BSSn4404: Výzkum konfliktu Úrovne analýzy a systémové príčiny vojny 6.3.2023 Miriam Matejova, PhD Program • Úrovne analýzy: ako študovať konflikt? • Systémové teórie vojny –Ako vedie anarchia k vojne? –Ako sa dá dosiahnuť mier v anarchii? Úrovne analýzy a štúdium konfliktu • Prečo úrovne analýzy? – “Metodologické stávky” – Rozsah výskumného cieľa • Aké úrovne analýzy rozlišujeme? – jednotlivec, štát, medzinárodný systém – často len dva levely: vnútroštátny a mimoštátny Tri “obrazy” • Kenneth Waltz, Man, State, and War (1959) – Prečo vznikajú vojny? – Povaha ľudstva, zlý charakter štátu alebo spoločnosti, medzinárodná anarchia Percepčné príčiny • Rola politických lídrov, osobností, skupiny ľudí • Kognitívne predsudky, mylné predstavy, psychologické poruchy Domáce príčiny • Ideologické – Nacionalizmus, militarizmus, atď. • Riadenie štátu, politické a ekonomické režimy • Kultúrne, historické, etnické faktory Systémové príčiny • Charakter medzinárodného systému (anarchia), v ktorom štáty fungujú. • Vytváranie a rozpúšťanie aliancií, zmeny vo formálnych politických inštitúciách a normách na medzinárodnej úrovni. Štátna suverenita → anarchia • Medzinárodná anarchia ako dôsledok štátnej suverenity • Vojna ako spôsob riešenia závažných sporov • Skutočne suverenita existuje? – Medzinárodné dohody, špionáž, invázia, nátlak • Prečo sa narušenie štátnej suverenity toleruje? Na zamyslenie... • Aké sú výhody a nevýhody štátnej suverenity? Prevažujú výhody nad nevýhodami? • Ak sú štáty hlavnou príčinou vojny, aké je riešenie? Anarchia v medzinárodnom systéme • Medzinárodná politika je o moci suverénnych štátov, nad ktorými nie je žiadna vyššia moc. • Neexistuje žiadna svetová vláda (t. j. medzinárodný systém je svojpomocný). • Anarchia v medzinárodných vzťahoch nie je absencia poriadku (nie je to chaos!) Medzinárodná štruktúra • Kenneth Waltz – americký politológ a otec neorealizmu –Suverénne štáty v systéme medzinárodnej anarchie sa budú správať konfliktne, pretože konfliktu nič a nikto nebráni. Realizmus a moc • Hans Morgenthau: “Medzinárodná politika, ako každá politika, je boj o moc.” • Moc je definovaná ako nátlak (coercion). • Materiálne zdroje, ktoré má štát k dispozícii. – Moc je vojenská sila. – Ekonomická sila je základný pilier vojenskej sily. Základy realizmu Štátne záujmy Prežitie Ako prežiť Zvýšiť moc Povaha ľudstva Človek je chybný, a preto je náchylný ku konfliktom Anarchia Prostredie, v ktorom zvrchované štáty pôsobia (Klasický) realizmus vz neorealizmus Klasický realizmus Štrukturálny realizmus (neorealizmus) Moc kvôli moci: moc ako konečný cieľ Moc kvôli bezpečnosti: moc ako prostriedok Povaha ľudstva ako príčina vojny Anarchia je nevyhnutná ale nie dostatočná podmienka na vojnu Domáce/vnútroštátne faktory sú niekedy rozhodujúce Štát ako unitárny aktér pôsobiaci v medzinárodnom systéme Defenzívny vz ofenzívny realizmus ŠTRUKTURÁLNY REALIZMUS DEFENZÍVNY OFENZÍVNY Štáty by mali získať „primerané množstvo moci“ Pre štáty má zmysel usilovať sa o čo najväčšiu moc Snaha o hegemóniu je hlúpa Štáty by sa mali snažiť o hegemóniu Kĺúčoví autori: Waltz, Jervis Kľúčoví autori: Mearsheimer, Gilpin, Schweller Status quo vz revizionistické štáty • Status-quo štáty – Všeobecne spokojné – Cieľom je sebazáchova – Sklon k rovnováhe • Revizionistické štáty – Spravidla nespokojné – Motivované nie bezpečnosťou ale príležitosťou – Cieľom je expanzia Mocnosti a vojna • Quincy Wright: medzi rokmi 1480 a 1940, v asi 2,600 najdôležitejších bojoch medzi európskymi štátmi... – sa Francúzsko zúčastnilo 47%, – Rakúsko-Uhorsko 34%, – Veľká Británia a Rusko 22%, – Turecko 15%, – Španielsko 12% • Od roku 1914 sa udialo 25 medzištátnych vojen – Mocnosti sa zúčastnili 19-tich Kedy štáty začnú vojnu? • Stephen Van Evera: – Keď veria, že vyhrajú – Keď si myslia, že strategickú výhodu bude mať štát, ktorý zaútočí ako prvý – Keď sa obávajú, že ich relatívna moc môže klesať – Keď veria, že môžu zvýšiť svoje zdroje – Ak si myslia, že dobytie bude ľahké Teória rovnováhy síl • Rovnováha síl: systém, v ktorom nie je dominantný žiaden samostatný aktér – žiaden štát nie je dostatočne silný na to, aby porazil ostatné štáty Teória hegemonickej stability • Stabilita vyplýva z unipolarity, v ktorej jeden dominantný štát zaisťuje určitý stupeň poriadku v systéme. • Hegemón = vodca alebo dominantný aktér – „Globálny policajt“, znižujúci stupeň anarchie v systéme • Vojna je najpravdepodobnejšia, keď dôjde k narušeniu dominantného postavenia vodcu, čo dáva iným štátom pokušenie hľadať nadvládu. ➢ak existuje druhý silný štát, ktorý sa snaží presadiť, ➢ak hegemón preventívne zaútočí, aby rozdrvil rastúcu hrozbu skôr, ako sa stane ešte silnejšou. Rovnováha síl vz hegemonická stabilita • Rovnováha síl: stabilita je v rovnováhe; šance na vojnu sa zvyšujú, keď sa jeden štát snaží ovládnuť ostatné • Hegemonická stabilita: stabilita je v dominancii; šance na vojnu sa zvyšujú, keď sa medzinárodný systém dostáva do rovnováhy Žijeme vo svete realizmu? • Súhlasíte s realistami? Prečo (nie)? • Ako môžeme dosiahnuť mier vo svete realizmu? Medzinárodná anarchia – mýtus? • "Anarchia je to, čo z nej robia štáty” • Ak sa štáty správajú konfliktne, potom sa zdá, že povaha anarchie je konfliktná. Ak sa štáty správajú kooperatívne, zdá sa, že povaha medzinárodnej anarchie je kooperatívna. • To, čo jednotlivé štáty robia, závisí od toho, aké sú ich identity a záujmy a identity a záujmy sa menia. Konštruktivizmus • Patrí medzi najvplyvnejšie tradície globálnej politiky koncom 90. rokov • Interakcie štátov sú historicky a spoločensky konštruované; nie sú to nevyhnutné následky charakteru ľudstva • Dôraz na významy myšlienok, predmetov a aktérov. Sú determinované sociálnou interakciou. • Štáty chcú prežiť, ale nevieme, ako to dosiahnu - mohlo by to byť prostredníctvom spolupráce alebo konfliktu. Mimo svet realizmu • Konštruktivizmus nezanedbáva štáty ako ústredných aktérov globálnej politiky, ale umožňuje formovať svet aj iným silám. • Ideové faktory: identity, hodnoty, normy, viery • Vzťahy aktérov upravujú zdieľané normy – Napr. Neopužívanie zbraní hromadného ničenia • Ide o možnosť zmeny v rámci medzinárodného systému (nie systému ako takého)