001). A social identity theory of leadership. Personality and Social Psychology
Review, 5(3), 184-200.

Steffens, N. K., Haslam, S. A., Reicher, S. D., Platow, M. J., Fransen, K., Yang, J., ... & Boen,
F. (2014). Leadership as social identity management: Introducing the Identity Leadership Inventory
(ILI) to assess and validate a four-dimensional model. The Leadership Quarterly, 25(5), 1001-1024.

Yagil, D. (1998). Charismatic leadership and organizational hierarchy: Attribution of charisma to
close and distant leaders. Leadership Quarterly, 9(2), 161 – 176.

________________________________

 [JP1]To jsou hezké příklady vysvětlující eho vliv na běžné věřící. Teorie sociální identity se
věnuje zejména tomu, jaké má prototypičnost důsledky. Napadá vás, co svědčí otom, že je Františkovi
atribuován leadership a vliv jako vrozená charakteristika.

 [JP2]Nicméně nechová se jako prototypický církevní hodnostář, což může být důvodem, že je méně
akceptován v některých kruzích katolické církve.

 [JP3]Ano, souhlasím.

 [JP4]Nabádání k individuálnímu přístupu není samo o sobě transformačním chování.

 [JP5]Hodnocení: 10 bodů