BSSn4404 Výzkum konfliktu Ideologický konflikt 13.3.2023 Miriam Matejova, PhD Program • Ideologické konflikty –Politika identity • nacionalizmus –Politické ideológie a konflikt: democratic peace theory Ideologický konflikt • Prečo sa ľudia zapájajú do konfliktov, keď to nie je racionálne? • Ideológia: systém myšlienok, viery a hodnôt používaných na pochopenie, ospravedlnenie alebo napadnutie konkrétneho politického a ekonomického poriadku Ideológie • Ideológie môžu byť organizované okolo náboženských tradícií alebo sekulárnych systémov (napr. kapitalizmus, marxizmusleninizmus, demokracia, konzervativizmus, liberalizmus, nacionalizmus) • Keď sú ideológie v konflikte, môžu prispieť k vojne (pretože sú hlboko zakorenené) – Napr. Križiacke výpravy, 30ročná vojna Ideológie a vojna • Marxizmus: Vojna ako vonkajší prejav triedneho boja • Západný kapitalizmus: Vojny spôsobené vnímaným ohrozením ľudskej slobody (napr. revolučnými politickými hnutiami, antidemokratickými militantmi) • Fašistická ideológia: krajne pravicová; oslavuje vlastenectvo, štát, charizmatické vodcovstvo a militarizmus; odvoláva sa na „zlatú“ a romantizovanú minulosť Ideológie a teórie • Realizmus, racionalizmus – Materiálne dôvody konfliktu, riešenie konfliktu manipuláciou materálnych podnetov • Liberalizmus – Materiálne dôvody konfliktu, dôraz na ekonomickú prosperitu • Konštruktivizmus – myšlienkové faktory môžu a sú príčinami konfliktu Myšlienkové predmety sporu identita: členstvo v skupine a symboly, ktoré ju definujú spravodlivosť: oprávnené pridelenie statkov, hmotných aj nehmotných pravidlá alebo inštitúcie: pravidlá, ktoré upravujú sociálne interakcie Identita a konštitutívny vonkajšok • Tí, ktorí sú „vo vnútri“ skupiny, majú prednosť pred tými, ktorí sú „mimo“ skupiny. • Tí čo sú vnútri môžu presadzovať skupinovú „čistotu“ tým, že sa členom skupiny vyhrážajú vyhnanstvom Statický prístup k identite • Predpokladá, že identita je „pevná“ alebo „nemenná“. • Spolieha sa na pozorovanie charakteristík už známych entít (napr. ženy, muži). • Často sebareferenčný: t. j. ženy sa správajú určitým spôsobom (žensky) a muži iným spôsobom (mužne). Dynamický prístup k identite • Identita ako produkt diskurzov v danom čase a na danom mieste. • Kto sme ako jednotlivci nie je ponechané na nás, ale je to stanovené a tiež obmedzené spoločnosťou. Nacionalizmus • Túžba konštituovať sa ako súčasť národa, vytvoriť národný štát • Emocionálna príťažlivosť spolupatričnosti • Používanie symbolov na vytvorenie a posilnenie jednoty • V praxi sa často kombinuje s antagonizmom voči iným národom – Vytváranie mučeníkov a štátnych sviatkov slúži na vybičovanie nacionalistických nálad (Miloševič a srbský nacionalizmus) Nacionalistické vojny • Národná nezávislosť a secesionizmus – Niekedy pokojné: Barma, Malajzia, Slovensko, pobaltské štáty – Často krvavé: Indonézia z Holandska, Východný Timor z Indonézie, Alžírsko z Francúzska • Národná prestíž – Túžba dosiahnuť svetový status (Nemecko a Japonsko pred 2. svetovou vojnou) – Vyhýbanie sa poníženiu (Lyndon Johnson vo Vietname) Nacionalistické hrozby • Prečo sa vlády bránia secesionistickým hnutiam? – Strata národnej hrdosti, strata nádeje na čo najväčší štát, “slippery slope” • Nacionalizmus = sila jednoty ak je skupina väčšinou homogénna Na zamyslenie… • Ako môže nacionalizmus pôsobiť ako mierová sila? • Aké sú výhody nacionalizmu v 21. storočí? Primordializmus • Etnická skupina = skupina ľudí, ktorí majú spoločnú pokrvnú oddanosť, príbuzenstvo a kultúrne vlastnosti. • Úloha mýtov, tradície a dedičstva • Národný štát je produktom historických procesov Modernizmus • Nacionalizmus je politický jav (nie prirodzený), je riadený politickými elitami (t. j. štátom) – Prostredníctvom komunikácie a masového vzdelávania v štandardizovanom jazyku • Vznik národov súvisí s procesmi industrializácie a modernizácie. • Benedict Anderson a “imagined communities” Politické ideológie • Demokracia ako „konečný bod ideologického vývoja ľudstva?“ • Šírenie liberálnej demokracie od konca studenej vojny Democratic peace theory • Dve verzie: 1) individuálny model, 2) cena vojny a odpor verejnosti Individuálny model • Demokracie sú mierumilovnejšie (ako nedemokratické štáty).  do značnej miery zdiskreditovaný model – Ľudia sú všeobecne neochotní ísť do vojny. – Nedemokratickí vodcovia niekedy začínajú vojny, aby odpútali pozornosť verejnosti, čo je motivácia, ktorú demokratickí vodcovia nemajú. Model “cena vojny” • Dyadický model (t. j. zameranie na páry) • Smerom k autokraciám sú demokracie rovnako bojovné ako autokracie, ale demokracie medzi sebou nebojujú. • Počiatky pripisované I. Kantovi • Obyčajní občania sú vo svojej podstate mierumilovní. • V demokraciách môžu občania hlasovať za kontrolu nad politikmi. Podpora dyadického modelu • Štrukturálny argument: – politické spory riešené kompromisom – demokracie plnia svoje sľuby – “audience costs” • Normatívny argument: – vzájomný rešpekt medzi demokraciami a pohŕdanie autokratickými štátmi • Inštitucionálny argument: – politické inštitúcie majú na vodcov dva účinky: 1) demokratické štáty s väčšou pravdepodobnosťou vyhrajú vojny (pretože občania s väčšou pravdepodobnosťou podporia vojnové úsilie). 2) vodcovia sú citlivejší na politické náklady spojené s prehranou vojnou. Problémy s DPT? • Je podpora demokracie riešením vojny a konfliktov?