Kapitalizmus •80. roky – odklon od štúdia neindustriálnych spoločností •Koniec Studenej Vojny, Čína a India ako kapitalistické veľmoci, digitálna revolúcia •Ako kapitalizmus vznikol (rola neeurópskych krajín) •Ako sa kapitalizmus rozšíril do neeurópskych krajín; dopad kapitalizmu na miestne kultúry •Fungovanie kapitalizmu; kultúry kapitalizmu; rezistencia •Výskum záp. spoločnosti, globalizácie, „afterology“ – ako neštudovať „rozvoj“ (development) – post-kolonializmus, post- modernizmus • • Čo je kapitalizmus? •Skupinová práca: •Popíšte kapitalizmus ako politicko-ekonomický systém •Hart and Hann: „We take capitalism to be that form of market economy in which the owners of large amounts of money direct the most significant sectors of production with a view to increasing the money they already have“ (Economic Anthropology 2011: 145) - Ekonomický systém, v ktorom sa peniaze vyrábajú pomocou peňazí. •Marx: Kapitalizmus je spoločnosť, ktorej systém produkcie je založený na výmene (komodít). • Vývoj kapitalizmu •Karl Marx. Kapitál.1867. •Situácia, kde sú pracujúci zbavení vlastníctva a kontroly nad prostriedkami produkcie a musia pracovať za plácu, aby prežili. •akumulácia prostriedkov produkcie v rukách menšiny, ktorá si najíma ako pracovnú silu nemajetnú väčšinu. •Kapitalizmus je spoločnosť, ktorej systém produkcie je založený na výmene •Komodita – objekt, ktorý je vyprodukovaný na výmenu, má úžitkovú aj výmennú hodnotu – „stelesnenie vykorisťovanej ľudskej práce“ • • •Max Weber. Protestantská etika a duch kapitalizmu. 1904-5. •muselo dôjsť k masívnej kultúrnej revolúcii, aby sa dali ľudia presvedčiť na to, aby vložili svoje ekonomické životy do rúk kapitalistov, ktorých hlavná orientácia boli neisté zisky v budúcnosti. •kapitalizmus a jeho vznik nemôžeme pochopiť len v ekonomických termínoch, ale aj politických a náboženských. •Afinita medzi protestantským náboženstvom a racionálnym podnikaním •Marx nám pomohol ukotviť kapitalizmus a akumuláciu kapitálu v technológii a systéme využívajúcom nájomnú prácu. •Weberov dôraz na racionalitu a náboženstvo nám pomáha vidieť rozvoj systému peňazí a trhu ako hlbokú kultúrnu revolúciu. Eric Wolf • •Porto Rico, Mexiko – roľníci •Europe and the People Without History (1982) •“The central assertion of this book is that the world of humankind constitutes a manifold, a totality of interconnected processes, and inquiries that disassemble this totality into bits and then fail to reassemble it falsify reality” (1982:3). • Sidney Mintz. •1986. Sweetness and Power: The Place of Sugar in Modern History •Caribean Transformations •Life history of Tasso (robotník na plantáži), história otroctva (sú otroci proletariát?) •Ovplyvnený Stewardom, Bennedictiovou, Wolfom •Marxizmus a historický materializmus kombinovaný s am. kultúrno-antropologickým prístupom • Mintz. 1986. Sweetness and Power: The Place of Sugar in Modern History •veľké procesy, zač. v 15. storočí – vznik kapitalizmu a eur. expanzia v Karibiku, inštitucionálne a politické formy, ktoré ich sprevádzali, lokálne odpovede na tieto procesy – ako sa odrážajú v životoch ľudí v Karibiku. •Historické procesy nevedú k homogenite, ani v rámci svetových systémov ako je kapitalizmus, väčšie procesy sú konfrontované s miestnymi odpoveďami. Mintz. 1986. Sweetness and Power: The Place of Sugar in Modern History •Kapitalizmus sa začína v Karibiku. Dlhodobý efekt na Európu: 1.produkcia kapitálu pre industriálnu revolúciu (plantáže ako prvé fabriky, akumulácia kapitálu, ktorý pomáha industriálnej revolúcii) 2.revolúcia konzumného správania sa (mení sa vkus a chuť, vzniká dopyt/poptávka po spotrebných tovaroch) • • • Spotreba a vznik kapitalizmu •Cukor sa z lieku a luxusnej komodity, ktorú používali elity postupne rozširuje do ďalších sociálnych tried – z luxusu každodennou potrebou •Rozšírenie dopytu/poptávky spôsobené väčšou dostupnosťou, ktorá súvisela so záujmami kapitalistických obchodníkov. •Cukor je jednou z komodít, ktorá „motivuje“ proletariát, aby pracoval, zároveň poskytuje rýchlu energiu. •Čaj ako „britský nápoj“ (civilizovný, sociálne bezpečný – nie je to alkohol, zdroj energie) Taussig, M. 1980. Devil and Commodity Fetishism in Americael Taussig. 1980. •marxizmus •diabol vo folklóre súdobých plantážnych robotníkov •Fetišizácia zla sprostredkováva prechod medzi prekapitalistickým a kapitalistickým spôsobom vytvárania ľudských vzťahov •zmluva s diablom, v ktorej sa duša zapredá pre ilúziu dočasnej moci – robotníci v kapitalizme sa stávajú odcudzení od komodít, ktoré produkujú. •Cieľ antropológie: kritizovať záp.= kapitalistickú kultúru. Ľudia, ktorí žijú na periférii kapitalizmu, ho kritizujú v rámci svojich kultúrnych idiomov – máme ich skúmať, aby sme mohli pochopiť/kritizovať vlastnú kultúru • Aihwa Ong.1987. Spirits of resistance and Capitalist discipline Factory Women in Malaysa •Ako je industriálna práca vnímaná v rámci miestnej kozmológie •Prečo sú malajské ženy vo fabrike často posadnuté duchom? •História, etnografia, kvantitatívna analýza •Prechod od roľníctva, rýchla industrializácia a proletarizácia •Kultúrne hodnoty a praktiky – islámske malajské aj cudzie sú rekonštituované v industriálnej hierarchii. •Posadnutie duchom ako reakcia a rezistencia • David Parkin. 1972. Palms Wine and Witnesses. •Giriama - Východné pobrežie v Keni, vývoz kokosu a kokosového oleja. •Marxov dôraz na výmenu peňazí za pôdu a prácu. •Podnikanie s kokosom vyžadovalo vlastníctvo stromov a kontrolu nad prácou. Na začiatku podnikatelia s podporou starejších ako svedkov získali pôdu. Tradičné zdroje autority museli podporiť počiatočnú akumuláciu kapitálu. •Práca problematická, pretože príbuzenské vzťahy nezahŕňali odovzdávanie profitu vlastníkovi a komunita očakávala, že sa zisky minú na verejnú slávnosť s pitím palmového vína. •Aj Weberiánsky element: niektorí podnikatelia sa vymanili z tradičných inštitúcií tým, že prijali nové náboženstvo, často potom, ako sa poradili s veštcom o snoch, ktoré ich povolávali k Islámu – ktorý zakazoval pitie na pohreboch a svadbách