SEVEROATLANTICKÁ ALIANCIA - NATO Od vzniku po súčasnosť – štruktúra, poslanie a výzvy POLb1010 Evropská unie a mezinárodní organizace JS 2024 Michal Tóth 1 VZNIK NATO • koniec WWII → zmena pomeru síl v Európe (upevňovanie a rozširovanie vplyvu ZSSR) → postupné rozdeľovanie sveta na 2 tábory • rozdiely v ideológiách a nedôvera → geopolitické napätie • 1947-1948 – obava západoeurópskych krajín o politickú a fyzickú bezpečnosť → angažovanie USA v Európe • občianska vojna v Grécku (snaha o komunistický prevrat) • napätie v Turecku (pod tlakom ZSSR, snaha získať vplyv na úžinami) • 1947 – reakcia USA → Trumanova doktrína – zadržiavanie vplyvu ZSSR - vojenská a hospodárska pomoc Grécku a Turecku (400 mil. USD) → začiatok Studenej vojny (?) • Trumanov predpoklad – komunizmu sa darí najlepšie tam, kde je bieda → 1948 Marshallov plán – ekonomická pomoc Európe (odmietnutie ZSSR a satelitov) • vojnové spojenectvo USA a ZSSR → otvorené nepriateľstvo 2 • 1948 – komunistický prevrat v ČSSR, blokáda západného Berlína zo strany ZSSR • západoeurópske krajiny → snaha riešiť kolektívnu bezpečnosť (ZSSR na rozdiel od nich nedemilitarizoval) • 1948 - VB, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko → Bruselský pakt (Západná únia) • sociálna, kultúrna, hospodárska, vojenská spolupráca a kolektívna obrana • bezodkladná vojenská pomoc ostatných členov v prípadne napadnutia • kľúčový moment pre povojnovú bezpečnostnú architektúru (aj európsku integráciu) • OSN neschopné zaistiť bezpečie → US senát navrhol prezidentovi usilovať o bezpečnostnú zmluvu s krajinami západ. Európy (riadila sa Chartou, ale stála mimo BR – obava z veta ZSSR) • začiatok jednaní o vzniku NATO – zhoda na koncepcii zmluvy, nezhoda na podmienkach • požiadavka európskych štátov na okamžitý zásah USA pri napadnutí • podľa US ústavy môže vojnu vyhlásiť len Kongres 3 • potreba nájsť vhodnú formuláciu – záruky pre európske štáty bez porušenia US zákonov • otázka rozsahu • preferencia BP: štáty Bruselského paktu + USA • preferencia USA: rozšírenie aj o „štáty severného Atlantiku“ (Kanada, Island, Dánsko, Nórsko, Írsko*, Portugalsko) – „most“ medzi Amerikou a Európou, uľahčenie vojenskej operácie • 1949 – Severoatlantická zmluva/Washingtonská zmluva • USA, Kanada, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, VB a Island (nemá vlastnú armádu) • útok proti jednému bude považovaný za útok proti všetkým → každý spojenec „podnikne také kroky, ktoré považuje za potrebné vrátane použitia vojenskej sily“ • platila len pre útoky na území Európy alebo Sever. Ameriky (kolónie nie – pr. Vojna o Falklandy v 1982) • USA (Truman) – program vojenskej pomoci (1,4 miliardy USD) na vybudovanie obrany západnej Európy 4 NATO a STUDENÁ VOJNA • vznik NATO – potenciál pre „horúcu“ vojnu sa zmenil na „studenú“ (1949 – 1991 Európa bez vojny) • 1950-53 – Kórejská vojna • → posilnenie argumentov pre vznik NATO a kolektívnej obrany (komunistická expanzia ako globálna hrozba) • → posilnenie vojenských kapacít (zvýšenie výdajov na obranu, rozšírená vojenská prítomnosť USA v Európe) • → urýchlenie diskusií o vstupe Západného Nemecka do NATO • → širšie chápanie globálnych bezpečnostných záväzkov (pôvodne len Severný Atlantik) • 1952 – vstup Grécka (posilnenie pred hrozbou ZSSR, ale aj záruka bezpečnosti kvôli dlhotrvajúcemu napätiu s Tureckom) • 1952 – vstup Turecka (strategický význam – prieplavy, blízkosť k ZSSR) • 1955 – vstup Západného Nemecka (SRN) – kľúčový moment v histórii NATO a Studenej Vojny ... 5 • ... po WWII Nemecko rozdelené na 4 okupačné zóny (USA, VB, Francúzsko, ZSSR) → 1949 vznik 2 samostatných štátov – SRN (Západné Nemecko) a NDR (Východné Nemecko) • SRN stále okupačný štatút (zákaz vlastnej armády, prítomnosť vojsk spojencov) – Adenauer žiadal NATO o záruky bezpečnosti (dlho bez odozvy Európskych veľmocí, hlavne Fr.) • obavy z opätovného vyzbrojovania Nemecka • obrat so začiatkom Kórejskej vojny → USA – nevyužívanie vojenského potenciálu SRN je neprijateľné (strach zo ZSSR, časť vojska (najmä Fr.) v kolóniách) • 1954 – prijatie SRN do Bruselského paktu (ako predstupeň) • 1955 – prijatie SRN do NATO (po komplikovanom procese – obštrukcie zo strany ZSSR ale aj Fr. parlamentu, kompromisy zo strany SRN (veľkosť vojska)) → z okupačných vojsk spojenecké vojská • výhoda pre NATO: strategické rozšírenie (ekonomický potenciál a poloha) – do konca Studenej vojny umiestnených 900 000 vojakov NATO • výhoda pre SRN: bezpečnostné záruky a politická rehabilitácia • odveta ZSSR → vznik Varšavskej zmluvy 6 • 1956 – povstanie v Maďarsku, Suezská kríza • → slabá politická kooperácia v rámci NATO (FR. A VB angažovanie v Suezskej kríze bez konzultácie s ostatnými členmi Aliance) • 1956 - Správa „Troch múdrych mužov“ (Three Wise Men Report) • členovia Aliance vyzvali ministrov zahraničných vecí Kanady, Talianska a Nórska aby posúdili, ako môže Aliancia zlepšiť politickú – nevojenskú spoluprácu (mimo vojenskej obrany) • → zásadný dopad na ďalšie fungovanie NATO - zvýšenie politických konzultácií, ekonomická, sociálna a vedecká spolupráca, informačná a kultúrna spolupráca • 1957 – vypustenie satelitu Sputnik (prelom v Studenej vojne) • → dopad na globálnu politickú scénu a aj dynamiku v rámci NATO • bezpečnostné obavy – obava NATO o využitie vesmíru pre balistické jadrové rakety → zrýchlenie vývoja raketovej ochrany a vývoj vlastných medzikontinentál. balistických rakiet • zbrojenie a vesmírny výskum – dôraz NATO na vedecký a technologický výskum (vývoj vlastných vesmírnych programov) • psychologický účinok - pocit technologickej zaostalosti (najmä v USA → založenie NASA → pristátie na Mesiaci) 7 1976 – Výstava automobilov NATO • unikátna výstava v sídle NATO v Bruseli • v rámci snáh o sociálny a environmentálny rozmer Aliancie • najmodernejšie automobily • GM ES-512 Electric – experimentálny prototyp elektrického auta • max. rýchlosť 47 km/hod, dojazd 93 km • vyskúšal si ho priamo generálny tajomník NATO Joseph Luns 80. roky – programy NATO na ochranu architektúry • Vedecký výbor NATO – dohľad nad projektami skúmajúcimi vplyv znečistenia ovzdušia na historické stavby • vzorky z rôznych krajín Aliancie (Akropola v Grécku, Westminsterské opátstvo v UK, ...) • napr. výskum vplyvu kyselín v ovzduší na rozpúšťanie historických vitrážových skiel (stenčovanie, rozpadávanie) • ochrana kultúrneho dedičstva ako kľúčová zložka v oblasti ľudskej bezpečnosti (historické budovy prvky národnej identity a súdržnosti spoločenstva → stabilita → mier a bezpečie (širšie chápanie) • ochrana dedičstva a civilizácie ako súčasť preambuly Washingtonskej zmluvy 8 • dlhodobé nezhody medzi Francúzskom a zvyškom Aliancie • de Gaullova (od 1959) kritika dominancie USA, príliš úzke vzťahy USA a VB, „oslabenie suverenity a nezávislosti“ v zahraničnej a obrannej politike • obava o zatiahnutie FR. do vojny medzi NATO a Varšavskou zmluvou • nezhody v prístupe k jadrovým zbraniam (nesúhlas s US monopolom a snahami o centrálnu rolu) – pre FR. kľúčový atribút suverenity • obavy, či by USA naozaj použilo jadrové zbrane pri obrane Európy → rozhodnutie vybudovať vlastnú jadrovú silu • → 1966 – FR. vystúpilo z vojenských štruktúr NATO (zostalo členom a zúčastňovalo sa na politic. rozhodnutiach) • zachovanie suverenity pri rozhodovaní o nasadení armády • požiadavka na odsun zahraničných vojenských základní a síl NATO z územia FR (vrátane presunu hlavného sídla z Paríža do Bruselu) • dohoda medzi NATO a FR úradníkmi (Lemnitzer-Aillertova dohoda) o návrate FR. do vojenských štruktúr v prípade konfliktu medzi NATO a Varšavskou zmluvou • do vojenských štruktúr NATO sa vrátilo až v 2009 (Sarkozy) 9 • od konca 60. rokov – politika uvoľňovania vzťahov medzi blokmi (détente) • cieľ – znížiť riziko jadrovej vojny (reakcia na Kubánsku raketovú krízu v 1962) • → diplomacia, obmedzenia zbrojenia, ekonomická a politic. spolupráca • NATO – v reakcii na FR. postup (a obavu, že úplne opustí Alianciu) → masívne odvetné opatrenia musia byť nahradené jemnejším prístupom • 1967 – Harmelova správa (The Future Tasks of the Alliance) • Pierre Harmel, belgický minister zahranič. vecí • hl. výstup: dvojkoľajný prístup – NATO musí odstrašovať (silou), ale aj zmierňovať napätie (spoluprácou a dialógu) (nejde o protirečiace, ale vzájomne sa doplňujúce prístupy) • → NATO nemá len zachovávať status quo, ale ho aj aktívne meniť • → väčší dôraz na diplomatické úsilie ako súčasť obrannej stratégie NATO • základ pre viacdimenzionálnu a adaptívnejšiu rolu NATO v udržovaní medzinárod. bezpečnostnej stability (nielen vojenská, ale aj politická organizácia) • základ pre zorganizovanie Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v Helsinkách v 1975 (vznik KBSE/OBSE) – v Záverečnom akte sa aj ZSSR zaviazalo rešpektovať ľudské práva ... → Charta 77 10 NATO A JADROVÉ ZBRANE POČAS STUDENEJ VOJNY • jadrové zbrane = kľúčový prvok odstrašenia • rôzne fázy vývoja jadrovej stratégie NATO (geopolitic. zmeny, technologic. vývoj) • ranné obdobie • od 50. rokov - spoliehanie sa európ. členov NATO na masívnu jadrovú odvetu zo strany USA (Varšavská zmluva - oveľa väčšie pozemné vojsko) • od 1957 – rozmiestnenie US jadrových zbraní na západoeuróp. základniach – výhradná kontrola USA • strategická zmena • koniec 50./začiatok 60. rokov – ZSSR – medzikontitentál. jadrové rakety, jadrové bombardéry – schopnosť zasiahnuť USA • 1967 – NATO – stratégia „pružnej reakcie“– vojna v Európe nemusí nutne prerásť do totálnej jadrovej výmeny • konvenčné sily → taktické jadrové sily → strategické jadrové sily • jadrové zdieľanie • → spojenecké krajiny vybavené taktickými US zbraňami – systém dvojitej kontroly (daná krajina aj USA môžu vetovať ich použitie) • platí dodnes (napriek kritike – porušenie NPT?) • UK jadrové zbrane – suverenita v rozhodovaní, ale začlenenie do plánov NATO • FR. jadrové zbrane – kompletne autonómne 11 NATO A NAPÄTÉ 70. ROKY • začiatok 70. rokov ešte pokusy o zmierňovanie napätia • 1972 – SALT I (Strategic Arms Limitation Talks) – bilaterálna zmluva medzi USA a ZSSR (obmedzenie počtu strategických zbraní – medzikontinentálnych rakier, balistické rakety odpaľované z ponoriek, nepoužívanie systému raketovej antibalistickej ochrany) → vplyv na stratégiu NATO • zbrojenie pokračovalo • 1974 – Cyperská kríza • pokus gréckej vojenskej junty zvrhnúť cyperskú vládu a pripojiť Cyprus ku Grécku • → invázia tureckej armády na Cyprus s cieľom ochrániť tureckú menšinu • → vážne napätie medzi členmi Aliancie • zdráhanie NATO aktívne zasiahnuť/zaujať jednoznačný postoj (NATO je na obranu pred vonkajšou agresiou a nie riešenie vnútorných konfliktov → neutrálnejší postoj) • zvýšené napätie vo vnútri Aliancie → vystúpenie Grécka z vojenských štruktúr NATO (návrat v 1980) 12 • 1979 – sovietska invázia do Afganistanu • cieľ: udržať spriatelený režim pri moci • namiesto pár mesiacov trval 9 rokov → významné dopady pre medzinárodnú situáciu • „druhá stená vojna“, ukončenie procesu détente → obava NATO zo sovietskej expanzie a agresie • → zvýšenie pripravenosti a výdavkov na obranu (US podpora Mudžahedínom) • pochopenie potreby ďalšieho rozširovania NATO • 1979 – „dvojité rozhodnutie“/“dvojkoľajná trať“ NATO (Double-track decision) • reakcia na „rozťahovanie“ ZSSR • plán NATO rozmiestniť nové balistické rakety stredného doletu Pershing 2 na základniach v západnej Európe ako odpoveď na rozmiestnenie ZSSR rakiet SS-20 na území krajín Varšavskej zmluvy • dvojkoľajná trať – tlačenie ZSSR do rozhovorov o odzbrojení a zároveň strašenie novými raketami • oživenie mierových hnutí – protesty (ekológovia, kresťania, matky, feministky, pacifisti) – podpora zo strany ZSSR • rakety privezené až v 1985 – pri moci v ZSSR už Gorbačov → postupné dohody o odzbrojovaní a deeskalácia (možný dôvod - neschopnosť ZSSR technologicky konkurovať) – 1987 dohoda ZSSR a USA o likvidácii rak. sted. doletu 13 • 1982 – vstup Španielska do NATO (16. člen) • v rámci procesu demokratizácie krajiny po smrti generála Franca (→ odklon od dovtedajšej izolacionistickej politiky) • obava opozície a časti verejnosti o zapojenie do studenej vojny (obava z jadrového konfliktu) • 1986 – referendum o zotrvaní v NATO (sľub opozičnej socialistickej PSOE, ak vyhrá voľby) • → zotrvanie, ale bez účasti vo vojenských štruktúrach a bez rozmiestnenia jadrových zbraní na území Španielska (opätovné plné zapojenie v 1999) • polovica 80. rokov → rozpadanie sa riadeného hospodárstva v štátoch Varšavskej zmluvy (ZSSR výdavky na obranu 3x väčšie ako USA) • postupný rozpad sovietskeho bloku → rozpad Varšavskej zmluvy • pád Berlínskeho múru v 1989 – príchod novej (demokratickej) neistej éry pre NATO • bude zjednotené Nemecko neutrálne? • čo s jadrovými zbraňami na území bývalých sovietskych republík? • je NATO ešte potrebné? 14 NATO A KONIEC STUDENEJ VOJNY • 1990 – Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) • významný míľnik v histórii vzťahov NATO-VZ • cieľ – znížiť množstvo konvenčných síl → eliminovať možnosť vzniku veľkého konvenčného konfliktu v Európe • limity na tanky, bojové vozidlá, delostrelectvo, bojové helikoptéry a lietadlá (územie od Atlantiku po Ural) • symbolický koniec Studenej vojny • otvorila priestor pre rozširovanie NATO na východ (menej síl, menšie obavy ZSSR) • zmena v 2007 – obavy Ruska z rozširovania NATO → pozastavenie zmluvy → 2015 úplne zastavenie svojej účasti na Zmluve • 1990 – zjednotenie Nemecka a pristúpenie bývalej NDR (signály NATO, že viac sa na východ rozširovať nebude, žiaden reálny záväzok neexistuje → mýty, ktoré využíva Rusko (napr. pri anexii Krymu) • zánik Varšavskej zmluvy v 1991 = zánik hlavného nepriateľa (zníženie výdavkov na obranu aj o 25 %) • potreba prehodnotiť účel, povahu a úlohy Aliancie • 1991 – nová strategická koncepcia, širší bezpečnostný rámec • rozšírenie aktivít aj o politické a humanitárne akcie (dovtedy nepovažované za záležitosti NATO) 15 • stabilita v Európe narušená (Juhoslávia), obava o postsovietsky región → prvé operácie NATO mimo svojho územia • 1995 – operácia na udržanie mieru v Bosne a Hercegovine (IFOR) – vynútenie dodržiavania Daytonskej dohody (vystriedali vojská UNPROFOR) • 1999 – letecká operácia s cieľom zastaviť násilie v Kosove (+ mierová misia NATO) • 1999 – prvé rozšírenie NATO na východ – Poľsko, ČR, Maďarsko • USA, UK a ani FR nemali veľmi chuť na rozširovanie • silný „lobbing“ aby prekonali nezáujem NATO o rozširovanie (Havel a Walesa) • obava NATO z nevyspytateľného Ruska (prvá vojna v Čečensku), snaha stabilizovať región strednej Európy (ukotvenie na „západe“) • Zeman: „slnečný deň pre ČR“ • SK oficiálne chcelo do NATO vstúpiť, pozvánku však nedostalo • 1999 - nová strategická koncepcia NATO • zohľadnenie poznatkov z aliančných aktivít a zmeny prostredia po skončení Studenej vojny • hrozby charakterizované ako „mnohostranné a nepredvídateľne“ Minister zahraničia Jan Kavan podpisuje vstup Česka do NATO 16 NATO V 21. STOROČÍ • 11. 9. 2001 – teroristický útok na WTC • po prvý (a zatiaľ jediný) krát v histórii aktivovaný článok 5 Washingtonskej zmluvy • → misia Active Endeavour (Aktívne úsilie) – do 2016 – námorná misia v stredozemnom mori (pohyb teroristov a zbraní hromad. ničenia) • → podpora US akcie Enduring Freedom (Trvalá sloboda) v Afganistane • → 2001 (- 2014) misia NATO ISAF na podporu stabilizácie Afganistanu • transformácia na dynamickú alianciu → schopnosť realizovať akcie mimo svoje územie • 2004 - rozšírenie až o 7 nových členov • Slovensko, Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko • NATO „na hraniciach“ s Ruskom – „ohrozenie bezpečnosti“ • 2009 – FR. sa vrátilo do vojenských štruktúr NATO (Sarkozy – potreba posilniť vplyv FR. pri rozhodovaní) • 2009 – rozšírenie NATO na juh Európy – Chorvátsko, Albánsko • stabilizácia regiónu 17 • koncepcia z 2010 → širšie chápanie bezpečnosti – nové nekonvenčné bezpečnostné hrozby • nízka hrozba konvenčného útoku proti NATO, mier v euroatlantickom priestore • medzinárodný terorizmus • ekonomické (energie z nestabilných regiónov, krízy a znížené výdaje na obranu), technologické (kybernetické útoky, drony, umelá inteligencia) a politické (šírenie zbraní hromad. ničenia, terorizmus) • životné prostredie (extrémne počasie → humanitárne krízy, migrácia, konflikty o zdroje) • 2014 – anexia Krymu Ruskom • ochladenie vzťahov s Ruskom (obavy z novej studenej vojny) • NATO – posilnenie odstrašujúcej a obrannej funkcie (najmä vo východnom krídle – zvýšená vojenská prítomnosť v Poľsku a Pobaltí) • 2016 – summit vo Varšave • jeden z hlavných výstupov - Posilnená predsunutá prítomnosť (Enhanced Forward Presence – eFP) → rozmiestnenie 4 viacnárodných bojových skupín (Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko) 18 • 2017 – vstup Čiernej hory • 2020 – vstup Severného Macedónska (blokovalo Grécko kvôli dlhému sporu o názov) • 2022 – ruský útok na Ukrajinu • ďalšie posilnenie východného krídla, zvýšenie výdajov na obranu, podpora Ukrajiny (výcvik, zdieľanie informácií, zbrane a munícia od členských štátov,..) • 2022 – nová strategická koncepcia (8. v poradí) • rámec pre bezpečnosť západného sveta na najbližšie obdobie • obava z útoku na územnú celistvosť • koncepcia 2010 - Rusko chápané ako strategický partner • 2022 – Rusko ako najvýznamnejšia a priama bezpečnostná hrozba • po prvý krát je pozornosť venovaná aj Číne – obavy z nespravodlivých obchodník praktík, kybernetických operácií, dezinformácií, krádeží intelektuálneho bohatstva, kontrolou kritickej priemyselnej infraštruktúry, nátlakovej politiky ... (→ nie je nepriateľ, ale treba sa mať na pozore) • zdôraznenie vplyvu klímy na bezpečnosť 19 • vstup Fínska a Švédska (dlho neutrálne) • zásadná zmena verejnej mienky v prospech vstupu (61 % Fínov (v 2024 až 80 %) a 51 % Švédov za vstup) • v máji 2022 oficiálne žiadosti o vstup • výhrady Turecka kvôli „financovaní teroristických organizácii“ na území Švédska (Kurdská strana pracujúcich PKK) a „šírenie nenávisti“ (protesty proti islamu, pálenie koránu vo Švédsku (organizoval novinár s väzbou na Rusko)), požiadavka vydať desiatky desiatky ľudí, ktoré Turecko považuje za teroristov • výhrady Maďarska – údajné klamstvá šírené švédskymi politiky o stave demokracie v Maďarsku • Fínsko vstup apríl 2023 • Švédsko vstup marec 2024 (32. člen) – neutrálne vyše 200 rokov (od konca Napoleonských vojen) • vstup Ukrajiny? • Summit v Bukurešti 2008 – „podpora dlhodobej vízie vstupu“ (žiadne konkrétne sľuby, dátumy ani záväzky) – to isté pre Gruzínsko • 2010 – UA parlament odhlasoval, že sa nebude usilovať o vstup do NATO • okrem iného nespĺňa všetky kritéria (napr. pravidlo nebyť v konflikte) 20 21 WASHINGTONSKA ZMLUVA • 1949 vo Washingtone (celkovo len 14 článkov) • Článok 1 • záväzok strán riešiť spory mierovými prostriedkami, aby nebol ohrozený medzinárodný mier a bezpečnosť (odkazuje Chartu OSN a ciele OSN) • Článok 2 • rozvoj spolupráce a medzinárod. vzťahov, posilňovanie demokracie, individuálnych slobôd • Článok 3 • zaväzuje členov individuálne aj kolektívne udržiavať a rozvíjať obranné schopnosti – záväzok investovať do svojich ozbrojených síl (2 % HDP) • Článok 5 • stanovuje zásady kolektívnej obrany, ozbrojený útok proti jednému členovi sa pokladá za útok proti všetkým • aktivovaný iba raz v histórii, po 9/11 22 Článok 5 Strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerých z nich v Európe alebo v Severnej Amerike sa bude považovať za útok namierený proti všetkým stranám a následne sa dohodli, že ak dôjde k takémuto útoku každá zo strán, uplatňujúc zákonnú obranu, individuálnu a kolektívnu, uznanú článkom 51 Charty Spojených národov, napomôže napadnutej strane alebo stranám, prijmúc individuálne a na základe dohovoru s ostatnými stranami také akcie, ktoré považuje za potrebné, vrátane použitia ozbrojených síl k nastoleniu a udržaniu bezpečnosti v severoatlantickom regióne. Každý ozbrojený útok tohto charakteru a každé následne prijaté opatrenie, bude ihneď oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, len čo Bezpečnostná rada prijme potrebné kroky pre nastolenie a udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. 23 • Článok 6 • vymedzuje geografický rozsah platnosti článku 5 – na aké územia sa vzťahujú z neho vyplývajúce záväzky • Európa a Severná Amerika, územie Turecka, ostrovy v jurisdikcii niektorého členského štátu v severoatlantickom priestore (severne od obratníka raka) • ozbrojené sily, lietadla a lode na/nad týmito územiami • Článok 9 • zriaďuje Radu NATO ako hlavný politický rozhodovací orgán (Brusel), najväčšia autorita • Článok 10 • politika „otvorených dvier“ • umožňuje rozšírenie NATO o nových členov, stanovuje mechanizmus prijatie (napr. jednohlasný súhlas, európsky štát) • požiadavky (nie sú definované priamo Zmluve): • fungujúci demokratický politický systém založený na tržnom hospodárstve • spravodlivé zaobchádzanie s menšinami • záväzok k mierovému riešeniu konfliktov • schopnosť a ochota vojensky prispievať k operáciám NATO 24 NATO AKO ORGANIZÁCIA ... • 1. vojenská aliancia • primárny cieľ – ochrana členov prostredníctvom kolektívnej obrany • ak mierové/diplomatické riešenie sporov zlyhá → k dispozícii vojenská sila na riešenie „krízového manažmentu“ • na základe Čl. 5 Washingtonskej zmluvy alebo mandátu OSN • reakcie na krízy a podpora medzinárodného bezpečnostného úsilia → bojové/tréningové/humanitárne operácie po celom svete • spolupráca v oblasti zdieľania zdrojov, technológií, výmeny informácií • spoločné obranné plánovanie (koordinácia vojenských kapacít a zdrojov) – cieľ byť pripravený na rôzne bezpečnostné výzvy • 2. politická aliancia - fórum pre politický dialóg a spoluprácu • podpora demokratických hodnôt, slobody a právneho štátu • spolupráca v otázkach obrany a bezpečnosti (terorizmus, kybernetická bezpečnosť, šírenie zbraní hromad. ničenia → predchádzanie konfliktov • partnerstvá s medzinárod org. (EU, OSN, OBSE) a nečlenskými štátmi (Švajčiarsko, Rakúsko, Egypt, Izrael, ...) → bezpečnosť a stabilita 25 ŠTRUKTÚRA NATO – HLAVNÉ ORGÁNY • 2 hlavné zložky – civilná a vojenská 26 ŠTRUKTÚRA NATO – HLAVNÉ ORGÁNY Severoatlantická rada (NAC) • sídlo - Brusel • hlavný, najvyšší politický rozhodovací orgán – dohliada na politické aj vojenské aktivity • priestor pre 1) diskusiu, 2) prijímanie kľúčových rozhodnutí • každý člen – jeden delegát • predsedá jej generálny tajomník (úloha nájsť dohodu pri kľúčových otázkach) • stretnutia na viacerých úrovniach • stáli predstavitelia (veľvyslanci) – každý týždeň (SR: Peter Bátor, ČR: Jakub Landovský) • ministri zahraničných vecí (2x ročne) • ministri obrany (3x ročne) • prezidenti/premiéri (príležitostne, napr. na summitoch) • výbory a pracovné skupiny 27 Skupina pre jadrové plánovanie (NPG) • kľúčový orgán v oblasti rozhodovania ohľadom jadrových zbraní • ministri obrany každého štátu (okrem Francúzska) • stretnutia 2x ročne • predsedá jej generálny tajomník • priestor pre diskusie a formovanie politík týkajúcich sa JZ Generálny tajomník • najvyšší politický predstaviteľ, riadi sekretariát, je hlavným hovorcom a zástupcom navonok • predsedá Rade, hľadá kompromisné riešenia, riadi „dennodenné aktivity“ • menovanie: dohoda medzi členmi, kandidáti vysokopostavení politici, významní diplomati, 4-ročné funkčné obdobie (môže byť predĺžené) • 1. GT – Lord Ismay (VB) • súčasný - Jens Stoltenberg (2014 – 2024, mandát viac krát predlžený) – predtým nórsky premiér • pravidlo: GT vždy Európan 28 Vojenský výbor (MC) • Brusel, od 2021 predsedá Holanďan Rob Bauer • najvyšší vojenský orgán • zloženie: náčelníci generálnych štábov členských krajín (stretnutia najmenej 3x do roka) • dennodenná práca prostredníctvom stálych vojenských zástupcov („trojhviezdičkoví“ generáli – stretnutia niekoľko krát do týždňa) • úloha: poskytovanie vojenských stanovísk/poradenstva pre NAC a NPG Veliteľstvo spojeneckých síl pre operácie • Allied Command Operations (ACO) • sídlo: Mons, Belgicko • zodpovedné za vojenské aktivity NATO (plánovanie, realizácia) • na čele Supreme Allied Commander Europe (SACEUR) – 1. Dwight Eisenhower • pravidlo – SACEUR vždy američan Veliteľstvo spojeneckých síl pre transformáciu • Allied Command Transformation (ACT) • sídlo: Norfolk, Virginia (USA) • zodpovedné za transformáciu, inováciu vojenských štruktúr (kybernetic. ochrana), prispôsobovanie súčasným aj budúcim výzvam 2 strategické veliteľstvá 29 AKTIVITY NATO • diskusie a konzultácie • konsenzus = základný princíp prijímania rozhodnutí (neprebieha hlasovanie) • nemusí nutne znamenať jednomyseľnosť, ale že nikto z členov nesúhlasí natoľko, aby blokoval rozhodnutie • konzultácie a diskusie prebiehajú dovtedy, kým nie je dosiahnutý (niekedy sa zhodnú, že sa nevedia zhodnúť) – dennodenná báza • hľadanie konsenzu je jednou z hlavných úloh generálneho tajomníka • princíp konsenzu sa uplatňuje na všetkých úrovniach • napriek potrebe konsenzu, vie NATO reagovať rýchlo (vďaka neustálym konzultáciáma diskusiám) • Achillova päta Aliancie? • proces prijímania Švédska a Fínska – potenciál zneužívať pravidlo konsenzu na získanie politickej výhody (Erdoğan, Orbán) 30 • vojenské operácie a misie • ak diplomatické snaženie zlyhá (schopnosť realizovať širokú škálu vojenských operácií a misií) • počas celej studenej vojny (1949-1990) nezapojenie ani do jedného vojenského konfliktu • KFOR (Kosovo Force) + Spojenecká sila • na konci vojny v Kosove (snaha Juhoslávie udržať si nadvládu nad Kosovom) • časté útoky na kosovských civilistov, etnické masakre, presuny obyvateľstva v Kosove • 1999 – NATO vojensky zasiahlo proti Juhoslávii- operácia Spojenecká sila (letecké bombardovanie srbských vojenských aj civilných cieľov v Juhoslávii s cieľom zastaviť násilie na kosovských Albáncoch) • → po 3 mesiacoch operácie stiahnutie juhoslovanských jednotiek z Kosova • rezolúcia BR OSN z 1999 → mierová misia KFOR - nastoliť a udržiavať bezpečné prostredie v Kosove (zabrániť ďalším bojom medzi kosovskými a srbskými jednotkami) • misia KFOR prítomná v Kosove dodnes (cca 4500 vojakov) • kritika operácie Spojenecká – prvý krát zásah NATO proti suverénnemu štátu, bez mandátu RB, 500 - 2000 civilných obetí 31 • námorné operácie v Stredomorí • zaisťovanie bezpečnosti, monitoring námornej činnosti, zaisťovanie stability strategickej oblasti Sea Guardian – od 2016, nástupca Active Endeavour (po útoku na WTC) • dohľad, obrana námornej infraštruktúry (plynovody, káble), boj proti terorizmu (preprava zbraní a drog) operácia v Egejskom mori (Aegean Activity) – od 2016 • reakcia na migračnú krízu – pomoc Grécku a Turecku • monitorovanie aktivít obchodovania s ľuďmi, prepravy migrantov → snaha zastaviť pašovanie migrantov, prerušenie migračných trás • → napätie medzi Tureckom a Gréckom - dlhodobé spory o námorné hranice • NATO Air Policing • misia na zachovanie bezpečnosti vzdušného priestoru NATO • už od 1961 • nepretržité sledovanie a ochrana vzdušného priestoru 24/7/365 • hliadkovanie spojeneckých stíhačiek vo vzdušnom priestore spojencov, ktorí nemajú vlastné stíhačky (pobaltské štáty, Slovinsko, Albánsko, Čierna hora a Severné Macedónsko, Island, od 2022 dočasne aj Slovensko) 32 • NATO v Afganistane • operácia ISAF (International Security Assistance Force) pod vedením NATO (mandát BR OSN) • v rámci „vojny v Afganistane“ (USA a spojenci proti Al-Káide) • 2001-2014 – pôvodne ochrana Kábulu, neskôr celé územie • stabilizácia krajiny (boj proti povstalcom) a podpora Afganskej vlády v budovaní nových bezpečnostných síl • od bojových operácii k výcviku armády a polície • 2015-2021 – Resolute Support – výcvik, poradenstvo a asistencia afganskej armáde a polícii (bez bojových akcií a obmedzený geografický rozsah) • často spochybňovaná efektivita pôsobenia NATO v Afganistane (vysoké náklady, ľudské straty (vojenské aj civilné), korupcia v afgan. bezpeč. zložkách,...) • 2021 – Taliban opäť pri moci • NATO a piráti • aktivita na žiadosť OSN • operácia Ocean Shield (2009-2016) – reakcia na rastúci počet unesených lodí v oblasti Afrického rohu somálskymi pirátmi • úspešná (výrazný pokles pirátskych aktivít, od 2012 žiaden úspešný pirátsky útok v oblasti Adenského zálivu) 33