Odpor a rezistencia SAN106, 12. týžeň, 9.5.2019 Rezistencia a odpor • • • •Prečo sledovať: •Dôležité lebo vedie k rozšíreniu nášho chápania štruktúry a aktérstva (agency), moci a politična •Abu-Lughod: používa rezistenciu na diagnostika moci; Foucault: kde je moc, je aj rezistencia. Rezistencia nie je voči moci externá. Moc neprodukuje len represiu, produkuje pôžitok, vedomosti, tovary a diskurzy. Výskum odporu nám pomôže pochopiť formy moci • Rezistencia a odpor • • • •Témy: •v štúdiách kolonializmu a postkolonializmu – stret neštátnych spoločenstiev so štátom, otroci, kultúrna dominancia •Neskôr otázka ako môžu ľudia vzdorovať štruktúram a moci. Aké sú nástroje odporu (hlavne slabých, dominovaných skupín obyvateľstva)? • • • • Úloha vo dvojiciach •Pripravte si 3 príklady prostriedkov, ktoré ľudia používajú, aby odporovali moci. Sústreďte sa na detaily – ako vzdorujú? akej moci? • Zbrane slabých •Nástroje, ktoré používajú dominované skupiny/skupiny na spodku hierarchií •James Scott Weapons of the Weak (1985). •Roľníci; každodenná rutinná rezistencia •„class resistance is any act by the poor intended to advance its own claims or to mitigate claims by a superordinate class“ •Môže ale nemusí byť organizovaná, ale nie je spojená s ideológiou, alebo politickým hnutím • • • Zbrane slabých •Vyhýba sa konfrontácii so silnejšími, je zaobalená v jazyku podriadenosti a konformity •Nie revolúcia –drobné akty, ktorými sa rozdrobuje a znižuje moc silných, podrýva sa ich autorita, znižuje ich dôstojnosť: Všetky podriadené skupiny si vytvárajú „skryté scénare“ (‘hidden transcript’) – kritika dominujúcich mimo miest kontroly. • Zbrane slabých: keď ľudia nechcú štát •Pierre Clastres. (1977). Society against the State •Moc rozptýlená medzi ľuďmi bráni vytvoreniu štátnych spoločností v kmeňoch •Geronimo, Tupinambovia etc. • •“the history of peoples without history is the history of their struggle against the State” (p. 186). • Zbrane slabých: keď ľudia nechcú štát •Skalník, Peter. 1989. Outwitting the State: Political Anthropology. •Stratégie kmeňových/etnických skupín na zachovanie autonómie v štátnych celkoch: •Vnútenie reciprocity •Kolaborácia a následné využívanie štátnej politiky proti štátu •Vyčkatie a vrátenie sa k tradíciám •Vzialenie sa od centra Násilie – zbraň mocných aj slabých •To, čo je násilie a aký má význam v spoločnosti je kultúrne špecifické •V moderných štátoch má štát legitímnu moc používať násilie. •Násilie začína a končí vzbury a revolúcie •Dlhodobá stratégia silných, alebo slabých •Posledná možnosť ako reagovať na zneužívanie moci Rezistencia a (re)definícia moci •Práca vo dvojiciach: •Popíšte sféry a taktiky rezistencie, ktoré používajú beduínske ženy •Ako Lughod popisuje súčasnú zmenu v ich rezistencii? Rezistencia a (re)definícia moci •Ortner, Sch. (1995) Resistance and the Problem of Ethnographic Refusal. Comparative Studies in Society and History 37(1):173-193 •Kritika jednoduchej opozície medzi dominanciou a rezistenciou •Subalterns – majú vlastnú internú politiku a mocenské vzťahy, nie sú homogénna skupina •Jednotlivci v rámci jednej skupiny nemajú nevyhnutne rovnaké identity a vedomie Rezistencia a (re)definícia politična •Comaroff and Comaroff. 1997. Of Revolution and Revelation • Tshidi (skupina Twsana), hranica medzi Južnou Afrikou a Botswanou. •Koloniálny režim donútil mladých mužov prijať migrantskú prácu v mestách, nízke platy pod úrovňou prežitia, marginalizovaný ekonomicky aj etnicky •Odpoveď: prestup z metodizmu do Zionistickej fundamentalistickej kresťanskej cirkvi. Rezistencia a (re)definícia politična •Protihegemónna globálna kultúra (odpoveď na globalizáciu), súčasť väčšieho pohybu symbolických rádov, ktoré sú v opozícii k buržoáznemu liberálnemu sekularizmu a prísľub premeny rozelených štruktúr koloniálnej spol. •Produkt externých aktérov, lokálnych systémov a individuálnych histórií •Náboženské je (minimálne v tomto kontexte) politické • Rezistencia a (re)definícia politična •Worsley, Peter (1957), The Trumpet Shall Sound: A study of "cargo cults in Melanesia •Cargo, Melanézia •Mileniárne cargo kulty sú objektívne politicko-náboženské, pretože bez ohľadu na motiváciu aktérov privádzajú účastníkov do konfliktu s inštitucionálnymi autoritami; nie je to “cultural breakdown”