ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV Vznik, štruktúra a hlavné orgány POLb1010 Evropská unie a mezinárodní organizace JS 2024 Michal Tóth NA CESTE K MEDZINÁRODNEJ SPOLUPRÁCI • fenomén 20. storočia? • 1815 - Centrálna Komisia pre navigáciu na Rýne – regulácie pravidiel plavby po Rýne, zlepšovanie bezpečnostných štandardov • 1865 – Medzinárodná telekomunikačná únia (International Telecommunication Union), pôvodne International Telegraph Union • 1874 – Svetová poštová únia (Universal Postal Union) • 1899 – Medzinárodná mierová konferencia v Haagu → Stály arbitrážny súd • spory pri medzinárodných dohodách – námorné hranice, ľudské práva, medzinárodný obchod ... • predchodca dnešného Medzinárodného súdneho dvora 2 • 1914 – začiatok WWI • limity nastaveného mechanizmu • koniec medzinárodného systému tzv. Koncertu veľmocí • udržoval politickú rovnováhu medzi európskymi mocnosťami po skončení Napoleonských vojen • dovtedy najväčší vojenský konflikt v histórií Európy • zahynulo 20 mil. ľudí • zrútili sa Osmanská a Rakúsko-Uhorská ríša • vznikli nové štáty (Estónsko, Fínsko, Československo) • prebehli veľké revolúcie (Rusko 1917, Nemecko 1918) • → nový svetový poriadok → nový systém medzinárodnej spolupráce 3 SPOLOČNOSŤ NÁRODOV: "DEFINITÍVNA ZÁRUKA MIERU“? • snaha zabrániť, aby sa podobný konflikt znovu opakoval • 1918 – Woodrow Wilson – myšlienka Spoločnosti národov (League of Nations) • Parížska mierová konferencia – W.W. predstavil svoju víziu • medzinárodný orgán, ktorý by riešil medzinárodné spory prostredníctvom diplomacie a kolektívnej bezpečnosti • „Je to definitívna záruka mieru. Je to definitívna záruka proti agresii. Je to definitívna záruka proti veciam, ktoré sa práve priblížili k tomu, aby sa celá civilizácia dostala do záhuby.“ • široká podpora myšlienky vzniku medzinárodnej organizácie s právomocou riešiť spory skôr, než prerastú do vojny 4 • 14 bodov, najkľúčovejšie: • Transparentnosť verejnej diplomacie namiesto tajných dohôd • Voľný námorný obchoch počas vojny a mieru • Odstránenie ekonomických bariér a podpora rovnakých obchodných podmienok medzi národmi • Zbrojné obmedzenia s cieľom znížiť šance na opätovnú vojnu • Úprava koloniálnych nárokov s prihliadnutím na záujmy obyvateľstva aj koloniálnych mocností • Úprava hraníc starých a vznik nových štátov v Európe (Belgicko, Taliansko, Balkán, Turecko, Poľsko, ...) • 14. bod: • vytvorenie "všeobecnej asociácie národov ... s cieľom zabezpečiť vzájomné záruky politickej nezávislosti a územnej celistvosti veľkých aj malých štátov“ • základ pre vznik Spoločnosti národov 5 • 1919 – Versaillskou zmluvou založená Spoločnosť národov (28 členov z Európy a Latinskej Ameriky) • 1919 – Nobelova cena za mier pre Woodrowa Wilsona • USA do Spoločnosti národov nikdy nevstúpili • odpor a obavy Senátu o stratu suverenity (izolacionizmus) • → USA Versaillskú zmluvu neratifikovali • → vplyv na fungovanie Spoločnosti národov • menšia legitimita (schopnosť presadiť rozhodnutia) • obmedzené financie • diplomatická izolácia → strata významu • znížená dôvera v princíp kolektívnej bezpečnosti • neschopnosť napĺňať svoje hlavné ciele (len minimálne úspechy – územné spory, boj proti obchodu s ópiom, utečenecká kríza v Ruska) 6 • neschopnosť SN zabrániť agresii • japonská invázia do Mandžuska (1931) • talianska invázia do Etiópie (1935) • nemecká invázia do Poľska (1939) • ruská invázia do Fínska (1939) • nedostatok vojenskej sily • SN nemala vlastnú armádu (použitie vojska záviselo na jednotlivých členoch, hlavne Fr. A VB → pasivita) • absencia hlavných mocností • chýba USA • 30te roky: vystupuje Nemecko, Japonsko, Taliansko • 1939 – vylúčenie Sovietskeho zväzu • nedôvera a nedostatok podpory • neschopnosť zabrániť agresii → nedôvera a skepticizmus • 30te roky – hospodárska kríza (Fr.a VB – neochota → appeasement) 7 NA CESTE K ORGANIZÁCII SPOJENÝCH NÁRODOV • 1941 – USA po útoku na Pearl Harbor vstupujú do WWII. • Spojenci (26 národov) sa zoskupili proti Osi → potreba posilniť vojenské a politické väzby (budúci medzinárodný poriadok • 1942 Washington D.C. – Deklarácia Spojených národov • záväzok bojovať spoločne proti Osi (neuzatvárať separátny mier) • prijatie princípov MVZ po skončení WWII. → vytvorenie systému medzinárodnej bezpečnosti • záväzok k multilateralizmu (miesto konkurenčných aliancií) • na rozdiel od SN, OSN vznikla ako aliancia • základ pre vznik OSN 8 • 1943 – Moskovská konferencia • ministri zahraničných vecí USA, VB, ZSSR a Číny • diskutované vojenské plány ale aj rôzne aspekty povojnového usporiadania (ako zaobchádzať s porazenými štátmi) • Deklarácia štyroch mocností (USA, VB, ZSSR, Čína) – spolupráca na zachovaní mieru a záväzok vytvoriť medzinárodnú organizáciu zabezpečujúcu mier a bezpečnosť • → základy pre ďalšie diskusie o vzniku OSN • 1943 – Teheránska konferencia • prvé stretnutie Roosevelta, Churchilla a Stalina • primárne vojenské plánovanie proti Ose, ale aj diskusie o povojnovom usporiadaní sveta • zhoda na vytvorení účinného systému kolektívnej bezpečnosti • → záväzok vytvoriť OSN 9 • 1944 – konferencia v Dumbarton Oaks • ministri zahraničných vecí USA, VB, ZSSR a Číny • diskusia o podobe novej medzinárodnej organizácie • konkrétne technické základy (štruktúra orgánov, spôsoby riešenia sporov, rozdelenie kompetencií etc.) • nielen bezpečnosť, ale aj sociálne a ekonomické problémy • základ pre Chartu OSN • 1945 – Jaltská konferencia • najdôležitejšie strenutie Churchilla, Roosvelta a Stalina • program: povojnové usporiadanie Európy a vznik OSN • → právo veta v Bezpečnostnej rade • 1945 – konferencia v San Franciscu • globálna – 50 krajín • cieľ: vypracovať Chartu OSN (ciele, princíp, štruktúra, funkcia) • medzinárodná spolupráca, ľudské práva a sociálny rozvoj • → Vznik OSN 10 ZRODILA SA OSN ... • skepticizmus (neúspech Spoločnosti národov) • Ako vyvážiť národnú suverenitu a ideály medzinárodnej spolupráce? • Ako zosúladiť nerovnováhu medzi krajinami v oblasti moci, vplyvu, zdrojov a záväzkov? • Ako zabezpečiť, aby niektoré krajiny z OSN nevystúpili, ak sa im nebude páčiť nejaké rozhodnutie? (Japonsko 1930) • riešenie → právo veta • Čína, Francúzsko, Veľká Británia, Spojené štáty a ZSSR • stáli členovia Bezpečnostnej rady (najdôležitejší orgán) • možnosť odmietnuť akékoľvek rozhodnutie, ak je v rozpore s vlastnými záujmami 11 • OSN (Charta) prebrala po Spoločnosti národov väčšinu ideálov • najmä zaisťovanie medzinárodnej bezpečnosti a sporov medzi krajinami mierovou cestou • dôležité rozdiely: • 1) Charta OSN uvádza ako jeden z hlavných cieľov aj zaisťovanie sociálneho a ekonomického rozvoja (SN iba okrajovo) • ekonomická kríza v 30. rokoch → ultranacionalizmus → WWII • 2) medzinárodná bezpečnosť definovaná tentoraz širšie (nie len vojenská, ale aj ekonomická, sociálna, ľudskoprávna dimenzia, neskôr aj environmentálna) • → holistický prístup 12 OSN A ZAČIATKY STUDENEJ VOJNY • podobne ako pri SN, vznikla ako organizácia víťazov (Nemecko a spol. až neskôr) • prvé zasadanie RB: stáli členovia (FR, VB, ZSSR, USA, Čína) + Brazília, Egypt, Mexiko, Nový Zéland, Nórsko a Poľsko (Nemecko, Taliansko a Japonsko vynechané) • nádej prinášalo členstvo USA a ZSSR • hneď od začiatku (1946) zhoršovanie medzinárodnej atmosféry: • Stalin – svet nezvratne rozdelený medzi dva pol. systémy • Churchill – v Európe bola spustená železná opona • Truman – doktrína zameraná na potláčanie vplyvu ZSSR • 1949 – vznik NATO – definitívne rozdelenie sveta/Európy na dva nepriateľské bloky 13 • 1950 – vypukla Kórejská vojna • → prvý test schopnosti OSN udržiavať mier/zasiahnuť • rýchla reakcia • ZSSR bojkotoval zasadnutia RB kvôli inému sporu (neuznanie Čínskej ľudovej republiky za stáleho člena) → nemohol využiť právo veta (1946-1955 – 80x) • BR → rezolúcie požadujúce stiahnutie vojsk SK → autorizácia použitia sily na obnovenie mieru • vytvorenie viacnárodných síl na pomoc JK • 1. krát v histórií OSN • armády viac ako 20 krajín pod vedením USA • zastavenie postupu SK a postupné vytláčanie späť • vojenský pat → prímerie • precedens pre budúce mierové operácie (jediná väčšia vojenská intervencia OSN počas studenej vojny) 14 • Kórejská vojna → nemožnosť spolupráce medzi USA a ZSSR v rámci OSN • patová situácia pri prijímaní nových členov (počas prvých 10 rokov len 9 nových krajín) • nezhoda USA a ZSSR na prijímacej procedúre • ZSSR: automatické prijímanie všetkých spojeneckých krajín • USA: selektívny prístup s ohľadom na charakter krajiny • → od 1950: na 5 rokov úplne zablokované rozširovanie • spor „dvoch Čín“ ohľadom členstva v RB (od 1949) • po skončení občianskej vojny (komunisti vs. nacionalisti) • ČĽR (podporovaná ZSSR) vs. Čínska republika (na Taiwane podporovaná USA) • vplyv na dôveryhodnosť celej OSN • 1971 – ČĽR nahradila Taiwan v RB (ČLR ako jediný legitímny zástupca Číny v OSN) - Nixon 15 • pozitívne zmeny a míľniky OSN počas Studenej vojny: • 1948 – prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv, (vyjednávanie pod vedením Eleanor Rooseveltovej) • 1948 – vyslanie prvých mierových pozorovateľov do Južnej Ázie (India vs. Pakistan a spor o Kašmír) a na Blízky východ (arabsko-izraelský konflikt) • Ralph Bunche (OSN) – kľúčová rola pri sprostredkovaní prímeria medzi Izraelom a arabskými susedmi • riešenie potrieb európskych utečencov po WWII → vznik Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) • 1955 – smrť Stalina → dočasné uvoľnenie napätia → rozširovanie OSN (bývalé Belgické, Francúzske a Britské kolónie) • väčší dôraz na sociálne a ekonomické otázky (bohatý sever vs. chudobný juh, životné prostredie, postavenie žien) 16 OSN PO SKONČENÍ STUDENEJ VOJNY • koniec bipolárneho sveta – nové výzvy a príležitosti: • rozpad ZSSR a Juhoslávie → rozširovanie členstva (dnes 193) • rozširovanie mierových misií • komplexnejší mandát (podpora demokratických tranzícií, ochrana ľudských práv, odzbrojovanie, dohliadanie nad voľbami, humanitárna pomoc,..) • geografická pôsobnosť (celý svet) • ľudské práva ako centrálna agenda (nové inštitúcie, dohovory, mechanizmy) • globálne výzvy (klimatická zmena, udržateľný rozvoj, terorizmus) 17 ŠTRUKTÚRA OSN – NEMOŽNÝ HYBRID? • 50te roky – Dag Hammarskjöld pre Times • OSN ako byrokratická obluda neschopná riešiť skutočné problémy ľudí • vzdialená od bežných ľudí, „čudná Picassovská abstrakcia“ (nie je to „ich vlastná maľba“) • jeden z hlavných problémov OSN – prítomná, avšak vzdialená (množstvo oblastí, množstvo agentúr, množstvo cieľov) • → organizačný hybrid, funkcie sa nedajú vysvetliť jednoduchým jazykom • „štrukturálne monštrum“, konglomerát organizácií, divízií, orgánov, sekretariátov, množstvo skratiek názvov, ... → vysvetlenie mnohých problémov OSN • dôvod vytvorenia takéhoto hybridu? • mnoho národov, rozdielne zázemie, rozdielne ciele • národné záujmy (bezpečnosť, prosperita, zákony) vs. medzinárodné ambície (bezpečnosť, rozvoj, ľudské práva etc.) 18 19 • 1945 – 6 hlavných orgánov • Valné zhromaždenie (General Assembly) • Bezpečnostná rada (Secourity Council) • Hospodárska a sociálna rada (Economic and Social Council) • Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) • Poručenská rada (Trusteeship Council) – nevykonáva činnosť od 1994 • „rodina“ OSN je však oveľa širšia • 15 agentúr, niekoľko programov a ďalších orgánov • nárast počtu členov → nové úlohy, nové orgány a programy (Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pôvodne dočasný, časom stály) • → prekrývanie • spolupráca s NGOs (doposiaľ viac než 3000) • konzultácie a plnenie humanitárnych úloh (OSN v Bosne a Hercegovine (UNMIBH) – 40 miestnych NGOs • lobbing • mnoho úloh outsourcovaných (NATO, súkromné bezpečnostné agentúry) 20 RADA BEZPEČNOSTI • 1945 – ústredný orgán OSN • 15 členov (pri hlasovaní potrebných aspoň 9 hlasov) • 5 stálych (USA, Rusko, Čína, UK, Francúzsko) • 10 nestálych • výber a voľba: • regionálna kvóta → geografická rovnováha (Afrika – 3, Ázia a Tichomorie, Latinská Amerika a Karibik, Západná Európa a iné štáty – 2 , Východná Európa – 1) • volení Valným zhromaždením (2 roky), každý rok obmena polovice členov • hlasovacie právo (okrem práva veta) • príspevok k diskusiám – regionálne perspektívy • predsedníctvo – ako ostatní členovia (mesiac, podľa abecedy) → možnosť ovplyvniť agendu a viesť diskusiu 21 • stáli členovia RB – „P5“ • Čína – 1971 – Čínska ľudová republika nahradila Taiwan • presadzuje suverenitu štátov, nezasahovanie do vnútorných záležitostí, podporu rozvojových krajín • Francúzsko – európsky pilier OSN • presadzuje obranu demokracie, ľudských práv, medzinárodného práva, nešírenie a kontrolu jadr. zbraní • Rusko – od 1991 po rozpade ZSSR • presadzuje ochranu vlastných záujmov, odpor voči zásahom do vnútorných záležitostí štátov, rovnováhu mocí/glob. stabilitu • Spojené kráľovstvo – úzke spojenectvo s USA, koordinácia • presadzuje podporu medzinárodného práva, ľudských práv, globálny mier, multilateralizmus • USA – najväčší prispievateľ do rozpočtu → významný vplyv • presadzujú podporu demokracie, ľudských práv, hospodárskej slobody, intervenčné akcie v mene medzinárod. bezpečnosti 22 • právo veta – možnosť zablokovať akúkoľvek rezolúciu (nie procedurálne veci) • pôvodný význam – zabezpečenie podpory všetkých hlavných mocností → predchádzanie rozkolom → veľkým konfliktom • Studená vojna – nástroj geopolitickej súťaže medzi USA a ZSSR • ZSSR blokovali rezolúcie o dekolonizácii, rozvoji nezávislosti štát v ich sfére vplyvu (povstanie v Maďarsku 1956) • USA pri ochrane spojencov (Taiwan, Južná Kórea, ...) • Izrael vs. Palestína – veto USA pri rezolúciách proti Izraelu (kritika, sankcie, ..) • Sýria – veto Ruska a Číny pri rezolúciách za zásah alebo sankcie proti režimu Bašára Asada 23 • kontroverzné a kritizované: • paralyzovanie RB – veto bráni efektívnej reakcii na medzinárodné krízy → nečinnosť • zbavovanie sa zodpovednosti za vlastné činy, alebo činy spojencov (USA a Izrael, Rusko a Ukrajina, ..) • bránenie vyšetrovania závažných porušení ľudských práv (Rusko a Čína 2014 – vyšetrovanie zločinov počas vojny v Sýrii) • blokovanie medzinárodnej humanitárnej pomoci (Rusko a Čína 2020 – pokračovanie pomoci v Sýrii) • blokovanie diplomatických riešení konfliktov (ZSSR v 80. rokoch – diplomatické riešenia konfliktu v Afganistane) • → diskusie o reformách využívania práva veta → diskusie o zložení stálych členov RB 24 • kompetencie RB: • udržiavanie mieru a bezpečnosti – rozhodovanie, či existuje hrozba pre mier, porušenie mieru, akt agresie → prevencia/eliminácia • Kórejská vojna 1950-1953 – vojenská pomoc J. Kórei • sankcie – ekonomické sankcie, zbrojné embargá, cestovné zákazy • 1990 – Iracká invázia do Kuvajtu – ekonomické sankcie • vojenské intervencie • 2011 – vojenská intervencia na ochranu civilistov (Líbya a režim Muammara Kaddáfího) • mierové misie – udržiavanie mieru/prímeria, ochrana civilistov, podpora demokratického prechodu • 1993 – Somálsko (UNOSOM II) – dodržiavanie prímeria, humanitárna pomoc, obnova • rezolúcie – záväzné pre členov, hrozba sankcií a iných opatrení • rozširovanie členstva OSN – odporúčania VZ (napr. 2002 Švajčiarsko) • voľba sudcov Medzinárodného súdneho dvora (spolu s VZ) 25 VALNÉ ZHROMAŽDENIE • „najdemokratickejší orgán“ – 1 člen = 1 hlas (Tuvalu vs. Čína) • 193 členov - takmer všetky štáty sveta, okrem: • Vatikán – stály pozorovateľ • Palestína – od 2012 status pozorovateľa • Taiwan – len do 1971, spory s Čínou, ktorá ho neuznáva • Kosovo – nedostatočné uznanie • Západná Sahara – teritoriálne spory s Maroka s Frontom Polisario, nedostatočné uznanie • Abcházsko, Južné Osetsko, Náhorný Karabach, Podnesterko (nedostatočné uznanie suverenity) • hlavné funkcie: • fórum pre diskusiu o medzinárodných otázkach • prijímanie rezolúcií (stanovísk a odporúčaní – mier, ľudské práva, životné prostredie) - nezáväzné! (morálny a politický vplyv) • schvaľovanie rozpočtu a výšky finančných príspevkov členov • volenie členov ďalších orgánov (Medzinárod. súdny dvor, Rada pre ľudské práva) • prijímanie a preskúmavanie správ od iných orgánov OSN (aktivity, výsledky, výzvy, plány etc.) 26 • 6 hlavných výborov: • 1. výbor - pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť • 2. výbor - hospodársky a finančný • hospodársky rast, rozvoj, medzinárodný obchod, udržateľný rozvoj, znižovanie chudoby a ekonomickej nerovnosti • 3. výbor - sociálny, humanitárny a kultúrny • ľudské práva, ochrana menšín, sociálny rozvoj, rodová rovnosť, postavenie utečencov • 4. výbor - osobitný politický a dekolonizačný • sebaurčenie národov, dekolonizácia • 5. výbor - administratívny a rozpočtový • finančné a rozpočtové záležitosti • 6. výbor – právny • formulovanie medzinárodných zmlúv, riešení právnych problémov v rámci činnosti OSN, medzinárodný terorizmus 27 • hlasovanie: prostá (bežné hlasovanie) alebo 3/5 väčšina (dôležité veci ako rezolúcie o mieri a bezpečnosti, prijímanie nových členov) • predsedníctvo: rotácia (regionálna) po 1 roku kritika: • právna (ne)záväznosť – len odporúčací charakter → slabý vplyv a efektivita • (ne)efektivita diskusií – formálne, dlhé diskusie, bez praktických riešení • vplyv veľmocí – nerovnomerný vplyv členov na diskusiu a rozhodnutia • implementácia – odporúčací charakter → málo mechanizmov na zabezpečenie dodržiavania • duplicita – prekrývanie funkcií a iniciatív medzi rôznymi orgánmi a programami OSN 28 GENERÁLNY TAJOMNÍK • na čele sekretariátu OSN, najvyšší úradník, koordinácia činnosti OSN, riadenie, politické a diplomatické smerovanie • „svetový diplomat č. 1“ • 5 ročné obdobie, menuje VZ na návrh RB (nemal by byť občanom) úlohy: • diplomacia a mediácia – riešenie medzinárod. konfliktov a podpora mieru • administratíva – riadi sekretariát OSN, dohľad nad implementáciou rozhodnutí ostatných orgánov • zastupovanie – reprezentuje OSN, hovorca a obhajca hodnôt a cieľov • podpora rozvoja – ochrany ľud. práv, humanitárnej pomoci, riešenie globálnych problémov 29 • 1946–1952 – Trygve Lie (Nórsko) • posilnenie role OSN • kľúčová rola pri vzniku Izraela • začiatky studenej vojny – snaha o mierové riešenie konfliktov → odchod z funkcie (aj po tlaku ZSSR kvôli jeho podpore zásahu v Kórejskej vojne, slabá pozícia) • 1953–1961 – Dag Hammarskjöld (Švédsko) • jeden z najvplyvnejších GT (silná neutrálna pozícia) • koncept mierových misií (revolúcia v prístupe k udržiavania mieru) • Suezská kríza – jedna z prvých väčších mierových misií (oddelenie bojujúcich strán – Egypt vs. FR, VB a Izrael) • kríza (občianska vojna) v Kongu po získaní nezávislosti → mierové jednotky OSN → tragická smrť pri havárii lietadla (konšpirácie, dokument „Cold Case Hammarskjöld“ • Nobelova cena za mier 30 • 1961–1971 – U Thant (Barma/Mjanmarsko) • napäté obdobie – vietnamská vojna, kubánska raketová kríza (kľúčová rola pri deeskalácii) • kritika za stiahnutie mierových vojsk OSN zo Sinajského polostrova pred vypuknutím Šesťdňovej vojny (1967) → eskalácia • podpora dekolonizácie • jeden z prvých svetových lídrov, ktorý poukázal na environmentálne problémy → základ pre ďalšie environmentálne iniciatívy OSN • 1972–1981 – Kurt Waldheim (Rakúsko) • nominant „východu“ (ZSSR a Juhoslávie) • mierové úsilie pri medzinárodných konfliktoch (Blízky Východ, India vs. Pakistan, ... • väčší dôraz OSN na ľudské práva a enviro-otázky • po skončení odhalená zatajená minulosť (obvinenie z pôsobenia vo Wehrmachte a účasti na vojnových zločinoch počas WWII) • zákaz vstupu do niektorých krajín (USA) • 1986-1992 – prezident Rakúska 31 • 1982–1991 – Javier Pérez de Cuéllar (Peru) • 1993-1996 – Butrus Butrus-Ghálí (Egypt) • 1997–2006 – Kofi Annan (Ghana) • jeden z najobľúbenejších GT • obhajca ľudských práv, boj proti HIV/AIDS, proti terorizmu • reforma OSN → zvýšenie efektívnosti a transparentnosti • Nobelova cena za mier (2001) – OSN aj on osobne • kritika za nedostatočnú reakciu OSN na rwandskú genocídu (1994), program Ropa za potraviny (umožnenie Iraku predávať ropu výmenou za nákup potravín a hum. potrieb – korupcia) • 2007–2016 – Ban Ki-moon (Južná Kórea) • trvalo udržateľný rozvoj, ľudské práva a klimatické zmeny • iniciátor Parížskej dohody o klimatických zmenách (2015) • kritika za nedostatočnú viditeľnosť pri konfliktoch, správy o nevhodnom správaní a sex. zneužívaní pracovníkov OSN (Afrika, Haiti) 32 HOSPODÁRSKA/EKONOMICKÁ A SOCIÁLNA RADA • ECOSOC – koordinácia hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a vzdelávacej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií“ → hospodársky a sociálny rozvoj • zámer – dohliadať na ekonomickú bezpečnosť (krízy = katalyzátor konfliktov, napr. WWII) • realita – bezmocná (formálne rovnocenná s ostatnými org.) • 54 členov (volení VZ na 3 roky, geografická reprezentativita, Slovensko do 2025, ČR do 2024) Úlohy: • podpora udržateľného rozvoja • 2015: Agenda 2030, záväzky pre všetky členské štáty • rámec pre odstránenie chudoby a dosiahnutie udržateľného rozvoja do 2030 (17 cieľov) • prosperita pre ľudí a planétu (chudoba, klíma, nerovnosti,...) 33 • koordinácia aktivít v boji proti klimatickej kríze • podpora implementácie Parížskej dohody (2015) • organizácia fór a workshopov na zdieľanie osvedčených postupov • podpora národných akčných plánov (súčasť záväzkov) • koordinácia medziagentúrnych a expertných skupín • podpora rozvoja nových technológií na zníženie emisií CO2 • financovanie udržateľného rozvoja • neposkytuje priame financovanie, skôr len rámce a stratégie, koordinácia pri financovaní aktivít udržateľného rozvoja • riešenie sociálnej nerovnosti • Komisia pre sociálny rozvoj (CSocD) – odporúčania, rezolúcie • podpora politík pre prístup k základným službám • zvyšovanie prístupu k produktívnym zdrojom (pôda, financie, technológie,..) • podpora začlenenia a participácie (ženy, zdravotne znevýhodnení, seniori, ...) 34 MEDZINÁRODNÝ SÚDNY DVOR • Haag (Mierový palác – sídlil aj predchodca Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti – 1. medzinárod. súd – založený SN v 1922) • 15 sudcov (voľby každé 3 roky, obmena 1/3 súdu, 9 ročné obdobie, volí VZ a RB – aspoň polovica hlasov v oboch) Úlohy: • riešenie právnych sporov medzi štátmi (záväzné rozsudky) – súhlas oboch strán sporu na predloženie pred MSD • ak sa jedna strana odmietne riadiť rozsudkom, druhá strana môže požiadať RB o prijatie opatrení • 1984 – spor Nicaragua vs. USA (obvinenie, že USA nelegálne zasahuje do vnútorných vecí tým, že podporuje ozbrojenú skupinu „contras“ bojujúcu proti vláde – MSD dal za pravdu Nicarague) • 1992 – spor Maďarska a Slovenska o dostavbu vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros (rozsudok 1997) • 2024 – podnet od Juhoafrickej republiky aby Izrael ukončil operácie v Gaze ( → nevyhovel, ale má „zabrániť genocíde“) • poradné právne posudky na žiadosť iných orgánov OSN a medzinárod. org. (súvislosť s činnosťou subjektu) – nezáväzné 35 PORUČENSKÁ RADA • dohľad nad správou území, umiestnených pod medzinárodnú poručenskú správu • pôvodne kolónie alebo územia pod mandátnou správou SN • Afrika: Rwanda a Burundi (Belgicko), Kamerun (Francúzsko), Somaliland (Taliansko), ... • Tichomorie: Palau (USA), Západná Samoa (NZ), Nauru (USA, NZ, Austrália), ... • členovia: správcovia poručenských území, stáli členovia BR, štáty OSN, ktorí sa rozhodli byť členmi Úlohy: • zabezpečiť dosiahnutie sebaurčenia/nezávislosti • preskúmavanie správ, kontroly na mieste a posduzovanie stavu, podpora opatrení • Do 90. rokov 20. stor. väčšina území dosiahla nezávislosť, alebo sa stala súčasťou iných štátov → 1994 pozastavená činnosť (prijatie Palau do OSN) 36 37 AGENTÚRY A PROGRAMY Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) • koordinuje medzinárodne zdravotnícke aktivity • prevencia šírenia chorôb • napr. epidémia Eboly v Západnej Afrike (2014-2016) – monitorovanie šírenia, výcvik, poskytovanie vybavenia • pandémia COVID-19 (2020 - ) – koordinácia vývoja a distribúcie vakcín (COVAX - spravodlivý prístup k vakcínam), usmernenia, ... • vakcinačné kampane proti osýpkam, obrne, žltej zimnici, .. (pravé kiahne – eradikácia 1980 – jediný krát v histórii) • posilnenie zdravotníckych systémov (i.e. programy pre pôrodné sestry v Afr. ) • verejné zdravie – boj proti fajčeniu, konzumácia zeleniny, prístupy k pitnej vode ... • normy a štandardy – normy pre lieky, vakcíny, technológie → bezpečnosť, efektívnosť, dostupnosť • názvy chorôb (kódové označenia miesto potenciálne stigmatizujúcich/zavádzajúcich – španielska chrípka, orientálny mor, prasačia chrípka,... ) 38 Detský fond OSN (UNICEF) • ochrana a podpora práv detí (pôvodne deti postihnuté WWII) • vzdelávanie – krízové situácie alebo odľahlé oblasti • „back to school“ v Sýrii – výukové programy, pomôcky • zdravotná starostlivosť • očkovacie kampane (detská obrna pokles o 99%) • ochrana práv • boj proti detskej práci (vzdelávacie programy v Indii) • nutričná podpora a hygiena • prístup k vode (Etiópia) • prevencia podvýživy (Jemen – distribúcia potravín, poradenstvo, Nigéria – obohacovanie potravín (jód, železo)) • financovanie len z darov a dobrovoľných príspevkov (+predaj merchu) → kritika transparentnosti a efektívnosti vynaložených peňazí (administratíva a marketing) 39 Svetový potravinový program (WFP) • 1961 – sídlo v Ríme • boj proti globálnemu hladu - potravinová pomoc (konflikty, vojny, prírod. katastrofy), školské stravovacie programy, výživové programy (dojčiace matky, malé deti) • uznávaná ako relevantná a vysoko efektívna → 2020 Nobelova cena za mier UNESCO • United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization • 1945 – sídlo v Paríži • podpora vzdelávania, vedy (Európske stredisko pre jadrový výskum), kultúry → mier • ochrana kultúrneho dedičstva • prvé krajiny v 1978 – Ekvádor (Galapágy), Poľsko (Krakov) • USA • 1984 vystúpili (Reagan, neefektívnosť a obava zo soviet. vplyvu) • 2003 vrátili • 2018 vystúpili (Trump, zaujatosť proti Izraelu) • 2023 vrátili 40 Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) • 1950, sídlo Ženeva • ochrana práv utečencov (návrat, integrácia, presídlenie) monitoring a analýza dodržiavanie ľudských práv po celom svete (desiatky miliónov) • humanitárna pomoc (prístrešie, potrava, voda, zdravotná starostlivosť) • 1954, 1981 – Nobelova cena za mier Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) • 1951, sídlo Viedeň • cieľ – bezpečné a mierové využívanie atómovej energie, bránenie šíreniu pre vojenské účely • normy a pravidlá využívania (po havárií vo Fukušime v 2011) • monitorovanie a overovanie jadrových programov (napr. Irán) • zodpovedná za dodržiavanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (1970) • podpora pri boji proti chorobám a epidémiám - rakovina, Ebola, Zika (sterilizácia komárov), Covid-19 • 2005 – Nobelova cena za mier 41 42 43 „Ja som veľmi rád, že aj v Organizácii spojených nádorov, názorov, spojených nádor…, spojených národov...“