ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV Na ceste k mieru, ľudským právam a udržateľnosti POLb1010 Evropská unie a mezinárodní organizace JS 2024 Michal Tóth 1 ZROD MIEROVÝCH MISIÍ • ranný stredovek (Franská ríša) • Boží mier (Peace of God) – od 10. stor. – ochrana roľníkov, mníchov, duchovenstva počas feudálnych sporov • Božie prímerie (Truce of God) – od 11. stor - zastavenie bojov medzi feudálmi počas sviatkov, adventu, pôstu, dní v týždni • 19. stor. Koncert veľmocí • WWI a WWII → potreba udržiavať mier a bezpečnosť • 1945 – Charta OSN – 2 základné prístupy: • Kapitola I (Ciele a zásady) - Článok 2: „.. členské štáty budú riešiť spory mierovou cestou a zdržia sa použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu“ • Kapitola VI (Mierové riešenie sporov) – mierové prostriedky: vyjednávanie, súdne konanie, arbitráže, mediácie,... • Kapitola VII (Akcie pri ohrození mieru či agresii) – právomoci BR – sankcie príp. vojenský zásah na obnovu mieru (blokády, letecký, námorný, pozemný zásah) • → žiadna def./explicitná zmienka o mierových operáciách/peacekeepingu 2 • mierové operácie ako zastrešujúci termín – všetky akcie/operácie OSN na podporu mieru • 1. CONFLICT PREVENTION (predchádzanie konfliktom) – diplomatické prostriedky na urovnávanie napätia a sporov (zhromažďovanie informácií, včasné varovanie, analýzy) – generálny tajomník/preventívne vyslanie misie • 2. PEACEMAKING (tvorba mieru) – diplomatické prostriedky počas prebiehajúceho konfliktu na dosiahnutie dohody – generálny tajomník, vyslanci vlád, skupín štátov, NGOs, ... • 3. PEACE ENFORCEMENT (presadzovanie mieru) – donucovacie prostriedky (vrátane sily) na obnovenie mieru a bezpečnosti – potrebný súhlas RB • 4. PEACEKEEPING – akcie na podporu vykonávania prímeria/mierovej dohody – vojenská intervencia (nárazník, dohliadanie nad prímerím) • 5. PEACEBUILDING (budovanie mieru) – opatrenia na zníženie rizika opätovného prepuknutia konfliktu – komplexný proces, budovanie/posilnenie kapacít štátu, podmienky pre udržateľný mier 3 • dnes – viacrozmerné operácie United Nations Peacekeeping Operations: Principles and Guidelines (2008), 19. 4 MANDÁT MIEROVÝCH MISIÍ • každá misia špecifický mandát • súbor úloh a právomocí pridelených BR → zmeny v čase • typicky: • podpora politického procesu – dialóg/mierové rokovania medzi stranami • monitorovanie prímeria – dohliadanie na dodržiavanie prímeria medzi znepriatelenými stranami konfliktu • ochrana civilistov pred násilím • podpora volebného procesu – dohľad nad voľbami • podpora právneho štátu a ľudských práv – obnova súdnictva, polície, väzenského systému, osveta a školenia • reforma bezpečnostného sektora – výcvik bezpečnostných zložiek • zmena mandátu pri vývoji situácie • mandáty často vágne alebo rôzne interpretácie pri implementácii na mieste (očakávanie vs. realita – situácia na mieste, zdroje) 5 PRINCÍPY MIEROVÝCH MISIÍ • 3 základné princípy (prepojené, vzájomne posilňujúce) • 1. súhlas zainteresovaných strán (konfliktu) • súhlas s prítomnosťou a úlohami → bezpečné podmienky pre výkon mandátu (politický a fyzický priestor) • bez súhlasu → porušenie suverenity, misia ďalšou zo strán konfliktu (1999 Kosovo – intervencia NATO bez súhlasu BR) • súhlas nejasný/nespoľahlivý – 90. roky Somálsko (UNOSOM) – občianska vojna – formálny súhlas frakcií, no príliš fragmentované a konfliktné → bezpečnostné problémy • pôvodný súhlas odvolaný – 2000 UNMEE (Ethiopia a Eritrea) – monitorovanie prímeria – Eritrea súhlas stiahla, obmedzovala misiu (napr. prerušenie dodávok paliva) → nemožnosť vykonávať mandát • bez súhlasu skôr peace enforcement než peacekeeping 6 • 2. nestrannosť • nezaujatosť voči stranám konfliktu (dôvera a legitimita) → súhlas s misiou, efektívne vykonávanie mandátu • ≠ nečinnosť • rozhodca v športe – nestranný ale trestá priestupky • problematické ak dochádza k zločinom proti ľudskosti (UNPROFOR v Juhoslávii) • 3. nepoužitie sily (s výnimkou sebaobrany alebo obrany mandátu) • prešlo vývojom - od sebaobrany (niekedy) po obranu cieľov misie (posledné dekády, dnes) • posledná možnosť, primeraný (minimálny) rozsah • striktné pravidlá (mandát) • ochrana seba alebo civilistov (obrana, nie ofenzíva) • zdržanlivosť • presné, primerané, zodpovedajúce podmienkam • deeskalácia a návrat k nenásilným prostriedkom • cieľom nie je vojenská porážka ale odradenie narušiteľov 7 HLAVNÍ AKTÉRI Valné zhromaždenie • dôležitá rola pri podpore a zabezpečovaní mieru a bezpečnosti • deliberácia, tvorba politík, reprezentácia • priama účasť/kompetencie len obmedzené (v porovnaní s BR) • fórum pre diskusiu (názory, nesúhlas, znepokojenie) → podpora a legitimita, ale bez právnej záväznosti • kľúčová kompetencia – financovanie a dozor • schvaľovanie rozpočtov misií (dozor nad čerpaním) • financujú všetky členské krajiny OSN → VZ rozdeľuje na základe relatívneho bohatstva a (ne)členstva v BR • monitorovanie činností operácií (Zvláštny výbor pre mierové operácie – 1965) • výnimka – ak BR nekoná kvôli vetu (a došlo k porušeniu mieru, agresii) → VZ môže vec posúdiť a predložiť odporúčania na prijatie opatrení na obnovenie mieru (zatiaľ len raz, v 1956 Suezská kríza – UNEF I) Juhoslovanskí vojaci misie UNEF na Sinaji v roku 1957 8 Bezpečnostná rada • primárna zodpovednosť za udržiavanie mieru • či, kedy a kde sa nasadí mierová misia OSN → rezolúcia • povinnosť prijímať a vykonávať rozhodnutia BR • autorizácia mierových misií • mandát misie • monitorovanie prímeria / ochrana civilistov / podpora volebného procesu / rekonštrukcia inštitúcií • pravidlá misie - akcie potrebné na plnenie mandátu • monitorovanie – ukončenie / predĺženie / úprava mandátu • zloženie BR (stáli vs. nestáli členovia) → stret geopolitických záujmov → rozhodovanie o vzniku/podobe misií • kritika – využívanie práva veta → neefektívna pr. žiadna reakcia 9 Generálny tajomník • neutrálna pozícia a dôvera • diplomacia a vyjednávanie – predchádzanie konfliktov, vyjednávanie mierových dohôd, politické riešenia sporov • mobilizácia medzinárod. podpory – vyjednávanie pol. a fin. zdrojov • riadenie operácií – zodpovednosť za implementáciu rozhodnutí BR (určovanie priorít, alokácia zdrojov a personálu, menovanie vedúcich misií, ..) • Oddelenie mierových operácií (Department of Peace Operations) – plánovanie, príprava, riadenie, administratíva, logistika, výcvik) • podávanie správ BR – monitoring, odporúčania • reprezentácia misií pred verejnosťou – zvyšovanie povedomia, komunikácia s médiami (informovanie o cieľoch a výsledkoch) → nové zdroje a podpora 10 VÝVOJ MIEROVÝCH MISIÍ • vývoj charakteru/cieľov/mandátov – reakcia na zmenu prostredia PRVÁ GENERÁCIA • od konca WWII po koniec Studenej vojny • „truce-keeping“, „tradičný peacekeeping“ • obmedzený rozsah činností: monitorovanie hraníc, tvorba nárazníkových zón, dohľad nad demilitarizovanými zónami, reportovanie • udržiavanie statusu quo, zabrániť opätovnému vypuknutiu konfliktu (nezapájanie do politických snáh pri riešení) • explicitný súhlas zainteresovaných strán (dôležité pre akceptáciu oboch geopolitic. blokov → minimalizované riziko odporu pri výkone mandátu) • cieľom nebolo presadiť mier, iba ho udržať • na základe „Kapitoly VI a pol“ Charty OSN (ani pod Kapitolu VI o mierovom riešení sporov, ani pod Kapitolu VII - vynucovacie vojenské opatrenia) → voľné chápanie použitia sily (rôzna interpretácia mandátu) • veľmi ľahko ozbrojení (jasný mandát nepoužívať silu okrem sebaobrany)Vojenskí pozorovatelia (misia UNTSO) na pozorovacom stanovišti Mike v sektore Suezského prieplavu. 11 MIEROVÉ MISIE PRVEJ GENERÁCIE (príklady) 1948 – Mierová pozorovateľská misia UNTSO na Blízkom východe (United Nations Truce Supervision Organization) • najstaršia, stále aktívna • dohľad nad prímerím medzi Izraelom a arab. susedmi po ArabskoIzraelskej vojne (dnes hranice medzi Izraelom a Libanonom, Egyptom, Sýriou, Jordánskom) • dohľad nad prímerím, predchádzanie eskalácie izolovaných incidentov, pomoc iným mierovým operáciám v regióne, znižovanie napätia • pozorovatelia neozbrojení, bez ťažkých zbraní a vojenského vybavenia 1956-1967 – Mierová misia UNEF I počas Suezskej krízy (United Nations Emergency Force) • míľnik - prvá ozbrojená mierová sila OSN vyslaná do medzinárod. konfliktu → základ pre budúce operácie OSN (súhlas, nestrannosť, sebaobrana) • po vypuknutí Suezskej krízy (Izrael, VB a Fr zaútočili na Egypt, po tom ako Nasser znárodnil Suezsky prieplav) • OSN: rozdelenie znepriatelených strán → vyslanie jednotiek UNEF → stiahnutie vojsk VB, Fr a Izraela z Egypta 12 • dohliadanie na prímerie, fyzická bariéra medzi Egyptskými a Izraelskými silami, dohľad nad voľným pohybom v prieplave • → úspech, posilnenie role OSN 1964 – Mierová misia UNFICYP na Cypre (United Nations Peacekeeping Force in Cyprus) • trvá dodnes (750 vojakov, 240 zo Slovenska) • cieľ: zabránenie eskalácie napätia medzi gréckymi a tureckými Cyperčanmi (po sérii násilných stretov, obava z vonkajšej vojenskej intervencie) • obmedzený mandát (udržiavanie a monitorovanie prímeria, nie obrana pred inváziou) • 1974 – turecká invázia → ostrov rozdelený na južnú a severnú časť (37 %) (Cyperskú republiku a Severo-cyperskú tureckú republiku) • UNFICYP – ochrana civilistov (evakuácia, zabezpečovanie potravín, liekov..) • nárazníková zóna pod dohľadom OSN • kritika – OSN nedokázala zabrániť rozdeleniu ostrova → úvahy o posilnení mandátov 13 DRUHÁ GENERÁCIA • od konca Studenej vojny po začiatok 21. stor. • „širší“ /„strategický“ /„multidimenzionálny“ peacekeeping • širší rozsah úloh/personálu - vojenské/policajné/civilné zložky na ochranu civilistov, podporu prechodu k demokracii, budovanie právneho štátu, obnovu po konfliktoch • postupný posun od Kapitoly VI ku Kapitole VII (donucovacie opatrenia) – minimálna aplikácia najsilnejšieho článku 42: OSN "môže podniknúť také kroky vzdušnými, námornými alebo pozemnými silami, ktoré môžu byť nevyhnutné pre udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti" • najvýznamnejšia zmena – postupne viac princíp „obrany misie“ (už nie len sebaobr.) • 1948-1990: 398 obetí z radov príslušníkov • 1991-1995: 456 obetí • → postupne menej personálu z bohatého „západu“, nárast particip. krajín • koniec 90. rokov - neschopnosť OSN realizovať komplexné operácie → OSN poskytuje mandát, vojenskú silu poskytujú „koalície ochotných“ (i.e. NATO) • ťažko definovateľné ciele → kontroverzie a kritiky 14 MIEROVÉ MISIE DRUHEJ GENERÁCIE (príklady) 1993-1996 – Pomocná misia OSN pre Rwandu - UNAMIR (United Nations Assistance Mission for Rwanda) • dlhodobé mimoriadne etnické napätie – Hutuovia vs. Tutsiovia (započaté Belgickou koloniálnou politikou - privilegovanie menšinových Tutsiov) → sociálne a ekonomické rozdiely → po osamostatnení vládli Hutuovia a nevraživosť voci Tutsiom (emigrovali) • 1990 – občianska vojna • Rwandská vlastenecká fronta RPF (Tutsiovia) vs. Rwandská vláda (Hutuovia, pôvodne podporovaní Francúzskom → lepšie vybavení) • 1993 mierová dohoda z Arushy (ukončenie vojny, rozdelenie moci) • 1993 - UNAMIR (participovalo aj SK) – dohliadanie na dodržovanie mieru • 1994 - zhoršovanie situácie → zostrelené lietadlo s Rwandským prezidentom (podozrenie padlo na Tutsiov) → začiatok 100 dňového masakru → 1/5 populácie milión ľudí (Tutsiov), zabitých mačetami • misia OSN stále len monitorovací mandát (len sebaobrana, často nenabité zbrane) → najväčšia genocída od WWII Austrálsky vojak nesie zranené rwandské dieťa, ktoré prežilo brutálny masaker v utečeneckom tábore Kibeh pod správou OSN. 15 • 1997 – Kofi Annan priznal, že OSN mohlo genocíde zabrániť • Roméo Dallaire – viedol misiu, upozorňoval na hromadenie zbraní (ignorované) – veľký kritik byrokratického vedenia OSN, pokus o samovraždu, odchod z armády (kniha-film „Shake Hands with the Devil“) • zlyhanie priznal aj Bill Clinton (odmietol behom genocídy zasiahnuť kvôli nedávnemu fiasku v Somálsku („Black Hawk Down“) • silná kritika OSN → impulz pre neskoršie reformy 1992-1995 – Mierová misia UNPROFOR v Juhoslávii (United Nations Protection Force) • rozpad Juhoslávie → etnické konflikty (Bosniaci, Srbi, Chorváti) • vyslaná misia UNPROFOR – cieľ: oddeliť bojujúce strany a ochrana civil. obyvateľstva – bezp. zóny (v tom čase najväčšia a najkomplex. misia) • Srebrenica vyhlásená rezolúciou BR za „bezpečnú zónu“ → postupne až 25 tisíc utečencov, bosnianskych moslimov (v tom čase pod správu holandskej jednotky, 300 vojakov) • 1995 – srbské jednotky (Ratko Mladić) obkľúčili a obsadili Srebrenicu, jednotky OSN (málo a slabo ozbrojení) tomu nedokázali zabrániť → zmasakrovaných 8 000 bosnianských mužov Holandsky vojak misie UNPROFOR ošetrujúci utečencov v Srebrenici 16 • mandát UNPROFOR ešte v 1993 explicitne rozšírený rezolúciou BR o použitie všetkých potrebných prostriedkov (vrátane sily) na ochranu „bezpečných zón“ • mandát vs. praktická implementácia • obmedzené zdroje a kapacity (nedostatok vojenských a logistických zdrojov) • obmedzujúce pravidlá angažovanosti (zasiahnuť, ale neakcelerovať konflikt) → obava vojakov intervenovať • nedostatočná podpora medzinárodného spoločenstva (váhanie, nezhody v tom, ako veľmi zasahovať, ..) • kombinácia faktorov: obavy/nejasné interpretácie mandátu („všetky potrebné prostriedky“) + neochota/obava poslať leteckú podporu (obava z eskalácie) → zlyhanie pri obrane Srebrenice • → potreba jasnejších pravidiel angažovanosti a jednoznačnejších mandátov Holandský vojak misie UNPROFOR 17 TRETIA GENERÁCIA • prelomy tisícročí, reakcia na veľké zlyhania (Rwanda, Juhoslávia, Somálsko) • operácie na presadzovanie mieru (peace enforcement) → silnejšie oprávnenie používať silu na presadenie cieľov mandátu • na základe Kapitoly VII. Charty OSN • nový pohľad na „svätú trojicu“ základných princípov • súhlas zainteresovaných strán – zlyhávajúce štáty s neexistujúcou vládou (Somálsko)? účelové/strategické prehodnocovanie súhlasu (Bosna)? • nestrannosť vs. zjavná nerovnováha síl strán konfliktu a naśledné masové vyvraždovanie (Rwanda)? • nepoužitie sily s výnimkou sebaobrany – význam misie? • po fáze útlmu mierových misií na konci 90. rokov → väčší dôraz na použitie sily, ľudské práva → „humanitárne intervencie“ (NATO: 1999 vojna v Kosove, 2011 Líbya) 18 NAJNOVŠIE TRENDY • zmeny v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí (terorizmus, hybridné hrozby – dezinformácie a kybernetické útoky, klimatické zmeny, sociálne zmeny – polarizácia, nacionalizmus,...) • väčší dôraz na prevenciu (diplomacia, mediácia, vyjednávanie,...) • ochrana civilistov stále kritická súčasť mandátov (pravidlá angažovanosti pre efektívnejšiu ochranu) • rastúci význam regionálnych organizácií (EÚ, Africká únia) • AMISOM v Somálsku (misia Africkej únie s podporou OSN) • uznanie, že trvalý mier vyžaduje viac než zastavenie bojov (podpora právneho štátu a udržateľného rozvoja) → budovanie mieru • 2013-2023 – Stabilizačná misia v Mali (MINUSMA) - podpora politického procesu a stabilizácia krajiny po povstaní/prevrate Touaregov • 2014 – Stabilizačná misia v Stredoafric. rep. (MINUSCA) • explicitná zmienka v mandáte - klimatická kríza (sucho) ako jedna z príčin konfliktu Vojak misie MINUSCA v Stredoafrickej republike 19 MIEROVÉ MISIE OSN DNES • zdvojnásobenie počtu príslušníkov mierových misií za posledných 25 rokov • 1993: cca 50 tisíc, 2017: cca 100 000 • → väčšia ochota reagovať na konflikty • → viac priamo v konflikte, než v postkonfliktom prostredí • personál - nízkopríjmové krajiny prispievajú najviac • prelom tisícročia - najmenej polovica príslušníkov z nízkopríjmových krajín • 2015 – až 80 % z nízkopríjmových • november 2023 – najviac prispievajú: • Nepál (6247 – z toho 5865 vojakov), Bangladéš (6197 – z toho 5617 vojakov), India (6073 – z toho 5725 vojakov), Rwanda (5199 – z toho 4680 vojakov) • ČR a SR? • 18 a 244 20 • financovanie • USA (28 %), Čína (15 %) Japonsko (8,5 %), Nemecko (6 %), UK (5,5%), Francúzsko (5,6 %), Taliansko (3,3 %), Rusko (3 %), ... • 12 aktívnych misií (2024) • 78 677 ľudí (121 krajín) – z toho 55 762 vojakov • 6 misií trvá už viac než 33 rokov • od prvej misie v 1948 už viac než 75 rokov (stále trvá) • 71 misií (4356 obetí) • najstaršie: • Misia pre dohľad nad prímerím na Blízkom východe (UNTSO) (1948) • Vojenská pozorovateľská skupina v Indii a Pakistane (1948) • Mierová misia na Cypre (1964) • Pozorovateľská misia na Golanských výšinách (1974) • Misia v Libanone (1978) • Misia v Západnej Sahare (1991) 21 OSN A TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ 22 VZNIK OSN A VÝZVY UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA • vznik OSN – zohľadňovanie mnohých globálnych výziev – primárny dôraz na mier a bezpečnosť (ochrana prírodných zdrojov/život. prostredia ako „prerekvizita“ pre mier) • prvé kroky k ochrane životného prostredia a UR: • 1945 – Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) – potravinová bezpečnosť, využívanie prírodných zdrojov, ochrana pôdy a vody • 1945 – UNESCO - výskum v oblasti oceánov, biosféry → poznatky prospievajúce k ochrane životného prostredia • 1948 – Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) – zdravotné aspekty spojené so životným prostredím (znečistenie) • 50. a 60. roky – narastajúce obavy vedcov (nové zistenia, napr. o pesticídoch) aj spoločnosti (znečisťovanie ovzdušia – „Veľký smog v Londýne“ v 1952 - 5 dní a 12 tisíc obetí, ... ) • → postupne zvýšený záujem OSN o otázky udržateľného rozvoja 23 • 1972 – Konferencia OSN o životnom prostredí v Štokholme • „Je len jedna Zem“ • prvé veľké medzinárodné stretnutie zamerané výhradne na enviro otázky (113 štátov, NGOs, medzinárodné organizácie – okrem krajín východného bloku → zaostávanie ) • bod zlomu, prelom v chápaní environmentálnych problémov ako globálnej priority • → Štokholmská deklarácia - práva človeka na priaznivé životné prostredie (26 princípov - práva a povinnosti, spolupráca, ochrana a zodpovednosť, udržateľný rozvoj, ... - odkaz) • → iniciovala proces vedúci k dôležitým medzinárodným zmluvám (Rámcový dohovor o zmene klímy a Dohovor o biologickej rozmanitosti z 1992) • → založenie Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) • → impulz pre krajiny posilniť enviro-politiky (USA – Clean Air Act, Clean Water Act, Nemecko – zákony na ochranu živ prostredia) • → vyhlásenie 5. júna za svetový deň životného prostredia • → zvýšenie povedomia spoločnosti o udržateľnom rozvoji (vznik NGOs,..) 24 POST-ŠTOKHOLMSKÉ INICIATÍVY A VÝVOJ • Štokholmská konferencia formovala globálny prístup k ochrane život. prostredia udržateľnému rastu • 1972 – Program OSN pre životné prostredie (UNEP) • Nairobi (Keňa) • environmentálny pilier OSN, globálna environmentál. autorita • nastavuje globálnu environmentál. agendu • mandát: usmerňovanie globálnej enviro. politiky, podpora medzinárod. spolupráce v oblasti ŽP, koordinácia riešenia enviro otázok na globálnej úrovni • oblasti činnosti – zmena klímy, ochrana prírody, udržateľný rozvoj, eliminácia chudoby skrz efektívne využívanie prírod. zdrojov, výskum a hodnotenia stavu, odpadové hospodárstvo, ... • 1983-1987 – Svetová komisia OSN pre životné prostredie a rozvoj • „Brundtlandovej komisia“ - predsedníčka Gro Harlem Brundtlandová (bývalá nórska premiérka) • 1987 – dokument „Naša spoločná budúcnosť“ → spopularizoval termín „udržateľný rozvoj“ 25 • 1992 – Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro • „summit Zeme“ • oproti Štokholmskej konferencii (životné prostredie) zameranie na všestranné otázky hospodárskeho, sociálneho a environmentál. rozvoja • Agenda 21 – rovnováha medzi ekonomickými a sociálnymi potrebami ľudstva na jednej strane a ekosystémom na druhej (odporúčania pre boj s chudobou, zmenu spotrebiteľského správania, ochranu atmosféry a ekosystémov, demografickú dynamiku,...) • Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) • výzva krajinám k dobrovoľnému znižovaniu produkcie skleníkových plynov → zastavenie globálneho otepľovania • základ pre ďalšie úsilie znižovania CO2 → Kjótsky protokol, Parížska zmluva • rozhodovací orgán – Konferencia zmluvných strán (COP) – každoročné zasadania o pokroku – (naposledy COP28 v Dubaji) • kľúčové krajiny nedodržujú svoje záväzky/nie sú signatármi (kritika UNFCCC, že sa jej nedarí znižovať emisie CO2) 26 • Dohovor o biologickej rozmanitosti (CBD) • jedna z najdôležitejších medzinárodných dohôd o ochrane životného prostredia • prvá globálna dohoda uznávajúca, že ochrana biodiverzity je „spoločným záujmom celého ľudstva“ a je súčasťou procesu rozvoja • 1997 – COP3 v Kjóte • Rámcový dohovor o zmene klímy (UNFCCC) nedostatočne konkrétny pri stanovovaní limitov skleníkových plynov • Kjótsky protokol – prvá záväzná zmluva stanovujúca kvantifikovateľné ciele znižovania skleníkových plynov (2008-2012 zníženie o 5,2 % pod úroveň 1990) – platnosť od 2005 (podpis Ruska v 2004) - v 2012 predĺžený do 2020 • cielil primárne na rozvinuté krajiny – historicky hlavný znečisťovatelia zároveň schopní znášať ekonomické náklady • Čína – 2. najväčší producent - a India nezahrnuté do záväzkov • USA (najväčší producent, ¼ celkovej produkcie CO2) protokol podpísali, ale nikdy neratifikovali (nesúhlas s nezahrnutím Číny a Indie) • neúspech- skleníkové plyny aj naďalej rástli → Parížska dohoda (2015) 27 • 2002 – Svetový summit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu • 10 výročie konferencie v Riu („summit Zeme v Johannesburgu, Rio+10) • cieľ: prehodnotenie pokroku, obnovenie globálneho záväzku udrž. roz., identifikácia prekážok pri implementácii cieľov • zavedenie partnerstiev „typu 2“ (Type II partnership) • reakcia na dovtedajšie aktivity zamerané výhradne na štátnych/medzivládnych aktérov • zapojenie súkromného sektora a občianskej spoločnosti do aktivít na dosiahnutie trvalo udržateľ. rozvoja • → obava zo zbavovania sa zodpovednosti vlád (USA silný zástanca partnerstiev typu 2) • pomohol upevniť koncept udržateľného rozvoja • kritika za prílišnú nekonkrétnosť (v zäväzkoch) 28 • 2015 – COP21 v Paríži (Konferencia OSN o klimatickej zmene) • kľúčový míľnik v medzinárod. snahách o riešenie klimatic. krízy • hlavný výstup: Parížska dohoda (o klíme) • udržanie nárastu priemernej globálnej teploty podstatne pod 2 °C oproti hodnotám pred primyslenou revolúciou, obmedzenie nárastu na max 1,5 °C (časový horizont nie je špecifikovaný – implicitne sa predpokladá, že do 2100) • zníženie emisií na nulu do polovice 21. stor • prvá globálne záväzná zmluva - oproti Kjótskemu protokolu platí pre všetkých (rozvinuté, aj rozvojové krajiny) – 196 krajín • každý štát si stanovil vlastné ciele znižovania sklen. plynov s ohľadom na miestny kontext (každých 5 rokov revizia) • 2017 – USA (Trump) oznámili odstúpenie od dohody (2. najväčší producent CO2 po Číne) – 2020 odstúpili • 2021 – USA (Biden) opätovne pristúpili 29 • 2015 – Summit OSN o udržateľnom rozvoji v New Yorku • 70. výročie vzniku OSN • historické rozhodnutie o prijatí komplexného a rozsiahleho súboru cieľov na dosiahnutie udržateľného rozvoja • prijatá Agenda 2030 (Transforming our World: The 2030 Agenda for Sustainable Development) • prijaté všetkými členmi OSN, platí pre všetkých • do aktivít zapojení VŠETCI – vlády (nariadenia a predpisy) → ministerstvá → parlament → samosprávy → súkromný sektor → občianska spoločnosť • implementácia opatrení/aktivít do 2030, tri rozmery: • ekonomický (ukončenie chudoby) • sociálny (riešenie nerovností) • environmentálny (boj s klimatickými zmenami) • najambicióznejšia globálna rozvojová agenda – 17 cieľov (SDGs – Sustainable Development Goals) 30 • Agenda 2030 – 3 základné kategórie cieľov o SOCIÁLNE o EKONOMICKÉ o ENVIRONMENTÁLNE o + kroskategoriálne o viac na https://osn.cz/osn/hlavni-temata/cile-udrzitelneho-rozvoje-sdgs/ 31 Dekáda OSN pre obnovu ekosystémov (2021-2030) • vyhlásená Valným zhromaždením • cieľ: predchádzať, zastaviť a zvrátiť degradáciu ekosystémov na všetkých kontinentoch a oceánoch • podľa FAO (Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) až 60 % svetových ekosystémov je degradovaných a využívaných neudržateľne • prostriedok boja proti zmene klímy • pre urýchlenie pokroku v dosahovaní cieľov Agendy 2030 Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof (2015-2030) • prijatý členmi OSN na Svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof • cieľ: znižovanie počtu obetí a ekonomických strát, zvýšenie odolnosti, zlepšenie riadenia katastrof, zlepšenie pripravenosti • riadenie rizík prírodných katastrof ako neoddeliteľná súčasť udržateľného rozvoja 32 OSN A ĽUDSKÉ PRÁVA 33 • Charta OSN (1945) • obsahuje základné princípy ochrany ľudských práv (roztrúsené po celom texte) → všeobecné zmienky • Preambula – „.... viera v základné práva, hodnoty a dôstojnosť ľudskej osoby, rovnaké práva mužov a žien, národov veľkých i malých, ...“ • Článok 1 – „Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu ... podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva“ • Článok 55 – „OSN bude podporovať ... všeobecnú úctu k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých“ • Článok 56 – „Všetci členovia Organizácie Spojených národov sa zaväzujú postupovať spoločne i jednotlivo v spolupráci s Organizáciou, aby sa dosiahli ciele stanovené v článku 55“ • → ľudské práva neoddeliteľnou súčasťou medzinárodných vzťahov a globálneho riadenia • → záväzok členských štátov chrániť a podporovať ľudské práva a slobody 34 • záväzok rozpracovaný vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv • prijatá Valným zhromaždením OSN v 1948 v Paríži ako rezolúcia • 48 štátov za, 8 sa zdržalo (vrátene Československa) • → reakcia na WWII • kľúčový dokument v histórií medzinárod. práva a globál. úsilia o ochranu ľudských práv → inšpirácia pre ďalšie medzinárod. zmluvy • nemá právne záväzný charakter (vzor) • podľa VDĽP sú ľudské práva: • univerzálne – vzťahujú sa na všetkých bez ohľadu na národnosť, pohlavie, náboženské vyznanie, etnický pôvod, ... • nedeliteľné – práva sú vzájomne prepojené, závislé a rovnako dôležité • 30 článkov • právo na život (nikto nesmie byť zbavený života ani rozhodnutím súdu) • právo na osobnú slobodu (možnosť robiť to, čo zákon nezakazuje) • právo na slobodu pohybu, pobytu, myslenia, svedomia, náboženského presvedčenia, vedeckého bádania, umeleckej tvorby • právo vlastniť majetok, slobodu prejavu a šírenie informácií, atď. ... Eleanor Rooseveltová s kópiou Všeobecnej deklarácie ľudských práv 35 AKTÉRI V RÁMCI OSN • Valné zhromaždenie, 3. výbor - sociálny, humanitárny a kultúrny • jeden z hlavných orgánov OSN venujúci sa otázkam ĽP • zodpovedný za navrhovanie nových medzinárodných noriem a štandardov v oblasti ĽP • monitorovanie dodržiavania ĽP vo svete • prijíma rezolúcie a deklarácie adresujúce konkrétne ĽP otázky, zvyšovanie povedomia o ĽP (napr. 1977 OSN ustanovila MDŽ oficiálnym sviatkom) • Rada pre ľudské práva • od 2006, miesto Komisie pre ľudské práva (1946) – kritika pre politizáciu, pomalé reakcie,.. → nízka dôveryhodnosť (reforma) • pomocný orgán VZ (snaha EÚ povýšiť RĽP medzi hlavné orgány OSN nebolo akceptované), jeden z najvýznamnejších orgánov OSN • 47 členov, 3 roky (členstvo považované za prestíž – opakovane aj štáty, s nízkou úrovňou dodržiavania ĽP – Čína, Saudská Arábia,..) • poslanie – posilňovanie ochrany LP, riešenie porušovania ĽP 36 • fórum pre diskusiu, dohliada na dodržiavanie ĽP po svete • mechanizmus „univerzálne periodické hodnotenie“ (UPR) • každé 4 roky hodnotí dodržiavanie ĽP vo všetkých členských štátoch OSN • prijímanie rezolúcií – odsúdenie porušovania ĽP a výzvy na nápravu • kritika zo strany USA, EU, Kanady za prílišné zasahovanie do izraelskopalestínskeho konfliktu • kritika a odchod USA v 2018 kvôli „zaujatosti voči Izraelu“ • 2022 vylúčené Rusko – nahradila ho ČR • kritika za prijímanie krajín s „diskutabilným záznamami“ o dodržiavaní ĽP • 2023 – Freedom House – len 30 % členských krajín rady označené ako „slobodné“ • 70 % „čiastočne slobodné“ (India) alebo „neslobodné“ (Sudán,..) • na obdobie od 2024 opäť kandidovalo Rusko, ale aj Kuvajt, Čína (oba zvolené),.. • Kritika UPR – USA pravidelne najviac odporúčaní na zlepšenie ĽP 37 • Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) • 1993 zriadený Valným zhromaždením (po svetovej konferencii o ľudských právach vo Viedni), sídlo Ženeva • na čele komisár menovaný generál. tajomníkom (schvaľuje VZ) • hl. úloha – zabezpečiť univerzálnu ochranu ľudských práv, posilniť medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti • operačná úroveň/sekretariát a technická pomoc pre Radu pre ĽP • kľúčové aktivity: • podpora a ochrana ĽP – ochrana a propagácia všetkých ĽP (občianskych, politických, ekonomických, sóciál., kultúrnych) • monitorovanie dodržiavania ĽP → správy (podpora realizácie univerzál. periodic. hodnotenia) • technická pomoc a budovanie kapacít na národnej úrovni (pomoc štátom plniť ľudsko-právne záväzky) – školenia, poradenstvo, asistencia pri reforme právneho systému • spolupráca a dialóg medzi vládami, medzinárod. organizáciami, občianskou spoločnosťou,... • kontroverzie – 2021 zverejnenie informácií zamestnankyňou OHCHR Emmou Reilly o tom, že úrad dlhodobo poskytoval Číne mená ľudskopráv. aktivistov, plánujúcich účastniť sa na stretnutiach OSN v Ženeve 38 • Kritika aktivít OSN pri presadzovaní ochrany ľudských práv • kontroverzné členstvo v Rade pre ĽP – voľba krajín s „pochybnými“ ľudskoprávnymi záznamami → otázky dôveryhodnosti a účinnosti → oslabovanie účinnosti objektívne presadzovať ĽP • politizácia a selektivita – zloženie Rady pre ĽP ovplyvňuje rozhodnutia a priority Rady (→ selektivita vo vyšetrovaní malé vs. veľké/vplyvné krajiny) • nedostatočná/pomalá reakcia na krízové situácie – genocída v Rwande, konflikt v Sýrii, genocída Rohingov v Mjanmarsku (trvá), genocída Ujgurov v Číne • problémy s implementáciou – odporúčania OSN vs. skutočná implementácia na národnej úrovni (častá ignorancia alebo len čiastočná implementácia) 39