Tento semester som pôvodne nemala mať zapísané iné predmety ako povinnú odbornú prax vo vybranom médiu, aspoň tak je to teda garantom odporúčané. Verila som však, že trochu času mi i tak na 1-2 predmety zostane a zároveň som chcela naďalej vídať svojich spolužiakov. Nakoľko som už dlhšiu dobu cítila potrebu a teda i chuť naučiť sa pracovať so zvukom, zapísala som si ideálnu kombináciu - audiožurnalistiku a audiocafé. Vďaka audiožurnalistike som si osvojila základné postupy a konečne poriadne ochytala audiorekordér a utorkové večery v Huse mi zasa dodali neskutočne veľa inšpirácie - či už po stránke technického spracovania, dramaturgie diel alebo jednoducho zaujímavých myšlienok, ktoré vyvstali popri počúvaní audiodokumentov i pri následných debatách s autormi. Téma “SVĚTLO A TMA neboli kontrasty” bola zvolená dobre, niektoré audiodiela sňou bezprostredne súviseli, v iných sa kontrasty hľadali o niečo ťažie, no dramaturgický tím si ich v anotáciach vedel úspešne vyaurgumentovať a nám posluchateľom tak dodať možno zasa iný rozmer počúvania a chápania predstavených audiodokumentovl. Zo všetkých najviac ma zaujal audiodokument “Umřít a přežít to” od autorky Brit Jensen s protagonistom Danom Moravcom a najintenzívnejšiu stopu vomne zanechalo audiodielo “Po večeři” od autora Lumíra Košaře v dramaturgii Brit Jensen. Tým sa mi mimo iné potvrdilo, že meno Brit Jensen je naozaj zárukou skvelých a kvalitných zvukových diel, ktoré aspoň vomne zapríčinili bezpredmetnú fascináciu žánrom audiodokumentu ako formy dokumentárneho prerozprávania najrôznejších tém a problematík. Pri prvom zmienenom diele - Umřít a přežít to, som bola zarazená ako intenzívne ma pri posluchu so zavretými očami dokázal špičkový zvukový dizajn a rozprávanie Dana Moravca vtiahnuť priamo do deja. Úprimne som verila, že sa nachádzam na danej lúke, a po užití drogy som bola vtiahnutá ešte hlbšie - do vnútra a mysle samotného protagonisty. Spolu s hlavnou postavou celého dokumentu som padala a zasa sa zobúdzala, umierala a prežívala, čo považujem za nesmierny zážitok a majsterský kúsok Brit Jensen. Druhý audiodokument - Po večeři, ma zaujal svojou neúprosne nastolenou témou odpustenia, ktorá pramenila zo zápletky prenosu choroby HIV. Dokument bol bolestivý, trpký a tak moc realistický. Audiocafé by som určite odporučila tým, ktorých zvuk zaujíma a radi by jedného dňa vytvorili niečo vlastné, no zároveň i študentom, ktorí majú radi kvalitne strávené večery s vínom či pivom a kopou nových podnetov na premýšľanie.